Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov

TECHNOLÓGIA VÝROBY JEDNOTLIVÝCH DRUHOV

PESTOVANIE STRUKOVINOVEJ ZELENINY

Strukoviny sú hospodársky dôležitou plodinou. Predstavujú najkoncentrovanejší zdroj bielkovín rastlinného pôvodu, ktoré sa úspeš­ne využívajú vo výžive ľudí. Sú tiež účinným prostriedkom na zvýšenie úrodnosti pôdy, pretože obohacujú pôdu o vzdušný dusík, ktorý pútajú hrčkotvornými bakté­riami. Svojou koreňovou sústavou, ktorá preniká hlboko do pôdy, zlepšujú tiež fyzikálny stav pôdy. Patria sem rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae).

Hrach siaty (Pisum sativum subsp. hortenze)

Čeľaď: bôbovité — Fabaceae

Biologická charakteristika druhu

Hrach pochádza pravdepodobne z južnej Ázie. Je rozšírený po celej zemeguli. Je to jednoročná, poliehavá, popínavá rastlina. Koreňovú sústavu tvorí hlavný koreň a pomerne dlhé bočné korene. Stonka je jednoduchá, málo rozkonárená, mäkká, štvorhranná. Bočné stonky vyrastajú z pazúch vyššie postavených listov, čo znižuje stabilitu rastliny a spôsobuje jej políhanie. Listy sú párnoperovité, špirálovité postavené, zložené z jedného až troch párov listov. Posledný pár listov a vrcholový nepárny lístok vyrastajú v úponky. Kvety vyrastajú z pazúch listov jednotlivo alebo po dvoch, na rozlične dlhej stonke. Sú päťpočetné, biele, typicky bôbovité, samoopelivé. Plodom je struk rozdelený dvoma chlopňami. Tvar straku je rozličný, charakteristický pre určitý kultivar. Struk obsahuje 4 —12 semien, ktoré sú guľaté, zvráskavené alebo hranaté, so žltou alebo zelenou šupkou. Botanicky ich delíme na:

a) cukrový — nezrelé semená sú sladké, guľaté, struk jemný,

b) stržňový — nezrelé semená sú ploché, hladké, zrelé sú zvráskavené, tvrdé. Vhodné sú na priamy konzum i na konzervovanie,

c) na vylupovanie — struky majú tvrdú membránu, semená sú guľaté, vhodné na konzervovanie.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Zelený hrášok patrí medzi našu cennú zeleninu. Popri bielkovinách obsahuje tiež cukry, vitamíny a minerálne látky.

Kultivary: hrach stržňový— ‘Ctirad‘, ‘Elkan6, ‘Horymíť, ‘Moravan1, ‘Radinť, ‘Cezať, ‘Minox*, ‘Undine6.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

Na pestovanie hrachu sú najvhodnejšie stredne ťažké kypré pôdy, bohaté na humus a minerálne živiny, predovšetkým na fosfor a draslík. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Je náročný na vlahu. V osevnom postupe ho zaraďujeme do drahej alebo tretej trate po obilninách, okopaninách. Hrach je dobrou predplodinou pre iné plodiny. Tak ako pri inej zelenine aj pre pestovanie hrachu je veľmi dôležitá príprava pôdy. V jeseni sa pozemok hlboko zorie a nechá sa v hrubej brázde. Na jar sa posmykuje, pobráni a zapracujú sa priemyselné hnojivá.

Priama sejba a ošetrovanie v období rastu

Seje sa do hĺbky 50—60 mm, do riadkov vzdialených 0,3 m alebo do dvojriadkov 0,4 (0,15) ><0,15 m. Výsevok je 200—240 kg.ha-1. Po zasiatí pôdu ľahko povalcujeme. Aby sme pri zbere zamedzili pracovnej špičke, sejeme hrach postupne. Kultivary na vylepovanie sa sejú v polovici marca, stržňové kultivary v apríli. Sejeme morené osivo. Vhodné je siať aj namáčané osivo. Po vzídení sa porast bráni a počas vegetácie sa podľa potreby kypri a plečkuje. Pri poslednom plečkovaní sa rastliny mierne prihrnú.

Zber

Kultivary na vylupovanie a konzervovanie sa zberajú jednorazové, keď je väčšina semien zrelá. Porast sa pokosí, vymláti, semená sa pritom vylúpu a triedia.

Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)

Čeľaď: bôbovité — Fabaceae

Biologická charakteristika druhu

Fazuľa je jednoročná rastlina s nízkou vzpriamenou alebo popínavou stonkou. V porovnaní s hrachom má menšiu koreňovú sústavu s veľkým množstvom vedľajších korienkov. Listy sú trojpočetné s príchytkami, z ich pazúch vyrastajú krátke vedľajšie stonky. Kvety sú zostavené v riedkych strapcoch, sú biele, ružové, červené s charakteristickou stavbou. Plodom je struk rozličného tvaru (zahnutie, prierez). Semená majú tiež rozličný tvar a sfarbenie. Patrí sem:

a) fazuľa ohnivá (Phaseolus coccineus) — používa sa ako ozdobná, zelené struky sa môžu konzumovať. Pre veľkovýrobu nie sú vhodné,

b) fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris):

— ovíjavé kultivary (Phaseolus vulgaris var. communis); vyžadujú oporu,

— kríčkové kultivary (Phaseolus vulgaris var. nana); struky dozrievajú skoro súčasne, vhodné sú na veľkovýrobné pestovanie.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Konzumné časti môžu byť semená alebo celé struky. Pôsobia preventívne proti črevným chorobám a podporujú činnosť tráviacej sústavy.

Nároky na prostredie a príprave pozemku

Na pestovanie fazule sú najvhodnejšie stredne ťažké, piesočnatohlinité pôdy s dostatkom vody, dobrými fyzikálnymi vlastnosťami a neutrálnou reakciou pôdy. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Semená klíčia pri teplote pôdy 8—-10 °C. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate. Vhodnou predplodinou sú okopaniny, nevhodné sú strukoviny. Z minerálnych živín je náročná predovšetkým na hnojenie draslíkom a vápnikom.

Priama sejba a ošetrovanie v období rastu

Sejeme do dobre pripravenej pôdy koncom apríla, začiatkom mája, do hĺbky 20—40 mm, do riadkov vzdialených od seba 0,4—0,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku je 0,1—0,15 m. Výsevok je 120—140 kg.ha"1. Osivo určené na sejbu treba pred sejbou moriť. Pri sejbe nesmieme zabudnúť na pracovné a zberové cesty, široké 4 m. Po sejbe môžeme použiť herbicídy. Po vzídení plečkujeme, prihnoj ujeme liadkom, môžeme pôdu aj nakopcovať (vo fáze 5—6 lístkov). Dôležitá je aj ochrana proti chorobám a škodcom.

Zber

Na priamy konzum a konzervovanie sa zberajú nezrelé struky, kým sú mladé a šťavnaté, s málo vyvinutými semenami. Na malých plochách sa zberajú postupne, na väčších jednorazovo zberačmi. Úroda kríčkových kultivarov je 8—10 t.ha-1, ovíjavých 12—15 t.ha-1. Kultivary:

a) kríčkové — vhodné na pestovanie na väčších plochách s využitím mechanizácie. Dozrievajú rovnomerne, môžu sa zberať jednorazové; zelenostrukové: ‘Achim1, ‘Bona‘, ‘Dita‘, ‘Blanka1; žltostrukové: ‘Luna‘,‘Jantar;

b) ovíjavé — pestujú sa v malom rozsahu, sú náročné na ručnú prácu a treba ich zberať postupne; zelenostrukové: ‘Déténická1.

Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major)

Čeľaď: bôbovité — Fabaceae

Biologická charakteristika druhu

Bôb je jednoročná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. Má kolovitý koreň, ktorý hlboko preniká do pôdy, s početnými vedľajšími korienkami. Byľ je mohutná, vzpriamená, štvorhranná a rozkonáruje sa len v spodnej časti. Listy sú párnoperovité, lístky elipsovité, celistvookrajové, s malými palistami. Kvety sú veľké, prisadnuté, na krátkych stonkách v krátkych strapcoch, obyčajne biele s charakteristickou tmavou škvrnou. Struky sú dlhé, valcovité až ploché, mäsité, zrelé sú kožovité s 3—8 semenami. Bôb je samoopelivá rastlina s veľkou náchylnosťou na cudzoopelenie.

Nároky na prostredie a prípravu pozemku

Na pestovanie bôbu sú najvhodnejšie hlboké hlinité a úrodné pôdy. Nesmú byť zamokrené. Na polohu a teplo nie je náročný. Dobre sa mu darí v polohách nevhodných pre iné strukoviny.

V osevnom postupe sa najčastejšie zaraduje medzi dve obilniny. Skorá a dôkladná príprava pôdy je jedným z predpokladov pestovateľského úspechu. Orba sa vykonáva do hĺbky 0,2 m. Na jar, pokiaľ to stav pôdy dovolí, smykujeme a kypríme na hĺbku výsevu.

Priama sejba a ošetrovanie v období rastu

Jeho nárokom najlepšie ' vyhovuje skorá sejba. Pri našich kultivaroch je hĺbka sejby 70—100 mm, čo závisí od stavu pôdy. Sejeme do riadkov vzdialených 0,45 m. Výsevok je asi 20 kg.ha^-1. Po zasiatí podľa stavu pôdy valcujeme a bránime. Burinu počas pestovania môžeme ničiť herbicídmi alebo porast udržiavame čistý plečkovaním. V prípade potreby porast pobránime.

Zber

Nezrelé struky zberáme od júna, nezrelé semená v auguste. Úroda je 10—12 t.ha^-1 strukov alebo 4—5 t.ha^-1 semien.

PESTOVANIE LAHÔDKOVEJ ZELENINY

Je to zelenina, ktorá sa menej pestuje a je málo vhodná pre veľkovýrobu. Táto zelenina patrí do rozličných čeľadí, a preto sú jej nároky na pestovanie rozdielne. Pestovanie jednotlivých druhov sa výrazne líši. Výrobu zabezpečujú predovšetkým drobní pestovatelia a záhradkári.

Rebarbora (Rheum rhabarbarum)

Čeľaď: stavikrvovité — Polygonaceae

Biologická charakteristika druhu

Rebarbora je viacročná rastlina, tvorí v zemi silné dužinaté korene. Na jar vyrastajú len listy, sú dlaňovité, dlhostopkaté (až 0,4 m), zelené alebo červené. Rastliny s červenými stopkami sú kvalitnejšie. Z trsu vyrastá 2 m vysoká, dutá byľ so žltozelenými kvetmi. Plodom je trojkrídlová nažka. V 1 kg je 80000 semien.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Rebarbora nie je trhovo významnou zeleninou. Pestuje sa väčšinou v záhradkách, vo veľkovýrobe len ojedinele. Z rebarbory sa konzumujú mladé, dobre vyvinuté listové stopky. Príjemnú chuť spôsobuje obsah kyseliny jablčnej, citrónovej a oxálovej. Obsah kyseliny oxálovej sa zvyšuje v lete. Konzumácia väčšieho množstva, najmä u detí, môže spôsobiť odčerpanie vápnika z tela.

Kultivar: červenostopkatý ‘Jara

Nároky na prostredie a prípravu pozemku

Rebarbora nie je náročná na podnebie ani polohu. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, hlbokých pôdach, bohatých na vápnik. Skoro pučí, a preto jej vyhovuje teplá, chránená, poloha. Na stanovišti vydrží až 10 rokov. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pred vysádzaním na jeseň pôdu hlboko zorieme a zaorieme maštaľný hnoj v dávke 60 t.ha-1. Pred založením porastu pozemok vyhnojíme do zásoby priemyselnými hnojivami.

Predpestovanie priesady, vysádzanie

Sadivo získavame buď z výsevov semena v máji, alebo delením trsov na jar, prípadne v jeseni. Pri generatívnom rozmnožovaní sejeme osivo do riadkov vzdialených 0, 3 m, rastliny vyjednotíme a pestujeme až do budúcej jesene. Oddelky alebo sadence vysádzame na jar začiatkom apríla v spone 1,2 X 1 m. Sadíme 50—60 mm pod povrch pôdy.

Ošetrovanie v období rastu

V prvých dvoch rokoch po vysadení sa porast okopáva, plečkuje a zavlažuje. V jeseni pôdu medzi riadkami poorieme a pohnojíme 301 maštaľného hnoja a na jar hnojíme kombinovanými hnojivami v dávke 0,5 t.ha^-1. Každý tretí rok vápnime haseným vápnom v dávke 1,5 t.ha^-1.

Zber, triedenie a expedícia

Začíname v treťom roku po vysadení. V apríli až júni vylamujeme listové stopky. Z jednej rastliny zoberieme až 7 kg stopiek. Najvyššia úroda je v piatom až siedmom roku po vysadení. Úroda je 10—20 t.ha^-1. Stopky na spodnom konci zrežeme a vrchné skrátime tak, aby zostalo 10-—20 mm listovej čepele. Stopky majú byť dlhé 0,3—0,4 m a zväzkujú sa po 1 kg. Expedujú sa v prepravkách PE s obsahom 15 kg.

Kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata)

Čeľaď: lipnicovité — Poaceae

Biologická charakteristika druhu

Kukurica cukrová je jednoročná rastlina vysoká 1,5—2 m, slabšieho vzrastu než kukurica siata. Je to jednodomá rastlina s rôznopohlavnými kvetmi. Samčie súkvetie tvorí metlinu na vrchole rastliny. Samičie kvety sú klasy (valcovité šúľky) v pazuchách spodných listov. Semeno je veľké zrno, v období botanickej zrelosti zvráskavené, tým sa líši od ostatných kultivarov. V 1 kg je 5 000 zŕn. Na klíčenie vyžaduje teplotu minimálne 10 °C.

Význam, použitie a konzumná hodnota

V našich podmienkach nie je trhové významnou zeleninou. U nás je prakticky známa len na južnom Slovensku. Konzumnou časťou sú vyspelé, avšak nedozreté klasy. Konzumuje sa surová, varená alebo opekaná. Hodnota kukurice cukrovej sa vyrovná zelenému hrášku. Obsahuje veľké množstvo ľahko stráviteľných bielkovín a cukrov. Kultivary: ‘Dallas4 F1, ‘Reveille4 F1, ‘Sachara1, ‘Tauris‘ F1.

Nároky na prostredie a príprava pozemku.

Je to teplomilná rastlina, dobre sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti, ale aj v repnej. Zaraduje sa do prvej trate, kde ju výdatne hnojíme organickými i priemyselnými hnojivami.

Priama sejba

Rozmnožuje sa semenom. Sejeme začiatkom mája sejačkami do radov vzdialených 0,4—0,6 m, s výsevkom 30—50 kg. ha^-1.

Ošetrovanie v období rastu

Rastliny počas vegetácie jednotíme, plečkujeme a odburiňujeme.

Zber, triedenie a expedícia

Zberať sa začína vtedy, keď sú šúľky plne vyvinuté, avšak semená sú ešte mäkké a šťavnaté (kašovité). Vylamujú sa celé šúľky aj s obalovými listeňmi. Úroda je 10—15 t.ha^-1. Na expedíciu sa šúľky upravujú tak, že sa ponecháva štyri až päť obalových listeňov. Dodávame v prepravkách RPE.

Špargľa (Asparagus offícinalis)

Biologická charakteristika druhu

Je to trváca rastlina. V zemi tvo­rí bohatú dužnatú koreňovú sústavu. Z podzemných púčikov vyrasta­jú 1,5 m vysoké, rozkonárené stonky s jemnými, čiarkovitými, nepra­vými listami.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Konzumnou časťou sú mla­dé vybielené stonky. Môžu sa však konzumovať aj zelené. Vybielené výhonky sú jemnejšie. Kultivar: ‘Iva‘.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

Špargľa sa najlepšie da­rí v hlbokých, stredne ťažkých pôdach, v záhrevných teplých plo­chách. Na stanovišti sa pestuje 15—20 rokov. Musí sa vysádzať na pozemok osobitne dobre pripravený. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pôdu dobre prehnojíme a predovšetkým odburiníme.

Sejba, vysádzanie

Špargľa sa pestuje z predpestovaného, väčšinou dvojročného sadiva. Seje sa na jar, na množiteľské záhony.

Ošetrovanie v období rastu

V prvom a druhom roku semenáčiky ošetrujeme bežným spôsobom. V treťom roku na jar sadence vyberá­me a vysádzame do sponu 1,2 X 0,4 m. Len v treťom roku po vysade­ní začíname zberať. V marci nahrnieme na riadky hrobčeky vysoké asi 0,3 m. Len čo vybielené stonky prerastú hrobčekom, vyrezávame ju špeciálnym špargľovým nožom.

Zber, triedenie a expedícia

Zberáme od apríla do júna. Ostatné výhonky necháme rásť, aby rastliny vytvorili dostatok zásob na zber v ďalšom roku. Najvyššie úrody sa dosahujú medzi šiestym až desiatym rokom po vysadení a sú 2—7 t.ha^-1. Zobrané výhonky sa triedia a zväzku j ú po 10 kusoch. Zelená špargľa sa nenahŕňa. Zberajú sa mladé zelené stonky, len čo dorastú do dĺžky 0,2 m.

Fenikel (Foeniculum vulgaris var. dulce)

Čeľaď: mrkvovité — Daucaceae

Je to trváca rastlina, ale u nás sa pestuje ako jednoročná. Konzum­nou časťou sú vybielené zdužnatené pošvy stopiek, ktoré tvoria ne­pravú zdužnatenú cibuľu. Intenzívne vonia po aníze. Celé rastliny sú vysoké 1,5 m, vytvárajú nitkovité listy podobné kôpru. U nás je ne­známou zeleninou, ktorá sa pestuje len ojedinele. Je to teplomilná rastlina, vyžaduje chránené teplé polohy s ľahšou záhrevnou pôdou. Pestuje sa zo semena ako následná plodina po skorej zelenine. Seje­me v máji do riadkov vzdialených 0,4 m a jednotíme na vzdialenosť 1 m. Dva týždne pred zberom nahrnieme pôdu k dužnatým stop­kám a tak ich vybielime. Zberáme tak, že listy i korene odrezávame.

KORENINOVÁ ZELENINA

Koreninové rastliny sú známe už od staroveku a stredoveku. Ich využívanie a pestovanie sa šírilo od Stredozemného mora na sever. Koreninové zeleniny sú dôležitou skupinou kultúrnych rastlín, ktoré sa využívajú na schutňovanie jedál v kuchyniach, v údenárskom a konzervárenskom priemysle, likérnictve, pekárstve a cukrárstve.

Majorán (Majorana hortensis)

Čeľaď: hluchavkovité — Lamiaceae

Biologická charakteristika druhu

Majorán je poloker pôvodom zo Stredomoria. U nás je prešľachtený pre jednoročnú produkciu. Je to hluchavkovitá rastlina s okrúhlymi lístkami, nenápadnými kvietkami v júni až júli. Semená sú veľmi drobné, je ich asi 4,5 milióna na 1 kg.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Majorán používame ako korenie a má aj výrazné liečivé účinky (uľahčuje trávenie, upokojuje nervovú sústavu a i.). Kultivar: ‘Marcelka4.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

V osevnom postupe ho zaraďujeme do druhej trate. Vyžaduje ľahšie, humózne, záhrevné, nezlievavé pôdy s dostatkom ľahko prijateľných živín.

Priama sejba a ošetrovanie v období rastu

Sejeme na veľmi dobre pripravený pozemok (jemné semeno) v druhej polovici apríla až začiatkom mája. Sejeme plytko sejačkami na presnú sejbu 1,25 kg semena na 1 ha do riadkov, vzdialených od seba 0,20—0,30 m. Je dobre prisievať značkovaciu rastlinu, pretože majorán klíči 14—30 dní v závislosti od teploty. Rastliny je potrebné zalievať. Včas plečkujeme, po vzídení vyplejeme aj značkovaciu rastlinu a okopeme.

Zber, triedenie a expedícia

Zberáme žacím nakladačom pred rozkvitnutím rastlín. V priebehu roka zberáme obyčajne dvakrát, v teplejších oblastiach trikrát. Po zbere musia na rastline zostať lístky schopné asimilácie, aby rastliny mohli dobre obrásť pre ďalší zber. Po prvom, resp. druhom zbere prihnojíme dusíkom a zalejeme. Pri zberoch treba dbať na to, aby sa droga nezaparila. Dosúšame v tieni, prúdom vzduchu. Teplota pri dosúšaní nemá presiahnuť 35 °C. Pri manipulácii sa majorán ľahko otrusuje. Problematické je aj uskladnenie, pretože droga ľahko pohlcuje vzdušnú vlhkosť.

STN rozoznáva:

a) majorán omrvený,

b) majorán — rezaná vňať,

c) majoránové plevy.

Úroda z jedného hektára sa pohybuje od 2,5 do 5 ton majoránu. Pri pestovaní majoránu na semeno treba predpestovať priesadu z marcovej sejby do pareniska alebo skleníka. Vysádzame v chumáčikoch po polovici mája. V teplejších oblastiach prvú kosbu zoberieme (rozkonárené rastliny vytvoria viac semien) len pri dobrom vývine počasia a peknom poraste. Zoberieme 60—120 kg semien, ktoré sa ťažko uvoľňujú, a preto nie je nebezpečenstvo vymrvenia. Zvyšky po vymlátení sú tzv. majoránové plevy.

Kôpor (Anethum graveolens)

Čeľaď: mrkvovité — Daucaceae

Biologická charakteristika druhu

Kôpor je jednoročná okolíkatá rastlina s dutou stonkou, dosahujúca výšku 1,00—1,20 m. Listy má čiarkovité, s voskovým sivým povlakom. Pestuje sa predovšetkým pre mladú vňať, ale aj pre semená — nažky. Plodom je okrídlená dvojnažka, ktorá sa v období zrelosti rozpoľuje na dve nažky. V jednom kilograme je ich asi 700000.

Význam, použitie a konzumná hodnota

Kôpor podporuje chuť do jedla a odstraňuje nafukovanie. Ako indikačná rastlina prezrádza nedostatok fosforu červenaním listov. Kultivary: ‘Pražský jemný1, ‘Hanák4.

Priama sejba

Kôpor môžeme siať kedykoľvek od jari do jesene i na prirýchľovanie, pretože nie je chúlostivý na dĺžku dňa a ma krátke vegetačné obdobie (70—90 dní). Sejeme do riadkov vzdialených od seba 0,25 m, 16—18 kg semien na 1 ha.

Zber

Zberáme buď mladý, zeleninový, alebo celé rastliny s kvetmi a plodmi.

Rasca (Carum carvi)

Čeľaď: mrkvovité — Daucaceae

Biologická charakteristika a význam

Rasca je dvojročná až trváca okolíkatá rastlina, ktorá piano rastie na lúkach a pasienkoch. Preto sa jej darí na vlhkých, humóznych pôdach s dostatkom vápnika. Stonka je ryhovane hranatá, listy dvakrát až trikrát perovito dielne, plod je dvojnažka. Jednotlivá nažka má polmesiacovitý tvar a na chrbte je ryhovaná. Používa sa ako korenie, predovšetkým v pekárstve, mäsovom priemysle, liehovarníctve, na výrobu olejov a pod. Kultivary: ‘Rekorď, ‘Kepron*, ‘Prochan*.

Rasca, ktorá je dvojročná, sa pestuje niekoľkými spôsobmi:

1. podsev rasce do jarného jačmeňa,

2. pestovanie rasce s krycou plodinou,

3. pestovanie rasce ako monoplodiny.

Prvý spôsob pestovania rasce nemožno odporučiť.

Ťažké mechanizmy obyčajne podsev zničia, dochádza k častému vymŕzaniu a spomalenému vývinu rastlín rasce (niekedy zber až v treťom roku). Zber pri výsevku 8—10 kg na 1 ha sa pohybuje okolo 1—1,5 t. Pri pestovaní rasce s krycou plodinou (mak, ľan na semeno, špenát na semeno a pod.) sejeme podobne ako pri prvom spôsobe. Rascu priečne na riadky krycej plodiny po jej zbere preplečkujeme s nahrnutím rastlín rasce.

Zber

Zberáme obilným kombajnom na polovicu pokosu (upchávanie) a necháme vyššie strnisko. Ak pestujeme rascu ako monoplodinu, môžeme dosiahnuť úrodu až 4 t nažiek z 1 ha. Slama je menej hodnotná a väčšinou sa, vzhľadom na škodcov, páli.

Ako optimálny sa javí tretí spôsob pestovania rasce, ako monokultúry, po jarnej predplodine a včas zobranej zelenine. Do dobre pripravenej, vlhkej pôdy v druhej trati sejeme začiatkom júna 18 kg semena na 1 ha, do riadkov vzdialených od seba 0,30 m. V zimnom období prihnojíme močovkou so superfosfátom. Rasca skoro pučí, kvitne a dozrieva skôr než obilniny. Pred kvitnutím treba porast postriekať proti škodcom (psota rascová) chemickým prípravkom.

Mäta pieporná (Mentha piperita)

Čeľaď: hluchavkovité — Lamiaceae

Biologická charakteristika a význam

Mäta piepomá je trváca rastlina s vysokými nárokmi na vodu. Používa sa na výrobu mentolu, spracovanie kaučuku, v cukrárstve, likérnictve a lekárstve. Kultivary: ‘Multimentha‘, ‘Perpeta*.

Pestujeme ju zo stolonov, jesenného vysádzania do brázd hlbokých 0,10 m, vzdialených od seba 0,45 m a nakopcujeme, pretože hrdza mätová prezimuje na povrchových častiach mäty. Na jar prebránime. Po každom zbere ľubovoľne preplečkujeme, pretože mäta je rozkonárená po celom pozemku. Vňať pred rozkvitnutím zberáme dvakrát až trikrát v roku. V jeseni preorieme (tvorí až tri poschodia stolonov), v zime močovkujeme. Na stanovišti tak zostáva tri až štyri roky.

Tymian (Thymus vulgaris)

Čeľaď: hluchavkovité — Lamiaceae

Biologická charakteristika, význam, nároky na prostredie

Tymian je asi 0,20—0,30 m vysoký trváci poloker pôvodom zo Stredomoria. Lístky má úzko až vajcovito kopijovité. Drogou je usušená vňať, zobraná v období rozkvetu. Tymian sa pestuje ako koreninová zelenina aj ako liečivá rastlina. Má hlbokú koreňovú sústavu a v teplých oblastiach je ako protierózny vysadzovaný na svahovité pozemky. Kultivary: ‘Aróma1, ‘Krajový1, ‘Lemona1, ‘Mixta‘.

Priania sejba

Na dobrých rovinatých pozemkoch ho pestujeme z priamej sejby. Môžeme siať do pásov širokých 0,30—0,40 m, vzdialených od seba 0,20—0,30 m. V prvom roku sa obyčajne nezberá, aby dobre prezimoval.

Zber

V druhom roku zberáme bylinnú časť vňate v období rozkvitnutia. Zberáme dvakrát až trikrát v priebehu vegetácie do 15. septembra. Neskôr by sa nemal zberať vzhľadom na dobré prezimovanie. Dobre sa suší, nehrozí zaparenie ani strasovanie ako pri majoráne. Z jedného hektára býva výťažok asi 3,5 t suchej hmoty.

 

Z ostatných koreňových a liečivých rastlín spomenieme aspoň tie najznámejšie:

 

Koriander (Coriandrum sativum L.), čeľaď: mrkvovité — Daucaceae, kultivar ‘Hrubčický1.

Bazalka (Ocimum basilicum L.), čeľaď: hluchavkovité — Lamiaceae, kultivar ‘Ohŕe‘ a ‘Litva‘.

Ligurček lekársky (Levisticum offícinale L.), čeľaď: mrkvovité — Daucaceae, kultivar ‘Magnus1 a ‘Estragón1.

Palina dračia (Artemisia dracunculus L.), čeľaď: astrovité — Asteraceae.

Kontrolné otázky:

1. Vymenujte koreninovú zeleninu a uveďte jej význam.

2. Pojednajte o majoráne a jeho pestovaní.

3. Čím sa líši koreninová zelenina z čeľade hluchavkovitých?

4. Opíšte rascu lúčnu a jej pestovanie.

5. Čím sa vyznačuje koreninová zelenina z čeľade mrkvovitých?

Pestovanie šampiňónov

CHARAKTERISTIKA ŠAMPIŇÓNOV

Biológia

Šampiňón čiže pečiarka dvojvýtrusová (Agaricus bisporus, syn. Psalliota bispora) a šampiňón čiže pečiarka záhradná (Agaricus hortensis) sú huby stopkatovýtrusné. Patria do veľkej skupiny rastlín, ktoré nevytvárajú chlorofyl a tvarom i spôsobom života sa líšia od bežných druhov zeleniny. Rastú buď saprofyticky, alebo symbioticky so zelenými rastlinami. V pôde tvoria podhubie (mycélium) a nad zemou plodnicu, ktorá sa skladá z klobúka a hlúbika. Klobúk je guľatý, bielej farby, neskôr mierne hnedastý. Na spodnej strane sú lupene, zo začiatku ružové, neskôr hnedé až fialové. Na lupeňoch sa tvoria výtrusy. Najčastejšie sa pestujú šampiňóny s bielymi hladkými klobúkmi, sú u spotrebiteľov najobľúbenejšie. Úradnejšie sú však kultivary s krémovými, hnedastými a šupinatými klobúkmi.

Požiadavky ma prostredíe

Šampiňóny nepotrebujú svetlo, môžu sa teda pestoval v priestoroch, kde sa zelené rastliny nemôžu pestovať alebo rýchliť. Sú to pivnice, sklady, staré tehelne, sladovne, šachty ai. Vo veľkovýrobe sa pestujú v špeciálnych šampiňonárňach. Šampiňón však vyžaduje špeciálny substrát a kvalita substrátu je základnou podmienkou úspešnej výroby. Šampiňóny sa môžu pestovať tam, kde možno regulovať teplotu v rozmedzí 10—30 °C. Pre rast podhubia je optimálna teplota 22—26 °C a pre rast plodníc 14—18 °C.

Vlhkosť substrátu by mala byť 60—65 % vodnej kapacity. Substrát nemá byť premokremý ani sypký. Vyššia vlhkosť spôsobuje zahnívanie podhubia a nižšia vlhkosť spomaľuje rast podhubia i plodníc. Priestory musia byť dobre vetrateľné. Prúdenie vzduchu má byť mierne, šampiňóny neznášajú prievan a suchý vzduch. Vhodnými sieťami treba zabrániť vnikaniu živočíšnych škodcov.

TECHNOLÓGIA PESTOVANIA

Šampiňóny sa pestujú v podmienkach a substráte, ktorý je živným prostredím pre nežiadúce huby, mikroorganizmy a baktérie, a preto treba zabezpečiť sterilitu substrátu, miestnosti a všetkých pomôcok. Dezinfekcia priestorov sa vykonáva horúcou parou (70—80 °C), 2% formalínom, kuprikolom a vápenným mliekom. Substrát sa dezinfikuje preparením alebo 1 % formalínom. Náradie a debny sa dezinfikujú 4% formalínom.

U nás sa používa sadivo, ktoré vyrábajú laboratóriá väčších pestovní, napr. Mykoprodukta Babice. Sadivo je buď kusové, alebo zrnové. Častejšie sa používa zrnové sadivo. Zrnové sadivo — prevarené zrná pšenice sa naočkujú príslušným kmeňom šampiňónov. Spotreba sadiva je 1 1 na 1—2 m2. Dodáva sa v sterilných fľašiach od mlieka uzavretých hliníkovou fóliou.

SPÔSOBY PESTOVANIA

Príprava substrátu

Najčastejšie sa používa konský hnoj, ale používajú sa aj iné náhradné suroviny, ako slama, hnoj dobytka, seno, rašelina, kukuričná slama, lístie, piliny a stružliny. Do náhradných surovín sa pridáva močovina, sadra, draselná soľ, superfosfát a vápenec. Najdôležitejšou fázou technologického postupu je fermentácia, ktorá má pripraviť substrát tak, aby vzniklo optimálne prostredie pre rast a vývin šampiňónov. Počas fermentácie slamený konský hnoj sa zmení na tmavohnedú hmotu, ktorá nie je mazľavá, príjemne vonia, je bez čpavku a po stlačení je pružná.

Klasický spôsob — materiál sa fermentuje v hromadách širokých 5 m, vysokých 1,5 m a rozlične dlhých. Po založení sa hromada preleje močovkou a len čo sa prehreje na 50—60 °C, prevrstvíme ju. To sa opakuje asi po piatich dňoch trikrát. Pri prehadzovaní sa substrát navlhčuje, pretože materiál je vysoko nasiakavý.

Skrátená fermentácia — preparovaním suroviny v autoklávach pri teplote 120 °C. Východisková surovina je infikovaná rozličnými chorobami a škodcami. Sterilizácia zabezpečí dobrý zdravotný stav substrátu. Po ochladení sa očkuje termofilnými baktériami, ktoré surovinu rozložia pri teplote 50—60 °C za 3—4 dni. Reakcia substrátu má byť slabo kyslá alebo neutrálna, prípadne slabo alkalická (pH 6,2— 7,4). Substrát je potom pripravený na použitie. Po skončení fermentácie, keď sa teplota substrátu pohybuje okolo 27—29 °C, sa vysádza zrnovým sadivom. Po vysadení sa teplota udržuje na 22—25'°C a vlhkosť vzduchu na 65 %. V tejto fáze nie je potrebné vetrať, aby nedochádzalo k vysychaniu substrátu. Za 14—20 dní je substrát prerastený vláknami — mycéliom šampiňónov. Ak je prerastený v celom profile, posype sa krycou zeminou, ktorá sa vopred chemicky dezinfikuje alebo sterilizuje. Má byť priepustná a hrubozrnná, napr. ílovitá zemina, piesok alebo rašelina, ktorej reakcia sa upravuje vápencom ' na pH 7,2—7,6. V prvom týždni po pokrytí sa udržuje teplota na 20—25 °C. Len čo mycélium prerastie vrstvou krycej zeminy a na povrchu sa začnú tvoriť základy plodníc, zníži sa teplota na 18 “C; Pri zbere by mala byť teplota 16 °C a vlhkosť vzduchu 90 %. Šampiňóny rodia v tzv. vlnách, najvyššia je prvá. Počas celého cyklu zoberieme asi 6—10 kg plodníc zim2 pestovateľskej plochy.

U nás sa používajú rozličné spôsoby pestovania šampiňónov.

Trojzónový systém je u nás najrozšírenejším spôsobom. Tento spôsob predpokladá mechanizáciu pomocou vysokozdvižných vozíkov, pretože je náročný na premiestňovanie debien veľkých 1,3 X 1,7 X 0,2 m do troch rozličných pestovateľských kójí (zón).

Prvá zóna — tu prebieha fermentácia - preparovanie počas 7 dní pri teplote 50—70 °C. Drahá zóna — inkubačná zóna — tu sú prevezené debny po naočkovaní zrnovým sadivom. Tu prebieha prerastanie mycélia pri teplote 25 °C počas 14 dní. Potom sa navrství krycia zemina a prevezie sa do tretej zóny — pestovateľská kója, kde pri teplote 16 °C prebieha tvorba plodníc a ich zber počas 40—60 dní. Pracovne a energeticky je náročnejší než jednozónový spôsob.

Jednozónový — policový systém je vo svete viac rozšírený než trojzónový. Všetky pestovateľské miestnosti musia byť vybavené zariadením na reguláciu teploty a vlhkosti vzduchu. Miestnosti sú väčšinou vybavené dvoma radmi políc, ktoré sú v štyroch až piatich poschodiach nad sebou vo vzdialenosti 0,6 m. Dĺžka pestovateľského cyklu je 80—90 dní, t. j., že pestovateľskú miestnosť možno za jeden rok využiť asi štyrikrát. Všetky fázy celého cyklu prebiehajú v jednej miestnosti, t. j. 10 dní navezenie substrátu a preparenie, 12 dní vysádzanie a inkubácia, 18 dní krytie a prerastanie mycélia a 40 dní tvorba plodníc a zber.

Záhonový spôsob pestovania — tento spôsob je jednoduchý, avšak energeticky náročnejší. Záhony sa zakladajú na zemi so šírkou 1,2 m a výškou 0,25 m alebo do hrobčekov širokých 0,7 m a vysokých 0,35 m. Pretože sa tu šampiňóny pestujú len v jednej vrstve viac alebo menej plošne, je to spôsob málo intenzívny. Úroda 5—8 kg.m²

Pestovanie v polyetylénových vreciach — po fermentácii substrátu sa substrát zmieša so sadivom a navrecuje na vrstvu vysokú 0,25—0,4 m. Polyetylénový rukávec sa perforuje. Podľa teploty podhubie prerastie za dva až tri týždne celým vrecom. Plodnice sa začnú tvoriť na perforovaných miestach.

Úlohy, ciele a význam rýchlenia zeleniny

Úlohou rýchlenia zeleniny je dopestovať a na trh dodávať čerstvú zeleninu prevažne v zimnom období, a to najmä zeleninu, ktorá sa ťažšie uskladňuje, respektíve je neuskladnitefná, alebo druhy a kultivary, ktoré dlhým uskladňovaním strácajú nutričnú hodnotu.

POJEM RÝCHLENIE, PRIRÝCHĽOVANIE, DORÝCHĽOVANIE

Pod pojmom rýchlenie rozumieme pestovanie rastlín (nielen zelenín) v umelých podmienkach od sejby až po zber.

Prirýchľovanie je spôsob pestovania zeleniny, kde prvé vegetačné (vývinové) fázy prebiehajú v umelých podmienkach, ostatné v prírodných. Predpestovanie sadiva zeleniny sa považuje za prirýchľovanie. Prirýchľuje sa v zime a na začiatku jari.

Dorýchľovanie je spôsob pestovania, kde prvé vegetačné fázy prebiehajú v prírodných podmienkach, ostatné v umelých podmienkach. Dorýchľuje sa v neskorej jeseni a na začiatku zimy (karfiol, kaleráb).

Z národohospodárskeho hľadiska možno rýchliť len vybrané druhy a ich kultivary s krátkym vegetačným obdobím, s nízkou energetickou potrebou, ktoré sa prevažne konzumujú v čerstvom stave.

Najčastejšie rýchlené druhy: paprika, rajčiak, uhorka, kaleráb, karfiol, listová zelenina, šalát hlávkový, recfkovka a i.  Rozvoj rýchlenia zeleniny nastal v posledných 15-20 rokoch. V súčasnom období rýchlená zelenina predstavuje asi 5 % celkovej spotreby zeleniny. Cieľom je dosiahnť 10 % z celkovej spotreby zeleniny na obyvateľa a rok.

Podmienky rýchlenia zeleniny

Teplo je dôležitým faktorom pri pestovaní rýchlenej zeleniny. Predstavuje najväčší podiel z podmienok a nákladov na výrobu rýchlenej zeleniny. Úlohou šľachtenia je pripraviť alebo vyšľachtiť kultivary energeticky čo najskromnejšie. Tento trend je celosvetový.

Svetlo je dôležitou podmienkou. Podstatná časť rýchlenej zeleniny je veľmi náročná na svetlo. V krajnom prípade musíme rátať s prisvetľovaním, predovšetkým čo do intenzity, ale aj dĺžky osvetlenia.

Voda. V podmienkach rýchliarní musíme uvažovať o chemickej, biologickej a energetickej úprave vody. Ide o vodu zbavenú chlóru, choroboplodných zárodkov a jej zohrievanie.

Vzduch upravujeme len vo výnimočných prípadoch (nasycovanie C0₂).

Substrát. Najdôležitejším substrátom je záhradná zemina s vysokým obsahom hrubého humusu (nad 20 %). V súčasnom období sa v rýchliarňach používajú predovšetkým kompostové zeminy, ale aj zeminy rozlične obohacované organickými látkami, ktoré v mikrobiálnom stave sú zdrojom (dopĺňajúcim) tepla, C0₂ a aj živín. Vo svete sa pri rýchlení používajú rozličné zmesi inertných hmôt (minerálna vata, perlity, rozličné minerálie, textil a pod.).

Hydropónia je u nás v overovacích pokusoch, ale napr. v Holandsku sa už uplatňuje na 70 % plôch rýchlenej zeleniny.

Živiny. Súčasný stav chemického priemyslu v plnej miere ako v množstve, tak v akosti zabezpečuje požiadavky rýchlenia zeleniny. Do popredia sa dostáva problematika značného množstva dusíkatých látok v zelenine, predovšetkým v rýchlenej. Z hnojenia v zeleninárstve vôbec a v rýchlení zeleniny predovšetkým je potrebné vylúčiť všetky hospodárske hnojivá, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom nákazy (kontaminácie) zeleniny (močovka, hnojovka).

MOŽNOSTI VYUŽITIA ODPADOVÉHO TEPLA NA VYKUROVANIE RÝCHLIARNÍ

Z mnohých priemyselných závodov môžeme využiť odpadové teplo na rýchlenie zeleniny za podmienok, že zdroj tepla je trvalý a nepresahuje bežné náklady na teplo. V súčasnom období hlavným zdrojom odpadového tepla sú kompresorové stanice, elektrárne (predovšetkým atómové), ale aj teplárne, prípadne iné priemyselné podniky.

Geotermálne zdroje sú obmedzené a vyskytujú sa pomerne zriedka.

Zariadenia na rýchlenie zeleniny a ich využitie

Zelenina sa rýchli v rozličných druhoch rýchliarní, najčastejšie sú to zasklené oceľové rýchliarne typu napr. LUR, v rozličných veľkostiach vo dvoch pestovateľských spôsoboch: buďto ako stolové, slpžiace na predpestovanie priesad, alebo ako pôdne - na voľné pestovanie.

Skleníky sú veľmi drahé rýchliarenské zariadenia a používajú sa vyhrievané. Pre ich vysoké náklady sa zásadne ráta s ich celoročným využitím.

Fóliovníky. V poslednom období sa fóliovníky veľmi rozšírili a predstavujú viac než 70 % celkových rýchliarenských plôch. Fóliovníky sa stavajú ako studené, ale aj vyhrievané rýchliarne.

Pareniská majú význam predovšetkým pri predpestovaní sadiva a pri dorýchľovaní. Mechanizácia práce v pareniskách je veľmi obťažná.

Skleníky a rýchliarne sú nákladné záhradnícke stavby.  Sú zložené zo základov, konštrukcie a zasklenia. Sú vybavené zariadením, ako pestovateľskou plochou, vyhrievaním, vetraním, závlahou, prisvetľovaním, automatickou reguláciou vnútorných podmienok a pod. Rozlišujeme ich podľa:

- pestovateľského využitia — uhorkové, priesadové, množiarenské, hydroponické, viacúčelové (univerzálne),

- počtu pestovateľských plôch (jednoloďové, viacloďové),

- vykurovania —množiarenské (20—25°C), teplé skleníky, (15—20 °C), poloteplé (10—15 °C), studené.

V súčasnom období sa v záhradníckej praxi ešte používajú skleníky mnohých starých typov, ako napr.

- stolové (S —3, S —6, S —9),

- hangárové rýchliarne (H — 6, H — 9, H — 11),

- panelové rýchliarne (PJ, PT, PS) sú stabilné samonosné skleníky tunelového profilu.

Univerzálne rýchliarne (UR) a ľahké univerzálne rýchliarne (LUR).

V súčasnom období sa vyrábajú LURII. Celokovová pozinkovaná konštrukcia je zakotvená do nízkej betónovej podmurovky. Po zasklení sa napája na zdroj tepla. Zasklené bočnice sú zvislé, strecha je sedlová, vetranie je upravené priebežnými hrebeňovými vetrákmi. Zavlažuje sa buď zahmľovacími dýzami s automatickým ovládaním, alebo hadicami. Regulácia teploty je automatizovaná. Pestovateľská plocha môže byť voľná alebo vo forme pestovateľských stolov, prípadne s pestovateľskými stolmi ako rozmnožovne. Automaticky možno regulovať vetranie, vykurovanie priestoru a pôdy, zavlažovanie, signalizáciu stavu vnútorných podmienok a pod. Sú určené na predpestovanie sadiva a na rýchlenie zeleniny a kvetín na pestovateľských stoloch i vo voľnej pôde.

Fóliovníky sú ľahké stavby. Konštrukcia je upravená na betónových pätkách a potiahnutá tenkou fóliou. Obyčajne majú voľnú pestovateľskú plochu. Sú priestorné, svetlé a možno v nich použiť súčasnú zeleninársku mechanizáciu. Vetranie je väčšinou čelné — dverami, ale možno ho upraviť na bočné. Používajú sa na predpestovanie zeleninovej priesady, rýchlenie a prirýchľovanie zeleniny a na rýchlenie niektorých kvetín. Výhodou fóliovníkov sú nízke nadobúdacie náklady (1 m zakrytej plochy asi za 100 Sk), jednoduchá montáž a možnosť využitia mechanizácie. Nevýhodou v porovnaní so skleníkmi zasklenými sklami je väčšia priepustnosť tepla.

Osevné postupy v rýchliarňach a spôsoby rýchlenia

Osevné postupy v rýchliarňach majú zabezpečiť čo najekonomickejšie využitie rýchliarne počas roka a šetrenie nákladov, predovšetkým energie. Platia pre nevšeobecné zásady striedania zelenín. Najčastejší osevný postup v teplých rýchliarňach predstavuje:

— predplodina: rastlina s krátkym vegetačným obdobím a naj nižším nárokom na teplo,

— hlavná plodina: druh zeleniny s dlhším vegetačným obdobím je pestovateľský najnáročnejší, napr. uhorka, paprika, rajčiak.

Osevný postup veľmi závisí od druhu rýchliarne. Osevné postupy v rýchliarňach nemusia dodržiavať zásady striedania plodín podľa zaradenia do jednotlivých tratí.

V rýchliarňach, v závislosti od osevných postupov, rozlišujeme rozličné druhy rýchlenia. Môže byť v čistom poraste, v zmiešanom poraste a v závislosti od termínu zberu.

Organizácia výživy a zavlažovania v rýchliarňach

Závlaha, ako jeden z dôležitých faktorov, je riadená (spoločne s ostatnými činiteľmi) v závislosti od okamžitého stavu vlhkosti pôdy a vzduchu. V rýchliarňach sú závlahové dávky nižšie (10—15 mm) a častejšie. Niektoré zeleninové druhy sú veľmi citlivé na zavlažovanie vo vzťahu k výskytu chorôb, a preto rastliny by mali byť pred zotmením suché. Nezavlažujeme tiež pred zberom a pred niektorými agrotechnickými zásahmi. Spoločne so závlahou aplikujeme prihnojovanie a ochranu proti chorobám a škodcom.

Ochrana rýchlenej zeleniny proti škodcom

Požiadavky ochrany rýchlenej zeleniny proti chorobám a škodcom

Rýchlená zelenina vyžaduje veľmi prísnu ochranu proti chorobám a škodcom, ktorá sa musí riadiť prísnymi hygienickými normami, aby sa zelenina nekontaminovala a jej najväčší význam spočíva v preventívnej ochrane. Zásadne pred sejbou alebo vysádzaním do rýchliarní, vydezinfikujeme všetky priestory, či už chemicky alebo tepelne. Používame len zdravé, morené osivo, zdravú, dobre vyvinutú priesadu.

Osobitosti agrotechniky v rýchliarňach

Výživa a hnojenie v moderných rýchliarňach sa prísne riadi chemickým rozborom substrátov a pôdy podľa požiadaviek jednotlivých druhov a kultivarov zeleniny.

Množstvo a forma živín pri niektorom druhu zeleniny (uhorka, paprika, rajčiak) sú veľmi dôkladne prepracované pri jednotlivých vegetačných fázach a často sa aplikujú automaticky riadeným počítačom. Najmodernejšie rýchliarne využívajú nielen listové prihnojovanie, ale aj nasycovanie atmosféry C02. Hnojenie a úprava pôdy v rýchliarňach. V rýchliarňach sú tieto požiadavky na pôdu:

— neutrálna reakcia pôdy (pH 7),

— dostatok humusu (8—10 %),

— značná sorpčná kapacita.

Z hospodárskych (organických) hnojív a hmôt najčastejšie používame maštaľný hnoj, slamu, kompost a rašelinové substráty. V súčasnom období sa používajú aj syntetické pôdy, ktoré upravujú fyzikálno-chemické vlastnosti zemín (napr. Hygromull, Styromull, penový polystyrén, agroperlit a pod.). V niektorých rýchliarňach používajú upravenú kôru v dávke 500—1000 m3 na 1 ha. Upravuje fyzikálny stav pôdy a znižuje sa nebezpečenstvo rozbahnenia povrchu. Využitie priemyselných hnojív závisí od obsahu a formy hlavných živín, obsahu ostatných pôvodných látok a tiež od výsledkov agrochemického rozboru pôdy. Z dusíkatých hnojív sú do rýchliarní vhodné močovina, síran amónny, liadok amónny s vápencom a pod. Z fosforečných hnojív superfosfát, upravené mleté fosfáty, z draselných hnojív síran draselný a z kombinovaných Cererit. Na prihnojovanie počas vegetácie zálievkou sú najvhodnejšie močovina, Herbapon, Herbasyn 4. Technika hnojenia v rýchliarňach závisí od druhu a konzistencie hnojiva a od obsahu živín. Hnojivá používame buď na základné hnojenie, alebo na prihnojovanie formou hnojivej zálievky, prípadne na výživu cez list.

Spracovanie pôdy a ošetrovanie zeleniny v rýchliarňach

Aby sme zabezpečili maximálne úrody rýchlenej zeleniny a udržali úrodnosť pôdy — zeminy, vhodnými zásahmi upravujeme buď priamo, alebo nepriamo vegetačné faktory. Pri spracovaní pôdy používame: hĺbkové spracovanie, povrchové spracovanie, prípravu substrátu, prípadne dezinfekciu pôdy a priestory rýchliarne.

Základné hĺbkové spracovanie

V rýchliarňach používame často riadne pluhy, ktoré však úplne nevyhovujú našim potrebám. Pôda má po tomto spracovaní nerovný povrch. Výhodnejšie sú dovážané kopacie pluhy (napr. typu Vicon), ktoré napodobňujú ručné kopanie.

Povrchové spracovanie

V rýchliarňach sa osvedčujú rotačné kypriče (rotavátory) a motorové okopávačky.

Substráty na rýchlenie zeleniny

Pripravujú sa na špeciálnych technologických linkách. Tieto linky sú zostavené z výkonných drvičov, miešačiek komponentov, dezinfekčných zariadení, transportných pásov, nakladačov i rozličných dopravníkov, aby sa väčšina prác mechanizovala.

Dezinfekcia pôdy

Je nevyhnutným predpokladom úspešného rýchlenia zeleniny. Najčastejšie sa robí preparovaním pôdy vodnou parou predhriatou na 200 °C pomocou tzv. vyvíjačov pary.

Plošné preparovanie

Špeciálna fólia odolná proti vysokým teplotám sa rozprestrie na záhon s nakyprenou zeminou a na okraji zaťaží. Prehriata para sa privádza do priestoru medzi fóliou a povrchom záhonu. Takto sa zemina preparuje do hĺbky až 0,60 m.

Organizácia práce pri vysádzaní priesad rýchlenej zeleniny

Na vysádzanie vyberáme kvalitné, dobre vyvinuté, nepoškodené priesady. Vlastné vysádzanie sa obyčajne vykonáva ručne. Po vysadení sa priesada zaleje. Prihnojovaním urýchľujeme a usmerňujeme rast a vývin rastlín. Obdobie, dávky a spôsoby prihnojovania volíme podľa náročnosti rýchlenej zeleniny. Pletím, kyprením a okopávaním rýchlenej zeleniny ničíme buriny, udržujeme vlahu a zabezpečujeme hrudkovitú štruktúru. Niektoré druhy tiež prihŕňame, aby sa lepšie zakorenili. Vetraním a zatienením upravujeme pestovateľské podmienky — mikroklímu rýchliarní. Nevyhnutnou súčasťou veľkovýrobne] technológie rýchlenia je ochrana pratí škodlivým činiteľom.

Hnojenie oxidom uhličitým (CO₂)

Vo vzduchu je obsah oxidu uhličitého 0,03 obj. %, avšak v rýchliarňach jeho množstvo kolíše. Preto je potrebné ho v rýchliarňach dopĺňať, ale aj jeho obsah zvyšovať až na 0,10—0,12 obj. %. Z ekonomických dôvodov je problematické zabezpečiť vyšší obsah, aj keď by pre väčšinu rýchlenej zeleniny optimálna koncentrácia bola 0,30 obj. %. Na nasycovanie vzduchu oxidom uhličitým sa v súčasnom období používa výnimočne suchý ľad (tuhý CO₂), C0₂ z oceľových fliaš, ale prevažne uvoľňovaním CO spaľovaním propánu alebo zemného plynu.

Hydropónia pri rýchlení zeleniny

Pri rýchlení zeleniny ako najväčší problém vystupuje únava pôdy, ktorá spôsobuje postupné znižovanie úrod. Hydropónia umožňuje riešiť aj otázky mechanizácie, prípadne automatizácie rýchlenia zeleniny. Pestovanie rastlín bez pôdy —hydropónia — sa doteraz u nás nerozšírila. Častejšie sa používa pri pestovaní kvetín. Spôsoby praktickej hydropónie delíme:

1. Vodná kultúra. Pri tomto spôsobe hydropónie sa korene vyvíjajú a rastú v živnom roztoku, ktorý obsahuje všetky potrebné výživné minerálne látky.

2. V poslednom období sa používa prietoková hydropónia (tzv. NFT) na tenkej vrstve. Mierne šikmé, zakryté, asi 0,2 m široké žľaby sú napĺňané živným roztokom, ktorý v tenkej vrstve 1—3 mm i viac, steká po celom dne žľabu. Rastliny rozprestrú koreňovú sústavu po celom žľabe a zo živného roztoku čerpajú vodu i živiny.

3. Perspektívnejšie je pestovanie ma minerálnej vate (Grodon), kde hranol tejto vaty 0,15 X 0,2 X 0,50—1,00 m je obalený nepriepustnou fóliou tak, že na vrchnej ploche je pás fólie vynechaný. Rastliny predpestované na malých hranoloch minerálnej vaty sa umiesťujú na vrchnú plochu a postupne zakoreňujú do veľkého hranola. Živný roztok sa privádza kapilárami ku každej rastline. Tento spôsob je vhodný na pestovanie rajčiakov, uhoriek a pod. Nepriepustná fólia, ktorá obaľuje minerálnu vatu, je opatrená jedným až dvoma otvormi na odtok prebytočnej vody a živín.

4. Dýzová kultúra. Korene rastlín rastú v uzavretej nádobe a periodicky sa postrekujú živným roztokom. K tomuto systému rozdelenia zaraďujeme tzv. chemokultúru. Princíp spočíva v tom, že rastlina je zasadená do machu alebo rašeliny a zavlažuje sa živným roztokom.

V súčasnom období sa u nás vyrábajú rozličné vhodné soli, ktoré slúžia na prípravu živných roztokov. Tieto živné soli možno bežne kúpiť. Na základe našich a zahraničných skúseností možno hlavné zásady pre efektívne hydroponické rýchlenie zeleniny zhrnúť do týchto bodov:

1. pracovný kolektív má mať potrebnú kvalifikáciu,

2. technické zariadenie musí byť funkčné spôsobilé,

3. treba dodržiavať presné zloženie a koncentráciu živného roztoku,

4. prísne dodržiavať preventívne opatrenia na ochranu pestovaných rastlín,

5. dodržiavať obsah oxidu uhličitého vo vzduchu a upraviť tiež optimálny pomer ostatných vegetačných faktorov (napr. osvetlenie, teplota vzduchu, vzduch).

Z uvedeného vyplýva, že pestovanie rastlín bez pôdy a zeminy má mnoho predností, ako vyššiu úrodu a skorší zber, možnosť úplnej mechanizácie prevádzky, nižší výskyt chorôb a i. Nevýhodou sú vyso' ké náklady a vyššie nároky na kvalifikáciu pracovníkov.

TECHNOLÓGIA RÝCHLENIA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ZELENINY

Rýchlenie zeleniny je pestovanie zeleniny v umele vytvorenom prostredí (skleník, fóliovník). Rýchlená zelenina je určená na priamy konzum predovšetkým v jarnom, jesennom a zimnom období. Dodáva veľmi cenné zložky ľudskej potravy. Rýchlená zelenina sa svojou biologickou hodnotou vyrovná rovnakým druhom poľnej zeleniny.

Rýchlenie  kapustovej (hlúbovej) zeleniny

Rýchlenie kalerábu

Kaleráb je obľúbenou rýchlenou zeleninou. Vyplýva to z toho, že má krátke vegetačné obdobie. Optimálna teplota na rýchlenie je 12—14 °C, nemá klesnúť pod 8 °C. Nízke teploty spôsobujú spomalenie rastu, drevnatenie buliev a vybiehanie do kvetu. Rovnomerný vývin podporuje výdatné zalievanie. Dobrému vývinu rastlín prospieva tiež častá výmena vzduchu. Podľa prostredia a termínu vysádzania osivo sejeme od novembra do konca februára (tabuľka 8). Vzídené rastliny presádzame v štádiu dvoch klíčnych lístkov do balíčkov alebo debničiek. Počas predpestovania ^ venujeme rastlinám potrebnú pozornosť, predovšetkým zavlažovaniu, prihnojovaniu a ochrane proti hubovým chorobám. Rastliny vysádzame v smere vyznačených riadkov v spone 0,25 X 0,20 m, väčšie kultivary 0,25 X 0,22 m. Obdobie rastu od sejby do zberu buliev trvá 12 — 14 týždňov, z čoho vlastné rýchlenie trvá 8 — 10 týždňov. Rýchlené kaleráby zberáme postupne prebierkou podľa veľkosti buliev.

Rýchlenie karfiolu

Jeho rýchlenie nie je tak rozšírené ako rýchlenie kalerábu. Príčinou je predovšetkým dlhšie vegetačné obdobie, čo robí problémy pri zaraďovaní do osevných postupov. Optimálna teplota na rýchlenie je 10—12 °C, teplota pôdy 8 °C. Pri vyššej teplote karfiol vytvára mnoho listov a spomaľuje tvorbu ružíc. Semeno karfiolu sejeme v množiarni s teplotou 18 °C v polovici decembra. Do pôdy vyhnojenej maštaľným hnojom a dobre zásobenej pohotovými živinami vysádzame karfiol koncom februára a začiatkom marca do poioteplých, neskoršie do studených rýchliarní. Malolisté kultivary vysádzame do sponu 0,40 x 0,50 m pri kultivaroch s väčšími listami do sponu 0,50 x 0,50 m. V pareniskách vysádzame do sponu 0,40 x 0,40 m. Na neskoré jesenné dorýchľovanie karfiolu používame poľné rastliny z augustového vysádzania. V októbri vyberáme zdravé rastliny, ktoré začínajú zakladať ružice a s koreňovým balom ich vysádzame do rýchliarní. Pri tomto spôsobe pestovania zberáme koncom novembra až v decembri. Karfiol je náročný na vlahu, preto vyžaduje časté zavlažovanie v menších dávkach. Kyprú pôdu udržiavame plečkovaním a okopávaním. Je tiež náročný na výmenu vzduchu, čím zároveň upravujeme relatívnu vzdušnú vlhkosť. Zberáme postupne prebierkou, podľa priemeru ružice. Kultivary vhodné na rýchlenie: ‘Expres1, ‘Sitta*.

Rýchlenie kelu hlávkového

Rýchli sa v menšom rozsahu pre jarné obdobie. Má pomerne dlhé vegetačné obdobie. Vhodný je na rýchlenie v ne vyhrievaných fóliovníkoch, rýchliarňach a v pareniskách.

Na jarné rýchlenie sejeme osivo v decembri až začiatkom januára do debničiek. Priesadu balíčkujeme alebo črepníkujeme. Priesada má byť dobre vyvinutá, zdravá, nestvrdnutá v Múbe. Na stanovišti sa vysádzajú do sponu 0,30 x 0,35 m, alebo 0,25 x 0,30 m. Pôdu udržiavame vlhkú a rastliny dôkladne zavlažujeme. Pestovateľské priestory často a dôkladne vetráme, predovšetkým za slnečných dní. Kyprenie pôdy zabezpečujeme plečkovaním a okopávaním. Zberáme postupne prebierkou v rozpätí 10—14 dní. Kultivar na rýchlenie: ‘Raketa1.

Rýchlenie listovej zeleniny

Rýchlenie šalátu hlávkového

Šalát hlávkový patrí k najviac rozšíreným druhom rýchlenej zeleniny v jarných mesiacoch. Nevyžaduje vysokú teplotu, optimálna teplota je 15—18 °C, neškodí mu ani nižšia teplota a je schopný ďalšieho rastu aj po premrznutí. Pritom je však potrebné rátať s predĺžením vegetačného obdobia. Naproti tomu je však šalát náročnou rastlinou na svetlo a pri rýchlení v zimných mesiacoch sa predlžuje vegetačné obdobie na 3—4 mesiace, zatiaľ čo v jarnom období pri dlhšom dni a vyššej svetelnej intenzite možno šalát zberať za 65—90 dní od sejby. Na rýchlenie šalátu predpestovávame priesadu predovšetkým z dôvodov účelnejšieho využitia zasklenej plochy. Najvhodnejšie je predpestovanie priesady v zakoreňovačoch (výnimočne pre malé plochy) alebo v balíčkoch. Správne dopestovaná priesada má mať pred vysádzaním 6—8 pravých listov. Priesadu vysádzame v smere vyznačených riadkov v spone 0,20 X 0,20 m. Sadíme ju do rovnakej hĺbky alebo o 10—20 mm plytkejšie než je výška balíčkov.

Počas pestovania udržiavame pôdu kyprú a dostatočne vlhkú. Zberá sa naraz, prípadne v dvoch etapách. Rastliny majú byť pri zbere suché. Kultivary vhodné na rýchlenie: ‘Kamýk‘, Triumf, ‘Smaragd* „S“, ‘Rapid‘.

Rýchlenie kapusty pekinskej

S úspechom sa môže rýchliť skoro na jar. Seje sa v drahej polovici januára a začiatkom marca sa vysádza do skleníka alebo teplého pareniska. Pri starostlivom ošetrovaní a výdatnom hnojení sa zberá za 6 týždňov. Veľmi úspešné je aj jesenné rýchlenie.

Rýchlenie čakanky šalátovej

Rýchlenie čakanky šalátovej dnes nie je ešte celkom docenené. Má malé nároky na technické vybavenie, trvá pomerne krátko a nezávisle od svetelných podmienok, zber sa ľahko načasuje a môže sa opakoval. Čakankové puky sa rýchlia v špeciálnych jamách, v pareniskách, v špeciálnych rýchliarňach čakanky, prípadne pod parapetmi množiarenských skleníkov. Podmienkou je, aby teplota priestoru bola okolo 15 °C a nepresahovala 20 °C. Vyššia teplota škodí, pretože spôsobuje predlžovanie pukov. Ďalšou podmienkou je, aby k pukom nemalo prístup svetlo. Korene uložené tesne vedľa seba zasypávame O,20—0,30 m hrubou vrstvou ľahkej zeminy. Celý proces rýchlenia, v závislosti od teploty, trvá 4—5 týždňov. Čakankové korene postupne zakladáme tak, aby sa čakankové puky mohli dodávať na trh plynulé. Takto dopestované puky majú byť zdravé, biele, rovnomerne vyvinuté 0,10—0,25 m dlhé. Puky sa nesmú umývať, aby nehnedli. Rýchlenie čakankových pukov v špeciálnych jamách: a — piesočnatá zemina, b — čerstvý maštaľný hnoj, c — lístie alebo slama

Rýchlenie žeruchy siatej

Je to zelenina s veľmi krátkym vegetačným obdobím. Vhodná je na rýchlenie v zimných mesiacoch za nepriaznivých svetelných podmienok. Semená sa sejú do 30—50 mm vrstvy zeminy do debničiek. Po vysiatí zavlažíme a zakryjeme papierom až do vyklíčenia. Teplota vo dne má byť 12—18 °C. Rýchlenie trvá asi 10 dní.

Rýchlenie plodovej zeleniny

Rýchlenie uhoriek

Šalátové uhorky patria k základným rýchleným zeleninám. Najväčší záujem o rýchlené uhorky je v jarných a letných mesiacoch. Na rýchlenie sú vhodné len zvláštne kultivary.

a) Rýchlenie v parenisku. Najvhodnejšie obdobie sejby je druhá polovica marca až júna, prípadne august. Po vzídení sa rastliny presádzajú do črepníkov. Sadivo predpestujeme v skleníku a od marca v parenisku. Pri vysádzaní musia byť rastliny silné, so 4—6 pravými listami. Do dobre pripravenej pôdy vysádzame pod jedno pareniskové okno dve rastliny, alebo pod dve pareniskové okná tri rastliny. V parenisku sa udržiava teplota 20—26 °C a vysoká vzdušná vlhkosť. Vetráme opatrne. Hlavné výhonky zaštipujeme za 4. — 6. pravým listom. Vedľajšie výhonky rozložíme rovnomerne na povrchu záhonu. Výhonky sa redukujú len v zahustenom poraste. Do pareniska musia mať prístup včely. Plody sa zberajú vtedy, keď sa začínajú zaobľovať hroty. Počas pestovania udržiavame porast čistý. Substrát musí byť bohatý na živiny, pretože časť živín sa pri intenzívnom zavlažovaní splavuje. Prihnojujeme v dvojtýždňových až trojtýždňových intervaloch jednozložkovými alebo viaczložkovými hnojivami.

b) Rýchlenie v skleníku. Sadivo predpestujeme v črepníkoch alebo v zakoreňovačoch. Termín sejby závisí od termínu vysádzania. Predpestovanie trvá najdlhšie 4—5 týždňov, v zime 7 týždňov. Vysádzame do riadkov vzdialených 1,2—1,5 m, v hustých výsadbách aj_ 1 m, v riadku na vzdialenosť 0,5—0,6 m. Pri rýchlení na slame vyhĺbime asi 0,1 m hlboké a 0,5 m široké žľaby, do ktorých sa uložia balíky slamy s priemyselnými hnojivami. Na vyznačenú vzdialenosť asi 0,5 m navrstvíme do kopčekov zeminu (výška 0,15 m). Na vedenie rastlín sa zhotovuje vodorovná drôtená konštrukcia 2—2,5 m vysoká. Nad vysadenými rastlinami sa na konštrukciu pripevnia povrázky, ktoré sa spustia dolu a pri rastlinách sa priviažu nad koreňový kŕčik. Rastliny sa vysádzajú do vyhriatej rýchliarne tak, že koreňový bal zapustíme do zeminy a čiastočne prihrnieme zeminou. Počas pestovania vetráme, zavlažujeme, prihnojujeme, vyväzujeme, prípadne zatieňujeme. Rezom upravujeme množstvo a akosť plodov, ale aj svetelné podmienky v skleníku. Odstraňujeme tiež prebytočné a vypučané výhonky. Vedľajšie výhonky prvého stupňa režeme za druhým listom. Zberať sa začína piaty až šiesty týždeň po vysadení a trvá podľa technológie pestovania 15—24 týždňov. Kultivary vhodné na rýchlenie: a) pareniskové: ‘Židovická1, ‘Produkta‘,  b) skleníkové: ‘Leda‘ F 1, ‘Marta F 1‘.

Rýchlenie rajčiakov

Rajčiaky sa rýchlia v skleníkoch alebo fóliovníkoch. Zimné rýchlenie vyžaduje doplnkové osvetlenie. Základnou požiadavkou je, aby nebol veľký rozdiel medzi teplotou pôdy a vzduchu. Pôda nesmie byť studená. Zavlažovať sa má vlažnou vodou, najlepšie spodnou závlahou. Staráme sa o dostatočnú výmenu vzduchu. Priesady na rýchlenie pestujeme podobne ako priesady vysokých rajčiakov na poľné pestovanie s rozsádzaním do balíčkov alebo do zakoreňovačov. Podlá termínu sejby potrebujeme na vypestovanie priesady 60—80 dní. Od vysádzania po prvý zber je asi 50—70 dní. V rýchliarňach vysádzame vysoké kultivary obyčajne do sponu 0,8 x 0,4 m alebo do dvojriadkov 0,8 (0,4 x 0,3) x 0,8 m. Rastliny vysádzame hlbšie než boli predpestované. Vyväzujeme k drôtom upevneným na konštrukciu skleníka. Pestujeme ich obyčajne na 1 výhonok. Zrelé plody zberáme dvakrát týždenne. Na neskoré pestovanie sejeme v júni, vysádzame v auguste a zberáme koncom októbra až do decembra. Na rýchlenie sú vhodné kultivary (vysoké): ‘Starť S F 1, ‘Stupické poľné rané‘, ‘Stupické skleníkové*, ‘Domino* F 1, ‘Tornádo1 F 1.

Rýchlenie zeleninovej papriky

Zeleninová paprika sa rýchli predovšetkým v letnom, ale aj v jarnom a skorom jesennom období v rýchliarňach alebo fóliovníkoch. Termín sejby závisí od termínu vysádzania. Pestovanie priesady trvá obyčajne 10—12 týždňov. Paprika je náročná na dobré vetranie. Priesadu na rýchlenie pestujeme s koreňovým balom v zakoreňovačoch alebo balíčkoch. Osivo sejeme do debničiek alebo na výsevné záhony. Po vytvorení prvého pravého listu sa presádzajú. Optimálna teplota je 22—29 °C. Priesada má mať vyvinuté kvetonosné púčiky. Vysádzame do sponu 0,4—0,5 s 0,25 m po jednej rastline. Priesady vysádzame hlboko, skoro až po prvé pravé listy. Do vyhrievaných rýchliarní vysádzame už koncom februára a v marci. Do nevyhrievaných rýchliarní v polovici apríla. Po vysadení rastliny dobre zavlažíme. Sadíme do sponu 0,4—0,5 x 0,25 m po jednej rastline alebo 0,5 X 0,3 m po dvoch rastlinách. Priesady vysádzame hlboko. Počas vegetácie porast kypríme a zároveň rastliny prihŕňame zeminou, zavlažujeme a udržiavame dobrý zdravotný stav. Kultivary vhodné na rýchlenie: ‘Vesna“, ‘Jubilantka“, ‘Granát*.

Rýchlenie koreňovej zeleniny

Rýchlenie reďkovky

Reďkovka je veľmi vhodnou zeleninou na rýchlenie pre svoje krátke vegetačné obdobie. Rýchli sa v pareniskách a skleníkoch samostatne alebo spoločne so šalátom, kalerábom, karfiolom a pod. Agrotechnický postup pestovania je rovnaký ako pri poľnom pestovaní. Pôdu udržiavame v kyprom a dostatočne vlhkom stave a rýchliarenské priestory dostatočne vetráme. Rýchli sa predovšetkým pre skoré jarné a zimné obdobie. Zberá sa pravidelne prebierkou a zväzkuje sa po 10 kusoch.

Rýchlenie petržlenu

Rýchlená petržlenová vňať patrí medzi obľúbenú zeleninu v zimnom a jarnom období. Okrem zväzkov vňate sa petržlen predáva aj s koreňom v črepníku. Výhodou prirýchľovania petržlenu je krátke obdobie a celková nenáročnosť. Na rýchlenie použijeme korene z poľa. V marci a apríli možno petržlen rýchliť v poloteplých pareniskách, prípadne v studených pareniskách blízko skla.

Rýchlenie mrkvy

Podiel rýchlenej mrkvy postupne klesá. Tiež zber je pomerne prácny a vegetačné obdobie je dosť dlhé. Má nižšie nároky na teplo. Najlepšie sa rýchli pri teplote 18 °C. Sejeme ju tiež do studeného pareniska už vo februári alebo začiatkom marca, do riadkov vzdialených 100—120 mm. Zberá sa koncom mája alebo začiatkom júna. Možno ju pestovať aj v zmiešanom poraste striedavo medzi riadkami reďkovky alebo šalátu. Rýchlenú mrkvu zberáme aj s vňaťou a viažeme ju do zväzkov.

Rýchlenie cibuľovej zeleniny

Rýchlenie cibule kuchynskej

U nás je rýchlenie cibule kuchynskej neobvyklé, napriek tomu, že spôsob rýchlenia je pomerne jednoduchý. Prednosťou rýchlenia cibule je krátke obdobie rýchlenia a minimálne požiadavky na svetlo. Nutričná hodnota rýchlenej cibule je však vysoká. Cibuľa určená na vysádzanie (menšia konzumná cibuľa, prerastená sadzačka) sa vysádza do dobre spracovanej pôdy. Pred vysádzaním sa odporúča cibuľu namočiť do vody na 6—12 h pri teplote asi 30 °C. Potom sa cibule nechajú oschnúť Cibule sa vysádzajú tak, aby sa vzájomne dotýkal. Kŕčik cibule musí byť vo výške povrchu pôdy, väčšie cibule majú do polovice vyčnievať. V priemerne vlhkej pôde cibuľa rýchle zakorení a začína rásť. Pri rýchlení sa dodržiava teplota 18—20 "C. V priemerných podmienkach sa cibuľa zberá za 3—4 týždne od vysádzania s vňaťou 0,2—0,25 m. V SNŠ prirýchľujú cibuľu tak, ž® cibuľu rozložia na parapetoch alebo medzi nimi, prípadne medzi liesky alebo aj na zem bez vysádzania. Reguláciou teploty a vlhkosti sa urýchli vyrastanie cibule a získa sa tak zelenačka. Na tento účel sa využívajú fóliovníky, predovšetkým v predjarnom období.

Rýchlenie pažítky

Na zvýšenie dodávok a lepšie zásobovanie, predovšetkým miest, sa odporúča špeciálne pestovanie - rýchlenie. Sejeme v marci až apríli na vzdialenosť riadkov 0,3 m, a to pomerne husto. Po vzídení prerežeme rady a vytvoríme trsy vo vzdialenosti 0,15—0,2 m v rade. Treba dôsledne bojovať proti burinám, a to častým plečkovaním alebo používaním herbicídov.

Druhý spôsob rýchlenia je sejba do pareniska vo februári až marci. Len čo rastliny trocha vyrastú, vyberajú sa trsy a vysádzajú sa na vzdialenosť 0,3 x 0,15 až 0,3 x 0,3 m.

Pažítka určená na rýchlenie sa v lete nereže. U nás vyorieme trsy v októbri, a potom ich ukladáme do bezmrazivých miestností (pivníc, hroblí a pod.). Pred založením sa musí vňať odrezať. Takto uskladnené trsy sa musia pred vlastným vysádzaním umiestniť na 2—3 týždne do miestnosti s teplotou okolo 20 °C. Pri vysádzaní sa trsy pažítky nevysádzajú velím hlboko a prelejú sa vodou. Odporúča sa, aby sa v období rýchlenia teplota vzduchu pohybovala medzi 16—18 °C a teplota pôdy medzi 20—25 °C. Pri takýchto podmienkach možno za 4 týždne zberať prvú vňať. U nás pažítku zväzkujeme a takto dodávame na trh. Môžu sa tiež predávať celé rastliny v črepníkoch. Vňať sa až trikrát reže. Po každom zbere sa rastliny prihnojujú. Najvhodnejší na prihnojovanie je roztok síranu amónneho. Črepníkové rastliny sa umiestňujú na parapetoch alebo na stoloch v skleníku. Asi za tri týždne sa môže narýchlená zelenina predávať.

Pažítku prirýchľujeme v troch termínoch:

1. skoré prirýchľovanie (v teple) — november, december,

2. poloskoré prirýchľovanie (v teple) — január, február,

3. neskoré prirýchľovanie (za studená) — marec, apríl.

 Kontrolné otázky

1. Ktoré spôsoby predpestovania priesad sú najvhodnejšie pri rýchlení kalerábu?

2. Kedy a ako zberáme jednotlivé druhy rýchlených hlúbovín?

3. Opíšte rýchlenie kalerábu!

4. V ktorom období sa rýchli šalátová zelenina?

5. Opíšte technológiu pestovania rýchleného šalátu hlávkového.

6. Vymenujte spôsoby ošetrenia rýchlenej šalátovej zeleniny.

7. Opíšte spôsob rýchlenia čakanky šalátovej.

8. Vymenujte spôsoby ošetrenia rýchlenej plodovej zeleniny.

9. Opíšte jednotlivé zákony pri rýchlení plodovej zeleniny.

10. Ktoré druhy koreňovej zeleniny sú vhodné na rýchlenie?

11. Kedy a ako sa rýchli reďkovka?

12. Opíšte spôsob rýchlenia cibuľovej zeleniny.

Úlohy a význam

 

Zeleninárske semenárstvo je odvetvím zeleninárskej výroby, ktoré sa zaoberá pestovaním zeleninových semien. Úlohou semenárstva je vypestovať dostatok kvalitného osiva pre vlastnú potrebu štátu i na vývoz. Pestovaniu semena sa v našom štáte venuje zvýšená pozornosť, pretože základnou podmienkou pre efektívnu zeleninársku výrobu je akostné osivo. Produkciu zeleninových osív organizuje Semex, š. p. Osivo určené na produkčné pestovanie konzumnej zeleniny, rovnako ako osivo určené na vývoz, sa rozmnožuje z elitného osiva dodaného výskumnými šľachtiteľskými stanicami. Množením osív sa zaoberajú špecializované poľnohospodárske podniky, PD a semenárske štátne majetky. Kontrolu nad produkciou zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ÚKSÚP). Okrem osiva u nás vyrobeného sa osivo niektorých kultivarov dováža zo zahraničia.

 

Požiadavky semenných kultúr na prírodné podmienky

Úspešné pestovanie zeleniny na semeno ovplyvňujú prírodné i hospodárske podmienky.

Prírodné podmienky

Poloha - zodpovedá tradičným zeleninárskym oblastiam v úrodných rovinách južného Slovenska.

Pôda - väčšine zeleniny pestovanej na semeno sa darí v pôdach piesočnato hlinitých až hlinitopiesočnatých, bohatých na humus, dostatočne zásobených živinami.

Teplo - požiadavky semenných porastov na teplo závisia od druhu zeleniny a stupňa vývinu porastu. Nízke teploty spomaľujú dozrievanie semien. Príliš vysoké teploty a sucho nepriaznivo ovplyvňujú vývin v období kvitnutia, oplodnenia, pretože peľ zasychá. Tým sa znižujú úrody osiva.

Zrážky - priaznivý vplyv vlahových pomerov sa priamo prejavuje na úrodách osiva, ale tiež na klíčivosti a na energii klíčenia. Pre zeleninárske semenárstvo sú najvýhodnejšie väčšinou suchšie oblasti s možnosťou doplnkovej závlahy. Vyššie nároky na vodu majú semenné porasty po vysadená a v období rastu vegetatívnych i generatívnych orgánov. V období kvetu a zrenia semien sa takmer nezavlažuje s výnimkou karfiolu.

Svetlo - krátkodenné rastliny tvoria kvety a plody pri kratšom osvetlení než 12 h denne, napr. uhorka. Dlhodenné rastliny tvoria kvety a plody pri dlhšom osvetlení než 12 h denne, napr. špenát, šalát, reďkovka, cibuľa.

Prúdenie vzduchu - je veľmi dôležité, pretože obmedzuje výskyt chorôb a priaznivo pôsobí pri opeľovaní rastlín. Silné prúdenie, naopak, príliš vysušuje pôdu a poškodzuje rastliny.

Výživa - semenárske porasty sú náročnejšie na výživu než bežne pestovaná zelenina. Nároky sú rozličné podľa druhov. Vyššie nároky má napr. hlúbová zelenina oproti porastom s kratším vegetačným obdobím (špenát, šalát). Okrem základného hnojenia maštaľným hnojom v dávke 30—40 t.ha-1 dopĺňame hnojivá, väčšinou granulované kombinované hnojivá.

 

Technické vybavenie a zariadenie semenárskeho podniku

Hospodárske podmienky

Týkajú sa špeciálneho vybavenia podnikov zaoberajúcich sa semenárstvom. Ide o vybavenie stavbami (skleníky, pareniská, uskladňovacie priestory na sadzačky a sušenie), špeciálnymi strojmi (zberové stroje, mláťačky, čističky) s náradím. Dôležitou podmienkou je tiež dostatok kvalifikovaných pracovných síl.

 

Výber materských rastlín, zazimovanie sadzačiek, vysádzanie sadzačiek

 

Pri generatívnom rozmnožovaní je dôležité zachovať biologické i hospodárske vlastnosti pestovaného druhu a kultivaru. Na rozmnožovanie vyberáme materské rastliny, ktoré sú typové vyrovnané a majú typické znaky príslušného kultivaru, sú zdravé a zodpovedajú hospodárskym požiadavkám, t. j. pestovateľským, spotrebiteľským a spracovateľským. Rastliny, ktoré nespĺňajú tieto požiadavky, sa vyraďujú výberom.

 

Negatívny výber — vyraďujeme jedince, ktoré svojimi znakmi a vlastnosťami nezodpovedajú požiadavkám na množený kultivar. Tieto výbery vykonávame v období vegetácie, konzumnej zrelosti a pri zazimovaní sadzačiek. Negatívny výber vykonávame priebežne počas vegetácie.

Pozitívny výber — vyberáme jedince s vyhovujúcimi znakmi a vlastnosťami. Správne vykonané výbery ovplyvňujú kvalitu semenných porastov a osiva.

Zo semenárskeho hľadiska delíme zeleninu na jednoročnú a dvojročnú.

Jednoročná zelenina — uhorka, rajčiak, špenát, šalát, reďkovka, hrach, fazuľa, paprika. Pri pestovaní materských rastlín jednoročnej zeleniny vykonávame negatívne výbery. Z porastu odstraňujeme rastliny zdeformované, zakrpatené, predčasne vybiehajúce do kvetu, choré a tie, ktoré nezodpovedajú pestovanému kultivaru.

Dvojročná zelenina — kel, kapusta, kaleráb, mrkva, petržlen, zeler, cibuľa. Táto zelenina vytvára v prvom roku len listy a rozličné orgány (cibuľu, hlávku, hľuzu), ktoré zberáme ako konzumnú zeleninu. Lea v druhom roku kvitne a prináša semená. Rastliny vypestované v prvom roku sú sadzačky a v druhom roku semenačky. Pri dvojročnej zelenine vykonávame negatívne výbery, väčšinou pri zbere sadzačiek.

ZAZIMOVAMIE SADZAČIEK A VYSÁDZANIE

Pri pestovaní dvojročnej zeleniny na semeno je dôležitý spôsob prezimovania sadzačiek. Sadzačky zeleniny prezimujeme v rozličných uskladňovacích priestoroch . O úspešnom prezimovaní sadzačiek rozhoduje spôsob a podmienky uskladnenia. Uskladňujeme najčastejšie v klimatizovaných komorách skladov a chladiarní, ale tiež v pivniciach, hrobliach a pareniskách. Uskladňovacie priestory musia byť čisté, vzdušné, dobre vetrateľné, so stálou teplotou 1—3 °C. Uložené sadzačky, pokiaľ to ide, počas zimy kontrolujeme. Sledujeme predovšetkým teplotu, relatívnu vlhkosť, hygienu prostredia a zdravotný stav sadzačiek. Niektoré mrazuvzdorné druhy prezimujeme priamo na stanovišti (napr. paštrnák, čierny koreň, čakanka). Nikdy neuskladňujeme sadzačky poškodené, mokré, alebo namrznuté. Uskladňujeme len sadzačky suché a ošetrené proti hubovým chorobám. Sadzačky hlúbovín sa v skladoch ukladajú do hromád alebo do prepraviek a korene sa zasypú zeminou. Najčastejšie sa však zakladajú záhonovite a korene sa zasypávajú sterilným pieskom. Sadzačky koreňovej zeleniny sa skladujú podobne ako hlúboviny. Ukladajú sa vo vrstvách a tie sa presypávajú pieskom.

 

Sadzačky cibuľovín sa skladujú voľne uložené vo vrstve vysokej 0,3 m v prepravkách, alebo voľne na policiach. Po prezimovaní sadzačky vytriedime a odstránime všetky, ktoré zle prezimovali, alebo sú poškodené chorobami alebo škodcami. Sadzačky vysádzame čo najskôr na jar na dobre pripravený pozemok. Vysádzame ručne, najčastejšie však upravenými vysadzovacími strojmi. Vysádzame o niečo hlbšie než boli vypestované.

 

Ošetrovanie počas rastu, zber, kvalita semien

 

Priestorová a časová Izolácia a jej význam

Počas rastu semenačiek zavlažujeme porast podlá potreby menej často, ale väčšími dávkami. Ďalej vykonávame negatívne výbery. Pri niektorých druhoch zhotovujeme opornú konštrukciu, alebo drôtenku. V priebehu vegetačného obdobia udržiavame množiteľský porast v bezburínnom sláve plečkovaním a s použitím herbicídov. Podľa potreby vykonávame ochranu proti chorobám a škodcom. Opelenie a oplodnenie rozhoduje o tvorbe semien

Opelenie prebehne najlepšie pri vyššej vzdušnej vlhkosti a miernom prúdení vzduchu. Po oplodnení sa tvoria budúce semená a všetky živiny sa sústreďujú do semena. Väčšina zelenín sú rastliny hmyzomilné, len niektoré sú vetromilné (napr. špenát, repa). Samoopelivé druhy sú hrach, fazuľa a rajčiak. Väčšina zeleniny je cudzoopelivá, nebezpečné je nežiadúce opelenie, a preto je potrebné medzi porastmi dodržiavať predpísanú izolačnú vzdialenosť. Väčšina druhov zeleniny je cudzoopelivá, ale aj samoopelivé druhy sa za určitých podmienok stávajú cudzoopelivými. Musíme zabrániť nežiadúcemu opeleniu, a tým biologickému znehodnoteniu semien. Treba dodržiaval priestorovú Izoláciu, t. j. vzdialenosť medzi jednotlivými botanicky príbuznými druhmi, kultivarmi i burinou, ktorá zamedzí preneseniu peľu. Minimálna vzdialenosť spočíva v tom, či sú rastliny hmyzomilné (dolet hmyzu), alebo vetromilné (prúdenie vzduchu), táto vzdialenosť je dlhšia. Na zvýšenie účinnosti priestorovej Izolácie treba využiť prirodzené prekážky (stromoradie, vetrolam, les, budovy). Časová izolácia — zn. využitie časového odstupu medzi obdobím kvetu botanicky príbuzných druhov.

DOZRIEVANIE A ZRENIE SEMIEN

Stupeň zrelostí, technika a spôsoby zberu

Dozrievanie semien jednotlivých druhov zeleniny sprevádzajú typické zmeny, napr. farba plodov, listov. Semená získavajú charakteristický tvar. Obsah semien postupne tuhne. Najprv je obsah semien mliečny—mliečna zrelosť. Obsah neskôr tuhne, ale je pružný — vosková zrelosť, po tejto nasleduje zberová zrelosť, keď je semeno stvrdnuté. Posledným stupňom je fyziologická zrelosť, pri ktorej je semeno schopné vyklíčiť, nastáva až za určité obdobie po zberovej zrelosti. Dozrievanie semien závisí od priebehu počasia. Slnečné a suché počasie je vhodné a urýchľuje dozrievanie. Naopak, chladné a vlhké počasie dozrievanie predlžuje. Dozrievanie semien nebýva rovnomerné. Semenárske porasty zberáme, keď naj akostnejšie semená dosiahli zberovú zrelosť ešte pred vypadávaním. Nezrelé semená nezberáme, znamenajú odpad a majú zlú klíčivosť. Pri prezretých semenných porastoch dochádza k veľkým stratám vypadávaním semien. Zrelé semenárske porasty sa zberajú ručne — prebierkou alebo jednorazove strojom. Ručný zber je vhodný na menších plochách pri postupne dozrievajúcich porastoch. Pri opatrnom ručnom zbere sú minimálne straty. Strojom sa zberajú porasty, ktoré dozrievajú rovnomerne a pestujú sa na veľkých plochách. Zberáme väčšinou kosačkami alebo upravenými zberovými mláťačkami.

Pozberové dozrievanie je obdobie, ktoré prebieha od zberu až do vymlátenia. Semená v tomto období plne dozrievajú, strácajú časť nepotrebnej vody, dostávajú charakteristickú farbu a vôňu a zlepšuje sa ich klíčivosť a energia klíčenia. Pozberové dozrievanie je dôležité pri tej zelenine, ktorá v našich podmienkach zle dozrieva (napr. karfiol a brokolica), alebo vyžaduje vyššie teploty (napr. uhorky a tekvicovitá zelenina — nad 30 °C). Pozberové dozrievanie prebieha buď priamo na poli, alebo pod strechou (skleníky, kôlne, špeciálne sušiarne). Pozberové dozrievanie môžeme ovplyvniť použitím desikantov (chemických prípravkov), ktoré odoberajú rastlinám vodu a predčasne ukončujú vegetáciu, urýchľujú dozrievanie, takže možno použil mechanizovaný zber.

MLÁTENIE, ČISTENIE, SUŠENIE, TRIEDENIE A USKLADNENIE ZELENINOVÝCH SEMIEN

Semenné porasty sa mlátia na špeciálnych alebo upravených mláťačkách. Mlátime len suché porasty, aby sa semená dobre uvoľňovali.

 

Vysemeňovanie plodovej zeleniny

Rajčiaky sa vysemeňujú na kontinuálnych pasírkach, kde semeno vychádza oddelene. Uhorky sa vysemeňujú na adaptovaných mláťačkách tak, že sa plody rozdrvia a takto získaná dreň sa dopravuje do kvasných nádrží. V týchto nádržiach počas troch až [piatich dní prebehne nakvasenie, semená klesajú ku dnu. Potom sa vykoná prepieranie na sitách. Vyprané semená sa dosúšajú v tenkých vrstvách a často sa prehadzujú. Dobre dosušené a hrubo vyčistené osivo sa nazýva prírodné osivo. Toto množíte! dodáva do čistiacich staníc Semex, š. p. Bratislava - Rača. V čistiacich staniciach vykonávajú čistenie, triedenie, uskladňovanie a expedíciu semien. V čistiacich staniciach osivo prechádza sústavou čistiacich a triediacich strojov. Osivo sa čistí a triedi podľa veľkosti, tvaru, špecifickej hmotnosti, farby a ďalších špecifických vlastnosti. Podľa veľkosti sa osivo triedi na sitách, podľa špecifickej hmotnosti na nárazových triedičoch, na mlynčekoch, ventilátoroch alebo špirálových triedičoch. Kombinovaný čistiaci stroj typu Clipper čisti na sitách za priameho prúdenia vzduchu. Nevypraté a ľahké semená sa vytriedia na nárazovom čistiacom stole. Na triéroch sa triedia semená podľa tvaru — podľa dĺžky. Oblé semená sa triedia na plátnovom prečisťovači. Okrem mechanického čistenia sa používa elektromagnetické čistenie. Elektronický triedič značky Sortex pomocou fotobunky presne rozdeľuje rôznofarebné a škvrnité semená. Osivo niektorých druhov (napr. mrkvy, repy a i.) sa upravuje na drhlíku. Akosť osiva sa zhodnocuje kalibráciou, t. j. presným triedením podľa veľkosti a tvaru. Kalibrované osivo vykazuje rovnomerné vzchádzanie, rast a tiež vyššie úrody.

 

Uskladnenie semien — osivo sa uskladňuje v suchých, čistých, dobre vetrateľných skladoch. Pred uskladnením sa osivo dosuší ma predpísanú vlhkosť a navreckuje sa. Nevrecované osivo sa ukladá na hromady podľa jednotlivých partií. Každé vrece ja ©značené evidenčnými štítkami s potrebnými údajmi. V skladoch sa udržuje čistota a pravidelne sa kontroluje vlhkosť vzduchu a osiva. Pestovateľom a do obchodu sa dodáva osivo v rozličnom balení.

 

Základné predpisy a uznávacie pokračovanie

 

Výroba osív je organizovaná v rozličných podnikoch a je. pod kontrolou štátnych orgánov (Semex, š. p. a ÚKSÚP). Kvalitu osiva určuje celý rad predpisov, noriem a zásad. Uznávacie pokračovanie je dôležitým opatrením na zhodnotenie kvality semenných porastov a vlastného osiva. Uznávacie pokračovanie vykonáva ÚKSÚP, ktorý je povinný svojimi odbornými pracovníkmi zabezpečiť prehliadku a posúdenie prihláseného porastu, úradný odber vzorky osiva a hodnotenie vzorky osiva laboratórnym rozborom a vegetačnými skúškami. Na základe týchto hodnotení musí vydať na množené osivo uznávací list alebo ho zamietnuť.

 

Každá množiteľská plocha sa musí prihlásiť na ÚKSÚP na predpísaných formulároch do určitého termínu podľa STN 46 0311. Prehliadku množiteľských porastov vykonávajú semenárski inšpektori ÚKSÚP. Pri prehliadke množiteľských porastov sa posudzuje čistota druhu a kultivaru, zaburinenie, výskyt burín botanicky príbuzných, zdravotný stav, výskyt chorôb a škodcov a dodržanie izolačnej vzdialenosti. Ak nie je dodržaná izolačná vzdialenosť, porast sa zamietne. Po zbere a vyčistení osiva sa odoberajú úradné vzorky, ktoré odoberá úradne oprávnená osoba. Vzorky sa laboratórne skúšajú na čistotu, klíčivosť, obsah prímesí a vlhkosť. Hodnotí sa tiež zdravotný stav osiva a výskyt škodcov. Keď osivo po týchto skúškach vyhovuje predpísaným normám, vydáva sa na každú partiu osobitne uznávací list. Inak sa partia zamietne. Osivo, ktoré zostalo v sklade, sa musí v nasledujúcom roku znova navzorkovať a laboratórne preskúšať.

 

Kontrolné otázky

1. Aké sú úlohy a aký význam má zeleninárske semenárstvo?

2. Aké vybavenie musí mať semenársky podnik?

3. Akým spôsobom a kde budete prezimovávať sadzačky dvojročných druhov zeleniny?

4. Ako postupujeme pri výbere materských rastlín?

5. Kedy a ako sa vysádzajú sadzačky — matky?

6. Charakterizujte dozrievanie semenných porastov.

7. Ktoré spôsoby zberu semenárskych porastov poznáte?

8. Aké poznáte spôsoby výmlatu?

9. Kde a akým spôsobom sa vykonáva čistenie semien?

10. V akých podmienkach a ako sa uskladňuje osivo?

11. Čo je to uznávacie pokračovanie a aký má význam?

Kontrolné otázky

1. Ktorá zelenina sa pestuje na semeno ako jednoročná a ktorá ako dvojročná?

2. Opíšte úpravu sadzačiek hlúbovej zeleniny na prezimovanie.

3. Akým spôsobom pestujeme karfiol na semeno?

4. Vymenujte a rozdeľte druhy koreňovej zeleniny, ako ich pestujeme na semeno

5. Ako sa pestujú uhorky nakladačky ma semeno?

6. Ako sa ošetrujú semenné porasty?

7. Ktorá technológia sa používa pri pestovaní cibule kuchynskej na semeno?

8. Opíšte agrotechniku pestovania šalátu hlávkového na semeno.