Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov

So zvyšovaním životnej i kultúrnej úrovne v našom štáte vzrastá i spotreba kvetín. Pre uspokojenie rastúceho dopytu po kvetoch sa rozširujú a modernizujú existujúce kvetinárske závody a budujú sa nové, špecializované podniky, ktoré používajú moderné výrobné technológie. V záhradníctve, najmä však v kvetinárstve úplne platí porekadlo: ako zaseješ, tak budeš žiť. Záhradníkovi nestačí pre úspešné vykonávanie povolania len vysoká profesionálna dokonalosť, musí mať k prírode a rastlinám hlboký vnútorný vzťah. Potrebuje dobre poznať požiadavky pestovaných rastlín a počas celého pestovateľského procesu im vytvárať v skleníkoch i na záhonoch optimálne životné podmienky.

Správneho záhradníka možno poznať podľa toho, že svojím citom spozná, čo rastliny potrebujú a vďaka tomuto citu, spolu s hlbokými znalosťami o požiadavkách pestovaných rastlín, potom dosiahne vysokú profesionálnu úroveň. Musí mu záležať na výsledkoch jeho práce a najväčšou odmenou je pre neho radosť z toho, čo vypestoval. Musí byť hrdý na svoju profesiu, v čom ho posilňuje vedomie, že všetko robí vždy najlepšie ako vie. Stará múdrosť hovorí, že človek môže nájsť najväčšie šťastie vo svojej práci. Záhradník pestujúci kvetiny, ktoré patria medzi krásne výtvory prírody, musí mať navyše radosť z toho, že prináša krásu i druhým. Svojimi výpestkami pomáha pri zlepšovaní životného prostredia, viazačskými i aranžérskymi prácami prináša krásu a radosť svojim spoluobčanom. Preto sám musí krásu citlivejšie vnímať, poznať jej zákonitosti a poznávať, ako sa prejavuje v každodennom živote.

Použitie kvetín

Pre ľudí sú kvetiny nevyhnutnou súčasťou životného prostredia. Tvoria stálu súčasť výzdoby bytov, kde sa dlhodobo pestujú črepníkové kvetiny s okrasnými listami a dočasne, ale zasa výraznejšie, sa uplatňujú kvetiny s okrasnými kvetmi. Kvetiny sprevádzajú človeka vo všetkých významných životných situáciách, najmä rezané kvetiny viazačsky upravené (napr. darčekové alebo svadobné kytice, kvetinové koše) alebo naaranžované kvetiny ako výzdoba rozličných spoločenských priestorov. Tvoria i doplnkovú zložku parkových výsadieb a ďalších úprav vonkajších priestranstiev. Kvety výrazne oživujú sivé steny domov výzdobou okien a balkónov buď ako črepníkové rastliny, alebo vysadené v debničkách.

Výchovný význam kvetinárstva. Úlohou kvetinárskej výroby je zásobovať spotrebiteľov kvetinami po celý rok. Pri použití kvetín sa všade výrazne uplatňuje ich estetický vplyv. Svojimi farbami a tvarmi pôsobia na psychický stav človeka, najmä ak sa toto pôsobenie umocní peknou aranžérskou úpravou.

Podmienky pre kvetinársku výrobu

Výrobné podmienky tvorí súbor činiteľov podmieňujúcich rozsah a zameranie kvetinárskej výroby. Rozdeľujeme ich na prírodné (klimatické) a hospodárske (ekonomické) podmienky.

 

Prírodné podmienky. Prírodné podmienky označujeme aj ako ekologické (vegetačné) činitele. Nároky jednotlivých druhov kvetov na prírodné podmienky sa vyvinuli počas ich historického vývinu v príslušnom prostredí.

 

Svetlo

Pri rastlinách svetlo podmieňuje vytváranie chlorofylu, je zdrojom energie pre fotosyntézu a pôsobí ako vývinový činiteľ na tvorbu kvetov. Fotosyntézu ovplyvňuje priamo svojou intenzitou a množstvom.

Podľa požiadaviek na svetlo rozdeľujeme kvetiny na:

- svetlomilné (letničky, kaktusy), ktoré vyžadujú priame slnečné osvetlenie,

- kvetiny so strednými nárokmi na svetlo (väčšina skleníkových kvetín) vyžadujúce rozptýlené svetlo,

- tieňomilné (niektoré trvalky) znášajúce aj hlbší tieň.

Množstvo svetla v našich klimatických podmienkach závisí od ročného obdobia. Väčšine skleníkových kvetín treba neskoro na jar a v lete znižovať intenzitu svetla tienením. Využíva sa pohyblivé mechanické tienenie rôznymi typmi tienidiel (latkové, trsťové, látkové). Moderné skleníky sú vybavené tienidlami z plastových tkanín, ktoré sú natiahnuté vnútri skleníka. Môžu sa naťahovať automaticky pomocou fotobunky. V lete možno kvetiny trvalé tieniť pomocou náterov na skle (Amarit). Citlivé kultúry sa na záhonoch zatieňujú mechanicky.

V zimných mesiacoch rastliny trpia nedostatkom svetla. Väčšina druhov prekonáva vegetačný pokoj. Mladým rastlinám náročnejších druhov (broméliovité) môžeme doplniť množstvo svetla priosvetľovaním zdrojmi s vysokou intenzitou (príkon 100 - 150 W.m²) pomocou výbojok alebo žiariviek. Intenzita svetla ovplyvňuje aj rast rastlín. Dobre osvetlené rastliny sú nízke a silné, málo osvetlené sa vyťahujú a majú riedke pletivá. Tento jav - etiolizáciu - využívame pri skorom rýchlení cibuľových rastlín, aby sa dosiahol vyšší vzrast.

Dôležité jé aj zloženie svetelného spektra. Pre fotosyntézu je dôležitá červená časť spektra, ktorú zachytáva chlorofyl.

Dĺžka svetelného dňa podmieňuje fotoperlodizmus kvetín - závislosť tvorby kvetov od pomeru dĺžky svetla a tmy.

Kvetiny rozdeľujeme na:

- krátkodenné, ktoré rastú v období dlhých dní a kvety tvoria po určitom období krátkych dní (jesenné trvalky);
- dlhodenné, ktoré rastú v období krátkych dní a kvitnú v období dlhých dní (letničky),
- neutrálne druhy nereagujúce na dĺžku osvetlenia (Cyclamen).

Dĺžku dňa možno ovplyvňovať zatemňovaním čiernou fóliou alebo tkaninou a priosvetľovaním svetlom nízkej intenzity (20 - 40 W.m²) žiarovkami alebo výbojkami.

Teplo

Teplo v rastlinných bunkách podmieňuje priebeh biochemických procesov. Teplotné minimum a maximum predstavujú hraničné teploty, ktoré rastlina znáša, teplotné optimum je najpriaznivejšia teplota pre jej rast a vývin. Podľa nárokov na teplo rozdeľujeme rastliny na chladnomilné, so strednými nárokmi na teplo a teplomilné.

Zo záhradných kvetín sú našim prírodným podmienkam prispôsobené trvalky, iba niektoré druhy treba cez zimu zakrývať (Yucca).

Dvojročné rastliny chránime pred holomrazmi čečinou. Letničky neznášajú podmienky našej zimy. Ich teplotné nároky upravujeme termínom sejby alebo vysádzania.

Najvýraznejšie nároky na teplotu majú skleníkové kvetiny. V studených skleníkoch sa pestujú druhy, ktoré pochádzajú z miernejších subtrópov. Prezimujú pri teplotách 5 až 10 °C (Senecio, Primula).

V poloteplých skleníkoch sa pestujú druhy z teplejších subtrópov, ktoré zimujú pri teplotách 12 až 15 °C (Clivia, Asparagus). V teplých skleníkoch sa pestujú druhy z tropických pralesov. Zimná teplota sa pohybuje od 16 do 20 °C (Philodendron, Glôxinia).

Nároky na teplotu sa menia podľa vývinových období kvetín. Najvyššie nároky majú rastliny pri klíčení alebo zakoreňovaní, potom sa nároky na teplotu znižujú. Pri vytváraní kvetov sa teplota mierne zvýši. Niektoré druhy potrebujú pre založenie kvetov obdobie nižších teplôt. Tieto kvetiny majú vyvinutú termoperiodickú reakciu, pri ktorej zakladanie kvetov podmieňuje určité obdobie nižších teplôt, než je pestovateľské optimum. Využitím termoperiodizmu môžu pestovatelia ovplyvniť termín kvitnutia aj jednotné rozkvitanie pestovaných kvetín (Anthurium scherzerianum). V určitom období musí byť teplota nižšia než je teplotné optimum pre rast pestovaného druhu. Musí sa znížiť v správnom termíne a pri niektorých druhoch ju musí sprevádzať vyššia svetelná intenzita. Pri cibuľovinách prebieha diferenciácia kvetov v cibuli pri letnom období vegetačného pokoja, nižšie teploty ju urýchľujú, teploty nad 25 °C spomaľujú.

Teplota substrátu ovplyvňuje správnu funkciu koreňov. Pre väčšinu skleníkových druhov je teplotné optimum 18 až 20 °C. Pre zakoreňovanie odrezkov rastlín je rozhodujúca teplota substrátu; optimum sa pohybuje podľa jednotlivých druhov od 20 do 25 °C.

Teplotné hodnoty súvisia so svetelnou intenzitou. Čím je svetelná intenzita vyššia, tým môže byť aj vyššia teplota a naopak. Tým sú dané aj odlišné nároky pestovaných kvetín na letnú a zimnú teplotu. Aj striedanie dňa a noci ovplyvňuje priebeh teplôt. Čím je deň jasnejší, tým je väčší rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou.

Skleníkovým kvetinám dodávame teplo umelým vykurovaním. Pri teplovodnom vykurovaní prúdi teplá voda rúrkami umiestnenými v blízkosti rastlín, pozdĺž stien skleníka a pod stolovými záhonmi. Zriedkavo používaným teplovzdušným vykurovaním sa vháňa teplý vzduch do priestoru skleníka. V súčasnosti sa zavádza tzv. vegetačné vykurovanie, pri ktorom sú vyhrievacie rúrky umiestnené tesne pri rastlinách. Teplota substrátu sa môže udržiavať aj pôdnym vykurovaním. Používajú sa rúrky alebo hadice z plastu, ktoré kladieme na stolové záhony. Využívajú sa najmä v rozmnožovniach.

Vzduch

Biologicky aktívnymi zložkami vzduchu sú kyslík a oxid uhličitý. Rastliny potrebujú kyslík na dýchanie, jeho nedostatok sa môže prejaviť na koreňoch pri premokrení pôdy alebo vytvorení pôdneho prísušku. Oxid uhličitý je nevyhnutný pri fotosyntéze a rastliny ho dokážu využiť viac než je jeho priemerný obsah vo vzduchu. Preto sa jeho množstvo v skleníkovom ovzduší môže umelo zvyšovať až do 0,1 %.

Vzdušná vlhkosť závisí od obsahu vodných pár vo vzduchu a ovplyvňuje najmä vyparovanie vody z rastlín. Udáva sa ako relatívna vlhkosť vzduchu pri danej teplote v percentách. Jej hodnota je vyššia ráno a večer, najnižšia je popoludní. Zvyšuje sa po zálievke, postrekovaním rastlín, polievaním ciest a najvýdatnejšie pomocou zahmľovacích dýz. Znižuje sa vetraním alebo zvýšením teploty vzduchu. Najvyššia vzdušná vlhkosť musí byť v rozmnožovni, ktorú tienime, zakrývame fóliou alebo zahmľujeme.

Vo vzduchu sa môžu vyskytovať aj plyny, ktoré pôsobia škodlivo, najmä splodiny vznikajúce pri horení, oxid siričitý, oxid uhoľnatý alebo etylén. Ďalej to môžu byť pevné častice - prach, popolček, sadze, ktoré znečisťujú rastliny a sklá skleníkov.

Úlohou vetrania v skleníku je umožniť výmenu teplého vzduchu za chladný, vlhkého za suchší a výmenu plynov. Prirodzené vetranie vzniká prúdením vzduchu vplyvom teplotných a tlakových rozdielov. V skleníkoch používame hrebeňové, bočné a štítové vetranie. Najlepšie sa priestor prevetrá pri kombinácii hrebeňového a bočného vetrania. Vetráky môžu byť na motorický pohon a otváranie sa reguluje automaticky. Nútené vetranie zabezpečuje výmenu vzduchu pomocou ventilátorov.

Voda

Voda v rastlinách rozvádza živiny, podmieňuje napätie v bunkách a vytvára prostredie pre metabolické reakcie. Podľa nárokov na vodu rozdeľujeme kvetiny na vodné (lekno), vlhkomilné (šachor), so strednými nárokmi na vodu (väčšina kvetín) a suchomilné (kaktusy). Závlahová voda musí byť čistá a mäkká. Tvrdosť vody závisí od obsahu minerálnych solí, najmä vápenatých a horečnatých. Povrchová voda býva väčšinou znečistená rozličnými odpadovými látkami a na závlahu je vhodná iba voda z miestnych zdrojov (rybníčky a pod.).
Výdatnosť zálievky prispôsobujeme druhu, veľkosti a vývinovému obdobiu rastliny, teplote a vzdušnej vlhkosti prostredia, druhu a veľkosti kvetináča i zloženiu použitej zeminy. Zalievame výdatnejšie a vo väčších časových intervaloch, v skleníkoch predpoludním, aby rastliny do večera obschli. Premokrenie zeminy spôsobí vypudenie vzduchu z pôdy a poškodenie jemných vláskových korienkov, preschnutie zasa vädnutie rastlín i opad listov. Voda na zalievanie má byť vlažná a okysličená.
V kvetinárskej výrobe sa najviac používa povrchové zavlažovanie. Uskutočňuje sa zálievkou, postrekovaním, zahmľovaním a zátopou. Zalievanie kanvami alebo hadicou s rozstrekovacími nadstavcami. Na postrekovanie sa používajú najmä rúrkové postrekovače s dýzami, ktoré sú umiestnené nad rastlinami alebo nad povrchom záhona.
Pri zátope voda vyteká alebo vystrekuje z otvorov hadíc. Ak na nenapojíme tenké rozvádzacie hadičky s malým priemerom, získame kvapkové zavlažovanie. Zahmľovanie sa používa v rozmnožovni a v skleníkoch s tropickými rastlinami. Pri povrchovom zavlažovaní sa môžu namočiť aj nadzemné časti rastlín, substrát sa nepremokrí a črepníkovým rastlinám sa vyplavujú živiny.
Základom pod povrchového zavlažovania je vodotesne upravený skleníkový stôl. Rozvádzacou vrstvou, na ktorú kladieme rastliny, je štrk, piesok alebo syntetická vsakovacia plsť. Voda sa dostáva ku rastlinám voľným vytekaním alebo hadicami zavlažovaním v intervaloch alebo sa udržiava trvalá hladina vody.

Pôdne podmienky. Kvetiny pestujeme vo voľnej pôde, na záhradných alebo skleníkových záhonoch alebo pre ne pripravujeme pestovateľský substrát.

 

Záhradnícke pôdy a zeminy

Záhradnícke pôdy

Zeminy majú minerálny alebo organický základ, ktorý sa ďalej upravuje. Rozdeľujeme ich na humusové nakyprujúce (rašelina, listovka), humusové výživné (hnojovatka, parenisková zemina) a minerálne (ornica, kompostová zemina, mačinovka).

Rašelina vzniká v prírode rozkladom machov, rašelinením. Používa sa vrchovisková rašelina, ktorá je vláknitá a veľmi kyslá, alebo slatinná rašelina vznikajúca v nížinách. Je súčasťou všetkých pestovateľských subtrátov, pričom ovplyvňuje predovšetkým ich prevzdušnenosť a kyslosť. Spolu s perlitom alebo pieskom predstavuje rozmnožovateľský substrát na zakoreňovanie odrezkov v rozmnožovniach. Využíva sa aj na prípravu priemyselne vyrábaných substrátov.

Listovka vzniká rozkladom lístia na hromadách. Najlepšia je z bukového lístia, nevhodné je gaštanové, topoľové a orechové lístie. Listovka je kyslá a má vysoký obsah organickej hmoty.

Hnojovatku pripravujeme skompostovaním maštaľného hnoja. Má význam ako hnojivá prísada.

Parenisková zemina sa pripravuje skompostovaním záparky z vyvezených parenísk. Je ľahká, výživná a slabo kyslá, nahrádza sa ľahším kompostom.

Kompostová zeminu získavame skompostovaním rastlinných zvyškov s ornicou a pridaním maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. Je ťažšia, štruktúrna s vyšším obsahom humusu. Používa sa aj ako hnojivo.

Ornica používaná v kvetinárstve musí byť vyhnojená, dobre prepracovaná a nesmie obsahovať buriny. Používa sa do ťažších zmesí.

Mačinovka sa získava kompostovaním trávnej mačiny.

Na úpravu fyzikálnych vlastností zemín sa používajú rôzne prímesi, ktoré môžu byť prírodné alebo sa vyrábajú priemyselne. Najčastejšie je to riečny alebo drvený kremičitý piesok s rozličnou veľkosťou zŕn. Zvyšuje priepustnosť zemín. Býva častou súčasťou rozmnožovateľského substrátu. Íl je hornina s vysokým podielom jemných koloidných častíc. Drvený korok sa používa na zvýšenie priepustnosti a vzdušnosti substrátu. Drvená borovicová kôra sa používa ako kypriaca zložka do zemín pre epifytické rastliny. Spracúva sa na kôrové substráty a dopĺňa, prípadne nahrádza rašelinu. Perlit je silikát hlinitý. Do substrátov je najvhodnejší s veľkosťou zŕn 2 až 5 mm. Je sterilný, vzdušný, ľahký a dobre prijíma vodu. Je osobitne vhodný do rozmnožovateľských substrátov. Polystyrén sa vyrába vločkový alebo granulovaný. Neprijíma vodu a pridáva sa do ľahkých zmesí zemín na zníženie ich uľahnutosti.

Zmesi zemín, záhradnícke substráty

Pre väčšinu skleníkových kvetín sa pripravujú 3 typy zmesí zemín. Ľahká zemina sa skladá z 2-3 dielov humusovera 1 dielu minerálnej zeminy, pri ťažkej zemine je pomer opačný. Stredne ťažká zemina má rovnaký pomer minerálnej i humusovej zložky. Humusovú zložku zeminy tvorí rašelina, minerálnou zložkou je ornica alebo kompostová zemina. Úpravou hodnoty pH a pridaním vhodných prímesí pripravíme pestovateľský substrát pre určité druhy kvetín. Iba pre druhy kvetín s vyhranenými nárokmi na substrát miešame špeciálne zmesi (napr. pre epifytické kvetiny, kaktusy).

Zjednodušením je aj priemyselná výroba pestovateľských substrátov, ktoré môžeme použiť okamžite. Majú stále vlastnosti a sú vhodné pre väčšinu pestovaných kvetín. Rašelinový substrát sa pripravuje z mladej vrchoviskovej rašeliny. Jeho reakcia sa upravuje vápnením a živiny sa dodajú priemyselnými hnojivami v dávke 0,5 - 3 kg. m³ rašeliny.

Hygiena pôd a zemín

Pri intenzívnom pestovaní kvetín sa pôda unaví. Únavu pôdy spôsobuje jednostranné odčerpanie živín a stopových prvkov, nahromadenie koreňových výlučkov a rozšírenie chorôb a škodcov. Na záhradných záhonoch predchádzame pôdnej únave vhodnou agrotechnikou a striedaním jednotlivých druhov kvetín. Aj prirodzený zimný odpočinok spojený s premrznutím pôdy pomáha jej regenerácii. V skleníkoch sa únava pôdy prejavuje intenzívnejšie. Úrodnosť pôdy sa tu obnovuje najmä dezinfekciou.

Fyzikálnu dezinfekciu zabezpečíme prehriatím pôdy na teplotu 90 až 95 °C počas 20 - 30 minút. Takto zničíme zárodky chorôb, škodcov a semená burín. Pôda sa dezinfikuje pomocou pariacej kolóny. Výhodou je možnosť použiť preparený substrát za niekoľko dní.

Chemická dezinfekcia sa uskutočňuje prípravkami, ktorými sa pôda prelieva alebo sa v nej splyňujú. Dezinfekčné látky rastliny poškodzujú a pred vysádzaním treba dodržať i niekoľkotýždňovú ochrannú lehotu. Na prelievanie pôdy sa najčastejšie používa formaldehyd riedený vodou v pomere 1 : 50. Látky, ktoré sa v pôde splyňujú, zapracujeme ako kvapalinu (Nematin) alebo vo forme poprašku (Brassicol). Pôdu zakrývame fóliou, aby prestupujúce plyny neunikali.

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, jemnej hrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Je to vysoko stabilné hnojivo. To znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sa do pôdy uvoľňujú len veľmi pomaly, takže za normálnych podmienok nedochádza k ich vyplavovaniu do podzemných vôd.

Jednoduchou a dostatočne výpovednou metódou na zistenie kvality kompostu je test klíčivosti (test fytotoxicity): Plytkú misku naplníme preosiatym kompostom a dobre ho navlhčíme. Do kompostu vysejeme semienka žeruchy, pritlačíme ich a zakryjeme fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3 až 7 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom komposte. Ak vyklíči len málo semien, musí sa substrát podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu, kým bude vhodný

na použitie. Čím rozmanitejšie sú kompostované suroviny, tým lepšie sú výsledky klíčivosti. Obsahové zloženie kompostu závisí od východiskových surovín. V komposte pripravenom z rôznorodých surovín sa rastlinám darí najlepšie.

Správne použitie kompostu

Kompost má široké uplatnenie v každej záhrade, ale aj domácnosti. Môžeme ho použiť pri rekultivácii plôch okolo domu, zúrodňovaní pôdy na záhrade, zakladaní a pestovaní trávnikov, pestovaní takmer všetkých plodín, výmene zeminy v kvetináčoch a skleníkoch... Ocenia ho ovocné aj okrasné stromy, kríky, kvety a poľnohospodárske plodiny.

Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5. Preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín, ako sú napr. rododendrony, čučoriedky, vresy, azalky. Kompost pred použitím môžeme podľa potreby preosiať. K tomuto účelu môžeme použiť napríklad prehadzovacie sito na piesok. Čo prepadne cez sito, použijeme ako hnojivo. Čo zostane na site, to vložíme späť do kompostoviska. Kompost preosievame, hlavne keď ho ideme použiť na výsev, pri sadení priesad, do kvetináčov alebo na trávniky.

Čerstvý čiže surový kompost ie starý 2 až 6 mesiacov a prebieha v ňom ešte aktívny rozklad kompostovaných materiálov. Nie je v ňom ešte ukončená fáza stabilizácie. To znamená, že živiny, ktoré obsahuje, nie sú naviazané na organické látky a sú ľahšie prístupné rastlinám. Takýto kompost môžeme použiť na nastielanie (mulčovanie) okolo stromov, pod kríky atď. Nehodí sa na výsev ani k priesadám, ktoré by mohol poškodiť (spáliť). Nikdy by sme nemali používať čerstvý kompost, ktorý ešte zapácha po čpavku alebo surovinách, ktoré boli kompostované.

Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus", čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov. Je to cca 10 - 20 kg kompostu na 1 m² plochy.

Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom. V prípade, že máme malé množstvo kompostu na celoplošnú aplikáciu, použijeme kompost priamo do výsevných rýh alebo jamôk na výsadbu.

 

Príklad použitia kompostu:

Ovocné   stromy a kríky

• pri výsadbe - na zahrnutie koreňov použijeme zmes z 2   až 3 dielov zeminy a 1 dielu kompostu

• v ďalších rokoch - prihnojovaním - 2 až 3 litre kompostu na 1 m²   pestovateľskej plochy

• pri výsadbe - 4 až 10 litrov kompostu plytko   zapracujeme do záhonu

• pri pestovaní priesad - použijeme zmes zeminy a jemne preosiateho kompostu v pomere 1:1

• pri výsadbe - použijeme   zmes zeminy a kompostu v pomere 1:1

• prihnojovanie - 4 litre kompostu   plytko zapracujeme na 1 m² pestovateľskej plochy

• použijeme zmes jemne   preosiateho kompostu a zeminy v pomere 1:1

• na prihnojovanie - 2 litre jemne preosiateho kompostu rovnomerne rozhrabeme na 1 m² trávnika. Opakujeme 2 až 3x ročne.

Výživa a hnojenie kvetín

Požiadavky kvetín na výživu

Kvetinám dodávame živiny pri základnom hnojení a prihnojovaní. Základné hnojivá (do zásoby) aplikujeme do pôdy pred sejbou alebo vysádzaním. Záhradné záhony hnojíme v jeseni alebo na jar. Organické hnojivá dodávame najmenej raz za 4 roky. Maštaľný hnoj sa zapracuje k predplodine, kompost pri jarnom spracovaní pôdy v dávke 0,6 - 1,2 t na 100 m², ktorá závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín. Priemyselné hnojivá aplikujeme pred vysádzaním, používame najmä viaczložkové hnojivá v dávke 3 - 8 kg na 100 m². Zo záhradných kvetín sú na živiny najnáročnejšie cibuľové a hľuznaté kvetiny, trvalky i letničky pestované na rezanie.

 

Podľa nárokov na živiny a citlivosti na obsah solí v pôde rozdeľujeme skleníkové rastliny na:

1. kvetiny náročné na živiny a znášajúce vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku hnojíme pri základnom hnojení 4 - 5 kg viaczložkového hnojiva na 1 m' substrátu. Roztoky na prihnojovanie majú koncentráciu 0,3 - 0,5 % (chryzantémy).

2. kvetiny so strednými nárokmi na živiny hnojíme základnou dávkou 2 - 3 kg viaczložkového hnojiva na 1 m³ a koncentráciu hnojivých roztokov používame v rozmedzí 0,2 - 0,4 % (Cyclamen).

3. nenáročné kvetiny, ktoré sú citlivé na obsah solí v pôdnom roztoku hnojíme dávkou 0,5 - 2 kg viaczložkového hnojiva na 1 m³ a prihnojujeme 0,05 -0,2 % roztokom (napr. orchidey, rododendrony). Uvedené dávky sa vzťahujú na dospelé rastliny. Mladé rastliny vyžadujú nižšie dávky hnojív. Aj substráty, v ktorých prevláda rašelina, hnojíme menšími dávkami a živiny dopĺňame častejším prihnojovaním. Dávky hnojív pre pestovaný druh kvetiny sa spresňujú po chemickom rozbore pôdy alebo zeminy.

 

Vo voľnej pôde pestujeme najmä kvetiny na rezanie. Humus pre viacročné druhy kvetín doplníme rozloženým hnojom (1 t na 100 m²). Krátkodobo pestovaným alebo na množstvo solí citlivým rastlinám pridáme rašelinu. Črepníkovým kvetinám zabezpečíme zásobné živiny pri miešaní pestovateľského substrátu.

Rozdelenie hnojív

Hnojivá rozdeľujeme podľa účinnosti na: priame a nepriame.

Podľa pôvodu rozdeľujeme na: organické (maštaľné hnojivá) a priemyselné.

Podľa skupenstva rozdeľujeme hnojivá na: pevné a kvapalné.

PRIAME HNOJIVÁ sú látky, ktoré obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín, ktoré sú schopné rastline priamo poskytnúť.

Rozdeľujeme ich na:

1. Organické (maštaľné) hnojivá, ktoré sú nielen zdrojom živín, ale obyčajne aj dodávateľom humusotvornej hmoty, mikroorganizmov a ďalších látok. Patrí sem: maštaľný hnoj, močovka, komposty, rašelina, zelené hnojenie, slama na hnojenie, odpadové látky.

2. Priemyselné hnojivá - vyznačujú sa vysokým obsahom živín, a preto sa nazývajú tiež koncentrované.

Delia sa na:

—      dusíkaté jednozložkové (jednoduché),

—      fosforečné,

—      draselné,

—      vápenaté,

—      horečnaté,

—      viaczložkové  - tuhé  i  kvapalné,

—      stopové.

NEPRIAME HNOJIVÁ sú látky, ktoré nemusia obsahovať nijaké živiny, ale ich zapracovaním do pôdy sa vytvárajú priaznivé podmienky pre biologickú činnosť pôdy, ktorá poskytuje rastlinám lepšie podmienky pre príjem živín alebo žiadúcim smerom ovplyvňuje fyziologické procesy rastlín. Patria sem bakteriálne (očkovacie) látky, látky podporujúce tvorbu štruktúry, regulátory rastu a pod.

Hospodárske hnojivá

Obr. Maštaľný hnoj (vyvezený na pole)

Vznikajú ako vedľajší produkt živočíšnej výroby alebo sa pripravujú z rastlinných a živočíšnych zvyškov. V pôde pôsobia mnohostranne a dlhší čas. Obsahujú okrem menšieho množstva živín aj organickú hmotu, regulátory rastu a mikroorganizmy. Pred vlastným použitím sa musia vopred pripraviť zrením, kvasením alebo kompostovaním, čo sú pracovne náročné procesy.

Z hospodárskych hnojív používame v kvetinárstve kompost, maštaľný hnoj, vtáčí trus, močovku, rohovú múčku a kostnú múčku.

Kompost je vhodným hnojivom pre všetky druhy rastlín. Pridáva sa do pôdy a zemín pred sejbou alebo vysádzaním. Z rašeliny a z ornice sa pridaním priemyselných hnojív pripravujú rašelinové komposty, ktoré zrejú iba krátky čas. Vo veľkovýrobe sa vyrábajú priemyselné komposty, ktorých základom je rašelina a mestské alebo priemyselné odpady (Vitahum).

Používa sa i maštaľný hnoj, ktorý musí byť na hnojenie záhonov preležaný a dobre vyzretý. V čerstvom stave nie je vhodný na priame hnojenie. V pareniskách sa používa hnoj na biologické vyhrievanie pôdy.

Vykvasená močovka, zriedená v pomere 1 : 50, sa používa na prihnojovanie mladých rastlín. Na rastliny priaznivo pôsobia aj rastové látky, ktoré obsahuje predovšetkým močovka hovädzieho dobytka.

Holubací a slepačí trus je po vykvasení a zriedení 1 : 10 - 25 tiež vhodný na prihnojovanie.

Rohová a kostná múčka sa vyrába priemyselne a používa sa najmä na zásobné hnojenie črepníkových rastlín.

 

Priemyselné hnojivá

Tieto hnojivá, ktoré vyrába chemický priemysel, obsahujú živiny vo väčšom množstve a presnejšom pomere. Ako nerastné soli ovplyvňujú koncentráciu pôdneho roztoku a môžu spôsobiť zasolenie pôdy. Podľa rozpustnosti vo vode a dostupnosti pre rastliny sa rozdeľujú na rýchlo a pomaly pôsobiace. Vyrábajú sa vo viacerých úpravách:

Jednozložkové hnojivá s jednou hlavnou živinou sa používajú na základné hnojenie a prihnojovanie, najmä na dodanie niektorej chýbajúcej živiny.

Z dusíkatých hnojív sa na základné hnojenie a prihnojovanie používajú DAM 390, liadok vápenatý, liadok amónny s vápencom, síran amónny a močovina.

Potrebný fosfor sa dodáva v superfosfáte. Osobitne vhodný je dvojitý superfosfát s nižším obsahom balastných látok.

Z draselných hnojív je najvhodnejší síran draselný, ostatné sú pre obsah chlóru menej vhodné alebo nevhodné, čo závisí od citlivosti rastlín.

Na znižovanie pôdnej kyslosti, na úpravu pH rašeliny a na urýchlenie rozkladu organickej hmoty najmä v kompostoch sa najviac používa mletý vápenec.

Viaczložkové hnojivá obsahujú viac druhov základných živín a stopové prvky. NPK 1 je vhodné základné hnojivo pre rastliny, ktoré nie sú citlivé na chlór. Veľmi vhodným hnojivom je Cererit, ktorý obsahuje vápnik aj horčík. Herbasyn sa vyrába vo viacerých formách, ktoré sú všetky veľmi dobre rozpustné. Obsahujú aj stopové prvky a rastové regulátory. Na prípravu roztokov pre hydroponické pestovanie rastlín sa v malom používa Herbapon. Pre pestovanie skleníkových kvetín sú najdôležitejšie špeciálne hnojivá s vysokou koncentráciou živín, prípadne aj s obsahom rastových regulátorov.

Na prihnojovanie sú veľmi dôležité kvapalné hnojivá. Sú to koncentrované roztoky živín bez balastu, ktoré sa ľahko aplikujú ako hnojivá zálievka alebo postrek na list (DAM 390, Vegaflor, Harmavit). Súbor kvapalných hnojív pod názvom Enpekasol možno použiť ako jednozložkové hnojivá i na prípravu hnojivých roztokov upravených podľa okamžitej potreby rastlín. Napojením na zavlažovací systém umožnia mechanizované prihnojovanie.

Technika hnojenia, prihnojovania

V období rastu sa rastliny v pravidelných intervaloch čoraz viac prihnojujú hnojivými roztokmi, ich účinnosť je rýchlejšia a dávkovanie presnejšie. Hnojivé roztoky sa pripravujú v nádržiach a odtiaľ sa prečerpávajú k zálievkovej vode čerpadlami, ktoré umožňujú miešanie roztokov v stanovenom pomere. Zloženie hnojivého roztoku sa upravuje podľa potreby živín prihnojovaných rastlín.

Schopnosť listov, najmä ich rubovej časti, prijímať živiny sa využíva v tzv. mimokoreňovej výžive - hnojení na list. Slabými roztokmi živín 0,02 - 0,03 % sa postrekujú suché listy rastlín v dňoch, keď je zamračené alebo v zatienenom skleníku. Rastlina prijíma živiny až 5 dní a v tomto čase sa nesmie zalievať na list.

Zásady prihnojovania v kvetinárstve

Rastliny prihnojujeme počas vegetácie. Používanie pevných hnojív je prácnejšie a dávkovanie menej presné. Preto sa väčšinou uplatňujú roztoky hnojív. V lete kladieme dôraz na obsah dusíka v roztoku, v zime na obsah draslíka. Pri prihnojovaní kvetín sa dodržiavajú tieto zásady:

- hnojené rastliny musia byť dobre zakorenené a prihnojujú sa len vo vegetačnom období podlá nárokov rastlín v jednotlivých rastových fázach,

- zemina má byť pred prihnojovaním vlhká,

- používajú sa nižšie dávky hnojív, ale častejšie, aby sa nepoškodili jemné koreňové vlásky,

- po hnojení pevnými priemyselnými hnojivami na list treba rastliny opláchnuť vodou,

- mladé rastliny hnojíme nižšími dávkami ako dospelé.

Hydropónia

Hydropónia je pestovanie kvetín bez pôdy, pestovanie v živnom roztoku. Hydropónia sa zakladá na poznatku, že rastliny prijímajú živiny z pôdnych roztokov. V živnom roztoku majú kvetiny zabezpečený optimálny pomer živín, preto je ich rast rýchlejší a rovnomernejší a zároveň sa zabraňuje rozširovaniu chorôb v pôde. V interiéroch pôsobia rastliny pestované v hydropónii dekoratívne a vyžadujú iba jednoduché ošetrenie.

Živný roztok obsahuje základné živiny, stopové prvky, stimulátory a vitamíny. Pripravuje sa napr. z Herbaponu, Vegafloru a i. Jeho koncentrácia môže byť od 0,1 - 0,3 %, čo závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín. Základom technického zariadenia pre hydropóniu je vodotesná nádrž s prívodným a výpustným ventilom. Pri hydropónii s použitím živného roztoku sú rastliny zakotvené v ráme s pletivom a korene prerastajú do roztoku. Živný roztok okolo koreňov najčastejšie prúdi, čím sa zabezpečuje jeho prevzdušnenie a rovnomerný prísun živín ku koreňom.

Pri hydropónii s použitím substrátu sú rastliny zasadené v neutrálnom substráte (keramzit, štrk) a živný roztok má bud stálu hladinu, alebo sa iba občas napustí čerpadlom, aby sa substrát roztokom nasiakol.

Hydroponicky sa môže pestovať väčšina črepníkových kvetín. Zákazníkom sa dodávajú v hydroponických kvetináčoch alebo hydrostolíkoch. Roztok sa v nich vymieňa po 3-4 týždňoch, odparená voda sa dopĺňa. Hydroponicky sa môžu pestovať aj kvetiny na rezanie. Pri bezpôdnom pestovaní kvetín - aeropónii sa na ich zakotvenie používa minerálna plsť s obsahom živín. Doplnková výživa sa môže rastlinám dodávať aj formou listovej výživy postrekmi živných roztokov.

 

Minerálna výživa rastlín

 

- prvky z pôdneho roztoku prijíma rastlina vo forme katiónov Ca²⁺, Mg²⁺, Na⁺, K⁺ a aniónov NO^3–, PO₄^3–

 

- makroelementy – C, O, H, N, S, P, K, Ca, Mg, Fe (biogénne prvky)

 

- mikroelementy – Mn, B, Cl, Cu, Zn, Ba, Li, Mo, Co ... (– hlavne katalytická funkcia)

 

- mimokoreňová výživa – postrekovaním alebo poprašovaním (priemyselné hnojivá, soli mikroelementov) – regulácia potrebnej hladiny živín počas vegetačného obdobia

 

Hospodárske podmienky pre kvetinársku výrobu

Dôležitou hospodárskou podmienkou kvetinárskej výroby je umiestnenie závodu, a tým aj možnosť odbytu kvetín. Pri mestských centrách sú veľké podniky, ktoré pestujú hlavné druhy črepníkových kvetín aj kvetín na rezanie. Závody so zmiešanou výrobou pokrývajú miestnu spotrebu, kým špecializované závody majú zmluvne zabezpečený odbyt výpestkov aj na väčšie vzdialenosti.

Vybavenie závodu závisí od zamerania kvetinárskej výroby, ktorým môžu byť prevažne záhradné kvetiny - letničky, dvojročné kvetiny a trvalky. Na výrobu záhradných kvetín sa potrebuje viac parenísk, záhradných záhonov a tienidiel. Skleníkové kvetiny sa pestujú na rezanie alebo ako črepníkové kvetiny s okrasnými kvetmi a listami. Od pomeru jednotlivých druhov závisí podiel skleníkov so stolovým vybavením a skleníkov s voľnými záhonmi. Pestovanie skleníkových kvetín je odvetvím s vysoko rozvinutou intenzitou výroby. Využívajú sa v ňom biologické znalosti o nárokoch kvetín a používajú sa pestovateľské stavby s vysokým technickým vybavením.

Kvetinárstvo kladie vysoké nároky na pracovné sily, na ich množstvo aj kvalifikáciu. Podľa stupňa špecializácie a technického vybavenia sa ráta s 20 až 40 pracovníkmi na 1 ha skleníka.

Technológia pestovania kvetín

Pre odbyt rastlín s okrasnými kvetmi je rozhodujúci termín kvitnutia. Vo svojom vývine rastliny najskôr prekonávajú mladistvé (juvenilné) štádium, počas ktorého má na stonke narásť určitý počet listov, napr. klinčeky majú mať 5 až 7 párov listov. Potom sa vo vegetačnom vrchole začnú tvoriť kvetné základy (kvetná indukcia), nasleduje vývin kvetu a rozkvitanie.

 

Vonkajšie faktory ovplyvňujúce kvitnutie

Vyvolávanie kvitnutia

Od presných znalostí reakcie kvetín na pôsobenie ekologických činiteľov závisí usmerňovanie techniky ich pestovania. Ovplyvnenie teploty pestovateľských faktorov umožňuje navodiť kvitnutie rastliny v období najvyššieho odbytu, rýchlením zasa obohatiť trh rezanými kvetmi v zime alebo ponúkať niektoré druhy kvetín takmer po celý rok. Usmerňované (termínované) kultúry zabezpečujú pri využití fotoperiodizmu a termoperiodizmu jednotné rozkvitanie porastov i skracovanie obdobia pestovania.

Vonkajšie činitele ovplyvňujúce kvitnutie

Pre priebeh kvitnutia sú z ekologických činiteľov najdôležitejšie svetlo a teplota. Podľa nárokov na svetlo a teplotu rozdeľujeme kvetiny na:

1. Druhy bez vyhranených nárokov, ktoré vo vhodných pestovateľských podmienkach postupne rastú a kvitnú. Podľa dĺžky pestovania volíme termín sejby alebo vysádzania tak, aby kvitli v požadovanom období. Napr. hľuzy frízií vysadené v septembri kvitnú začiatkom marca, semeno Primulu obconica vysiate v marci kvitne v októbri a ak sa vyseje v júli, kvitne začiatkom marca.

2. Druhy, ktoré potrebujú pred kvitnutím obdobie vegetačného pokoja, ktoré spočíva v zníženej teplote a vlhkosti. Spomaľujú sa životné procesy rastlín a odumierajú nadzemné časti. Rastlina tak prekonáva nepriaznivé podmienky, pripravuje sa na ďalšiu vegetáciu a niektoré druhy zakladajú kvety, napr. cibuľové kvetiny, klívia. Druhy s takýmito nárokmi môžu pôsobením vyšších teplôt kvitnúť od Vianoc do neskorej jari. Uvedený postup pestovania označujeme ako rýchlenie. Na rýchlenie sa rastliny pripravujú už v priebehu obdobia vegetačného pokoja. Cibuľovým rastlinám usmerňujeme aj v období vegetačného pokoja priebeh teploty. Po založení kvetu v cibuliach sa na tulipány alebo narcisy pôsobí určitý čas pred vysadením teplotou 9 °C alebo 5 °C (chladené cibule), čím sa cibule pripravia na určitý termín rýchlenia. Cibule hyacintov sa tepelne preparujú, t. j. prekonávajú pôsobenie teplôt medzi 20-30 °C. Konvalinky a orgován pripravujeme na rýchlenie buď obdobím chladu (teploty okolo 0 °C), alebo prehriatím (teplota okolo 30 °C) pred rýchlením.

- pri dlhodenných rastlinách 12 - 14 hodín,

- pri krátkodenných rastlinách 10— 12 hodín, a počet svetelných periód, t. j. počet dní so zodpovedajúcou dĺžkou dňa. Okrem toho sa sleduje indukčné obdobie, t. j. obdobie od začiatku fotoperiodicky účinnej dĺžky dňa do rozkvitania. Napr. chryzantémy majú krátky deň do vyfarbenia pukov. Reakčné obdobie trvá 9—14 týždňov v závislosti od kultivaru.

Termoperiodicky citlivé rastliny potrebujú pre založenie kvetov obdobie nižších teplôt, než je pestovateľské optimum. Napr. semenáčikom Anthurium scherzerianum sa vo veku 14 mesiacov na 6 týždňov zníži teplota na 15 - 17 °C a o štyri mesiace rozkvitnú. Cinerárie musia mať 4 mesiace po sejbe zníženú teplotu na 8 - 10 °C až na 2 mesiace, aby bohato kvitli. Pri niektorých rastlinách bývajú fotoperiodické a termoperiodické reakcie spojené. Napr. vianočný kaktus vyžaduje na založenie kvetov krátky deň trvajúci 9 hodín a zníženie teploty na 12 - 15 °C.

Vplyv chemických látok na indukciu kvetov

Kvetnú indukciu podporujú aj chemické látky. Táto skutočnosť sa využíva pri broméliovitých rastlinách, pre ktoré je účinnou látkou na založenie kvetov etylén. Buď sa uvoľňuje z prípravkov, ktorými sa rastliny postrekujú (Ethrel), alebo sa nalieva do listových ružíc. Skúma sa aj využívanie rastových regulátorov na vývin kvetov (Giberelin).

 

Generatívne rozmnožovanie kvetín - osivo, vlastnosti osiva

Pri generatívnom rozmnožovaní sa rastliny rozmnožujú semenom. Generatívne rozmnožovanie sa používa vtedy, ak rastlina vytvára dostatok semien a semenáčiky si udržiavajú vlastnosti rodičov. Z jednej rastliny získame väčšie množstvo jedincov a semenami sa nerozširujú choroby. Na vysievanie sa používa kvalitné osivo, ktoré prešlo uznávacím pokračovaním. Musí zodpovedať československej štátnej noríme, dosahovať predpísanú klíčivosť, čistotu a kultivarovú pravosť. Prípravu osiva zabezpečujú podniky Sempra a Semex. Výrobou semien sa zaoberajú šľachtiteľské a rozmnožovateľské stanice i kvetinárske závody, ktoré majú s týmito podnikmi zmluvu. Semenárske porasty treba prihlásiť na uznávacie pokračovanie v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom poľnohospodárskom ústave. Kontroluje a hodnotí sa vyrovnanosť a zdravotný stav porastu, výskyt burín a dodržanie izolačnej vzdialenosti. Pred výkupom musí prejsť aj semeno kvalitatívnymi skúškami.

Kultivary kvetín sú prešľachtené, mnohé z nich vykazujú heterózny efekt, t. j. sú vyrovnané, odolné, dobre rastúce, prinášajú väčšie množstvo kvetov žiaducej veľkosti. V cenníku sa označujú ako hybridné, pri názve kultivaru je označenie F 1 (Petunia hybrida ’Mládí F1).

Sejba, rozsádzanie, ošetrovanie výsevov

Spôsob vysievania závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín na podmienky klíčenia, od veľkosti semien a od obdobia, kedy sa semeno vysieva.

Skleníkové kvetiny môžeme v skleníku vysievať po celý rok. Obdobie vysievania závisí od odbytového termínu a od obdobia pestovania druhu. Niektoré druhy majú krátke obdobie klíčivosti a vysievame ich hneď po dozretí (Gerbera). Vysievajú sa do výsevných nádob.

Záhradné kvetiny sa vysievajú najmä v prvej polovici roka. Letničky vysievame od januára do mája. Druhy s jemným semenom a dlhším vývinom sejeme skoro na jar do výsevných nádob v skleníku (Petunia). Väčšinu letničiek vysievame do parenísk (Tagetes, Zinnia). Nenáročné rýchlorastúce druhy (Calendula) a druhy, ktoré neznášajú presádzanie (Papaver), vysievame na stanovište.

Dvojročné rastliny vysievanie od mája do júla do pareniska alebo na kryté záhony, aby sme pre ich vyklíčenie udržali rovnomernú pôdnu vlhkosť.

Trvalky vysievame najmä ea jar do debničiek, do parenísk alebo na výsevné záhony. Semená druhov, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť, vysievame hneď po dozretí (Adonis). Osivo niektorých druhov musí premrznúť, vysieva sa v jeseni a semená klíčia skoro na jar (Trollius). Teplomilné druhy kvetín a druhy s jemnými semenami vysievame do misiek, výsevných kvetináčov alebo do debničiek a umiestňujeme ich v skleníku. Misky a kvetináče môžu byť buď z pálenej hliny, alebo z plastu. Debničky bývajú drevené alebo z plastov. Pred sejbou ich musíme dezinfikovať. Výsevný substrát je ľahký, kyprý, s nižším obsahom živín. Používa sa jemná rašelinová drvina alebo ľahká zemina s vyšším podielom rašeliny a piesku. Najlepšie sa dezinfikuje preparením. Semeno sa vysieva naširoko, väčšie semená a semená s dlhším

obdobím klíčenia sa sejú do riadkov jednotlivo a často podľa šablóny. Podľa toho, či semená klíčia v tme alebo na svetle, ich zasýpame alebo ich zľahka pritlačíme. Aby sa udržala rovnomerná vlhkosť, výsev spočiatku zakrývame sklom alebo papierom. Výsevy jemne rosíme alebo zavlažujeme podmokom. Výsevné záhony sa môžu zakryť porofóliou.

Vzácne drahý kvetín vyžadujú pre sejbu osobitné podmienky. Semená orchideí vysievame na umelé pôdy, ako je agar doplnený živinami. Výsevné nádoby sú z laboratórneho skla. Výsev i semenáčiky udržiavame v sterilných podmienkach. Broméliovité kvetiny vysievame na sterilnú rašelinu alebo na vlhký filtračný papier v sklených miskách.

Výtrusy papraďorastov vysievame na agar alebo na zmes ílu,a rašeliny. Po vytvorení prvých lístkov semenáčiky z výsevných nádob rozsadíme. Získajú tak viac priestoru, svetla, výživnejší substrát a podporí sa rast koreňov. Semenáčiky rozsádzame do debničiek alebo do parenísk.

 

Vegetatívne rozmnožovanie kvetín – odrezkami, delením, poplazmi, potápaním, cibuľami, hľuzami

Rozmnožovanie vrúbľovaním a očkovaním

Pri vegetatívnom spôsobe rozmnožovania vzniká nová rastlina z oddelenej časti materskej rastliny. Vegetatívne rozmnožujeme tie kvetiny, ktoré u nás nevytvárajú semená, vypestovanie zo semena by bolo zdĺhavé alebo semenáčiky nemajú vlastnosti rodičov (panašované rastliny). Pre úspešné rozmnožovanie je dôležitý výber materskej rastliny. Musí byť silná, dobre vyvinutá a mať nezmenené znaky kultivaru. Jej zdravotný stav sa pravidelne sleduje laboratórnymi testami.

Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je delenie. Používa sa pri trsovito rastúcich rastlinách (trvalky, niektoré črepníkové rastliny). Podzemky s púčikmi vytvára napr. konvalinka. Mladé rastliny na poplazoch vytvára napr. Chlorophytum, Nephrolepis a niektoré trvalky (zbehovec). Opadavé púčiky - viviparia sú na okrajoch čepele listov tučnolistovitých kvetín (Bryophyllum) alebo papraďovitých rastlín (Polystichum).

Cibuľové kvetiny vytvárajú dcérske cibule (tulipán). Pri hyacintoch treba ich tvorbu podporiť narezaním vegetačného vrchola na podcibulí. Niektoré druhy ľalií vytvárajú rozmnožovacie cibuľky v pazuchách listov (Lilium bulbiferum). Hľuznatým kvetinám narastajú dcérske hľúzky (Gladiolus, Freesia).

Schopnosť kvetín vytvárať chýbajúce orgány sa využíva pri rozmnožovaní odrezkami. Podľa toho, z ktorej časti rastliny odrezok získavame, rozlišujeme stonkové, listové a koreňové odrezky. Stonkové odrezky môžu byť vrcholové, ktoré sa odoberajú z vyzretej, vrcholovej časti stonky s niekoľkými listami. Takto sa rozmnožuj ú najmä skleníkové rastliny (Hedera, Pelargonium), letničky (Šalvia, Pilea) a trvalky (Phlox, Iberis). Používajú sa aj stonkové odrezky s jedným alebo s viacerými listami (Ficus, Cissus). Bezlisté kmienikové odrezky sa používajú pri rastlinách s hrubšou stonkou (Monstera). Listové odrezky upravujeme z listovej čepele s časťou stopky (Saintpaulia, Peperomia) alebo len z časti čepele (Begónia rex, Sansevieria). Mladé rastlinky sa vyvíjajú z adventívnych púčikov. Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré trvalky (Anemone, Yucca). Odrezky sa z materskej rastliny odrezávajú, strihajú alebo odlamujú. Väčšinou sa ďalej neupravujú, len veľké listy stáčame alebo skracujeme (Ficus). Odrezky sa zakoreňujú na rozmnožovateľských záhonoch. Rozhodujúcimi činiteľmi sú teplota a vlhkosť vzduchu. Teplota substrátu má dosahovať 20 - 25 °C, teplota vzduchu je o niečo nižšia. Vysokú vzdušnú vlhkosť dosahujeme pomocou zahmľovacích dýz, ktorých činnosť môžeme usmerňovať automaticky alebo stoly v rozmnožovni zakryjeme fóliou. Substrát má byť vzdušný a sterilný. Je zmesou rašeliny, riečneho piesku alebo perlitu či polystyrénu, niekedy iba samotný perlit. Odrezky väčších kvetín (Ficus, Dracaena) zapichujeme priamo do malých kvetináčikov. Odrezky druhov, ktoré sa rýchlo zakoreňujú, zapichujeme priamo do predajných kvetináčov s pestovateľským substrátom (Hedera, Scindapsus).

Na podporenie tvorby kalusu a náhradných koreňov používame rastové stimulátory. Aplikujú sa vo forme roztokov alebo práškov, napr. práškový stimulátor ASľ Pri neskorom jarnom a letnom rozmnožovaní môžeme odrezky zakoreňovať priamo v parenisku (trvalky, Pelargonium).

V kvetinárstve zriedkavejšie používame vrúbľovanie a potápanie. Vrúbľujeme niektoré kaktusy, kmienikové rododendrony, z trvaliek plnokveté kultivary Gypsophilla. Potápaním rozmnožujeme niektoré druhy trvácich klinčekov.

V špecializovaných podnikoch používajú na rozmnožovanie kvetín aj pletivové kultúry. Oddelené rastlinné bunky sa pestujú laboratórne v živnom médiu za sterilných podmienok. Ich rozmnožovanie, rast a diferenciácia sa usmerňuje pomocou rastových látok. Z delivého pletiva rastových vrcholov sa uskutočňuje meristémové rozmnožovanie. Tak sa získajú zdravé materské rastliny nenapadnuté vírusmi (Dianthus, Pelargonium) alebo veľký počet mladých rastlín (napr. orchidey). Podobný spôsob rozmnožovania je kalusovou metódou, pri ktorej vznikajú nové jedince z hojivého pletiva, napr. na oddelenej časti stopky - Anthurium.

 

Sadenie, vysádzanie, črepníkovanie, presádzanie

Sadenie je premiestnenie rastliny na nové stanovište. Rastlina získa väčší priestor, viac vzduchu, svetla a substrát bohatší na živiny. Rastlina si musí zvyknúť na nové podmienky, niekedy sa môže presádzaním narušiť koreňový bal. Preto kvetinu vopred zalejeme, aby mala v pletivách zásobu vody a lepšie udržala kvetinový bal. Po presadení ju spočiatku tienime, rosíme a opatrne zalievame. Odrezky z rozmnožovne a niekedy aj semenáčiky sadíme do malých kvetináčov s priemerom 50 - 70 mm, do rašelinových alebo rašelinovocelulózových kvetináčikov Jiŕfy-Pot, do mriežkových kvetináčikov z plastov, do paletových zakoreňovačov z plastov alebo do papierových paliet Paperpot.

Vysádzanie je sadenie predpestovaných kvetín na trvalé stanovište. Kvetiny vysádzame pomocou vysadzovacieho kolíka alebo vysadzovacej lopatky. Opatrne ich vyberieme z pôdy, aby sa nenarušil koreňový bal a vysadíme na určené miesto. Podobne ich vyberáme z kvetináčov. Výhodou rašelinových, mriežkových a papierových kvetináčov je, že rastliny môžeme vysádzať spolu s nimi. Kvetiny vysádzame na stanovište podľa účelu, na ktorý ich pestujeme. Na záhradných a skleníkových záhonoch pestujeme najmä kvetiny na rezanie, ktoré vysádzame do riadkov, v trojspone, niekedy v štvorspone. Vzdialenosť jednotlivých rastlín od seba závisí od ich vzrastu alebo účelu pestovania (napr. chryzantémy pestované na jeden výhonok alebo na viac výhonkov). Spon záhradných kvetín závisí aj od typu mechanizačných prostriedkov, ktoré sa používajú počas pestovania. Niektoré kvetiny na semeno pestujeme vo väčšom spone. Skleníkové črepníkové kvetiny pestujeme v črepníkoch z pálenej hliny alebo v kvetináčoch z plastov. Črepníky z pálenej hliny musíme pred použitím nechať nasiaknuť vodou. Sú pórovité, takže koreňový bal je cez ich stenu v styku s okolím. Ak sú zapustené v substráte, prijímajú z neho vlahu a koreňový bal je rovnomerne vlhký. Ak stoja voľne na stoloch, celý povrch i s korienkami vysýcha. Kvetináče z plastov neumožňujú styk koreňového balu s okolím. Zálievku musíme preto prispôsobiť použitému druhu kvetináča. Pre hvdropóniu sa používajú dvojité kvetináče. Vo vnútornej časti je vložka na zachytenie rastliny, vonkajšia časť obsahuje živný roztok. Povrch vonkajšej nádoby býva ozdobný. Veľké dekoračné rastliny pestujeme v drevených nádobách (Nerium oleander) alebo v nádobách z plastov. Mladé rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch, raz až dva razy do roka presádzame do kvetináča, ktorý má priemer väčší o 20-30 mm. Zapustíme ich do rašeliny na skleníkovom záhone. Dopestované rastliny a tie, ktoré začínajú kvitnúť, kladieme voľne na stoly. V závislosti od rastu a nárokov jednotlivých druhov ich včas rozostavujeme. Pestovanie črepníkových kvetín je náročné na ručnú prácu. Pri intenzívnom pestovaní niektorých druhov ich vysádzame priamo do kvetináča, v ktorom môžeme rastliny predávať (Cyclamen). Dospelé rastliny presádzame raz za 2 - 3 roky. Najvhodnejším obdobím je skorá jar. Pri presádzaní odstránime časť staršej zeminy a staré prehustené korene skrátime hladkým rezom.

Strojové vysádzanie kvetín

Črepníkovacie stroje sú dvojakého typu, a to vertikálne a horizontálne. Pri vertikálnom type stroja sa do kvetináča najskôr uložia rastliny a k nim sa prisypáva zemina, takže korene rastliny sa neohýbajú. Pri horizontálnom type stroja sa do naplnených kvetináčov vyvŕtajú rotačným člnkom jamky, do ktorých sa vysádzajú rastliny. Horizontálny typ stroja je vhodný na vysádzanie rastlín s pravidelným koreňovým balom. Črepníkovacie stroje sú výkonné a môžu sa využiť vo velkovýrobných podmienkach, kde sa pestujú veľké množstvá rastlín jedného druhu. Pri obsluhe musia pracovníci dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy.

Tvarovanie kvetín (zrezávanie, vyštipovanie, použitie morforegulačných látok)

Zaštipovaním skracujeme, odstraňujeme mäkšie bylinné časti výhonkov, najmä rastových vrcholov a tým podporujeme vytváranie bočných výhonkov. Pri krovité rastúcich rastlinách získame zaštipovaním pravidelný tvar (Rhododendron, Myrtus). Zaštipovaním oddialime aj kvitnutie (Dendranthema). Termín zaštipovania závisí od ročného obdobia (najlepšie na jar) a od plánovaného termínu kvitnutia. Zaštipujeme ručne, nožom alebo nožnicami, prípadne aj strojmi.

Vyštipovanie znamená odstránenie bočných výhonkov alebo púčikov. Týmto podporujeme vývin terminálneho púčika (Dendranthema) a intenzívny rast hlavnej stonky. Zrezávanie je odstraňovanie väčšej časti stonky až po dolné púčiky. Zrezávaním uskutočňujeme opravný rez alebo zmladenie rastliny.

Použitie morforegulačných látok

Na ušetrenie náročnej ručnej práce pri tvarovaní kvetín sa rozpracúvajú metodiky využitia látok, ktoré ovplyvňujú rast, tvar a vývin rastlín (morforegulačné látky). Zvyčajne sa používajú rastové regulátory retardačného (zabrzďujúceho) charakteru. Po ich použití má rastlina nízky vzrast, krátke internódiá a hustejšie olistenie. Listy bývajú sýtejšie sfarbené. Retardačné látky neovplyvňujú kvitnutie. Zlepšujú tvar bujne rastúcich rastlín (Hibiscus, semenáče Pelargonium). Niektoré vysoké rastliny možno pomocou retardačných látok pestovať ako črepníkové rastliny, napr. dekoračné chryzantémy. Rastlinám sa aplikujú najmä vo forme postreku, ďalej ako zálievka alebo sa primiešavajú do pôdy. Retardéry treba používať podľa vhodnosti pre určitý druh kvetiny v správnom termíne a presnej koncentrácii. U nás sa vyrába prípravok Retacel, na trhu dostať aj ďalšie prípravky dovážané zo zahraničia (Alar 85, B-Nine a i.).

Náhrada zaštipovania a vyštipovania používaním chemických látok sa zakladá na tom, že metylestery niektorých mastných kyselín rozrušujú delivé pletivá vegetačných vrcholov. Ich účinnosť závisí od vyrovnanosti pestovaného porastu, ináč vegetačné vrcholy nerovnomerne odumierajú a vtedy treba rastliny dotvarovať ručne. U nás používame prípravok Atrinal ako náhradu zaštipovania rododendronov.

Technológia pestovania kvetín

Pre odbyt rastlín s okrasnými kvetmi je rozhodujúci termín kvitnutia. Vo svojom vývine rastliny najskôr prekonávajú mladistvé (juvenilné) štádium, počas ktorého má na stonke narásť určitý počet listov, napr. klinčeky majú mať 5 až 7 párov listov. Potom sa vo vegetačnom vrchole začnú tvoriť kvetné základy (kvetná indukcia), nasleduje vývin kvetu a rozkvitanie.

 

Vonkajšie faktory ovplyvňujúce kvitnutie

Vyvolávanie kvitnutia

Od presných znalostí reakcie kvetín na pôsobenie ekologických činiteľov závisí usmerňovanie techniky ich pestovania. Ovplyvnenie teploty pestovateľských faktorov umožňuje navodiť kvitnutie rastliny v období najvyššieho odbytu, rýchlením zasa obohatiť trh rezanými kvetmi v zime alebo ponúkať niektoré druhy kvetín takmer po celý rok. Usmerňované (termínované) kultúry zabezpečujú pri využití fotoperiodizmu a termoperiodizmu jednotné rozkvitanie porastov i skracovanie obdobia pestovania.

Vonkajšie činitele ovplyvňujúce kvitnutie

Pre priebeh kvitnutia sú z ekologických činiteľov najdôležitejšie svetlo a teplota. Podľa nárokov na svetlo a teplotu rozdeľujeme kvetiny na:

1. Druhy bez vyhranených nárokov, ktoré vo vhodných pestovateľských podmienkach postupne rastú a kvitnú. Podľa dĺžky pestovania volíme termín sejby alebo vysádzania tak, aby kvitli v požadovanom období. Napr. hľuzy frízií vysadené v septembri kvitnú začiatkom marca, semeno Primulu obconica vysiate v marci kvitne v októbri a ak sa vyseje v júli, kvitne začiatkom marca.

2. Druhy, ktoré potrebujú pred kvitnutím obdobie vegetačného pokoja, ktoré spočíva v zníženej teplote a vlhkosti. Spomaľujú sa životné procesy rastlín a odumierajú nadzemné časti. Rastlina tak prekonáva nepriaznivé podmienky, pripravuje sa na ďalšiu vegetáciu a niektoré druhy zakladajú kvety, napr. cibuľové kvetiny, klívia. Druhy s takýmito nárokmi môžu pôsobením vyšších teplôt kvitnúť od Vianoc do neskorej jari. Uvedený postup pestovania označujeme ako rýchlenie. Na rýchlenie sa rastliny pripravujú už v priebehu obdobia vegetačného pokoja. Cibuľovým rastlinám usmerňujeme aj v období vegetačného pokoja priebeh teploty. Po založení kvetu v cibuliach sa na tulipány alebo narcisy pôsobí určitý čas pred vysadením teplotou 9 °C alebo 5 °C (chladené cibule), čím sa cibule pripravia na určitý termín rýchlenia. Cibule hyacintov sa tepelne preparujú, t. j. prekonávajú pôsobenie teplôt medzi 20-30 °C. Konvalinky a orgován pripravujeme na rýchlenie buď obdobím chladu (teploty okolo 0 "C), alebo prehriatím (teplota okolo 30 °C) pred rýchlením.

- pri dlhodenných rastlinách 12 - 14 hodín,

- pri krátkodenných rastlinách 10— 12 hodín, a počet svetelných periód, t. j. počet dní so zodpovedajúcou dĺžkou dňa. Okrem toho sa sleduje indukčné obdobie, t. j. obdobie od začiatku fotoperiodicky účinnej dĺžky dňa do rozkvitania. Napr. chryzantémy majú krátky deň do vyfarbenia pukov. Reakčné obdobie trvá 9—14 týždňov v závislosti od kultivaru.

Termoperiodicky citlivé rastliny potrebujú pre založenie kvetov obdobie nižších teplôt, než je pestovateľské optimum. Napr. semenáčikom Anthurium scherzerianum sa vo veku 14 mesiacov na 6 týždňov zníži teplota na 15 - 17 °C a o štyri mesiace rozkvitnú. Cinerárie musia mať 4 mesiace po sejbe zníženú teplotu na 8 - 10 °C až na 2 mesiace, aby bohato kvitli. Pri niektorých rastlinách bývajú fotoperiodické a termoperiodické reakcie spojené. Napr. vianočný kaktus vyžaduje na založenie kvetov krátky deň trvajúci 9 hodín a zníženie teploty na 12 - 15 °C.

Vplyv chemických látok na indukciu kvetov

Kvetnú indukciu podporujú aj chemické látky. Táto skutočnosť sa využíva pri broméliovitých rastlinách, pre ktoré je účinnou látkou na založenie kvetov etylén. Buď sa uvoľňuje z prípravkov, ktorými sa rastliny postrekujú (Ethrel), alebo sa nalieva do listových ružíc (BOH). Skúma sa aj využívanie rastových regulátorov na vývin kvetov (Giberelin).

 

Generatívne rozmnožovanie kvetín - osivo, vlastnosti osiva

Pri generatívnom rozmnožovaní sa rastliny rozmnožujú semenom. Generatívne rozmnožovanie sa používa vtedy, ak rastlina vytvára dostatok semien a semenáčiky si udržiavajú vlastnosti rodičov. Z jednej rastliny získame väčšie množstvo jedincov a semenami sa nerozširujú choroby. Na vysievanie sa používa kvalitné osivo, ktoré prešlo uznávacím pokračovaním. Musí zodpovedať československej štátnej noríme, dosahovať predpísanú klíčivosť, čistotu a kultivarovú pravosť. Prípravu osiva zabezpečujú podniky Sempra a Semex. Výrobou semien sa zaoberajú šľachtiteľské a rozmnožovateľské stanice i kvetinárske závody, ktoré majú s týmito podnikmi zmluvu. Semenárske porasty treba prihlásiť na uznávacie pokračovanie v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom poľnohospodárskom ústave. Kontroluje a hodnotí sa vyrovnanosť a zdravotný stav porastu, výskyt burín a dodržanie izolačnej vzdialenosti. Pred výkupom musí prejsť aj semeno kvalitatívnymi skúškami.

Kultivary kvetín sú prešľachtené, mnohé z nich vykazujú heterózny efekt, t. j. sú vyrovnané, odolné, dobre rastúce, prinášajú väčšie množstvo kvetov žiaducej veľkosti. V cenníku sa označujú ako hybridné, pri názve kultivaru je označenie F1 (Petunia hybrida ’Mládí F1') .

Sejba, rozsádzanie, ošetrovanie výsevov

Spôsob vysievania závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín na podmienky klíčenia, od veľkosti semien a od obdobia, kedy sa semeno vysieva.

Skleníkové kvetiny môžeme v skleníku vysievať po celý rok. Obdobie vysievania závisí od odbytového termínu a od obdobia pestovania druhu. Niektoré druhy majú krátke obdobie klíčivosti a vysievame ich hneď po dozretí (Gerbera) . Vysievajú sa do výsevných nádob.

Záhradné kvetiny sa vysievajú najmä v prvej polovici roka. Letničky vysievame od januára do mája. Druhy s jemným semenom a dlhším vývinom sejeme skoro na jar do výsevných nádob v skleníku (Petunia) . Väčšinu letničiek vysievame do parenísk (Tagetes , Zinnia ). Nenáročné rýchlorastúce druhy (Calendula) a druhy, ktoré neznášajú presádzanie (Papaver), vysievame na stanovište.

Dvojročné rastliny vysievanie od mája do júla do pareniska alebo na kryté záhony, aby sme pre ich vyklíčenie udržali rovnomernú pôdnu vlhkosť. Trvalky vysievame najmä ea jar do debničiek, do parenísk alebo na výsevné záhony. Semená druhov, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť, vysievame hneď po dozretí (Adonis) . Osivo niektorých druhov musí premrznúť, vysieva sa v jeseni a semená klíčia skoro na jar (Trollius) . Teplomilné druhy kvetín a druhy s jemnými semenami vysievame do misiek, výsevných kvetináčov alebo do debničiek a umiestňujeme ich v skleníku. Misky a kvetináče môžu byť buď z pálenej hliny, alebo z plastu. Debničky bývajú drevené alebo z plastov. Pred sejbou ich musíme dezinfikovať. Výsevný substrát je ľahký, kyprý, s nižším obsahom živín. Používa sa jemná rašelinová drvina alebo ľahká zemina s vyšším podielom rašeliny a piesku. Najlepšie sa dezinfikuje preparením. Semeno sa vysieva naširoko, väčšie semená a semená s dlhším obdobím klíčenia sa sejú do riadkov jednotlivo a často podľa šablóny. Podľa toho, či semená klíčia v tme alebo na svetle, ich zasýpame alebo ich zľahka pritlačíme. Aby sa udržala rovnomerná vlhkosť, výsev spočiatku zakrývame sklom alebo papierom. Výsevy jemne rosíme alebo zavlažujeme podmokom. Výsevné záhony sa môžu zakryť porofóliou. Vzácne drahý kvetín vyžadujú pre sejbu osobitné podmienky. Semená orchideí vysievame na umelé pôdy, ako je agar doplnený živinami. Výsevné nádoby sú z laboratórneho skla. Výsev i semenáčiky udržiavame v sterilných podmienkach. Broméliovité kvetiny vysievame na sterilnú rašelinu alebo na vlhký filtračný papier v sklených miskách. Výtrusy papraďorastov vysievame na agar alebo na zmes ílu,a rašeliny. Po vytvorení prvých lístkov semenáčiky z výsevných nádob rozsadíme. Získajú tak viac priestoru, svetla, výživnejší substrát a podporí sa rast koreňov. Semenáčiky rozsádzame do debničiek alebo do parenísk.

 

Vegetatívne rozmnožovanie kvetín – odrezkami, delením, poplazmi, potápaním, cibuľami, hľuzami

Rozmnožovanie vrúbľovaním a očkovaním

Pri vegetatívnom spôsobe rozmnožovania vzniká nová rastlina z oddelenej časti materskej rastliny. Vegetatívne rozmnožujeme tie kvetiny, ktoré u nás nevytvárajú semená, vypestovanie zo semena by bolo zdĺhavé alebo semenáčiky nemajú vlastnosti rodičov (panašované rastliny). Pre úspešné rozmnožovanie je dôležitý výber materskej rastliny. Musí byť silná, dobre vyvinutá a mať nezmenené znaky kultivaru. Jej zdravotný stav sa pravidelne sleduje laboratórnymi testami.

Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je delenie. Používa sa pri trsovito rastúcich rastlinách (trvalky, niektoré črepníkové rastliny). Podzemky s púčikmi vytvára napr. konvalinka. Mladé rastliny na poplazoch vytvára napr. Chlorophytum, Nephrolepis a niektoré trvalky (zbehovec). Opadavé púčiky - viviparia sú na okrajoch čepele listov tučnolistovitých kvetín (Bryophyllum) alebo papraďovitých rastlín (Polystichum).

Cibuľové kvetiny vytvárajú dcérske cibule (tulipán). Pri hyacintoch treba ich tvorbu podporiť narezaním vegetačného vrchola na podcibulí. Niektoré druhy ľalií vytvárajú rozmnožovacie cibuľky v pazuchách listov (Lilium bulbiferum). Hľuznatým kvetinám narastajú dcérske hľúzky (Gladiolus, Freesia).

Schopnosť kvetín vytvárať chýbajúce orgány sa využíva pri rozmnožovaní odrezkami. Podľa toho, z ktorej časti rastliny odrezok získavame, rozlišujeme stonkové, listové a koreňové odrezky. Stonkové odrezky môžu byť vrcholové, ktoré sa odoberajú z vyzretej, vrcholovej časti stonky s niekoľkými listami. Takto sa rozmnožuj ú najmä skleníkové rastliny (Hedera, Pelargonium), letničky (Šalvia, Pilea) a trvalky (Phlox, Iberis). Používajú sa aj stonkové odrezky s jedným alebo s viacerými listami (Ficus, Cissus). Bezlisté kmienikové odrezky sa používajú pri rastlinách s hrubšou stonkou (Monstera). Listové odrezky upravujeme z listovej čepele s časťou stopky (Saintpaulia, Peperomia) alebo len z časti čepele (Begónia rex, Sansevieria). Mladé rastlinky sa vyvíjajú z adventívnych púčikov. Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré trvalky (Anemone, Yucca). Odrezky sa z materskej rastliny odrezávajú, strihajú alebo odlamujú. Väčšinou sa ďalej neupravujú, len veľké listy stáčame alebo skracujeme (Ficus). Odrezky sa zakoreňujú na rozmnožovateľských záhonoch. Rozhodujúcimi činiteľmi sú teplota a vlhkosť vzduchu. Teplota substrátu má dosahovať 20 - 25 °C, teplota vzduchu je o niečo nižšia. Vysokú vzdušnú vlhkosť dosahujeme pomocou zahmľovacích dýz, ktorých činnosť môžeme usmerňovať automaticky alebo stoly v rozmnožovni zakryjeme fóliou. Substrát má byť vzdušný a sterilný. Je zmesou rašeliny, riečneho piesku alebo perlitu či polystyrénu, niekedy iba samotný perlit. Odrezky väčších kvetín (Ficus, Dracaena) zapichujeme priamo do malých kvetináčikov. Odrezky druhov, ktoré sa rýchlo zakoreňujú, zapichujeme priamo do predajných kvetináčov s pestovateľským substrátom (Hedera, Scindapsus).

Na podporenie tvorby kalusu a náhradných koreňov používame rastové stimulátory. Aplikujú sa vo forme roztokov alebo práškov, napr. práškový stimulátor ASľ Pri neskorom jarnom a letnom rozmnožovaní môžeme odrezky zakoreňovať priamo v parenisku (trvalky, Pelargonium).

V kvetinárstve zriedkavejšie používame vrúbľovanie a potápanie. Vrúbľujeme niektoré kaktusy, kmienikové rododendrony, z trvaliek plnokveté kultivary Gypsophilla. Potápaním rozmnožujeme niektoré druhy trvácich klinčekov.

V špecializovaných podnikoch používajú na rozmnožovanie kvetín aj pletivové kultúry. Oddelené rastlinné bunky sa pestujú laboratórne v živnom médiu za sterilných podmienok. Ich rozmnožovanie, rast a diferenciácia sa usmerňuje pomocou rastových látok. Z delivého pletiva rastových vrcholov sa uskutočňuje meristémové rozmnožovanie. Tak sa získajú zdravé materské rastliny nenapadnuté vírusmi (Dianthus, Pelargonium) alebo veľký počet mladých rastlín (napr. orchidey). Podobný spôsob rozmnožovania je kalusovou metódou, pri ktorej vznikajú nové jedince z hojivého pletiva, napr. na oddelenej časti stopky - Anthurium.

 

Sadenie, vysádzanie, črepníkovanie, presádzanie

Sadenie je premiestnenie rastliny na nové stanovište. Rastlina získa väčší priestor, viac vzduchu, svetla a substrát bohatší na živiny. Rastlina si musí zvyknúť na nové podmienky, niekedy sa môže presádzaním narušiť koreňový bal. Preto kvetinu vopred zalejeme, aby mala v pletivách zásobu vody a lepšie udržala kvetinový bal. Po presadení ju spočiatku tienime, rosíme a opatrne zalievame. Odrezky z rozmnožovne a niekedy aj semenáčiky sadíme do malých kvetináčov s priemerom 50 - 70 mm, do rašelinových alebo rašelinovocelulózových kvetináčikov Jiŕfy-Pot, do mriežkových kvetináčikov z plastov, do paletových zakoreňovačov z plastov alebo do papierových paliet Paperpot.

Vysádzanie je sadenie predpestovaných kvetín na trvalé stanovište. Kvetiny vysádzame pomocou vysadzovacieho kolíka alebo vysadzovacej lopatky. Opatrne ich vyberieme z pôdy, aby sa nenarušil koreňový bal a vysadíme na určené miesto. Podobne ich vyberáme z kvetináčov. Výhodou rašelinových, mriežkových a papierových kvetináčov je, že rastliny môžeme vysádzať spolu s nimi. Kvetiny vysádzame na stanovište podľa účelu, na ktorý ich pestujeme. Na záhradných a skleníkových záhonoch pestujeme najmä kvetiny na rezanie, ktoré vysádzame do riadkov, v trojspone, niekedy v štvorspone. Vzdialenosť jednotlivých rastlín od seba závisí od ich vzrastu alebo účelu pestovania (napr. chryzantémy pestované na jeden výhonok alebo na viac výhonkov). Spon záhradných kvetín závisí aj od typu mechanizačných prostriedkov, ktoré sa používajú počas pestovania. Niektoré kvetiny na semeno pestujeme vo väčšom spone. Skleníkové črepníkové kvetiny pestujeme v črepníkoch z pálenej hliny alebo v kvetináčoch z plastov. Črepníky z pálenej hliny musíme pred použitím nechať nasiaknuť vodou. Sú pórovité, takže koreňový bal je cez ich stenu v styku s okolím. Ak sú zapustené v substráte, prijímajú z neho vlahu a koreňový bal je rovnomerne vlhký. Ak stoja voľne na stoloch, celý povrch i s korienkami vysýcha. Kvetináče z plastov neumožňujú styk koreňového balu s okolím. Zálievku musíme preto prispôsobiť použitému druhu kvetináča. Pre hvdropóniu sa používajú dvojité kvetináče. Vo vnútornej časti je vložka na zachytenie rastliny, vonkajšia časť obsahuje živný roztok. Povrch vonkajšej nádoby býva ozdobný. Veľké dekoračné rastliny pestujeme v drevených nádobách (Nerium oleander) alebo v nádobách z plastov. Mladé rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch, raz až dva razy do roka presádzame do kvetináča, ktorý má priemer väčší o 20-30 mm. Zapustíme ich do rašeliny na skleníkovom záhone. Dopestované rastliny a tie, ktoré začínajú kvitnúť, kladieme voľne na stoly. V závislosti od rastu a nárokov jednotlivých druhov ich včas rozostavujeme. Pestovanie črepníkových kvetín je náročné na ručnú prácu. Pri intenzívnom pestovaní niektorých druhov ich vysádzame priamo do kvetináča, v ktorom môžeme rastliny predávať (Cyclamen). Dospelé rastliny presádzame raz za 2 - 3 roky. Najvhodnejším obdobím je skorá jar. Pri presádzaní odstránime časť staršej zeminy a staré prehustené korene skrátime hladkým rezom.

 

Strojové vysádzanie kvetín

 

Črepníkovacie stroje sú dvojakého typu, a to vertikálne a horizontálne. Pri vertikálnom type stroja sa do kvetináča najskôr uložia rastliny a k nim sa prisypáva zemina, takže korene rastliny sa neohýbajú. Pri horizontálnom type stroja sa do naplnených kvetináčov vyvŕtajú rotačným člnkom jamky, do ktorých sa vysádzajú rastliny. Horizontálny typ stroja je vhodný na vysádzanie rastlín s pravidelným koreňovým balom. Črepníkovacie stroje sú výkonné a môžu sa využiť vo velkovýrobných podmienkach, kde sa pestujú veľké množstvá rastlín jedného druhu. Pri obsluhe musia pracovníci dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy.

Tvarovanie kvetín (zrezávanie, vyštipovanie, použitie morforegulačných látok)

Zaštipovaním skracujeme, odstraňujeme mäkšie bylinné časti výhonkov, najmä rastových vrcholov a tým podporujeme vytváranie bočných výhonkov. Pri krovité rastúcich rastlinách získame zaštipovaním pravidelný tvar (Rhododendron, Myrtus). Zaštipovaním oddialime aj kvitnutie (Dendranthema). Termín zaštipovania závisí od ročného obdobia (najlepšie na jar) a od plánovaného termínu kvitnutia. Zaštipujeme ručne, nožom alebo nožnicami, prípadne aj strojmi.

Vyštipovanie znamená odstránenie bočných výhonkov alebo púčikov. Týmto podporujeme vývin terminálneho púčika (Dendranthema) a intenzívny rast hlavnej stonky.

Zrezávanie je odstraňovanie väčšej časti stonky až po dolné púčiky. Zrezávaním uskutočňujeme opravný rez alebo zmladenie rastliny.

Použitie morforegulačných látok

Na ušetrenie náročnej ručnej práce pri tvarovaní kvetín sa rozpracúvajú metodiky využitia látok, ktoré ovplyvňujú rast, tvar a vývin rastlín (morforegulačné látky). Zvyčajne sa používajú rastové regulátory retardačného (zabrzďujúceho) charakteru. Po ich použití má rastlina nízky vzrast, krátke internódiá a hustejšie olistenie. Listy bývajú sýtejšie sfarbené. Retardačné látky neovplyvňujú kvitnutie. Zlepšujú tvar bujne rastúcich rastlín (Hibiscus, semenáče Pelargonium). Niektoré vysoké rastliny možno pomocou retardačných látok pestovať ako črepníkové rastliny, napr. dekoračné chryzantémy. Rastlinám sa aplikujú najmä vo forme postreku, ďalej ako zálievka alebo sa primiešavajú do pôdy. Retardéry treba používať podľa vhodnosti pre určitý druh kvetiny v správnom termíne a presnej koncentrácii. U nás sa vyrába prípravok Retacel, na trhu dostať aj ďalšie prípravky dovážané zo zahraničia (Alar 85, B-Nine a i.).

Náhrada zaštipovania a vyštipovania používaním chemických látok sa zakladá na tom, že metylestery niektorých mastných kyselín rozrušujú delivé pletivá vegetačných vrcholov. Ich účinnosť závisí od vyrovnanosti pestovaného porastu, ináč vegetačné vrcholy nerovnomerne odumierajú a vtedy treba rastliny dotvarovať ručne. U nás používame prípravok Atrinal ako náhradu zaštipovania rododendronov.

Technológia pestovania kvetín

Kvetiny predávame, keď dosiahli trhová veľkosť a zodpovedajú akostným triedam. Pred predajom ich otužujeme, privykáme na nižšiu a striedavú teplotu. Kvetiny pre záhradné výsadby najlepšie otužíme v parenisku. Predávajú sa s obaleným koreňovým balom alebo v kvetináčoch. Dobre sa uplatňujú aj palety z plastov.

Rezané kvetiny režeme skoro ráno. Trhová zrelosť závisí od jednotlivých druhov kvetín. Rezané kvetiny triedime podľa veľkosti kvetu a dĺžky stonky do I. až do III. akostnej triedy. Neštandardné kvetiny sa používajú na smútočné viazačské práce. Kvetiny viažeme do zväzkov po 5, 10, 20 kusoch, ktoré zabalíme. Vzácnejšie kvetiny ukladáme do kartónových škatúľ štandardných rozmerov.

Ak sa rezané kvetiny hned neodosielajú odberateľovi, musia sa ošetriť, aby zostali čerstvé. Odrezaná kvetina rýchlo vydýchava zásobné látky, vyparuje sa voda z reznej plochy a rozmnožujú sa mikroorganizmy, ktoré môžu upchať cievne zväzky. Preto má každý podnik, ktorý sa špecializuje na pestovanie rezaných kvetín, vybudovanú chladiareň, v ktorej sú nádrže alebo nádoby s vodou a police na uskladňovanie kvetín bez vody. Chladiareň musí mať zariadenie na udržanie vysokej vzdušnej vlhkosti. Kvetiny sa uskladňujú buď krátkodobo pri teplote 4-6 °C, alebo niektoré dúhy dlhodobo pri teplote 0,5 - 2 °C (Chrysanthemum, Dianthus). Na zvýšenie trvanlivosti sa rezané kvetiny ošetrujú chemickými látkami. V chladiarňach sa využívajú najmä roztoky, ktoré udržiavajú čerstvú vodu (Septonex, Ajatin), alebo roztoky obsahujúce sacharózu s prídavkom dezinfekčného prípravku.

Črepníkové kvetiny treba pred expedíciou zaliať a črepníky očistiť. Balíme ich jednotlivo a ukladáme do prepraviek z plastov alebo polystyrénu s rôzne veľkými otvormi pre kvetináče. Možno ich ukladať aj do normalizovaných kartónových škatúľ, prípadne aj do košov. Citlivým druhom chránime krehké listy tak, že ich podložíme papierom. Každú kvetinu balíme osobitne do jemného papiera. Na uľahčenie práce sa vyrábajú obaly z papiera alebo z plastov, do ktorých sa rastliny zasúvajú. Kvetiny sa prepravujú vlakom ako rýchlotovar s označením živé kvetiny. Veľké podniky používajú na prepravu kvetín špeciálne temperované automobily. Preprava musí byť rýchla a bezpečná.

Zásady pestovania a použitia letničiek

Letničky v jednom vegetačnom období vyklíčia, vyrastá, rozkvitnú, vytvoria semeno a odumrú. Vyžadujú slnečné stanovište a hlinitopiesočnatú výživnú pôdu. Ich vývin trvá krátko, preto sa musia pravidelne zavlažovať a často kypriť. Od letničiek vyžadujeme, aby rovnomerne rástli, vyvíjali sa a kvitli. Používajú sa najmä tam, kde chceme dosiahnuť vo výsadbách pôsobivé farebné plochy alebo obrazce. Letničky majú jasné, výrazné farby mnohých odtieňov a dlhé obdobie

kvitnutia. Používajú sa do hromadných a ornamentálnych výsadieb, na lemovanie záhonov, do skupín, ako solitéry, do mís, debničiek, medzi trvalky, do kvetinových múrikov, na rezanie i na rýchlenie.

Letničky vysievané na stanovište – modelová rastlina

Na trvalé stanovište vysievame nenáročné druhy letničiek, rýchlo sa vyvíjajúce druhy a druhy s hrubým kolovitými nerozkonárenými koreňmi neznášajúce rozsádzanie. Záhony nesmú byť zaburinené. Na jeseň treba pôdu na pozemku prekopať, preorať, pohnojiť kompostom (6-10 kg na m2). Na jar pôdu spracujeme na povrchu. Termín sejby závisí od odolnosti letničiek proti nízkym teplotám. Semená väčšiny letničiek vysievame od konca marca do začiatku mája.

Modelová kvetina - Calendula officinalis - nechtík lekársky

Rastliny dorastajú do výšky 0,50 m, sú bohato rozkonárené, s pevnými stonkami. Kvety rastú v úboroch na dlhej stonke, sú žlté až oranžové, kvitnú od júna do jesene. V apríli sa nechtík lekársky vysieva do riadkov vzdialených od seba 0,30 — 0,40 m. Semeno vyklíči o 6 - 12 dní. Po vzídení sa porast jednotí na vzdialenosť 0,20 - 0,25 m.

Nechtík lekársky sa ľahko vysemení, takže zaburiňuje pôdu. Odkvitnuté kvety odstraňujeme, aby rastliny bohatšie kvitli. Darí sa im na slnečných stanovištiach a v každej záhradnej pôde, ktorá je dostatočne zásobená vápnikom. Nechtík lekársky je nenáročná kvetina vhodná na hromadné vysádzanie v kombinácii modrej a fialovej farby. Hodí sa na rezanie i na rýchlenie.

Podobne pestované rastliny

Amaranthus caudatus - láskavec chvostnatý dorastá do výšky 1 m. Má elipsovité i vajcovito kopijovité listy, ktoré sa na slnku sfarbujú do červená. Súkvetie tvoria dlhé previsnuté žltohnedé alebo tmavočervené klasy. Láskavec chvostnatý sa vysieva na záhony, používa sa na rezanie i sušenie, vysádza sa aj ako solitér.

Cyanus segetum — nevädza poľná dorastá do výšky 0,40-- 1 m. Kvitne vo všetkých farbách okrem žltej od júla do augusta. Nie je náročná na pôdu, optimálna pôdna reakcia je pH 6-7. Je vhodná na rezanie.

Cosmos bipinnatus—krasuľka perovitá dosahu je výšku 0,40- 1,20 m. Listy sú úzke, čiarkovité, jemne strihané, jasnozelené. Vysieva sa na záhony a je vhodná na rezanie. Je citlivá na mráz, preto sa v chladnejších oblastiach vysieva do pareniska.

Eschscholtzia californica - slncovka kalifornská je až 0,4 m vysoká, so sivozelenými, jemne strihanými listami. Kvety sú biele, žlté, ružové až červené, niekedy plné, otvárajú sa len za slnečného počasia. Kvitne cez celé leto, je vhodná na záhony.

Godetia grandiflora - godécia veľkokvetá dorastá do výšky 0,20 - 0,40 m. Má kompaktný vzrast. Kvety sú jednoduché i plné, biele, ružové, červené i pestrofarebné. Neznáša ťažšie a vlhkéjšie pôdy. Najlepšie vynikne vo väčších skupinách.

Kochia trichophylla - kochia metlovitá dosahuje výšku 1 m. Listy sú úzke, svetlozelené, na jeseň sa vyfarbujú do červená. Má nenápadné okvetie, pravidelný a kužeľovitý vzrast. Používa sa na lemovanie záhonov, do pozadia kvetinových záhonov, ako solitér, môže sa aj tvarovať. Kochia je nenáročná letnička, ktorá nezaburiňuje pôdu.

Lathyrus odoratus - hrachor voňavý je popínavá rastlina s párnoperoviíými listami a úponkami. Kvety rastú v osempočetných strapcoch na dlhých stopkách a sú vhodné na rezanie. Sú voňavé, ružové, červené, fialové aj biele. Hrachor voňavý dorastá do výšky 1,5-2,0 m. Kvitne od júna do príchodu mrazov. V apríli sa vysieva k opore, napr. k plotu, mreži, besiedke a pod. Možno ho rýchliť.

Lobularia maritima - lobulária prímorská rastie do výšky 0,10 - 0,30 m. Vytvára bohaté, nízko rozkonárené trsy. Má čiarkovito kopijovité listy. Kvety sú drobné, biele, ružové, fialové, husto zoskupené, takže vytvárajú farebné podušky. Používa sa na lemovanie záhonov, v kobercových výsadbách i na hroboch.

Malope trífida - slezovka trojzárezová - široko rozkonárená rastlina, dorastajúca do výšky 1 m. Kvety sú veľké, lievikovité, biele, ružové až purpurové. Je náročná na vodu. Vysádza sa do pozadia záhonov, pred skupiny krov aj ako solitér. Je vhodná na rezanie.

Letničky vysievané do parenísk – mod. rastlina

Do pareniska vysievame a ďalej pestujeme jednoročné rastliny, ktoré majú dlhšie vegetačné obdobie. Sú náročné na teplotu pôdy a na prostredie.

Modelová kvetina - Callistephus chinensis - astrovka čínska

Má rozkonárené stonky s podlhovasto vajcovitými listami. Kvitne úbormi rôznofarebných plných alebo jednoduchých kvetov. Astrovky rozdeľujeme na nízke, polovysoké a vysoké na rezanie. Semeno astrovky vysievame v marci nariedko do poloteplého pareniska. Pod jedno pareniskové okno vysejeme 5-8 g semena. Zasypeme ho zeminou, ktorú na povrchu pritlačíme. Semeno vyklíči o 6 - 10 dní. Po vytvorení prvého lístka je najvhodnejšie mladé rastlinky balíčkovať alebo vysadiť do rašelinových zakoreňovačov. Sadenice treba pravidelne zavlažovať, vetrať a otužovať. V druhej polovici mája ich vysádzame podľa vzrastu na záhony do vzdialenosti 0,25 - 0,45 m. Na pestovanie astroviek sú najvhodnejšie výživné hlinitopiesočnaté pôdy. Nevhodné sú vlhké a zamokrené pôdy. Astrovky neznášajú hnojenie čerstvým hnojom a nesmú sa vysádzať na záhony, kde sa predtým pestovali rastliny z čeľade Asteraceae. Na takýchto stanovištiach trpia fuzáriovým vädnutím. Astrovky vysádzame na tie isté záhony až po 5 rokoch. Vyššie kultivary používame na rezanie. Nízke kultivary môžeme pestovať na záhonoch, v debničkách na okne, v ozdobných misách aj v kvetináčoch.

Podobne pestované rastliny

Antirrhinum majus — papuľka väčšia . Podlá vzrastu rozdelujeme papuľky do 3 skupín. Rastliny dorastajúce do výšky:

1. 0,80 m, s hustými strapcami stredne veľkých kvetov, ktoré sú vhodné na rezanie a rýchlenie,

2. 0,40 - 0,60 m, stredné a bočné stonky sa vyvíjajú súčasne a rastliny sú vhodné najmä na záhony,

3. 0,15. - 0,30 m, vhodné na lemovanie záhonov, do debničiek a kvetinových mís.

Cez mierne zimy papuľky často prezimujú so všetkými listami. Zavčasu kvitnú pyskovitými kvetmi vo vzpriamených metlinách. Majú kvety vo všetkých farbách okrem modrej. Kvitnú až do neskorej jesene. Vysievame ich od konca februára v teplejších oblastiach do pareniska, v chladnejších do debničiek v skleníku.

Coreopsis tinctoria — kráska dosahuje výšku 0,15 — 0,90 m, rozkonáruje sa. Stonky sú zakončené jednotlivými žltými, červenými až červenohnedými úbormi s výrazným, tmavšie sfarbeným stredom. Kvitne od júna do septembra a je vhodná na záhony i na rezanie.

Dianthus chinensis - klinček čínsky , vysoký 0,15 - 0,40 m, s rozkonárenou stonkou. Na rozdiel od ostatných klinčekov má podlhovasto vajcovité listy. Má jednoduché, poloplné a plné kvety rozličných sýtych farieb. Vysádzame ho na záhony, je vhodný aj na rezanie.

Gaillardia pulchella - kokarda rozkošná dorastá do výšky 0,30 - 0,50 m. Rastlina je široko rozkonárená, brvitá, s oválno podlhovastými, popolavozelenými listami. Má jednoduché alebo plné súkvetie v žltých, oranžových až hnedočervených odtieňoch. Kokardu vysádzame na väčšie záhony, uplatní sa aj ako rezaná kvetina.

Gazania splendens - gazánia lesklá , vysoká 0,30 m. Má kopijovité až laločnaté listy. Biele, žlté, oranžové až červené úbory dosahujú v priemere 60 až 90 mm a pripomínajú gerberu. Gazániu vysádzame na záhony, do skaliek, kvetináčov a debničiek na južnú stranu okien. Kvitne najmä v júli a v auguste.

Matthiola incana - fiala sivá , dorastá do výšky 0,15-0,80m. Kvety sú voňavé, jednoduché i plné, v strapcoch, v rozličných far-

bách od fialovej až po bielu. Pestujú sa rozkonárené kultivary alebo kultivary s jednou stonkou. Fialy kvitnú od júna. Vysádzajú sa na zá-

hony i do kvetináčov. Možno ich úspešne rýchliť a používať na rezanie.

Rudbeckia hirta - rudbekia srstnatá - dosahuje výšku 0,60 - 0,80 m. Listy sú vajcovito kopijovité. Úbory sú žlté s tmavým, vypuklým ter-

čom a s nápadnými jazykovitými lupienkami zvyčajne v jednom rade. Rudbekia je vhodná na záhony i na rezanie. Reže sa úplne rozkvitnutá a vo váze vydrží až 2 týždne.

Salpiglossis sinuata - jazylka zohnutá - dorastá až do výšky 0,80 m. Má veľké, široko lievikovité kvety všetkých farieb s tmavšou žilnati-

nou. Neznáša ťažšie a vlhkejšie pôdy, ktoré sú náchylné na vytváranie pôdneho prísušku. Možno ju vysadiť všade tam, kde možno jej krás-

ne kvety pozorovať zblízka.

Scabiosa atropurpurea - hlaváč tmavopurpurový je vysoký až 0,60 - 1 m. Má kopijovité, plytko zúbkaté listy. Kvety sú plné, na dlhých stopkách a vo všetkých farbách. Polorozkvitnuté kvety sú vhodné na rezanie, nižšie kultivary vysádzame na záhony.

Tagetes - aksamietnica , nenáročná letnička mexického pôvodu. Rastliny môžu byť vysoké i nízke, so žltými, oranžovými a žltohnedými kvetmi. Súkvetie je veľmi rozmanitého tvaru, podľa kultivaru sú rozlične plnokveté. Listy sú jemne strihané, s osobitou vôňou. U nás sa najčastejšie pestuje Tagetes erecta - aksamietnica vzpriamená, ktorá je vysoká a vhodná i na rezanie.

Tagetes patula - aksamietnica rozložitá , je nižšia, Tagetes tenuifolia - aksamietnica tenkolistá je tiež nízka, dorastá do výšky 0,20 m a je vhodná aj do kobercových výsadieb. Dnes sa pestujú mnohé hybridné kultivary.

Zinnia elegans - cínia pôvabná patrí medzi najkrajšie letničky, ktoré sa pestujú na rezanie a sú vhodné i na záhony. Kvitne celé leto vo všetkých farbách okrem modrej. Zinnia elegans má pevnú stonku, protistojné drsné listy, veľké plné úbory so strechovite usporiadanými korunnými lupienkami. Je nenáročná na pôdu, vyžaduje však slnečné stanovištia. Kvety vydržia vo váze asi 10 dní.

Zinnia angustifolia - cínia úzkolistá je nižšia, meria 0,30 - 0,50 m. Má drobnejšie žlté, oranžové alebo červenohnedé kvety. Je vhodná na záhony i na rezanie.

Letničky vysievané do skleníkov – mod. rastlina

Modelová kvetina Begonia semperflorens - begónia vždykvitnúca

Pestuje sa ako ideálna letnička pre parkové výsadby, kobercové záhony, pre pietne miesta, do misiek a okenných debničiek. Vytvára nízke kríčkovité trsy, ktoré kvitnú celé leto červenými, ružovými alebo bielymi kvetmi. Niektoré kultivary majú tmavočervené listy. Semeno vysievame v januári v skleníku do debničiek s preparenou rašelinou. Nezasypané semeno vyklíči o 14 dní. Semenáčiky rozsádzame vo fáze 2 lístkov pomocou vidličky a kolíka do debničky na vzdialenosť 20 X 30 mm a odtiaľ v apríli do pareniska v spone 60 X 60 mm. Koncom mája ich vysádzame aj s koreňovým balom na stanovište, kde na slnku bohato kvitnú až do príchodu mrazov. Pestuje sa mnoho hybridných kultivarov.

Ďalšie druhy letničiek vysievaných v skleníku

Celosia argentea - plamenník striebristý . Pestuje sa skupina so široko laločnatým alebo vejárovitým, žltým, ružovým, oranžovým až červeným súkvetím. Korunné lupienky majú vlnovito laločnatý okraj. Rastliny predpestujeme v kvetináčoch a koncom mája ich vysádzame na teplé chránené stanovište. Môže sa vysádzať do črepníkov, debničiek, mís alebo sušiť na zimnú dekoráciu.

Dianthus caryophyllus - klinček záhradný - dorastá do výšky 0,50 - 0,60 m. Je bohato rozkonárený, kvety na dlhých stonkách bývajú rozličnej farby a sú vhodné na rezanie.

Impatiens walleriana - netýkavka sultánska je asi 0,20 - 0,30 m vysoká. Bohato kvitne v rôznych bielych, červených a ružových odtieňoch. Dobre rastie aj v polotieni. Najvhodnejšie je, keď predpestujeme netýkavku z marcovej sejby v rašelinových zakoreňovačoch alebo v kvetináčoch, alebo ju vypestujeme z odrezkov. Vysádza sa koncom mája na vzdialenosť 0,25 - 0,35 m. Používame ju na lemovanie záhonov, do kvetináčov, okenných debničiek na severných a východných stranách bytov.

Lobelia erinus - lobelka drobná dorastá do výšky 0,10-0,25 m. Má hustý'trsovitý vzrast. Listy sú úzko kopijovité a stonky zakončené množstvom drobných, fialkám podobných kvetov v koncových strapcoch. Kvety sú modré, fialové, biele aj ružové. Lobelka drobná je vhodná do kobercových výsadieb, na lemovanie záhonov a previsnuté kultivary predovšetkým do okenných debničiek.

Petunia x hybrida - petúnka hybridná . Nízke alebo previsnuté rastliny bohato kvitnúce v mnohých farbách okrem žltej. Pestujú sa aj rôznofarebné kultivary. Podľa vzrastu, tvaru a veľkosti kvetov rozdeľujeme Petunia x hybrida do 7 skupín, z ktorých najväčší pestovateľský význam majú:

1. mnohokveté, nízke, kompaktné, bohato kvitnúce, odolné proti poveternostným vplyvom, vhodné na záhony, na lemovanie záhonov, do debničiek a mís,

2. veľkokveté, nízke, s menším počtom kvetov, vhodné do mís a debničiek,

3. previsnuté, bohato rozkonárené i kvitnúce, menej náročné, vhodné do debničiek a mís.

Väčšina kultivarov uvedených skupín sa pestuje ako F 1 hybridy, ktoré bohatšie kvitnú a sú prispôsobivejšie nepriaznivým poveternostným podmienkam. Semeno petúnky sa vysieva vo februári nariedko, semenáčiky sa rozsádzajú do zakoreňovačov alebo kvetináčov. Môžu sa zaštipovať a počas rastu ich treba pravidelne prihnojovať.

Phlox drummondii - flox Drummondov . Pestujú sa kultivary vysoké 0,15 - 0,60 m. Majú okolíky bielych, ružových, červených až fialových kvetov. Flox kvitne od júna do septembra. Vysádzame ho na kvetinové záhony, je vhodný i na rezanie.

Portulaca grandiflora - portulaka veľkokvetá , 0,10 m vysoká, poliehavá letnička, s dužinatými stonkami aj listami. Vyžaduje slnečné stanovište, kde veľmi dlho kvitne bielymi, ružovými, červenými alebo žltými kvetmi, ktoré sú jednoduché alebo plné. Vysádzame ju na suchšie záhony, do skaliek alebo ňou lemujeme záhony.

Salvia splendens - šalvia ohnivá vytvára kríčkovité rastliny dorastajúce do výšky 0,25 - 0,40 m. Kvitne rúrkovitými, ohnivočervenými kvetmi od mája do októbra. Existujú aj druhy s fialkastými a belavými kvetmi. Šalviu ohnivú vysádzame hromadne do kobercových výsadieb, do okenných debničiek i do kvetináčov. Najčastejšie sa uplatňujú kultivary ’Cerného kobercová’, ’Libochovický oheň' a Tetra pronto’.

Verbena hybrida - železník hybridný je krížencom mnohých druhov. Dorastá do výšky 0,25 - 0,40 m. Ružové, biele, červené alebo rnodré kvety rastú do vrcholíku. Železník hybridný kvitne od júna do októbra. Vysádza sa hromadne na záhony, menšie kultivary aj do debničiek, kvetináčov, vyššie sa používajú na rezanie.

 

Letničky na sušenie – modelová rastlina

Sušené kvetiny používame na aranžovanie a výzdobu v zime. Letničky na sušenie z čeľade astrovitých zberáme, ak sú už úbory vyvinuté, ale ešte nie sú otvorené, ostatné druhy zberáme podľa požiadaviek na jednotlivé druhy. Kvety viažeme do menších zväzkov a vešiame kvetmi dolu v tmavých bezprašných miestnostiach. Pred zasielaním alebo použitím ich mierne navlhčíme.

Modelová kvetina - Limonium sinuatum - limonka zohnutá

Má bohato rozkonárenú stonku, dolné listy sú laločnaté, horné sú kopijovité. Kvety sú drobné, biele, žlté, ružové alebo modré zoskupené do závinkov. Limonka zohnutá dorastá do výšky 0,80 m. Semeno sa zberá v celých súplodiach, ktoré sa v marci vysieva do skleníka alebo do pareniska. Po vyklíčení rastliny včas rozsádzame znova do pareniska na vzdialenosť 0,50 X 0,60 m. Limonka vyžaduje piesočnaté, priepustné pôdy a dobre znáša i sucho. Kvety zberáme po rozkvitnutí. Viažeme ich do zväzkov a na vzdušnom tmavom mieste ich vešiame kvetmi dolu. Limonku môžeme vysadiť aj na letničkové záhony spolu s niektorou vyššou letničkou.

Limonium suworowii dosahuje výšku asi 0,5 m. Drobné, ružovočervené kvety vyrastajú v hustých, rozkonárených i tvarovo nepravidelných klasoch. Rastlina vyžaduje ľahšie, vápenaté pôdy. Je vhodná na záhony, na rezanie, ale najmä na sušenie a zimné dekorácie. Reže sa úplne rozkvitnutá.

Prehľad ostatných kvetín na sušenie

Agrostis nebulosa - psinček jemný je okrasná tráva dorastajúca do výšky 0,35-0,40 m, ktorá sa pestuje ako letnička. Vyžaduje slnečné stanovište, kvitne od júla do septembra. Dekoratívne sú kvitnúce metliny.

Gomphrena globosa - gomfréna hlávkatá dorastá do výšky 0,15 - 0,30 m. Listy sú protistojné, jednoduché, podlhovasto elipické. Kvety sú obojpohlavné, v guľovitých hlávkach biele, ružové alebo červené. Gomfréna je vhodná na slnečné parkové záhony. Rastliny možno aj sušiť a v zime použiť vo viazačstve.

Helichrysum bracteatum - slamiha slamienková dorastá do výšky 0,40 - 1 m. Stonka je vzpriamená, holá, listy sú kopijovité, súkvetie je lesklé, okvetné lístky suché. Má biele, žlté, oranžové, červené, ružové alebo hnedé kvety, kvitne od júla do októbra. Kvety na sušenie zberáme ešte pred úplným rozkvitnutím, vo fáze väčšieho puku. Rozkvitnuté úbory sa pri sušení rozpadávajú a pôsobia neestetický. Slamiha slamienková sa vysádza na záhony. Sušené kvety sú spolu s limonkou základným materiálom smútočného viazania na Pamiatku zosnulých.

Heiipterum roseum - slamihovka ružová dorastá do výšky 0,50 - 0,60 m. Listy sú čiarkovité, sediace, svetlozelené. Na rozkonárenej stonke vyrastajú kvetné úbory s bielymi alebo ružovými okvetnými lístkami alebo s čiernym stredom. Kvitne od júna do septembra. Vyžaduje kysiú pôdnu reakciu. Kvety na sušenie režeme vo fáze pukov.

Lagurus ovatus - zajačka vajcovitá , asi 0,40 m vysoká okrasná tráva s množstvom brvitých stebiel zakončených chlpatým belavým klasom. Je veľmi dekoratívna. Klasy sú svetlopopolavé až biele. Vysievame celé klasy po jednom. Zajačka vajcovitá je vhodná tráva, ktorou môžeme oddeliť jednotlivé plochy letničkových záhonov. Jednoliata farba súkvetí upokojuje a umožňuje, aby vynikli farby ostatných rastlín. Ak ju narežeme na začiatku kvitnutia a usušíme, vydrží cez celú zimu.

Lonas annua je vysoký 0,30 - 0,40 m. Listy sú jemne chlpkaté a hlboko vykrojené. Tmavožlté súkvetie je zložené z rúrkovitých kvetov, ktoré sú usporiadané do vrcholíkov. Kvitne od júla až do septembra.

Xeranthemum annuum - suchokvet ročný dorastá do výšky 0,40 - 0,50 m. Listy sú úzke, končisté, biele, ružové, červené alebo fialové. Kvitne od júla do septembra.

 

Kobercové letničky – modelová rastlina

Týmto názvom označujeme rastliny, ktoré sa pre svoj nízky kompaktný vzrast a pestré sfarbenie listov používajú na vytváranie ornamentov a kobercových záhonov. Počas rastu ich možno upravovať rezaním alebo si samy udržia stály tvar, ako napr. Echeveria. Kobercové rastliny vysádzame na záhony pravidelných tvarov, v blízkosti budov aj kúpeľných parkoch. Kvitnúce koberce sa vytvárajú z nízkych, kompaktných letničiek, ktoré kvitnú cez leto, ako napr. Begonia semperflorens, Ageratum, nízke kultivary Tagetes, Lobelia, Lobularia a i. Kobercové rastliny sa môžu kombinovať a vysádzať spolu so záhonovými druhmi s okrasnými listami i kvitnúcimi druhmi, prípadne dopĺňať trvalkami.

Modelová kvetina - Alternanthera amoena — papagájovec príjemný

Vytvára husté trsy vysoké až 100 mm. Listy sú podlhovasto kopijovité, na kultivaroch žlto, ružovo, červeno až fialkasto škvrnité. Vyžaduje teplé, chránené, slnečné polohy a humusové pôdy s vyšším obsahom draslíka. Materské rastliny sa v septembri ukladajú v debničkách do poloteplého skleníka, kde pri miernej zálievke prezimujú. Od januára do apríla sa rozmnožujú delením trsov a odrezkami, ktoré sa pri teplote 20 - 22 "C ľahko zakorenia. Zakorenené rastliny sa pestujú od konca marca v parenisku a pred vysádzaním na záhradné záhony sa v druhej polovici mája otužujú. Papagájovec veľmi dobre znáša rez. Možno ním vysadiť väčšie plochy, použiť ho na lemovanie záhonov i na výzdobu hrobov.

 

Prehľad ostatných druhov kobercových letničiek

Ageratum mexicanum - agerát mexický . Pestujú sa najmä nízke kultivary dorastajúce do výšky 150 mm kvitnúce modrými kvetmi. Kvety bielych a ružových kultivarov po odkvitnutí hnednú. Agerát mexický vyžaduje slnečné stanovište, zle znáša sucho a je citlivý na mráz. Pri rozmnožovaní semenom ho treba zaštipovať, aby sa rozkonáril. Agerát je vhodný aj na vysádzanie do debničiek a mís, vyššie kultivary aj na rezanie.

Echeveria - echevéria vytvára veľmi dekoratívne prízemné ružice dužinatých listov striebristej až červenkastej farby. Je to výborná rastlina na lemovanie záhonov, vhodne oddeľuje plochy s jednotlivými druhmi a dekoruje vyvýšené miesta v strede skupín. Rozmnožuje sa v lete dcérskymi rastlinami a listovými odrezkami, ktoré sa zakoreňujú v mierne vlhkom kremičitom piesku v perlite.

Iresine - irezina má mnoho druhov, ktoré vynikajú krásnymi, jasnočervenými až tmavočervenými listami a dobre ich možno kombinovať s vyššími kobercovými druhmi, ako sú napr. bielo panašované muškáty alebo Helichrysum petiolatum - slamiha. Rozmnožuje sa odrezkami. Dobre znáša rez a obľubuje slnečné stanovištia.

Sedum - rozchodník má drobné, striebristobelavé, jasnozelené alebo tmavočervené listy. Dorastá do výšky 0,10 m. Patrí medzi najkrajšie kobercové rastliny, pričom je nenáročný a ľahko sa rozmnožuje delením trsov i odrezkami. Vysádzame ním väčšie plochy na slnečných stanovištiach.

Senecio bicolor - starček dvojfarebný , polokrovitá rastlina s perovito delenými, striebristosivými, plstnatými listami. Žlté kvety rastú v úboroch. Rozmnožuje sa semenom alebo odrezkami z prezimovaných materských rastlín. Na stanovišti ho treba často zaštipovať, aby si udržal nízky vzrast.

Celkový prehľad letničiek

Letničky vysievané na stanovište

 

Callendula officinalis – nechtík lekársky

Amaranthus caudatus – láskavec chvostnatý

Cyanus segetum – nevädza poľná

Cosmos bipinnatus – krasuľka perovitá

Eschscholtzia californica – slncovka kalifornská

Godetia grandiflora – godécia veľkokvetá

Kochia trichophylla – kochia metlovitá

Lathyrus odoratus – hrachor voňavý

Lobularia maritima – lobulária prímorská

Malope trifida – slezovka trojzárezová

Letničky vysievané do pareniska

 

Callistephus chinensis – astrovka čínska

Antirrhinum majus – papuľka väčšia

Coreopsis tinctoria – kráska

Dianthus chinensis – klinček čínsky

Gaillardia pulchella – kokarda rozkošná

Gazania splendens -  gazánia lesklá

Matthiola incana – fiala sivá

Rudbeckia hirta – rudbekia srstnatá

Tagetes – aksamietnica

Zinnia elegans – cínia pôvabná

Zinnia angustifolia – cínia úzkolistá

Letničky vysievané do skleníkov

 

Begonia semperflorens – begónia vždykvitnúca

Celosia argentea – plamenník striebristý

Dianthus caryophyllus – klinček záhradný

Impatiens walleriana – netýkavka sultánska

Lobelia erinus – lebelka drobná

Petunia x hybrida – petúnka hybridná

Phlox drummondii – flox Drummondov

Portulaca grandiflora – portulaka veľkokvetá

Salvia splendens – šalvia ohnivá

Verbena hybrida – železník hybridný

 

Letničky na sušenie

 

Limonium sinuatum – limonka zohnutá

Limonium suworowii –

Agrostis nebulosa – psinček jemný

Helichrysum bracteatum – slamiha slamienková

Helipterum roseum – slamihovka ružová

Lagurus ovatus – zajačka vajcovitá

Lonas annua

Xerantemum annuum – suchokvet ročný

Kobercové rastliny

 

Alternathera amoena – papagájovec príjemný

Ageratum mexicanum – agerát mexický

Echeveria – echevéria

Iresine – irezina

Sedum – rozchodník

Senecio bicolor – starček dvojfarebný

 

DVOJROČNÉ KVETINY

 

Viola x wittrockiana – fialka sirôtková

Bellis perennis – sedmokráska obyčajná

Dianthus barbatus – klinček bradatý

Dianthus caryophyllus – klinček záhradný

Myosotis alpestris – nezábudka alpínska

 

Dvojročné kvetiny – modelová rastlina

Do tejto skupiny patria dvojročné rastliny (Dianthus barbatus), jednoročné, ktoré sa vysádzajú v jeseni i trváce (Bellis perennis), ktoré však majú v ďalších rokoch kvety stále drobnejšie, prípadne i splanievajú. Niektoré sú schopné vegetovať ešte niekoľko rokov, ale kvety sú postupne menšie a rastliny slabnú (napr. sedmokráska). Dvojročné kvetiny sa používaj ú najmä na voľné záhony. Vysádzaj ú sa po letničkách alebo cibuľovitých kvetinách. Pri vysádzaní sa môžu nízke dvojročné kvetiny (nezábudka, fialka, sedmokráska) vysádzať spolu s tulipánmi alebo cibuľovitými kvetinami, ktoré majú rovnaký vegetačný cyklus.

Modelová kvetina - Viola x wittrockiana - fialka sirôtková

Dnešné kultivary sa odlišujú vzrastom, odolnosťou proti mrazu, veľkosťou, tvarom kvetu i obdobím kvitnutia. Medzi skoré fialky sirôtkové kvitnúce už na jeseň patria skupiny odolné proti zime: ’zimné veľkokveté’, ’pirnavské zimné’, ’erfurtské skoré obrie’, ’aalsmeerské obrie’. Medzi stredne skoré a neskoré fialky sirôtkové, ktoré kvitnú väčšinou na jar a o niečo neskoršie než predchádzajúce, zaraďujeme skupiny: 'švajčiarske obrie’, ’Rogliho obrie' a 'quedlinburské obrie’. Kultivary patriace do týchto skupín majú veľké kvety jasných farieb. Listy sú hrubé až mäsité, sviežozelené, kvety sú veľké 40 - 100 mm v priemere, žlté, biele, červené, modré, fialové a často i pestrofarebné. Rozmnožujú sa semenom, ktoré vysievame v júni-júli nariedko do pareniska. Pod jedno pareniskové okno potrebujeme 3 -4 g osiva. Výsevy nezasýpame, iba pritlačíme, prikryjeme oknami a zatemníme rohožami. Keď začnú klíčiť, rohože odstránime, a keď sa vyvinú prvé pravé lístky, odstránime aj okná. V auguste rozsadíme hustejšie výsevy na záhony. Prvé kvety odstránime a zaštipujeme vegetačný vrchol, čím rastlinu donútime rozkonáriť sa. Na záhony vysádzame fialky sirôtkové v septembri na vzdialenosť 0,15 - 0,20 m.

Prehľad ostatných druhov dvojročných kvetín

Bellis perennis - sedmokráska obyčajná , naša domáca kvetina, ktorá rastie trvalé v trávnikoch. Šľachtením sa získali bujne rastúce jedince s veľkými jednoduchými i plnými úbormi. Má rúrkovité alebo jazykovité biele, ružové alebo červené kvety. Ak rastliny pestujeme na jednom stanovišti viac rokov, postupne vytvárajú drobnejšie a jednoduché kvety. Rozmnožuje sa semenom, zriedkavejšie delením trsov. Na stanovište sa vysádza v spone 0,25 x 0,25 m. Sedmokrásky sa vysádzajú na záhony, do debničiek na okná, na cintoríny, do kvetináčov. Pestuje sa podobne ako fialka sirôtková.

Dianthus barbatus - klinček bradatý patrí medzi najmenej náročné dvojročné rastliny. Je to trvalka, ktorá sa u nás pestuje ako dvojročná rastlina. Dosahuje výšku 0,35 - 0,40 m, kvety tvoria vidlicu. Kvitne v rozličných farbách i pestrofarebne. Rozmnožuje sa semenom, semenáčiky vysádzame na vzdialenosť 0,30 m. V zime chránime klinček bradatý zakrytím čečinou. Je vhodný na rezanie.

Dianthus caryophyllus - klinček záhradný . Dvojročné klinčeky zaraďujeme do skupiny klinčekov, ktoré sa pestujú na záhradných záhonoch. Kvitnú jednorazovo, bývajú jednoduché i plnokveté. Kultivary zaraďujeme do niekoľkých skupín. Viedenské klinčeky sú 0,25 - 0,35 m vysoké, kvitnú od mája do júna. Tekhrove klinčeky sú vysoké 0,60 m. Majú menšie jednofarebné voňavé kvety. V jeseni znovu kvitnú - remontujú. Klinček záhradný je vhodný najmä na rezanie.

Myosotis alpestris - nezábudka alpínska , náš pôvodný druh, z ktorého sa vypestovali kultivary s bielymi, ružovými a modrými kvetmi. Dobre rastie v polotieni. Na stanovište vysádzame nezábudku alpínsku do sponu 0,20 X 0,20 m. Znáša presádzanie aj ako dospelá rastlina. Rozmnožuje sa semenom. Vysádza sa na záhony a na rezanie.

 

Opakovanie - záverečný prehľad učiva

Kontrolné otázky

- Vysvetlite spôsoby ovplyvňovania svetelných podmienok pestovaných rastlín.

- Ako sa prejavuje fotoperiodizmus rastlín a ako sa podľa neho rastliny rozdeľujú?

- Vysvetlite význam biologicky aktívnych zložiek vzduchu.

- Objasnite biologický význam vody.

- Porovnajte základné spôsoby zavlažovania v kvetinárskej výrobe.

- Vysvetlite význam prímesí, ktoré sa pridávajú do zemín a uveďte príklady.

- Aké priemyselne pripravené substráty sa používajú v kvetinárskej výrobe?

- Čo zapríčiňuje únavu pôdy a ako jej predchádzame?

- Prečo a akými spôsobmi sa dezinfikuje pôda?

- Vysvetlite význam organických hnojív, ktoré sa používajú v kvetinárskej výrobe.

- Rozdeľte hnojivá na rýchle pôsobiace a na hnojivá, ktoré sú vhodné na zásobné hnojenie.

- Čo je to viaczložkové hnojivo? Uveďte druhy, ktoré sa najviac používajú.

- Rozdeľte kvetiny podľa nárokov na množstvo živín.

- Aké výhody má hnojenie kvetín roztokmi hnojív?

- Uveďte hlavné zásady hnojenia kvetín.

- V čom spočíva hydroponické pestovanie kvetín a aké sú jeho výhody?

- Ktoré kvetiny rozmnožujeme semenom?

- Opíšte spôsoby sejby semien do misiek.

- Aké vlastnosti majú mať materské rastliny?

- Ktoré spôsoby vegetačného rozmnožovania sa používajú v kvetinárstve?

- Prečo sa pri odrezkovaní kvetín používajú rastové stimulátory?

- Aké druhy pestovateľských nádob sa používajú v kvetinárstve?

- Vysvetlite spôsoby tvarovania rastlín.

- Aký význam má usmerňovanie techniky pestovania kvetín?

- V čom spočíva vegetačný pokoj rastlín? Aký má význam?

- V čom je podstata usmerňovaného pestovania kvetín?

- Pri ktorých druhoch kvetín sa využíva vplyv regulátorov rastu na tvorbu kvetných púčikov?

- Vysvetlite pojmy letničky, dvojročné rastliny.

- Aké požiadavky na prostredie majú letničky?

- Vymenujte letničky, ktoré možno vysievať priamo na stanovište.

- Vymenujte letničky, ktoré vysievame do pareniska.

- Vymenujte letničky, ktoré vysievame do skleníka.

- Ktoré druhy letničiek možno použiť na rezanie?

- Uveďte príklady letničiek vhodných na sušenie.

- Vymenujte letničky, ktoré používanie v kobercových a ornamentálnych výsadbách.

- Kedy a ktoré dvojročné rastliny vysádzame po letničkách na kvetinové záhony?

- Ktoré z dvojročných rastlín sú vhodné na rezanie?

- Popíšte letničky, ktoré poznáte vo vašom okolí.

- Vypočítajte množstvo potrebných sadeneov na vysadenie kobercového záhona s rozmermi 4 X 2 m a navrhnite jeho druhové zloženie.

- Nazbierajte kvitnúce letničky, vylisujte ich a usporiadajte podľa prebranej učebnej látky do herbára.