záhradník > zeleninárstvo
ZELENINÁRSTVO (2. ročník)
TEMATICKÝ PLÁN - 2. ročník
1. Úvodná hodina
2. Význam pestovanej zeleniny
3. Botanické rozdelenie pestovanej zeleniny
4. Technológia výroby jednotlivých druhov zelenín
5. Pestovanie hlúbovej zeleniny
6. Kapusta hlávková biela
7. Kapusta hlávková biela
8. Kapusta hlávková červená
9. Hlávkový kel
10. Ružičkový kel
11. Kučeravý kel
12. Kaleráb
13. Kaleráb
14. Karfiol
15. Karfiol
16. Brokolica - špargľový kel
17. Pestovanie listovej zeleniny
18. Hlávkový šalát
19. Hlávkový šalát
20. Záhradný špenát
21. Čakanka šalátová
22. Pekinská kapusta
23. Mangold
24. Ostatná listová zelenina
25. Žerucha
26. Čínska kapusta
27. Valeriánka
28. Pestovanie plodovej zeleniny
29. Paprika
30. Paprika
31. Uhorky – šalátové
32. Uhorky – nakladačky
33. Rajčiak – kolíkový
34. Rajčiak – kríčkový
35. Melón cukrový
36. Melón vodový
37. Ľuľok jedlý – baklažán
38. Tekvica
39. Pestovanie koreňovej zeleniny
40. Mrkva
41. Petržlen záhradný
42. Petržlen záhradný
43. Zeler buľvový
44. Zeler buľvový
45. Chren dedinský
46. Chren dedinský
47. Paštrnák
48. Čierny koreň
49. Reďkovka, reďkev
50. Ostatná koreňová zelenina
51. Červená repa šalátová
52. Vodnica
53. Kvaka
54. Pestovanie cibuľovej zeleniny
55. Cibuľa kuchynská
56. Cibuľa kuchynská
57. Cesnak kuchynský
58. Cesnak kuchynský
59. Pór
60. Pór
61. Pažítka,
62. Ostatná cibuľová zelenina
63. Cibuľa zimná
64. Šalotka
65. Opakovanie
66. Záverečný prehľad učiva
2. Význam pestovanej zeleniny
Vo výžive človeka sa stále viac zdôrazňuje význam zeleniny ako nepostrádateľnej súčasti ľudskej potravy. Výsledky ukazujú, že energetická hodnota stravy u nás je veľmi vysoká a zaraduje sa na jedno z popredných miest na svete. Menej uspokojivé je však zloženie stravy. Zdravotníci naďalej upozorňujú na nadbytok cukrov a tukov, na nedostatok potrebných biologicky nevyhnutných zložiek výživy a z toho vyplývajúce civilizačné choroby. Spotreba zeleniny na jednu osobu za rok u nás dosahuje 75 kg, čo je omnoho menej, než odporúčajú odborníci (ročná spotreba zeleniny by mala byť 90—100 kg na osobu). Význam zeleniny vyplýva zo stručného prehľadu zložiek, ktoré sú v nej obsiahnuté.
Chlorofyl — rastlinné farbivo má podobné zloženie ako krvné farbivo a podporuje jeho tvorbu.
Pektíny — látky, ktoré sú podstatou želé. Znižujú obsah cholesterolu v krvi, pozitívne ovplyvňujú krvný tlak, zlepšujú funkciu nervov a plnia ďalšie funkcie.
Minerálne látky — vápnik, železo, horčík, draslík, zinok, mangán, med, bár, molybdén a ďalšie prvky. Sú dôležitou súčasťou vitamínov, hormónov, nukleových kyselín a zúčastňujú sa na celkovej látkovej premene.
Vitamíny, predovšetkým vitamín C, ktorý ľudský organizmus získava len potravou, najmä rastlinnou. Jeho nedostatok sa prejavuje najmä v posledných zimných mesiacoch a skoro na jar, čo spôsobuje zvýšenú únavu, zníženú chuť do jedla a zvýšenú náchylnosť na ochorenie. V zelenine si ceníme aj karotenoídy, z ktorých si naše telo vie vytvoriť vitamín A. Jeho nedostatok vyvoláva šeroslepotu, poruchy slizníc, nervov, kože a znižuje odolnosť proti chorobám.
Vitamín E je antisterilný, významný pre delenie buniek, ale aj pre riadnu funkciu mozgu, pečene a obličiek.
Vitamín K spôsobuje krvnú zrážanlivosť.
Zo skupiny vitamínov B sú v zelenine obsiahnuté predovšetkým B1, B2, B5, kyselina listová, kyselina nikotínová a kyselina pantoténová. Ich nedostatok vyvoláva únavu, rozličné poruchy a ochorenia.
Z ďalších sú v zelenine obsiahnuté vitamín H a vitamín P. Prvý z nich je dôležitý pre funkciu kože, druhý udržuje priepustnosť cievnych stien.
Látky antibiotického charakteru — obmedzujú a potláčajú rast škodlivých mikroorganizmov. Medzi osobitne významné patria antibiotiká obsiahnuté v cesnaku, chrene, cibuli, póre a v ďalšej zelenine. Liečivé vlastnosti zelenín človek využíval už mnoho storočí.
Pre zdravú výživu je vhodné pripomenúť nízky obsah tukov a vysoký obsah vody.
Musíme mať na pamäti, že značná časť dôležitých látok v zelenine sa nenávratne ničí nevhodným uskladnením, varením, okysličovaním, vädnutím. Ak teda chceme plne využiť všetky hodnoty zeleniny, je najlepšie konzumovať ju čerstvú, zdravú a bez úprav, ktoré zeleninu poškodzujú.
3. Botanické rozdelenie pestovanej zeleniny
Zelenina sa triedi do nasledujúcich skupín:
- hlúbová zelenina (hlúboviny)
- koreňová zelenina
- listová zelenina
- plodová zelenina (teplomilná)
- struková zelenina (strukoviny)
- lahôdková zelenina
- koreninová zelenina
Súčasťou zeleninárstva sú aj nasledujúce skupiny rastlín:
- huby (šampiňony, hlíva ustrícová)
- liečivé rastliny
- skoré zemiaky
4. Technológia výroby jednotlivých druhov zelenín
Rozdelenie zeleniny
cibuľová zelenina - cibuľa, šalotka, cesnak, pór, pažítka
hlúbová zelenina - kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb, kel kučeravý, kel ružičkový
koreňová zelenina - mrkva, petržlen, zeler, paštrnák, červená repa šalátová, reďkovka, reďkev, čierny koreň
listová zelenina – šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát, čakanka hlávková, čakanka na rýchlenie pukov, kapusta pekinská, kapusta čínska, mangold
plodová zelenina - rajčiak, paprika, baklažán, uhorky, melóny, dyne, tekvice
struková zelenina – fazuľa, hrášok, bôb
trváca a ostatná zelenina – chren, rebarbora, špargľa, kukurica cukrová, kukurica pukancová
5. Pestovanie hlúbovej zeleniny
Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.
Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
6.-8. Kapusta hlávková biela a červená - (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom — hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.
Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodina- mi sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Sejba, vysádzanie.
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3—0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha.
Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15—18 °C, minimálna nočná 8—10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50—60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4—5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15—18 °C, minimálna nočná 8—10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50—60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4—5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4—6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Ošetrovanie v období rastu.
Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Proti burinám bojujeme mechanicky — plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.
Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Zber, triedenie a expedícia.
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4—8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.
Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20—120 t/ha.Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej. Tu sa vypláca aj komplexný mechanizovaný zber kapusty.
9. Kel hlávkový - (Brassica oleracea var. sabauda)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok.
Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Arkita, Langedijská, Szentesi korai, Vertus.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu.
Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zber, triedenie a expedícia.
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
10. Kel ružičkový - (Brassica oleracea var. gemmifera)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu. Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3—1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky — ružičky, veľké 20—70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Kel ružičkový sa zaraduje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité.
Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Sejba, vysádzame a ošetrovanie v období rastu.
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu (Nibex a pod.) asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10—20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20—25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3—0,4 kg.ha1. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Zber, triedenie a expedícia.
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe. Úroda ružičiek je 6—12 t.ha-1.
11. Kel kučeravý - (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3—0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Zber, triedenie a expedícia.
Zberáme po období prvých mrazíkov, obyčajne v novembri až decembri. Dodávajú sa buď celé ružice listov na hlúbe odrezanom tesne pod posledným zeleným listom, alebo len zelené listy. Expedujeme po predbežnej dohode s nákupnými organizáciami.
12. -13. Kaleráb - (Brassica oleracea var. gongylodes)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Kaleráb je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. V porovnaní s ostatnými hlúbovinami má menšiu koreňovú sústavu, kratšie vegetačné obdobie a z toho plynúce aj špecifické požiadavky. Na krátkom, pomerne slabom hlúbe sa vytvorí zdužnatená osová (stonková) hľuza. Podľa sfarbenia rozlišujeme kultivary tzv. biele a modré. Listy sú na stonkovej hľuze umiestnené špirálovité. Majú dlhé stopky, oválny až oválne zahrotený tvar. Na okrajoch sú vrúbkované až zúbkaté. Spodná časť listovej čepele býva perovitá. V druhom roku dosahuje rastlina výšku až 1 m.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Kaleráb patrí medzi veľmi obľúbenú zeleninu, najmä na jar, keď krátke vegetačné obdobie skorých kultivarov na rýchlenie (tri mesiace) umožňuje priniesť na trh jedny z prvých vitamínov po zime.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Blankyt, Gigant, Moravia, Omar, Szentesi fehér, Szentesi fólias kék, Szentesi nyári fehér, Szentesi nyári kék, Szentesi tartós kék, Violeta, White Baller.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Kaleráb je rastlina prvej trate. Ak však vezmeme do úvahy krátke vegetačné obdobie a menšiu koreňovú sústavu, je logické, že vyžaduje vlhkejšiu, záhrevnú a humóznu pôdu, bohatú na ľahko prijateľné živiny. Na základné hnojenie použijeme dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost. V rýchliarňach a dobrých pôdach sa aj v poľných podmienkach môže zaradiť do druhej trate. Príprava pôdy a hnojenie priemyselnými hnojivami je rovnaké ako pri ostatných hlúbovinách. S prihnojovaním dusíkom za vegetácie rátame len v tom prípade, ak sú mladé rastliny viac poškodené mrazom. V takých prípadoch aplikujeme regeneračnú dávku 15—30 kg čistej živiny na 1 ha, najlepšie vo forme liadku vápenatého.
Predpestovanie priesad, vysádzanie, priama sejba.
Na rýchlenie a skoré poľné pestovanie používame predpestované priesady. Sejbu a vysádzanie podriaďujeme spôsobu pestovania kalerábu. Z priamej sejby jarný, letný a jesenný kaleráb. Predpestovanie priesad je rovnaké ako pri ostatných hlúbovinách. Pri výpočte výsevku musíme brať do úvahy menšie vzdialenosti pri vysádzaní alebo riadkov pri priamej sejbe.
Spon a vzdialenosti rastlín musíme prispôsobiť dostupnej mechanizácii. Termíny priamej sejby sú pre jarný kaleráb apríl, pre letný máj a pre jesenný prvá polovica júna.
Ošetrovanie v období rastu.
Ochrana proti chorobám a škodcom, kultivácia, termín a spôsob jednotenia i závlaha sú podobné ako pri ostatných hlúbovinách. Pri zavlažovaní, treba pripomenúť, že prísušok by pre kaleráb znamenal zníženie akosti drevnatením a pri následnom zaliatí praskanie buliev.
Zber, triedenie a expedícia.
Pri rýchlenom a skorom kalerábe zberáme prebierkou. Prvý zber uskutočníme, len čo kaleráb dosiahol veľkosť I. akostnej triedy podľa STN. Zberáme obyčajne len prvú triedu. Termíny druhého a tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia v intervaloch štyroch až ôsmich dní. Počet prebierkových zberov má byť čo najmenší. Rastliny II. akostnej triedy obyčajne zberáme ako posledné. Jednorazovo možno zberať len pri vyrovnanom poraste.
Kaleráb vypestovaný z priamej sejby zberáme jednorazovo, keď najmenej tri štvrtiny rastlín dosiahli veľkosť 1. akostnej triedy. Riadime sa pritom STN a požiadavkami výkupnej organizácie. Hlavnými akostnými znakmi sú priemer buľvy a jej tvar. Úrodu znižujú rastliny, ktoré nezodpovedajú STN. Sú to vybehlice, choré, prasknuté, nevyvinuté rastliny, alebo poškodené škodcami (kvetárka, krytonos).
14.-15. Karfiol - (Brassica oleracea var. botrytis)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika.
Karfiol patrí medzi hodnotnú a veľmi obľúbenú zeleninu. Je to jednoročná, prevažne samoopelivá rastlina. Konzumnou časťou je biele zdužnatené súkvetie, nazvane karfiolová ružica. Vyrastá na krátkej zdužnatenej byli. Krátko stopkaté listy sú obrátene vajcovité až kopijovité a pri dobrých kultivaroch úplne zakrývajú karfiolovú ružicu. V druhej časti vegetácie vyrastajú z ružice byle so žitými kvetmi. Plodom je šešuľa. Semeno je červenohnedé, väčšinou menšie než pri ostatných hlúbovinách.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Karfiol patrí medzi najpestovanejšiu a najobľúbenejšiu zeleninu. Karfiolová ružica obsahuje menej vlákniny než konzumné časti ostatných hlúbovín a patrí tak medzi ľahko stráviteľnú zeleninu.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Arktur.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Karfiol patrí medzi najnáročnejšiu zeleninu z hľadiska nárokov na prostredie. Zásadne sa zaraďuje do prvej trate a má najvyššie nároky na obsah humusu a pohotových živín v pôde. Je náročný aj na ďalšie vegetačné faktory — teplo a vlhko. Vhodnou predplodinou sú ďatelinoviny, strukovinoobilné miešanky, listová a koreňová zelenina. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité a pozemky, ktoré boli v predchádzajúcom roku zaburinené rastlinami z čeľade Brassicaceae. Vyvarujme sa aj pozemku infikovanému hlienkou kapustovou (Plasmodiophora brassicae).
Príprava pozemku pre karfiol je rovnaká ako pre kapustu. Karfiol je veľmi citlivý na nedostatok mikroživín. Nepriaznivo sa prejaví najmä nedostatok molybdénu (deformácia listov, vyslepnutie karfiolových ružíc) a bóru (srdiečková hniloba). Z tohto dôvodu je výhodné použiť na základné hnojenie Cererit alebo na pozemkoch, kde je nedostatok molybdénu, aplikovať molybdénan amónny alebo sodný v dávke 1—2 kg.ha-1.
Predpestovanie priesad, vysádzanie.
Karfiol pestujem® buď z pred-pestovaných priesad (rýchlený a poľný skorý), alebo z priamej sejby (letný a jesenný). Osivo pred sejbou moríme proti hubovým chorobám chemickým prípravkom. So sejbou začíname v polovici januára (pre nevykurované rýchliarne) a pokračujeme v prvej polovici februára sa predpestovanie priesad skorého karfiolu na poľné pestovanie. Ošetrovanie priesad je podobné ako pri kapuste. Skorý karfiol sa vysádza na pozemok začiatkom apríla na vzdialenosť 0,4 x 0,5 m. Vysádzame ho hlbšie, ale nesmie byť zakryté srdiečko rastliny. Namiesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové.
Vysadený karfiol mierne prihrnieme, aby lepšie vzdoroval vetrom a neskorým mrázikom. Podľa počasia vysadené priesady hneď zalejeme.
Priama sejba.
Karfiol z priamej sejby je zo všetkých hlúbovín naj-náročnejší na podmienky pri vzchádzam. Preto je potrebná zvýšená starostlivosť pri príprave pozemku. Osivo ks pestovanie letného"(medzičasového) karfiolu sejeme od polovice apríla do začiatku mája priamou sejbou do mierne vlhkej pôdy. Pri jesennom karfiole sa termín sejby volí Podľa vegetačného obdobia kultivaru od polovice mája do polovice júna. Vzdialenosť riadkov je pri letnom karfiole 0,5 m a pri jesennom karfiole 0,6 m. Vzhľadom na to, že osivo karfiolu je veľmi drahé, snažíme sa o jeho maximálnu úsporu starostlivou prípravou pozemku, presnou sejbou a vzorným ošetrovaním pri vzchádzaní. Výsevok vypočítame po skúške klíčivosti.
Ak je na pozemku pre jesenný karfiol v tom istom roku predplodina, musíme základnú prípravu pôdy, vrátane hnojenia, uskutočniť aspoň dva týždne pred sejbou. V niektorých prípadoch sa vyplatí aj predpestovanie sadiva a vysádzanie jesenného karfiolu, napr. ak sú predplodinou skoré zemiaky.
Ošetrovanie v období rastu.
Karfiol je jednou z najnáročnejších zelenín na vlahu. Zalievame ho Podľa potreby počas celého obdobia vegetácie. Najväčšiu spotrebu vody má v období maximálneho rastu ružíc pred zberom.
Proti burinám karfiolu bojujeme najmä mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Len v prípadoch silnejšieho zaburinenia použijeme herbicídy podľa metodiky ochrany rastlín.
Prihnojujeme obyčajne dvakrát dusíkom. Na jedno prihnojenie dávkou 30 kg čistej živiny na 1 ha. Prvý raz asi dva týždne po vysadení, prípadne jednotení, druhý raz pred zapojením porastu — na začiatku tvorby ružíc.
Ochrana proti chorobám a škodcom je podobná ako pri ostatných hlúbovinách.
Od predchádzajúceho prácneho zalamovania listov alebo ich zväzovania sa postupne upúšťa. Na pestovanie vyberáme také kultivary, ktoré svojimi listami zakrývajú ružice proti slnku, aby sa neznehodnocovali žltnutím.
Zber, triedenie a expedícia.
Pri rýchlenom a skorom karfiole v snahe využiť výhodné výkupné ceny zberáme častejšie prebierkou. Zberáme hneď, len čo rastliny dospejú do zberovej zrelosti. Termíny druhého a ďalších zberov závisia od vegetačných faktorov a bývajú v intervaloch štyroch až ôsmich dní. .Ružica nesmie prezrieť, pretože by tak stratila na kvalite. Pri zberoch letného a zimného karfiolu ustupuje význam skorosti, ale hlavným účelom je dosiahnuť najvyššiu úrodu čo najkvalitnejších karfiolových ružíc. Pri letnom karfiole bývajú obyčajne intervaly ďalších zberov kratšie než pri jesennom, zberanom v októbri. Pri zberoch využívame dostupnú mechanizáciu - zberové plošiny, triediacie linky a pod.
Triedenie a expedícia karfiolových ružíc musí zodpovedať STN a požiadavkám nákupnej organizácie. Triedenie vychádza z rozmeru (merane po klenutí), pevnosti, kompaktnosti a sfarbení. Medzi znaky zhoršenej kvality patrí akékoľvek iné sfarbenie ružice než biele či smotanové, prerastenie a machovitosť.
16. Brokolica - špargľový kel (Brassica oleracea var. italica)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Je to jednoročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Vzhľadom pripomína prechodnú formu medzi karfiolom a ostatnými hlúbovinami. Má mohutnejšiu zdužnatenú byľ, ktorá je ukončená — podobne ako karfiol —- ružicou, väčšinou zelenej až modrozelenej farby.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Konzumná časť je zdužnatené súkvetie, ktoré po zbere nahrádzajú ďalšie ružice z pazúch listov. Tieto ružice sa v kuchyni upravujú rovnako ako karfiol. Zdužnatené stonky ružice sú jemnejšie než pri karfiole, a preto sa pri kuchynskej úprave neodstraňujú. Brokolica patrí medzi menej známu zeleninu. Zaslúžila by si väčšie rozšírenie, najmä u drobných pestovateľov a záhradkárov. Môžeme ju hodnotiť ako lahôdkovú zeleninu pre jej chuťové vlastnosti i pre vyšší obsah vitamínov, než má karfiol.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Brokolica sa zaraďuje do 1. trate, hnojenej maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné a nevhodné predplodiny sú rovnaké ako pri ostatných hlúbovinách.
Pre drobné semená brokolice musíme dobre pripraviť pozemok na priamu sejbu. Ak zaradíme brokolicu po predplodine, zberanej najneskoršie začiatkom mája (napr. ozimný špenát), zapracúvame hnojivá súčasne s prípravou pôdy jeden až dva týždne pred sejbou. Ak v roku sejby brokolice nie je na pozemku predplodina, príprava pôdy i hnojenie sa vykoná v jeseni rovnakým spôsobom ako pre ostatné hlúboviny. Jednu tretinu čistej živiny dusíka necháme na prihnojenie. Brokolica je podobne ako karfiol citlivá na nedostatok molybdénu a bóru.
Priama sejba.Pred sejbou semeno moríme proti hubovým chorobám chemickým prípravkom. Sejeme sejačkou na presnú sejbu od apríla do júna do riadkov vzdialených od seba 0,5—0,6 m. Drobní pestovatelia a záhradkári si môžu predpestovať priesady ako pri karfiole.
Ošetrovanie v období rastu.
Brokolica má choroby, škodcov i ochranu podobnú ako ostatné hlúboviny.
Brokolicu jednotíme vo fáze jedného až dvoch pravých listov na vzdialenosť 0,5 m. Po vyjednotení prihnojíme dusíkom 15 kg čistej živiny na 1 ha. Prihnojenie zopakujeme pred zapojením porastu. Dovtedy tiež plečkujeme a okopávame. Zavlažujeme Podľa potreby. Zabezpečenie optimálneho množstva vody je najdôležitejšie na začiatku vegetácie a v období pred zbermi až do skončenia zberov.
Zber, triedenie a expedícia.
Brokolicu zberáme postupne, len čo súkvetia dospeli do trhovej akosti. Termín prvého zberu sa určí, keď je najmenej 10 % plne vyvinutých primárnych ružíc. Púčiky v ružiciach musia byť ešte pevne uzatvorené a zomknuté do pevných súkvetí. Intervaly ďalších zberov závisia od priebehu počasia. Zberáme obyčajne raz v týždni. Primárne ružice sa odrezávajú nad najvyššie postaveným listom (dobre vyvinutým) hlavnej stonky. Bočné ružice odrežeme aj so stonkou v pazuchách listov hlavnej stonky. Z ružíc odstránime všetky listy dlhšie než 50 mm. Celková dĺžka ružice so stonkou nesmie presahovať 0,25 m. Brokolica sa triedi podľa priečneho priemeru ružice, jej hustoty a prerastania lístkov súkvetím. O pestovaní a ďalších podmienkach odbytu sa musíme vopred dohodnúť s výkupnou organizáciou.
17. Pestovanie listovej zeleniny
Konzumné časti listovej zeleniny sú listy alebo hlávky. Listová zelenina je obľúbená čerstvá zelenina najmä na jar. Väčšina druhov listovej zeleniny sa vyznačuje rýchlym rastom (majú krátke vegetačné obdobie).
18.-19. Hlávkový šalát - (Lactuca sativa var. capitata)
Čeľaď: astrovité — Asteraceae
Biologická charakteristika druhu.
Šalát hlávkový je jednoročná zelenina, ktorá vytvára listovú ružicu, ktorá sa neskôr uzatvára do hlávky. Listy sú široko vajcovité, rozlične intenzívne skučeravené, farbu majú svetlozelenú, tmavozelenú až červenkastú. Kvetná stonka prerastá hlávku po 80—100 dňoch do metlinovitého vrcholflcovitého súkvetia a dosahuje výšku 0,80—1,20 m. Kvetné úbory sú malé, veľmi početné, svetložlté. Šalát je za vlhkého počasia samoopelivý, avšak za priaznivého počasia cudzoopelivý. Semeno tvorí podlhovastá nažka s padáčikovým ochlpením rozličnej farby podľa kultivarov, striebrosivá, hnedá až čierna. V 1 kg je 850 000—1300 000 semien. Semeno dobre a rýchle klíči.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Šalát je u nás najobľúbenejšia zelenina, najmä v jarných mesiacoch. Má krátke vegetačné obdobie, a preto sa pestuje ako predplodina, medziplodina a následná plodina. Často sa rýchli. Konzumuje sa v čerstvom stave. Zvlášť významný je šalát rýchlený a skorý poľný, ktorý je prvým zdrojom vitamínov. Obsahuje provitamín A, vitamín B1; B2, B6, C, E, PP a minerálne látky.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody hlávkového šalátu: Hajtató gigant, Julek, Lahoda, Lednický, Liban, Pražan a listového šalátu: Carmen, Dekor.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Šalát vyžaduje chránené teplé polohy, dostatok svetla. Pri nedostatku svetla tvorí veľké listy a netvorí hlávky. Optimálna teplota pre tvorbu hlávok je 15 °C. Nároky na vodu sú najvyššie v období tvorby hlávok. Šalát je dlhodennou rastlinou, a preto v teplom a suchom období, za dlhého dňa, vybieha do kvetu skôr, než vytvorí hlávku. Letné kultivary menej reagujú na dĺžku dňa a pri dlhých dňoch nevybiehajú (najmä šaláty ľadové). Na prípravu pôdy nie je osobitne náročný. Vyžaduje, aby pozemok bol v dobrej starej sile, alebo hnojíme rozloženým organickým hnojivom v dávke 301.ha-1. Priemyselné hnojivá dávame pri predsejbovej príprave pôdy.
Predpestovanie priesad, vysádzanie, priama sejba.
Skorý šalát pestujeme z predpestovanej priesady. Sejeme v prvej polovici februára. Výsevok je 0,4 kg.ha. Šalát väčšinou balíčkujeme do balíčkov 40 X 40 až 50 X 50 mm. Priesada potrebuje veľa svetla, dobrú zálievku a časté vetranie. Má byť pevná a nízka. Skoré poľné šaláty vysádzame v druhej polovici marca na dobre pripravený pozemok ručne alebo vysadzovačom v spone 0,3 X 0,2 m, vysádzame veľmi plytko. Hlboko vysadený šalát zle tvorí hlávky a zle sa zberá.
Sejeme do polovice marca na dobre pripravený pozemok, sejačkami na presnú sejbu do riadkov širokých 0,3 m, výsevok 1,5 kg.ha-1. Zimný šalát sa seje v septembri a výsevok sa zvyšuje na 2 kg.ha-1.
Ošetrovanie v období rastu.
Spočíva predovšetkým v pravidelnej zálievke. Jarný a letný šalát z priamej sejby včas vyjednotíme. Zimný šalát sa jednotí až na jar. Po vyjednotení hnojíme liadkom vápenatým v dávke 0,1 t.ha-1 a podľa potreby preplečkujeme. Vykonáme ochranu proti plesniam a voškám.
Zber, triedenie a expedícia.
Šalát zberáme postupne prebierkou tak, ako hlávky dorastú do požadovanej veľkosti. Šalát odrezávanie nožom tesne pod hlávkou. Nesmie sa prať alebo máčať, inak by sa zaparil. Šalát hlávkový triedime podfa STN do dvoch akostných tried a dodávame v prepravkách PÍE a RPE. Do prepraviek sa skladá hlávkou dolu.
Jedlou časťou sú jemné listy z neprerastenej ružice odrezanej maximálne 10 mm pod dolnými listami. Horkú príchuť spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú výmenu a funkciu tráviacich orgánov (žalúdka, pečene a žlčníka). Vzhľadom na obsah cukru - inulínu - je vhodná na konzumovanie aj diabetikom. Čakanku štrbákovú môžeme rozdeliť podľa tvaru listov do dvoch skupín. Endívia s kučeravými listami a eskariol s celookrajovými listami.
Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. V záhrade sa seje po skorých druhoch zelenín, alebo aj ako prvá zelenina na jar. Na väčších plochách ho zaraďujeme zväčša ako druhú plodinu..
Šalát ľadový – Lactuca sativa L. var. capitata nidus jaggeri
Vytvára najprv riedku prízemnú ružicu listov, z ktorej veľmi rýchlo vyrastá bohato olistená stonka až do výšky 0,8 – 1 m. Listy sú obrátenovajcovité, hladké a na okrajoch kučeravé a majú jemnú konzistenciu. Nároky na pôdu má rovnaké ako šalát hlávkový. Pestujeme ho z priamej sejby skoro na jar, akonáhle nám to umožnia pôdne pomery. Semená vysievame do riadkov vzdialených 0,2 – 0,25 m. Porast nesmie byť prehustený, v tom prípade ho musíme jednotiť. Sejbu môžeme opakovať ešte koncom augusta až začiatkom septembra. Začať so zberom listov môžeme v čase, keď má rastlina 6 – 8 konzumných listov. Jednotlivé listy zberáme postupne list po liste zdola nahor tak, aby sa nepoškodilo srdiečko, ktoré ďalej regeneruje novými listami, čím sa môže zber opakovať 3– 5 krát. Tento typ šalátu je vhodný na pestovanie v záhradkách na samozásobenie. Na obľúbenosti pestovania získava hlavne preto, že vyžaduje málo práce a v priebehu dlhého časového obdobia prináša bohatú úrodu.
Obr. Šalát listový
20. Záhradný špenát - ŠPENÁT SIATY (Spinacea oleracea)
Čeľaď: mrlíkovité — Chenopodiaceae
Biologická charakteristika druhu.
Je jednoročná, väčšinou dvojdomá zelenina. Má dlhostopkaté listy rozličných tvarov, väčšinou troj- hranne vajcovité. Tvorí prízemnú ružicu. Kvitne pri dlhom dni, takže kvitne v lete. Samčie rastliny sú vyššie, kvitnú skôr, samičie sú košatejšie. Kvety sú žltozelené, usporiadané v klbôčkach. Špenát je cudzoopelivá, vetromilná a čiastočne hmyzomilná rastlina. Plod je jednosemenná nažka. V 1 kg je asi 100 000—130 000 semien. Rýchle klíči, a preto sa používa ako značkovacia rastlina.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Špenát sa pestuje pre listy, ktoré sa predovšetkým používajú na konzervovanie, väčšinou mrazením. Je rastlinou s krátkym vegetačným obdobím 30—40 dní. Preto sa pestuje ako predplodina alebo následná plodina na jarný či jesenný zber. Špenát je trhovo významným zástupcom listovej zeleniny. Konzumenti ho požadujú celoročne v pravidelných dodávkach. Prevažná časť produkcie prichádza do mraziarní, odtiaľ sa trhovo upravený celoročne dodáva do obchodov. Je zeleninou s vysokým obsahom vitamímu C, provitamínu A, vitamínu B,, B2, B6, E, K, PP, H, minerálnych látok, najmä fosforu a železa.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Neptun.
Nároky na pestovanie a prípravu pozemku.
Špenát je nenáročná plodina. Rastie aj vo vyšších polohách a znáša aj mrazy. Nemá veľké nároky na svetlo, naopak, vysoké nároky má na vlahu. Na pestovanie sú vhodné humózne, stredne ťažké pôdy, s dostatkom pohotových živín. Zaraďujeme ho do druhej trate. Pritinojujeme najmä dusíkom v dávke 0,2—0,3 t.ha”1 liadku vápenatého. Neznáša kyslé pôdy.
Priama sejba.
Špenát pestujeme z priamej sejby. Sejeme do dobre pripravenej pôdy. Špenát na jesenný.zber sejeme v auguste, na jarný zber skoro na jar v dávke asi 25—30 kg.ha”1. Špenát na prezimovanie sejeme v septembri v dávke asi 40 kg.ha”1 a zberáme v máji.
Ošetrovanie v období rastu.
Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie sa ošetrovanie obmedzuje na preplečkovanie a prihnojenie dusíkom vo forme liadku vápenatého v dávke 0,21.ha.”1. Podľa potreby sa zavlažuje.
Zber, triedenie a expedícia.
Špenát sa zberá jednorazovo, mechanizované, špeciálnymi zberačmi (Diadém). Špenát rýchlo vädne a ľahko sa zaparí, a preto sa nesmie zberať za horúca a mokra. Úroda jarného špenátu je 8—13 t.ha-1, jesenného 12—20 t.ha-1. Na priamy zber sa špenát triedi priamo na poli a dodáva sa v prepravkách RPE s hmotnosťou 10 kg. Väčšina úrody sa však priamo vozí voľne naložená do spracovateľských podnikov.
21. Čakanka šalátová - (Cichorium intybus, var. foliosum)
Čeľaď: astrovité — Asteraceae
Obr. Rýchlené vybielené puky
Biologická charakteristika druhu.
U nás je menej známou zeleninou. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí dužinatý vrete- novitý koreň s nadzemnou ružicou nepravidelných pretiahnutých listov. V druhom roku vyrastá rozkonárená stonka, vysoká 1,2 m s modrastými kvetmi. Semená sú drobné ryhované nažky. V 1 kg je asi 1000000 semien.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Čakanka jejvýznamná ako rýchlená zimná zelenina. Pestuje sa na produkciu koreňov, ktoré šä v zimnom období rýchlia a získavajú vybielené listové puky. Vybielené listové puky sa používajú na prípravu šalátov. Puky sú pikantne horkasté, pôsobia predovšetkým dietetický, zlepšujú chuť do jedla, obsahujú najmä minerálne látky.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Obr. Čakanka šalátová - listy
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Čakanka má podobné nároky ako mrkva. Vyžaduje hlboké, stredne ťažké a humózne pôdy. Zaraďujeme ju do druhej trate a hnojíme priemyselnými hnojivami na jar pred sejbou.
Priama sejba.
Čakanku pestujeme z priamej sejby. Sejeme v apríli do riadkov vzdialených 0,3-0,4 m. Výsevok je 1,5-3 kg.ha-1.
Ošetrovanie v období rastu. Po vzídení sa rastliny vyjednotia na vzdialenosť 60—80 mm. Pozemok sa pokyprí a prihnojí kombinovaným hnojivom v dávke 0,2 t.ha-1.
Zber, triedenie a expedícia.
Korene sa vyorávajú v jeseni vyorávačom alebo špeciálnym zberačom. Listy sa odrežú 20—30 mm nad vegetačným vrcholom. Úroda je 30 t koreňov z 1 ha. Zobrané korene triedime a vytriedené ukladáme v pivniciach alebo skladoch. Vlastné rýchlenie prebieha počas celej zimy. Rýchlené puky triedime podfa STN, vytriedené puky sa balia do tmavého papiera, ukladajú do prepraviek PE po 5 kg a expedujú.
Obr. Čakanka hlávková
Čakanka štrbáková (endívia, štrbák)
Jedlou časťou sú jemné listy z neprerastenej ružice odrezanej maximálne 10 mm pod dolnými listami. Horkú príchuť spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú výmenu a funkciu tráviacich orgánov (žalúdka, pečene a žlčníka). Vzhľadom na obsah cukru - inulínu - je vhodná na konzumovanie aj diabetikom. Čakanku štrbákovú môžeme rozdeliť podľa tvaru listov do dvoch skupín. Endívia s kučeravými listami a eskariol s celookrajovými listami. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Čakanku štrbákovú pestujeme hlavne ako následnú plodinu po skorých zeleninách. Neznáša pôdy priamo hnojené maštaľným hnojom.
Štrbák môžeme pestovať z priamej sejby ako aj z predpestovaných priesad. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo na pole, do riadkov vzdialených od seba na tridsať až štyridsať centimetrov. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť tridsať centimetrov.
Z predpestovaných priesad túto čakanku pestujeme na skorý alebo na neskorší zber. Priesady sa môžu vysádzať od mesiaca marec až do konca augusta do sponu tridsať až štyridsať krát tridsať centimetrov. Kvalitná priesada má byť zdravá, pevná a má mať štyri až šesť listov.
Porast počas vegetácie udržiavame bez burín. Keď sa vytvára pôdny prísušok (najmä po zalievaní) povrch pôdy kypríme. V prípade sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a potom nie sú vhodné na použitie. Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá dva až tri týždne. Postupujeme pri tom takto: rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom a potom ich do polovice výšky zahrnieme zeminou. Musia byť dostatočne suché, aby pri bielení nehnili. Štrbák pestovaný z letnej sejby resp. výsadby sa zberá v mesiaci október popr. november. Vybielené hlávky vyrezávame podľa potreby.
22. Opakovanie
23. Mangold - (Beta vulgaris subsp. cicla)
Mangold je dvojročná rastlina, ktorá vzhľadom pripomína repu. Listy má mohutné s hrubou zdužnatenou stopkou. Ako zelenina sa používajú stopky a čepele listov. Stopky možno upravovať ako špargľu, čepele ako špenát alebo šalát. Pestuje sa v teplých oblastiach republiky, má podobné nároky na pestovanie ako repa cukrová. Mangold možno aj prirýchľovať pod fóliovníkmi.
Mangold je dvojročná cudzoopelivá zelenina, príbuzná cvikle. V prvom roku vyrastá ružica listov a podzemnú časť tvorí malý rozkonárený koreň. Listy sú vzpriamené, veľké, podlhovastého tvaru a majú bublinatý povrch. Listové stopky sú zdužinatelé, krehké a šťavnaté. Farba listovej čepele a listovej stopky môže byť svetlozelená, tmavozelená, červená a fialová, v závislosti od odrody. V druhom roku vyrastá 1 až 1,5 m vysoká stonka. Rozlišujú sa dve formy mangoldu. Mangold listový má tenšiu stopku a konzumujú sa listové čepele ako špenátová zelenina. Mangold stopkový má širšie stopky. Konzumnou časťou sú zdužnatené listové stopky a čepele. Má sladkastú chuť s repnou príchuťou, ktorú spôsobuje betaín.
Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. V záhrade sa seje po skorých druhoch zelenín, alebo aj ako prvá zelenina na jar. Na väčších plochách ho zaraďujeme zväčša ako druhú plodinu.. Na jeseň zapravujeme maštaľný hnoj. Množstvo priemyselných hnojív závisí od výsledkov pôdnych rozborov. Na jeseň sa zapraví z uvedeného množstva iba časť draselných a fosforečných hnojív. Na jar pri príprave pôdy rozhodíme zvyšnú časť draselných, fosforečných hnojív a pomalšie pôsobiace dusíkaté hnojivo. Pred sejbou treba povrch pôdy riadne urovnať, aby sa vytvorili čo najvhodnejšie podmienky pre výsev a vzchádzanie. Počas vegetácie môžeme prihnojovať liadkom.
Sejeme v druhej polovici apríla priamo do voľnej pôdy. Hĺbka sejby má byť dva až štyri centimetrov. Šírka riadkov sa má pohybovať medzi tridsať až päťdesiat centimetrov. V domácich záhradách sejeme do hniezd tri až štyri klbôčok. Po sejbe pôdu povalcujeme alebo pritlačíme. Semená mangoldu klíčia už pri teplote 3°C, ale pôda by mala byť vyhriata aspoň na päť až desať stupňov, aby klíčenie a vzchádzanie prebehlo v priebehu desiatich až pätnástich dňoch. Ak rastliny vytvoria päť- šesť pravých listov, porast jednotíme na vzdialenosť tridsať – štyridsať centimetrov. Mangold listový nechávame v hustejšom poraste vo vzdialenosti v riadku pätnásť až dvadsaťpäť centimetrov. Po jednotení prihnojíme liadkom vápenatým, alebo liadkom amónnym. Počas vegetácie kypríme pôdu medzi riadkami, porast udržiavame bez burín a zalievame podľa potreby.
V záhradkách zberáme listy mangoldu postupne, počas vegetačného obdobia niekoľkokrát. Tieto oberáme olamovaním. Keď pestujeme mangold stopkový, zvyčajne sú stopky dostatočne vyvinuté na zber a konzumovanie asi tri mesiace po výseve. Vtedy orezávame listy so stopkami tesne pri zemi. Potom listy odstránime a môžu sa tiež použiť ako špenát. Listové stopky by mali mať stopky šírku aspoň 30-40 mm.
24. Ostatná listová zelenina
Žerucha siata - (Lepidium sativum)
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Žerucha je jednoročná rastlina s modrasto oimovatenou, asi 0,3—0,6 m vysokou stonkou. Má lýrovito perovito strihané listy. Kvety sú bielo ružové, plodom je vajcovitá šešuľka.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Konzumné časti sú mladé rastliny vysoké 30—50 mm. Majú ostrú pikantnú chuť, podobnú reďkovke a chrenu. Sú bohaté na vitamín A, C a minerálne látky. Rastliny sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Rýchliť sa môže počas celého roku vonku i v byte. U nás je veľmi málo známou zeleninou, lej pestovanie by si zaslúžilo viac pozornosti. Žerucha nie je náročná na pôdu ani na podmienky, v ktorých sa pestuje.
Konzumné časti sú mladé rastliny vysoké 30—50 mm. Majú ostrú pikantnú chuť, podobnú reďkovke a chrenu. Sú bohaté na vitamín A, C a minerálne látky. Rastliny sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Rýchliť sa môže počas celého roku vonku i v byte. U nás je veľmi málo známou zeleninou, lej pestovanie by si zaslúžilo viac pozornosti. Žerucha nie je náročná na pôdu ani na podmienky, v ktorých sa pestuje.
Obr. Petržlen vňaťový
Petržlen vňaťový
Význam vo výžive určuje vlastnosť pre ochutenie a zdobenie jedál, polievok šalátov dressingov a rôzne upravených, hlavne studených pokrmov. Užitočná časť rastliny - vňať obsahuje minerálne látky s prevažným obsahom draslíka, ktorý reguluje obsah vody v ľudskom organizme a krvný obeh. Vo vňati sú prítomné i éterické petržlenové silice. Tieto substancie povzbudzujú vplyv na trávenie a na nervovú sústavu.
Petržlen vňaťový je dvojročnou kultúrou. V prvom roku rastlina tvorí ružicové, dlhé stopkaté listy, laločnaté s nerovnomernými zúbkami, ktoré sa hospodársky využívajú. Vo všeobecnosti rozlišujeme petržlen záhradný - vňaťový delíme na hladkolisté formy, na kučeravé, jemnolisté a na pestrolisto okrasné. Kučeravé formy majú veľmi dekoratívne tvary.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Hanácká, Junák, Olomoucká dlouhá.
Pre produkciu petržlenu záhradného – vňaťového vyhovujú teplejšie oblasti, ale dobre sa darí i v chladnejších stanovištiach stredných polôh. V suchších podmienkach je používanie závlahy nutnosťou.
Petržlen vňaťový sa pestuje zo sejby s termínom priameho výsevu v skorom jarnom období, podobne ako iné druhy koreňovej zeleniny. Osivo sa vysieva do hĺbky jeden až dva centimetre pri vzdialenosti riadkov štyridsať až päťdesiat centimetrov so vzdialenosťou rastlín šesť až desať centimetrov. Po priamom výseve semien sa povrch pôdy valcuje. Po vzídení a zosilnení rastlín pestovanej kultúry petržlenu záhradného – vňaťového, asi s tromi až piatimi listami sa pozemok kyprí medzi riadkami plečkovaním a odstraňuje sa vzídená burina okopávkou. Aplikáciou závlahy sa zlepšuje kvalita produkcie trhového tovaru a jej úroda o dvadsať percent.
Táto forma petržlenu nezamŕza vo voľnej pôde a preto ho môžeme zberať i v priebehu zimy zo záhonu. V prípade silných mrazov sa môže prikryť lístím alebo kukuričným kôrovím.
Zeler voňavý (Apium graveolens)
- zeler voňavý buľvový (zeler buľvový) Apium graveolens var. rapaceum
- zeler voňavý listový (zeler vňaťový) Apium graveolens var. secalinum
- zeler voňavý pravý (zeler pravý) Apium graveolens var. graveolens
- zeler voňavý stopkový (zeler stopkový) Apium graveolens var. dulce
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody zeleru buľvového: Klement, Kompakt, Maxim.
Zeler listový a zeler stopkový
Najviac rozšírený je u nás zeler buľvový. Listy sa konzumujú u zeleru listového a stopky u zeleru stopkového. U prvého s jemnými listami sa postupne otrháva alebo naraz zreže tmavozelená vňať, u druhého sú úžitkovou časťou dužinaté stopky.
V kuchynskej úprave majú uplatnenie ako chuťová prísada do jedál, polievok, šalátov i samostatných šalátov, mäsa a pod.
Zeler listový a stopkový sú podobne ako zeler buľvový dvojročnou rastlinou. V prvom roku vytvárajú ružicu nadzemných listov so zväčšenými listami. V druhom roku pestovania vyrastá kvetná stonka vysoká asi jeden až jeden a pól metra a vytvára okolíkovité kvetenstvo.
Nároky na pôdu a prostredie týchto dvoch foriem zeleru sú identické s nárokmi zeleru voňavého pestovaného pre buľvy. Pre produkciu zeleru stopkatého a listového najlepšie vyhovujú teplejšie oblasti. Vhodné sú chránené i otvorenejšie stanovištia stredných, štruktúrnych pôd, bohatých na humus s možnosťou závlahy.
Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny. Sú náročné na vápnik v pôde a znáša priame vápnenie pôdy v predchádzajúcom roku. Je výhodné dodržať zásadu štvor ročného odstupu produkcie po sebe.. V procese prípravy pôdy na jeseň je dôležité zaorať maštaľný hnoj. Dbáme o možnosť zavlažovania budúceho vysadeného porastu. Dusík je najlepšie aplikovať vo forme močovino-formaldehydových kondenzátov, ktoré regulujú uvoľňovanie dusíku v súlade s požiadavkami kultúry. Na fosfor a draslík je zeler stredne náročnou plodinou. Z jednotlivých druhov koreňovej zeleniny najlepšie znáša chloridovú formu hnojenia draselnými hnojivami.
Zeler listový aj stopkový sa pestuje z pripravenej priesady s termínom výsadby na pole v období druhej polovice mesiaca máj, podobne ako zeler voňavého buľvový. Priesada zeleru sa pripravuje v chránených priestoroch pre pestovanie priesad s termínom výsevu asi sedemdesiat päť dní pred výsadbou. Po výseve, keď má mladá rastlinka 2 až 3 pravé listy vykonáme prepichovanie priesad s cieľom zosilnenia. V priebehu vegetácie sústavne udržujeme pôdu v bezburinnom stave, kypríme a prevzdušňujeme plečkovaním a okopávkami.
Vzhľadom k vysokej vlahovej potrebe porastu zeleru, porast zavlažujeme celkovou dávkou až sto dvadsať až sto osemdesiat milimetrov počas vegetácie, čím sa zvyšuje kvalita a úrodnosť porastu. Najväčšia potreba vody je od polovice júna do polovice septembra s dávkami až dvadsaťpäť milimetrov.
Zeler listový. Vzhľadom k zeleru buľvovému je rozšírený len nepatrne. Vňať buľvového zeleru je oproti listovému hrubá, menej aromatická a menej výnosná. Listový zeler sa pomerne ľahko rýchli a preto dáva možnosť produkcie čerstvej vňate v zimnom období.
Listový zeler sa nepestuje pre buľvu, ktorá je malá a značne rozvetvená, ale kvôli vňati, ktorá v priaznivých rokov presahuje výšku 0,6 m. Jeho nápadným znakom je vysoký počet rastových vrcholov, obyčajne 10-15. Stopky, ktorých je na rastline niekoľko desiatok sú jemné, čepele listov tmavozelené, na líci lesklé. Vňať obsahuje aromatickú silicu apiól. Táto silica spolu s asparaginom má močopudné účinky, priaznivo ovplyvňuje látkovú výmenu, povzbudzuje chuť k jedlu.
Zeler listový je menej náročný než buľvový. Vyhovujú mu pôdy, ktoré nevysychajú, skôr vlhšie, humózne, hlinité i ťažšie, oblasti daždivé a chladnejšie, než suché a teplé. Semeno vysievame koncom februára, začiatkom marca a pomerne dlho vzchádza. Priesada sa vysadí v spone 40x30 cm až 40x40 cm. Pri pestovaní priesad sa vyhýbame poklesom teploty pod +5 oC niekoľko dní po sebe, ktoré by mohli spôsobiť predčasnú jarovizáciu a tým vybiehanie do kvetu v prvom roku pestovania. Listový zeler je možné pestovať i z priameho výsevu. Do jemne pripravenej pôdy sa osivo vysieva v novembri. K vzchádzanie dôjde až na jar za priaznivej teploty pôdy.
Listy zbierame postupne prebierkou počas vegetácie. Vňať sa zreže 2-3 cm nad srdiečkami, ktoré sa nesmú poškodiť. Koreň môžeme ponechať v zemi, prikryť slamou. Na jar vyraší a ešte môžeme zbierať listy, kým nezačnú vybiehať do kvetu. Väčšinou však na jeseň všetku vňať pozbierame a uviažeme do menších zväzkov a v suchom prostredí sušíme. Sušená vňať zeleru si zachováva svoju arómu kratšiu dobu ako petržlen. Čerstvú vňať môžeme tiež zmraziť.
Buľvy sa po zbere založia do pivnice alebo do pareniska. Rýchliť sa začína od decembra. Vo väčšom množstve zakladáme buľvy tesne vedľa seba, na 1 m2 uložíme 40-60 buliev, v malom ho môžeme rýchliť v debničkách za oknami. Taktiež možno dopestovať skorú zelerovú vňať z hustých výsevov v decembri a v januári priamo vo výsevných debničkách z mladých rastlín.
Zeler listový možno použiť ako hodnotné čerstvé i sušené korenie do polievok, omáčok, mäsa a ďalších pokrmov. Zelená vňať zdobí misy, je súčasťou šalátov.
Zeler stopkový. Konzumnou časťou tohoto zeleru sú dužinaté, zhrubnuté, krehké listové stopky výraznej aromatickej zelerovej chuti. Sú jemnejšie než stopky buľvového zeleru a keď sú pestované v priaznivých podmienkach dajú sa konzumovať aj v surovom stave.
Stopky obsahujú 90-93 % vody, 0,9 % bielkovín, 0,1-0,3 % tuku, 1,3 % cukru, 1,3 % vlákniny, a v 100 g cca 10 mg vitamínu C, 0,2-0,7 mg beta karoténu, z minerálov 341 mg draslíka, 126 mg sodíka, 39 mg vápnika, 28 mg fosforu a 0,3 mg železa. Špecifickú chuť a vôňu vytvára éterický olej, ktorého súčasťou je sedanolid.
Zeleru stopkovému sa darí najlepšie v miernych až teplých polohách so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou. Úspešne sa pestuje v teplých prímorských oblastiach, ale aj u nás dáva dobré výsledky vo vlhších rokoch, kedy sa vyvíjajú akostné, silné, dužinaté stopky, zatiaľ čo v suchých podmienkach sú stopky tvrdšie a kratšie. Vhodné sú hlinito-piesočnaté pôdy, výživné a zásobené vlahou. Nároky zeleru stopkového na dostatok humusu sú vysoké, hnojenie maštaľným hnojom je prospešné. Zo živín je náročný na dusík. Aj keď patrí medzi vlhkomilnú zeleninu, neznamená to, že by mala byť pôda zamokrená. Kyslé pôdy neznáša, vyžaduje pôdnu reakciu neutrálnu až mierne zásaditú. Kyprenie pôdy behom vegetácie je významné. Na predplodinu nemá zvláštne nároky, no neodporúča sa pestovať viac rokov po sebe, ani po petržlene, aby sme zabránili rozmnožovaniu chorôb a škodcov.
Sejba i predpestovanie je zhodné s buľvovým zelerom. Termínom výsevu je koniec februára až začiatok marca, sadí sa v máji a zberá v septembri. Samobieliace odrody vysádzame na upravené záhony do sponu 50x50 cm. Spon nerozširujme, hustejšia výsadba spôsobuje tienenie, čím sa zvyšuje jemnosť stopiek. Zelené odrody sadíme do brázd hlbokých 15-25 cm, do sponu 62,5x35 cm pritom plytko, nie hlbšie než boli predpestované. S bielením, prihrnutím zeminou, sa začína až 3-6 týždňov pred zberom. Stopky majú mať dole šírku 20 mm. Zeminu prihŕňame postupne asi na 3 krát. Vyvinuté stopky sú potom dole široké 40-70 mm a dlhé 250-300 mm. Zberajú sa celé rastliny odrezaním i s časťou koreňa. Musia byť suché a ľahko voľne uložené. Uchovateľnosť zeleru stopkového je náročnejšia, takže v našich podmienkach je sezónnou zeleninou. Z tohoto dôvodu sa u nás takmer nepoužíva. Stopky zeleru sa upravujú viacerými spôsobmi. Najkvalitnejšie, krehké stopky sa jedia surové, nakrájané osolené so syrom a maslom.
25. Menej máme druhy listovej zeleniny:
Šalát rímsky – Lactuca sativa L. var. longifolia -
Od hlávkového šalátu sa líši len tým, že tvorí 0,3—0,4 m vysoké, podlhovasté, mäkké hlávky. Konzumnou časťou je vybielená, mäkká hlávka. Pestovanie je podobné ako pri šaláte hlávkovom.
Jeho pestovanie je rozšírené v južnej Európe a vo Francúzsku. U nás sa pestuje len zriedka. Na rozdiel od hlávkového šalátu má listy elipsovité, výrazne rebrovité a mierne zvlnené. Hlávka je len voľne zvinutá do podlhovastého tvaru. Chuťou a trvanlivosťou sa podobá šalátu ľadovému.
Rímsky šalát je náročnejší na pôdu ako šalát hlávkový. Vyžaduje hlinité pôdy s dostatočnou zásobou humusu, živín a vody. Vzhľadom na jeho nároky na teplo, pestuje sa v letných mesiacoch, a to z priamej sejby alebo z priesad. Pre júlové zbery ho sejeme v apríli až máji. Priesadu vysádzame vo fáze 2 – 3 pravých listov, do sponu 0,3 – 0,4 x 0,3 m. Vegetačné obdobie trvá 10 – 12 týždňov. Aby sme získali jemné biele hlávky, tak sa zvyčajne 10 – 14 dní pred zberom zväzovali hlávky v hornej tretine lykom. Dnes už máme vyšľachtené kultivary ktorých hlávky sa väčšinou uzatvárajú samy, takže sa už nemusia jednotlivo zväzovať.
Šalát na rezanie – Lactuca sativa L. var. secalina
Konzumnou časťou sú svetlozelené krehké listy, ktoré zberáme postupne podľa potreby. Pestovanie je rovnaké ako pri šaláte hlávkovom.
Pochádza z Talianska a je veľmi obľúbený v krajinách západnej Európy, kde sa jeho pestovanie rozširuje na úkor hlávkového šalátu. Rastliny netvoria hlávky ale listovú ružicu. Listy sú celistvookrajové, vykrajované alebo kučeravé, rôznej intenzity. Najnovšie kultivary majú listy sfarbené od svetlo zelenožltej cez ružovú až po sýto červenú, čo pôsobí veľmi dekoratívne. Preto sa okrem zeleninových šalátov využívajú aj na zdobenie studených mís a tiež aj ako obloha k pokrmom.
Nároky na pestovanie sú podobné ako pri hlávkovom šaláte. Tento šalát môžeme pestovať z postupných výsevov od marca do polovice augusta. Sejeme ho podľa predpokladaného zberu. Na dopestovanie konzumných listov potrebujeme 4 – 6 týždňov. Pri jarnom pestovaní môžeme využiť netkanú textíliu, ktorou porast nielenže chránime pred jarnými mrazíkmi ale dosiahneme aj skorší zber o 8 – 10 dní. Šalát zberáme orezávaním listových ružíc v mieste koreňového krčku tak, aby sa listy nerozpadli ale ostali pohromade.
Šalát ľadový – Lactuca sativa L. var. capitata nidus jaggeriVytvára veľké pevné hlávky, ktoré dorastajú až do hmotnosti jedného kilogramu. Listy sú na okrajoch pílkovité až zúbkaté, v strede mierne bublinaté s výraznými rebrami a s vysokým sklovitým leskom. Ich farba je svetlo až tmavozelená alebo často až červenkastá. Listy majú veľmi krehkú, chrumkavú konzistenciu a obsahujú menej horkých látok ako ostatné šaláty. Hlávky sú odolnejšie voči vysokým teplotám, chorobám, lepšie znášajú prepravu aj krátkodobé skladovanie. Menej vybiehajú do kvetu a preto sú vhodné ma pestovanie v letnom období.
Ľadový šalát môžeme pestovať z priesad alebo z priamych výsevov. Predpestované priesady vysádzame od konca apríla do polovice augusta. Veľké hlávky vyžadujú spon 0,3 – 0,4 x 0,3 m. Pri pestovaní z priamej sejby vysievame osivo na záhon od marca do júna, pretože má dlhé vegetačné obdobie 110 – 120 dní.
Obr. Šalát ľadový
Šalát listový – Lactuca sativa L. var. crispa
Vytvára najprv riedku prízemnú ružicu listov, z ktorej veľmi rýchlo vyrastá bohato olistená stonka až do výšky 0,8 – 1 m. Listy sú obrátenovajcovité, hladké a na okrajoch kučeravé a majú jemnú konzistenciu. Nároky na pôdu má rovnaké ako šalát hlávkový. Pestujeme ho z priamej sejby skoro na jar, akonáhle nám to umožnia pôdne pomery. Semená vysievame do riadkov vzdialených 0,2 – 0,25 m. Porast nesmie byť prehustený, v tom prípade ho musíme jednotiť. Sejbu môžeme opakovať ešte koncom augusta až začiatkom septembra. Začať so zberom listov môžeme v čase, keď má rastlina 6 – 8 konzumných listov. Jednotlivé listy zberáme postupne list po liste zdola nahor tak, aby sa nepoškodilo srdiečko, ktoré ďalej regeneruje novými listami, čím sa môže zber opakovať 3– 5 krát. Tento typ šalátu je vhodný na pestovanie v záhradkách na samozásobenie. Na obľúbenosti pestovania získava hlavne preto, že vyžaduje málo práce a v priebehu dlhého časového obdobia prináša bohatú úrodu.Špenát novozélandský (štvorbôčik rozložitý) (Tetragonia expanza)
Je to jednoročná rastlina s poliehavou stonkou, dosahujúcou dĺžku 1 m. Jeho uplatnenie je podobné ako pri špenáte siatom. Je vhodný na pestovanie v záhradách, nakoľko v období dlhého dňa nevybieha do kvetu. Nie je vhodný na pestovanie vo veľkovýrobe pre veľmi prácny zber. Zberajú sa jednotlivé listy. Výhodou oproti špenátu siatemu je, že ani v období kvitnutia jeho listy nehorknú. Novozélandský špenát je u nás málo známa zelenina. Obsahuje 92% vody, 1,2% bielkovín, 0,4% tuku, 2,2% bezdusíkatých extraktívnych látok a z toho 0,8% cukru. V 100 g je 40 mg vitamínu C a 2 mg beta karoténu. Obsah kyseliny šťaveľovej je okolo 240 mg približne ako u obyčajného špenátu.
Tento menej pestovaný druh zeleniny pochádza z Nového Zélandu, odtiaľ sa rozšíril do Južnej Ameriky a Japonska a neskôr ho doviezli do Veľkej Británie. Postupne ho začali pestovať v ostatných častiach Európy. Odborný názov štvorbôčik dostal podľa typického štvorrohového tvaru semena.
Špenát novozélandský má dlhé poliehavé stonky. Listy sú mäsité, kosoštvorcové s krátkymi stopkami, striebristo oinovatené. Výhonky dosahujú vzrast aj 1 m. V našich podmienkach sa pestuje ako záhradkárska kultúra. Je to teplomilná zelenina, ktorej vyhovujú vlhké chránené plochy. Zakoreňuje plytko. Na začiatku vegetácie rastie pomaly, preto ju môžeme sadiť s medzikultúrou, ktorú včas pozberáme. Neskôr novozélandský špenát svojimi výhonkami a listami súvisle zakryje pôdu. Kvety sú nenápadné, vyrastajú v pazuchách listov. Semená sú veľké, štvorhranné, zelenohnedé, HTS je 60 až 80 g.
Špenát novozélandský môže sa dobre pestovať v letnom období ako náhrada za špenát siaty. Pretože sa zberajú len jednotlivé listy alebo vrcholy jednotlivých stoniek, nie je vhodný na pestovanie na veľkých plochách. Osivo pred vysievaním namočíme na 2 dni do vody a potom vysievame do zakoreňovačov do hĺbky 1 cm. Priesady vysádzame v máji do sponu 0,8 x 0,4 m. V priebehu apríla môžeme osivo vysievať aj priamo na záhon. Obdobie rastu od výsevu do zberu je asi 140 dní. Rastlina je náročná na hlboké výživné a vlhké pôdy a teplé slnečné stanovište. Ľahko zamŕza. Zaraďujeme ho do prvej trate. Spočiatku rastie pomaly, preto si radšej predpestujeme črepníkové priesady. Len čo sa porast zapojí, nepotrebuje ošetrovanie. Zber drobnejších typicky kosoštvorcových listov vykonávame ručne, tak že zaštipujeme jednotlivé listy alebo výhonky so 4 až 5 listami. Výhodou je, že kým špenát pravý v letnom období vybieha do kvetu, novozélandský špenát má v lete bohaté olistenie. Hlavné obdobie zberu je preto v letnom období s vyššími teplotami. Biomasa tejto plodiny môže dosiahnuť hmotnosť až 10 kg, preto na záhon sadíme len niekoľko rastlín. V kuchynskej úprave sa používa podobne ako špenát siaty. Novozélandský špenát je jemnejšej a lahodnejšej chuti. Listy sú šťavnaté, tmavozelené a najčastejšie sa pripravujú dusené ako príloha k mäsitým jedlám. Zberáme ho od konca júna až do prvých mrazov. Dosahuje úrodu až 3 kg z jedného m2. Semeno dozrieva na jeseň postupne, z rastlín opadáva. Plodom špenátu novozélandského je nažka. Obsahuje niekoľko puzdier s jednotlivými sivohnedými až hnedými alebo nazelenalými semenami. Z jedného m2 môžeme pozbierať až 50 g semien, ktorých klíčivosť býva 30 až 70 % a udržuje si ju 5 a viac rokov.
26. Pekinská kapusta (Brassica pekinensis L.)
Čínska kapusta (Brassica chinensis L.)
Obr. Kapusta pekínska (vľavo) a kapusta čínska (vpravo)
Hlavný rozdiel medzi týmito dvomi ázijskými zeleninami je ten, že tesne k sebe priliehajúce listy kapusty pekinskej vyrastajúce z krátkeho zhrubnutého hlúba tvoria pevnú valcovitú hlávku, zatiaľ čo voľne postavené a v hornej časti zaoblené listy kapusty čínskej hlávku netvoria. Konzumnou časťou kapusty pekínskej je rôzne vysoká hlávka tvorená listami, ktoré majú obráteno-vajcovitý, široko elipsovitý až elipsovitý tvar. Ich postavenie je vzpriamené, polovzpriamené až horizontálne. Charakteristickou vlastnosťou je, že listy sú bez stopiek a majú širokú, bublinatú, žltozelenú alebo zelenosivú čepeľ s vlnitým okrajom. Vnútorné listy sú biele, svetložlté až tmavožlté.
Na vysievanie kapusty čínskej aj pekinskej je ideálna druhá polovica júla. Tieto druhy kapustovej zeleniny sa u nás síce pestujú menej a častejšie sa kupujú v obchodoch, ale ak bývame v nižších polohách, máme dobré predpoklady na vlastnú úrodu.
Aj kapustu čínsku môžeme mať vo svojej záhradke. Vysieva sa však už na začiatku júna, ale niektoré odrody až do augusta, ako napríklad ‘Sobi’.
Pestovanie kapusty čínskej a pekinskej
Pekinská a čínska kapusta sú vhodné hloavne pre vegetariánov, ale aj na prípravu studených šalátov a mnoho iných pokrmov.
Obr. Kapusta pekínska
Pekinská kapusta – Brassica pekinensis L. – podobá sa skôr hlávkovému šalátu, ako kapuste. U nás je dosť často nesprávne označovaná ako čínska kapusta, hoci ide o iný druh. Hlavný rozlišovací znak je ten, že čínska kapusta nevytvára hlávku, listy odstávajú od vegetačného vrcholu. Kapusta pekinská má listy bez stopiek, ktoré tvoria uzavretú hlávku, ale listy odstávajú od vegetačného vrcholu. Listy dorastajú až do výšky 60 cm. Vzhľadom na jej krátke vegetačné obdobie, ktoré umožňuje pestovať ju ako následnú plodinu s vysokou úrodou. Jedlou časťou sú pevné valcovité hlávky jemnej chrumkavej konzistencie. Je bohatá na obsah vitamínu C a vitamínu A. Množstvo vitamínu C predstihuje obsah v kyslej kapuste a hlávkovom šaláte. Špecifickú chuť spôsobuje sírny horčičný olej. Do Európy sa dostala pred rokom 1790 z Vietnamu najskôr do Francúzska a potom okolo roku 1930 aj k nám. Jednou z príčin pomalého rozširovania pestovania je citlivosť k odlišným podmienkam zvlášť k dĺžke dňa. Je výrazne dlhodenná, hlávky tvorí len za krátkeho dňa. Kultúre vyhovuje vyššia vzdušná vlhkosť, pestovanie v suchom prostredí jej nevyhovuje. Je chladuvzdorná, znáša aj jesenné mrazíky do –5°C. Vyžaduje humóznu dobre prepracovanú pôdu a časté závlahy. Kapustu pekinskú pestujeme ako následnú plodinu po skorých zeleninách, alebo iných plodinách, ktoré uvoľňujú pôdu do polovice júla. Pri neskorých výsevoch sa úmerne znižujú úrody. Pestujeme ju z priamych výsevov i z priesad. Má krátke vegetačné obdobie, 50-90 dní (od výsevu po zber). Pri menej vhodných pestovateľských podmienkach sa dĺžka vegetačného obdobia predlžuje. Je rastlinou dlhého dňa. Spočiatku však nebol známy jej dlhodenný charakter. Vysievala sa na jar, preto kvitla bez toho, aby vytvorila hlávku. Práve preto sa pri jej pestovaní vyhýbame obdobiu od apríla do júla, kedy predčasne vybieha do kvetu a nevytvára kvalitné hlávky. Optimálny spon, podľa vzrastnosti odrody je 0,50 x 0,30 m, alebo 0,40 x 0,40 m.
Hlávky pri zbere by mali mať, podľa odrody , od 1 400 do 2 600 g. Vyzreté pevne uzatvorené hlávky môžeme skladovať pri nízkych teplotách až do februára.
Na poľné pestovanie sa pestuje z priameho výsevu 15. – 20. 7. Pri skoršom výseve môže vybiehať predčasne do kvetu, pri oneskorenom nedorastá. Vysieva sa do riadkov 30 – 40 cm do hĺbky 1 – 2 cm, výsevok je 1 kg.ha-1. Po vzídení rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 cm. Vyjednotené rastliny použijeme ako priesady, alebo na prípravu šalátu. Kritickým obdobím je vzchádzanie, pretože rastliny môžu poškodiť skočky pri suchom a teplom počasí. Napomáha časté rosenie a chemická ochrana. Predpestovanie sadeníc je menej výhodné, minipriesady musia mať koreňový bal. Sadia sa v polovici augusta. Závlahu po výsadbe a v čase tvorby hlávok zvyšujú výnos a akosť pestovanej pekinskej kapusty. Obdobie hlavného rastu hlávok trvá 40 – 60 dní, vegetačná doba od výsevu je 65 – 90 dní. Zberá sa v druhej polovici októbra odrezávaním rastlín s vonkajšími listami. Pre skladovanie sa zberá neskôr, a však pred poškodením mrazmi. Skladuje sa pri teplote 0 – 1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 90 – 95%. Na hlávkach sa ponecháva časť vonkajších listov, ukladajú sa zvisle do prepraviek, zakrývajú sa perforovanou fóliou aby sa znížil odpar. Môže sa rýchliť aj v jesennom období z priameho výsevu koncom júla alebo z balíčkovanej sadby, vysadenej koncom augusta. Zberá sa od konca augusta do novembra. Vonkajšie poklesy teplôt do –10 °C kultúru neohrozujú. Produkcia z jesenného rýchlenia je vhodná na priamu spotrebu nie na skladovanie. Semeno si udržuje klíčivosť nad 80% 5 rokov a viac. U nás sú dostupné odrody Nozaki, Hilton a Yamiko F1.
Obr. Kapusta čínska
Kapusta čínska – Brassica chinensis L. – netvorí hlávky, má tmavozelené stopkaté listy, u niektorých odrôd sú stopky široké, biele. Listy volne odstávajú od vegetačného vrcholu. Konzumujú sa predovšetkým dužinaté stopky, čepele listov, ktoré vytvárajú volnú riedku hlávku a mladé kvetné výhonky. Vzhľadom sa čiastočne podobá mangoldu. Listy sa často sušia, a nakladajú naslano. Pestovanie a nároky má rovnaké ako kapusta pekinská, vegetačná doba je kratšia, 8 – 10 týždňov. Vyžaduje však vyššiu vlhkosť pôdy a ovzdušia, preto sa jej darí o vyšších polohách. Pestuje sa buď z priameho výsevu na záhony, alebo z predpestovaných sadeníc. Obvykle sa vysieva do riadkov vzdialených od seba asi 40 cm. Po vzídení jednotíme rastliny na 25-30 cm. Problém je s vybiehaním do kvetu, čo si nemusíme všímať, lebo sa dajú konzumovať aj mladé kvety. Aj na rýchlenie má nižšie teplotné nároky. Jej prednosťou je jemná konzistencia a možnosť konzumácia za surova, teda môže byť náhradou za šalát hlávkový. Používa sa na šaláty a kuchynskú úpravu. Do nášho sortimentu nie je kapusta čínska zaradená, zo zahraničného sortimentu je možné uviesť napr. hybrid F1 Joi–Choi, ktorý je osobitne odolný proti vybiehaniu.
Miesto pre pestovanie oboch druhov by malo byť chránené pred vetrom a relatívne teplé. Oveľa lepšie sa bude týmto kapustám dariť v nižších polohách, nakoľko im chlad a množstvo zrážok v hornatých oblastiach neprospieva. Krátkodobo znesú aj mierny mráz (-6 °C), nemusíme sa báť, žeby sa jej hneď s príchodom chladnejšieho počasia prestalo dariť. Základom pre kvalitnú úrodu je najmä pôda bohatá na živiny. Semená vysievame do riadkov vzdialených asi 40 cm, semienka ukladáme do hniezd. Tie by mali byť v riadku od seba vzdialené asi 30 cm, po vzídení treba ponechať v každom hniezde len jednu, najmocnejšiu rastlinku.
Čínska kapusta je náročná na vodu. Jedna hlávka jej spotrebuje za vegetáciu asi 22 l. V teplom a často suchom období od leta do jesene preto vyžaduje dobrú pravidelnú závlahu. Tento druh kapusty zakoreňuje plytko. Keďže nie je schopná čerpať vlahu z hlbších vrstiev, rastliny preto zavlažujeme častejšie a menšími dávkami. Na obmedzenie strát výparom z pôdy medziriadky častejšie kypríme alebo nastielame.
Kapusta čínska, na rozdiel od kapusty pekinskej, nevytvára hlávku, ale len prízemnú ružicu polovzpriamených listov s výrazne zdužinatelou žilnatinou a stopkami. Čepele listov sú okrúhle, celistvookrajové, zelené, hladké, lesklé. Má kratšie vegetačné obdobie, ako kapusta pekinská, 50-75 dní. Rastlina dorastá na 0,30-0,50 m vysokú ružicu voľných listov. Kapusta čínska je tiež dlhodennou rastlinou. Konzumnú ružicu vytvára len pri krátkom dni, v dlhom dni tvorí rozkonárené súkvetie. Vysievame ju od júna do augusta priamo na stanovište do sponu, 025-0,30 x 0,20 m. Vhodnejšie je pestovanie z minipriesad. Úžitkovou časťou sú listy a stopky, podobne ako pri stopkatom mangolde. Zberáme listové ružice s hmotnosťou 500-800g. Skladovať ju môžeme len krátkodobo – do 2 týždňov.
27. Valeriánka (Valerianella olitoria)
Valeriánka poľná sa nazýva tiež poľný šalát. Je málo rozšírenou, ale hodnotnou zeleninou. Používa sa podobne ako šalát hlávkový. Jeho prednosťou je vyššia nutričná hodnota a vyšší obsah vitamínov.
Konzumná časť je prízemná ružica listov. Zber sa robí od jesene cez zimu až do skorej jari. Pri neskorom letnom výseve sa vyvinie kvalitná ružica prízemných listov. Z hľadiska výživy ľudí je cenná pomerne vysokým obsahom vitamínov, takže tieto sú dostupné v čerstvých listoch počas celej zimy, keď je ponuka čerstvej zeleniny obmedzená.
I keď má veľmi malé nároky, dobré pôdne a klimatické podmienky sú predpokladom dobrej úrody. V osevnom postupe im vyhovuje 2. trať. Pestuje sa ako následná plodina, k čomu má výborné predpoklady pre krátku vegetačnú dobu. Závlaha podmieňuje nielen úrodu, ale aj jej kvalitu – jemnosť listov. Znáša mrazy až do –15 °C bez poškodenia.
Obr. Valeriánka (poľný šalát)
Valeriánku pestujeme po plodinách, ktoré uvoľnia pôdu v letnom období. Seje sa spravidla v dvoch termínoch: na zimný zber začiatkom septembra, na včasný jarný zber v októbri. Septembrový výsev do fóliovníka dáva zber na Vianoce. Jednou z hlavných vecí je, aby rastliny boli dobre vyvinuté pred nástupom mrazov, tj. dobre zakorenené. Na upravený záhon sejeme do riadkov širokých pätnásť až dvadsať centimetrov. Výhodné je osivo zmiešať s pieskom alebo sypkou zeminou, čím sa zlepší rovnomernosť hustoty výsevu. Pred sejbou a po sejbe povrch pôdy povalcujeme. Rastliny vzchádzajú za desať až štrnásť dní od výsevu, povrch pôdy kypríme a súčasne odburiňujeme, aby nám burina neudusila pomalšie rastúcu valeriánku. V zaburinenom poraste by bol sťažený aj zber. Valeriánku počas rastu môžeme prihnojiť liadkom vápenatým v dávke dvadsať gramov na jeden meter štvorcový a aspoň raz týždenne zalievame. Podľa termínu sejby listy zberáme buď v zime alebo skoro na jar.
28. Pestovanie plodovej zeleniny
Plodová zelenina patrí medzi teplomilné rastliny. Vyznačuje sa nielen vysokými nárokmi na teplo, ale aj na pohotové živiny a vodu. Väčšinou sa pestuje z predpestovanej priesady.
29.-30. Paprika
PAPRIKA ROČNÁ — ZELENINOVÁ (Capsicum annuum)
Paprika patrí medzi náročnú teplomilnú zeleninu s dlhým vegetačným obdobím. Najlepšie sa jej darí v ľahších záhrevných pôdach s dostatkom vlahy. Vyžaduje tiež teplú, slnečnú, chránenú polohu. Je náročná na živiny, predovšetkým na draslík. V zeleninárskych osevných postupoch sa zaraďuje do prvej trate po strukovinách a pod. Po zbere predplodiny zaorieme strednou orbou maštaľný hnoj. V jeseni sa tiež odporúča hlboká orba a spoločne s maštaľným hnojom zapracovanie aj priemyselných hnojív. Na jar čo najskôr pôdu posmykujeme a pobránime a až do vysádzania udržiavame v bezburinovom stave. Štrnásť dní pred vysádzaním zapracujeme zvyšnú časť priemyselných hnojív a zabránime.
Kvalitné priesady majú byť vysoké asi 0,1 m, husto olistené s 10 pravými listami a stonkou hrubou 3—4 mm.
Čeľaď: ľuľkovité — Solanaceae
Biologická charakteristika druhu.
Paprika je jednoročná rastlina s plytkou koreňovou sústavou. Stonka je vzpriamená, rozkonárená, s jednoduchými kopijovitými, dlhostopkatými listami. Kvety sú biele alebo žltkasté, samoopelivé. Plodom je viacpuzdrová bobuľa rozličnej farby a tvaru. V trhovej zrelosti bývajú plody biele, žlté až zelené, v botanickej zrelosti väčšinou červené. Chuť môže byť sladká alebo štipľavá. Semená sú sploštené, sústredené v semenici.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Konzumnou časťou je dužinaté oplodie. Obsahuje dvakrát až päťkrát viac vitamínu C než citróny. V plodoch papriky sú obsiahnuté látky antibiotického charakteru (napr. kapsicín). Paprika podporuje trávenie a chuť dojedla. Konzumuje sa surová, v rozličnej kuchynskej úprave i konzervovaná. Staršie kultivary: ‘Citrina*, ‘Amy‘, ‘Atoľ F1, ‘Berta‘, ‘Golde‘, ‘Maryša‘, ‘PCR‘, ‘Rubinova‘. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje 46 odrôd: Almapaprika, Amaryl, Anthea, Aurea, Baba, Barkol, Blava, Bojanka, Branko, Claus, Derma, Duval, Dvorská, Elinor, Fionela, Heidi, Ilika, Ilsa Zel, Irokez (koreninová), Ivica, John, Jorga, Justina, Katrena, Káplár, Kora Zel (koreninová), Lonet, Luciana, Mášenka, Nonius, Nova, Novozámocká (koreninová), PCR, Petra, Pikanta, Polanova, Prometheus, Slovakia, Szentesi kosszarvú, Szentesi piacos, Tonka, Tosinka, Viki Zel, Zelenika, Zuzka, Žitavská.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Paprika patrí medzi náročnú teplomilnú zeleninu s dlhým vegetačným obdobím. Najlepšie sa jej darí v ľahších záhrevných pôdach s dostatkom vlahy. Vyžaduje tiež teplú, slnečnú, chránenú polohu. Je náročná na živiny, predovšetkým na draslík. V zeleninárskych osevných postupoch sa zaraďuje do prvej trate po strukovinách a pod. Po zbere predplodiny zaorieme strednou orbou maštaľný hnoj. V jeseni sa tiež odporúča hlboká orba a spoločne s maštaľným hnojom zapracovanie aj priemyselných hnojív. Na jar čo najskôr pôdu posmykujeme a pobránime a až do vysádzania udržiavame v bezburinovom stave. Štrnásť dní pred vysádzaním zapracujeme zvyšnú časť priemyselných hnojív a zabránime.Predpestovanie priesad, vysádzanie.
Papriku pestujeme z predpestovaných priesad. Osivo sejeme do pareniska alebo fóliovníka v polovici marca. Aby sme urýchlili vzchádzanie, môžeme semená pred sejbou namáčať. Používame buď riedku sejbu, aby sme odstránili prácne rozsádzanie, alebo hustú sejbu naširoko. Rastliny potom musíme vo fáze klíčnych lístkov rozsádzať do sponu 80 X 50 mm do fóliovníka alebo do črepníkov po dvoch rastlinách.
Kvalitné priesady majú byť vysoké asi 0,1 m, husto olistené s 10 pravými listami a stonkou hrubou 3—4 mm.Na pole sa vysádzajú po 15. máji strojové alebo pomocou vysadzovacích kolíkov do sponu 0,65 x 0,25 m po dvoch rastlinách alebo 0,6 x 0,15 m po jednej rastline. Hneď po vysadení zavlažujeme.
Ošetrovanie v období rastu.
Počas vegetácie podľa potreby plečkujeme, pričom súčasne prihŕňame pôdu k rastlinám. Na odburinenie možno použiť aj herbicídy. Prihnojujeme liadkovými hnojivami. Podľa potreby zavlažujeme postrekom alebo brázdovým podmokom.
Zber. Plody na priamy konzum i na konzervovanie zberáme v trhovej zrelosti. Zberáme ich prebierkou, vylamovaním i so stopkou raz za 7 až 10 dní od augusta do októbra. Po zbere ju triedime podľa veľkosti a vzhľadu
31.-32. Uhorky – šalátové, nakladačky
UHORKA (Cucumis saíivum)
Čeľad: tekvicovité — Cucurbitaceae
Biologická charakteristika.
Uhorka vytvára plytkú koreňovú sústavu. Ľahko sa zakoreňuje aj zo stonky, ktorá je popínavá, dužinatá, mierne hranatá. Listy sú dlaňovité, s troma až piatimi lalokmi. Kvety sú kalichovité, žlté, jednopohlavné. Samčie kvety kvitnú rýchlo a sú na hlavnej stonke. Samičie kvety sa zakladajú neskôr, a to predovšetkým na vedľajších stonkách. Plodom je dužinatá bobuľa s hladkým alebo bradavičnatým povrchom. V súčasnom období sú vyšľachtené kultivary so schopnosťou tvorby partenokarpických plodov (bez oplodnenia). Semená sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Najakostnejšie je trojročné osivo.
Význam, využitíe a konzumná hodnota.
Plody uhoriek majú nízku energetickú hodnotu a tiež ich výživná hodnota je zanedbateľná. Vyznačujú sa vysokým obsahom vody (92—96 %). Látky, ktoré obsahujú, majú vplyv na tráviace procesy.
Staršie kultivary:
a) nakladačky— ‘Alena1 F 1, ‘Blanka* F 1, ‘Dana‘ F 1, ‘Nora‘ F 1,
b) šalátovky — ‘Aricia‘ F 1, ‘Corona‘ F 1, ‘Livie‘ F 1, ‘Stela‘ F1.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody:
a) nakladačky: Heliana, Lenka, Sabi Zel, Tamara.
b) šalátovky: Delika PK, Desana, Lavína, Lianka, Lucia, Marulka, Vanda, Veronika, Vesna.
Obr. Uhorky nakladačky
Nároky ara prostredie a prípravu pozemku.
Uhorky vyžadujú ťažšie, humózne, zásadité pôdy. Sú teplomilné, preto sa pestujú len v teplých oblastiach nášho štátu. Sú citlivé na nachladenie. Pokles teploty pod 10 °C už spôsobuje fyziologické poruchy. Pri intenzívnom pestovaní vyžadujú závlahu. Sú náročné na hnojenie dusíkatými hnojivami, neznášajú však vyššiu koncentráciu priemyselných hnojív a prípravky ea báze chlóru. V osevnorn postupe ich zaraďujeme do prvej alebo druhej trate. Pretože úrody uhoriek závisia od hnojenia maštaľným hnojom, zapracovávame ho v jeseni hlbokou orbou. Na jar čo najskôr pozemok posmykujeme a pobránime. Pri jarnej príprave pôdy hnojíme priemyselnými hnojivami. Pred sejbou sa použije herbicíd Balan (5 — 6 l /ha). Seje sa sadivo morené Hermalom L 50.
Predpestovame priesady, vysádzanie, priama sejba. Uhorky pestujeme z predpestovanej priesady alebo z priamej sejby.
a) Uhorky nakladačky pestujeme výhradne z priamej sejby tak, aby vzišli až po neskorých jarných mrazíkoch, t. j. v prvej polovici mája, do hĺbky 30 mm, do riadkov širokých 0,8—1,2 m v závislosti od použitej mechanizácie. Výsevok je 5 kg/ha.
b) Uhorky šalátové pestujeme z predpestovanej priesady aj z priamej sejby. Priesadu pestujeme v skleníku, fóliovníku alebo parenisku. Osivo sa seje v polovici apríla do balíčkov po 1—2 semenách. Uhorky sa predpestujú pri teplote 15—20 °C. Otužená priesada sa vysádza na stanovište v polovici mája, keď má 1—2 pravé listy. Spon je 1 — 1,2 x 0,3 m.
Pri pestovaní z priamej sejby uhorky sejeme už koncom apríla. Možno ich siať aj na záhony prikryté 0,6 m širokou fóliou alebo pod nízke fóliové kryty už v polovici apríla. Zber sa tým urýchli o 2—3 týždne. 
Obr. Uhorky šalátové
Ošetrovanie v období rastu.
Plečkovaním ošetrujeme porasty po vzídení až do zapojenia. Husté porasty prejednotíme na vzdialenosť 0,2—0,3 m vo fáze dvoch pravých lístkov. Po jednotení porast prihnojíme liadkom vápenatým. Vhodná je tiež listová výživa 0,5 % roztokom DAM 390. Od začiatku júla vykonávame ochranu proti hubovým chorobám.
Zber, triedenie a expedícia.
Nakladačky zberáme od polovice júna, uhorky na šalát od konca júla do konca septembra, dvakrát v týždni. Zberá sa prebierkou. Perspektívne sa ráta s jednorazovým zberom pri kultivaroch s hromadným nasadením plodov. Vo veľkovýrobe sa na zber používajú zberové plošiny.
Podľa priemeru a dĺžky sa uhorky triedia ručne alebo na triediacich linkách. Úroda nakladačiek je 8—12 t.ha-1, pri hybridných 30—35 t.ha-1, pri šalátových uhorkách 30—601.ha-1. Expedujeme ich podľa dohody s nákupnou organizáciou.
33.-34. Rajčiak – kolíkový, kríčkový
RAJČIAK (Solanum lycopersicum)
Význam, použitie a konzumná hodnota. 
Týmto spôsobom umožníme pestovanie rajčiakov i v menej priaznivých podmienkach. Morené osivo sejeme v polovici marca do výsevných debničiek. Semeno môžeme siať tiež priamo do balíčkov alebo do črepníkov. Rastliny z debničiek rozsádzame do poloteplého pareniska. Intenzívne vetráme a pred vysádzaním otužujeme. Predpestovanie priesad trvá osem týždňov. Na poľné pestovanie dopestovávame priesady vo fóliovníkoch bez rozsádzania. Pred vysádzaním zapracujeme priemyselné hnojivá a aplikujeme herbicídy. Správne vypestované priesady sú intenzívne zelené, asi 0,25 m vysoké s hrubou stonkou a s nasadeným nerozkvitnutým súkvetím. Pri nízkych kultivaroch sú priesady vysoké asi 0,15 m. Na stanovište vysádzame rajčiaky v polovici mája. Pri vysokých kultivaroch sa osvedčilo pestovanie na drôtenkách v spone 1 (1,5) X 0,4 m tak, že vo výške 1,5 m vedieme rovnomerne napnutý drôt. Na rastline ponecháme jeden výhonok, okolo ktorého omotáme motúz upevnený v kŕčiku a pripevňujeme ho na drôtenku. Ak pestujeme rastliny pri kolíkoch, vysádzame ich v spone 1 X 0,6 (0,8) m. Tento spôsob pestovania je pomerne náročný na prácu a je nákladný.
Čeľaď: ľuľkovité — Solanaceae
Biologická charakteristika druhu.
Rajčiak je jednoročná rastlina s hlbokou koreňovou sústavou. Tiež na stonke sa veľmi ľahko vytvárajú adventívne korene. Stonka je dužinatá, rozkonárená s nepárno perovitými listami. Kvety sú žlté, päťpočetné, samoopelivé, usporiadané v strapcoch. Plodom je bobuľa rozličnej farby, tvaru a veľkosti. Semená sú striebristo plstnaté. Celá rastlina má typickú arómu.
Význam, použitie a konzumná hodnota. Je to obľúbená zelenina. Podporuje trávenie a chuť do jedla. Látky obsiahnuté v plodoch pôsobia ničivo na nežiaduce baktérie. Plody sa konzumujú čerstvé, rozlične upravené alebo konzervované.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujpúce odrody:
a) kolíkové: Adyzel, Ambros, Jergus, Milica, Niki Zel, Sláva Porýni, Tornádo, Žofka.
b) kríčkové: Báb, Bovita, Danuša, Pribina, Rodik, Roti PK, Tomanova, Verunko, Žiara PK.
Nároky ma prostredie a príprava pozemku.
Rajčiaku najlepšie vyhovujú kypré, dobre priepustné, teplé pôdy, bohaté na humus a živiny, s mierne alkalickou pôdnou reakciou. Je to teplomilná a svetlomilná rastlina. Preto sú pre ňu najvhodnejšie teplé chránené polohy, neznáša však uzavreté polohy. Pri nadbytočnej vzdušnej vlhkosti sa rajčiak vyťahuje a je menej odolný proti chorobám. Pri prvých mrazoch zmrzne. V osevnom postupe ho zaraďujeme do prvej alebo do druhej trate, po hlúbovinách, strukovinách, obilninách. Je dobrou predplodinou pre inú zeleninu.
Hneď po zbere predplodiny treba starostlivo pripraviť pôdu. Maštaľný hnoj a časť priemyselných hnojív zaorieme v jeseni. Vhodné je tiež povrch pozemku urovnať a vyznačiť riadky pre záhony pri mechanizovanom spôsobe pestovania rajčiakov.
Predpestovanie priesad, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu.
Týmto spôsobom umožníme pestovanie rajčiakov i v menej priaznivých podmienkach. Morené osivo sejeme v polovici marca do výsevných debničiek. Semeno môžeme siať tiež priamo do balíčkov alebo do črepníkov. Rastliny z debničiek rozsádzame do poloteplého pareniska. Intenzívne vetráme a pred vysádzaním otužujeme. Predpestovanie priesad trvá osem týždňov. Na poľné pestovanie dopestovávame priesady vo fóliovníkoch bez rozsádzania. Pred vysádzaním zapracujeme priemyselné hnojivá a aplikujeme herbicídy. Správne vypestované priesady sú intenzívne zelené, asi 0,25 m vysoké s hrubou stonkou a s nasadeným nerozkvitnutým súkvetím. Pri nízkych kultivaroch sú priesady vysoké asi 0,15 m. Na stanovište vysádzame rajčiaky v polovici mája. Pri vysokých kultivaroch sa osvedčilo pestovanie na drôtenkách v spone 1 (1,5) X 0,4 m tak, že vo výške 1,5 m vedieme rovnomerne napnutý drôt. Na rastline ponecháme jeden výhonok, okolo ktorého omotáme motúz upevnený v kŕčiku a pripevňujeme ho na drôtenku. Ak pestujeme rastliny pri kolíkoch, vysádzame ich v spone 1 X 0,6 (0,8) m. Tento spôsob pestovania je pomerne náročný na prácu a je nákladný.Nízke (kríčkové) rajčiaky vysádzame do dvojriadkov vzdialených 1 m, v riadku na vzdialenosť 0,3 m.
Počas pestovania porast podľa potreby plečkujeme, zavlažujeme a prihnojujeme. Pri vysokých rajčiakoch, ktoré majú bujný vzrast, odstraňujeme bočné výhonky.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu.
Predpokladá starostlivú prípravu pôdy. Najvhodnejším termínom sejby je druhá polovica apríla. Rajčiak sejeme do hĺbky 15—25 mm, do dvojriadkov. Po vzídení plečkujeme a jednotíme.
Týmto spôsobom pestujeme rajčiaky na mechanizovaný zber a konzervárenské spracovanie — vo vhodných podmienkach.
Zber, triedenie a expedícia.
Plody vysokých rajčiakov zberáme ručne, postupne podľa toho, ako sa vyfarbujú. Koncom septembra, pri poslednom zbere i veľké zelené plody na konzervárenské účely.
Plody nízkych, kríčkových rajčiakov na priemyselné spracovanie sa začínajú zberať vtedy, keď je podiel červených plodov 70—80 %, čo býva okolo 15. augusta. Na začiatku dozrievania možno predbežne zberať prebierkou.
Po zbere sa plody triedia podľa veľkosti a vzhľadu, upravujú sa, čistia a odvážajú na ďalšie spracovanie.
35.-36. Melón cukrový, Melón vodový
MELÓN CUKROVÝ (Melo sativus)
Melón cukrový svojím vzhľadom pripomína uhorku. Listy sú však pevnejšie a menej laločnaté. Dlhé stonky sa veľmi rozkonárujú. Kvety sú žlté, rôznopohlavné, cudzoopelivé. Plodom je bobuľa na povrchu hladká, sieťkovaná alebo rebrovitá, so žltou, zelenou alebo oranžovou voňavou dužinou.
Melóny sú všeobecne veľmi náročné na teplo (vodové melóny sú náročnejšie). Vyžadujú ľahšie, priepustné, záhrevné pôdy, bohaté na humus a živiny, dobre zásobené vápnikom a vodou. Trvalejšie zamokrenie však neznášajú.
MELÓN VODOVÝ - DYŇA ČERVENÁ (Citrullus lanatus)
Čeľaď: tekvicovité — Cucurbitaceae
Obr. Melón cukrový
Biologická charakteristika druhu.
Melón cukrový svojím vzhľadom pripomína uhorku. Listy sú však pevnejšie a menej laločnaté. Dlhé stonky sa veľmi rozkonárujú. Kvety sú žlté, rôznopohlavné, cudzoopelivé. Plodom je bobuľa na povrchu hladká, sieťkovaná alebo rebrovitá, so žltou, zelenou alebo oranžovou voňavou dužinou.Dyňa červená (vodový melón) je plazivá rastlina s hlboko laločnatými listami, mohutnejšieho vzrastu ako melón cukrový. Rastliny hlboko zakoreňujú a sú odolnejšie proti suchu. Kvety sú žlté a jednopohlavné. Plodom je veľká guľovitá bobuľa s hladkým tmavozeleným alebo mramorovým povrchom. Dužina je červená, žltá alebo biela, sladká a šťavnatá.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Melóny sa pestujú ako pochúťková zelenina na priamy konzum. Okrem cukrov obsahujú tiež vitamín C.
Staršie kultivary:
— melón cukrový: ‘Oranž‘, ‘Solar‘ F 1, ‘Solartur1, ‘Polidor1 F 1,
— dyňa červená: ‘Dunaj1, ‘Lajko II.‘ F 1, ‘Leda1 F 1, ‘Vitaľ F 1.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce odrody:
— melón cukrový: Bolero, Jupiter, Nektár, Solartur;
— dyňa červená: Bony Zel, Crimpia, Kráľovka, Lajko II, Merlin.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Melóny sú všeobecne veľmi náročné na teplo (vodové melóny sú náročnejšie). Vyžadujú ľahšie, priepustné, záhrevné pôdy, bohaté na humus a živiny, dobre zásobené vápnikom a vodou. Trvalejšie zamokrenie však neznášajú.V osevnom postupe ich zaraďujeme do prvej trate a hnojíme ich rovnako ako uhorky. Hnojivá, ktoré obsahujú chlór, sú nevhodné.
Predpestovanie priesady, vysádzanie, priama sejba.
Melón cukrový pestujeme z predpestovaných priesad alebo z priamej sejby. Predpestovanú balíčkovú priesadu používame pri skorom poľnom pestovaní. Bežnejší spôsob pestovania je z priamej sejby koncom apríla, začiatkom mája do hniezd po 3 — 4 semenách. Hĺbka sejby je 40—50 mm. Priesady vysádzame na stanovište až po 15. máji, keď už nehrozí nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov. Sejeme a vysádzame do sponu 1,2 (1,5) X 0,3 (0,4) m. Úrodu a skorší zber môžeme ovplyvniť nastielaním fólie.
Obr. Melón vodový
Vodový melón pestujeme z priamej sejby rovnakým spôsobom ako melón cukrový, spon sejby je však 1,5 (2,0) X 1,0 m.
Ošetrovanie v období rastu.
Počas pestovania udržiavame pôdu v nezaburinenom stave, v suchom období zavlažujeme. Osobitným ošetrením je zaštipnutie hlavnej stonky za piatym listom, čím dosiahneme jej rozkonárenie. Vodové melóny nezaštipujeme. Na jednej rastline melóna cukrového ponecháme 4—6 plodov, pri vodovom melóne 3-4 plody.
Melóny cukrové začíname zberať od polovice augusta. Vyvinuté plody menia farbu, intenzívne voňajú a rýchle mäknú. Zberá sa postupne, ručne. Dosahuje sa úroda 10—12 t/ha.
Vodové melóny sa začínajú zberať o niečo neskôr, v botanickej zrelosti. Zrelosť plodov poznáme podľa zaschýnania stoniek plodov a podľa dutého zvuku. Pokožka plodov je lesklá. Úroda je 30—40 t/ha.
37. Ľuľok jedlý – baklažán
ĽUĽOK JEDLÝ — BAKLAŽÁN (Solanum melongena)
Baklažán sa vyznačuje nízkou energetickou hodnotou. Obsahuje cukry, bielkoviny, tuky, na vitamíny a minerálne soli je chudobný. Znižuje obsah cholesterolu v krvi a podporuje vylučovanie žlče.
Čeľaď: Ľuľkovité — Solanaceae
Biologická charakteristika.
Vo svojej domovine patrí k viacročným rastlinám. V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročný. Je to kríčkovitá rozkonárená rastlina s jednoduchými pevnými fialovastými listami. Plodom je previsnutá bobuľa rozličnej veľkosti a farby. Najčastejšie býva tmavofialová so zelenkastou dužinou. Semeno je svetlohnedé.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Baklažán sa vyznačuje nízkou energetickou hodnotou. Obsahuje cukry, bielkoviny, tuky, na vitamíny a minerálne soli je chudobný. Znižuje obsah cholesterolu v krvi a podporuje vylučovanie žlče.Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce odrody: Český raný, Klasik, Krasan.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Dobré úrody dosahuje na ľahkých, vzdušných, záhrevných, najlepšie hlinitých, hlinitopiesočnatých pôdach s vysokým obsahom humusu. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Je tiež náročný na dostatok vodných zrážok. U nás sa pestuje v najteplejších chránených oblastiach. V osevnom postupe ho zaraďujeme do prvej trate. Vhodnými predplodinami sú: šalát hlávkový, reďkovka, kaleráb. Nezaraďujeme ho po inej ľuľkovitej zelenine.
Rovnako tak, ako paprika a rajčiak i baklažán vyžaduje kvalitnú prípravu pôdy.
Predpestovanie priesad, vysádzame a ošetrovanie v období rastu.
Pestuje sa z predpestovaných priesad. Osivo sejeme koncom februára do debničiek. Vzídené rastlinky rozsádzame do teplého pareniska v spone 100 X 50 mm. Na stanovište sa vysádza po 15. máji, prípadne začiatkom júna v spone 0,6 X 0,4 m, po dvoch rastlinách. Počas vegetácie udržiavame porast v bezburinovom stave plečkovaním a podľa potreby zavlažujeme. Podľa stavu porastu nechávame na rastlinách štyri až sedem plodov. Vykonávame ochranu proti chorobám a škodcom.
Plody sa začínajú zberať v druhej polovici augusta a zber trvá do prvých mrazov. Plody zberáme v trhovej zrelosti, keď dosiahli typický tvar, veľkosť, farbu a lesk, charakteristický pre daný druh kultivaru. V našich podmienkach sa dosahuje úroda 10—30 t/ha.
38. Tekvica
TEKVICA (Cucurbita)
Čeľaď: tekvicovité — Cucurbitaceae
Biologická charakteristika druhu.
Tekvica je jednoročná, bujne rastúca rastlina, s mohutnými koreňmi. Vodu a živiny čerpá aj z veľkých hĺbok.
Byľ je dužinatá, silná, hranatá, poliehavá. Listy sú dlaňovité, päťlaločné, s dlhými stopkami, drsné, chĺpkaté, podobne ako stonka. Kvety sú žlté, jednopohlavné. Plodom je dužinatá bobuľa rozličného tvaru a farby. Semená má ploché, väčšinou biele.
Z mnohých druhov tekvíc sa najčastejšie pestuje:
- tekvica obrovská — veľkoplodá (Cucurbita maxima L.),
- tekvica obyčajná (Cucurbita pepo),
- tekvica čiernosemenná (figovolistá) (Cucurbita melanosperma).
V SR sa tekvica pestuje prevažne v záhradkách. Produkčných plôch je u nás málo.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
U nás sa tekvica pestuje predovšetkým na konzervárenské účely. Má najmä dietetický význam.
Kultivary:
— tekvica veľkoplodá: Goliáš, Veltruská obrovská,
— tekvica obyčajná: Kveta,
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
I keď tekvica patrí medzi teplomilnú zeleninu, nie je taká chúlostivá na teplo ako uhorka. Vyžaduje však hlboké, výživné a dostatočne vlhké pôdy. Pestuje sa v kukuričnej výrobnej oblasti alebo v chránených polohách repnej výrobnej oblasti. Väčšinou ju zaraďujeme do druhej trate.
Priama sejba.
Tekvicu pestujeme z priamej sejby do pôdy pripravenej rovnako ako pri pestovaní uhoriek nakladačiek.
Osivo sejeme v prvej polovici mája do hniezd po 3—4 semenách. Spon závisí od pestovaného kultivaru.
Pri plazivých kultivaroch je spon 2 X 1,5—2 m, pri kríčkových kultivaroch 1,5 až 1 m. Pri varietach tekvice obyčajnej (kabačky a patizóny) môže byť spon 1—1,5 x 0,6—0,8 m. Hĺbka sejby je podľa pôdy 50—100 mm.
Ošetrovanie v období rastu.
V hniezde ponecháme jednu až dve rastliny, počas pestovania porast podľa potreby plečkujeme a ošetrujeme podobne ako porasty uhoriek.
Zber.
Plody tekvíc kríčkovitého vzrastu sa zberajú v trhovej zrelosti, keď je dužina jemná a semená nie sú zrelé.
Plody plazivých tekvíc sa zberajú v úplnej botanickej zrelosti. Zber je postupný, úroda je 60—100 t/ha.
39. Pestovanie koreňovej zeleniny
Ide väčšinou o dvojročné rastliny, Konzumné časti sú korene, koreňové hľuzy, buľvy, ktoré vyrastajú v prvom roku pestovania.V druhom roku tvoria kvetnú stonku s kvetmi a plodmi. Koreňová zelenina tvorí rozličné čeľade, napr. mrkvovité (mrkva, petržlen, zeler), kapustovité (reďkovka, reďkev, chren), mrlíkovité (repa šalátová). Je významná na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel. Obsahuje vitamíny, minerálne látky, silice, aromatické a iné látky. Možno ju dobre uskladňovať a väčšinou znáša veľmi dobre prepravu.
40. Mrkva
MRKVA OBYČAJNÁ (Daucus carota)
Čeľaď: mrkvovité (Daucaceae)
Biologická charakteristika druhu.
Mrkva obyčajná je dvojročná zelenina, jej konzumnou časťou je zdužnatený koreň rozličného tvaru, sfarbený oranžovo až červenooranžovo karoténom. Listy sú stopkaté, dvakrát až trikrát perovité, strihané, chlpaté. V druhom roku vyrastá zo stredu prízemnej listovej ružice rozkonárená kvetná stonka vysoká 1,5 m. Sákveíie je zložený okolík z drobných belavých kvietkov.
Obr. Mrkva a karotka
Plodmi sú dvojdielne ryhované hnedé nažky so zahnutými háčikmi na okraji, ktoré sa pred sejbou vymrvujú. V 1 kg je 800 000 (vymrvených) semien. Rozmnožuje sa semenom, ktoré pomaly klíči.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Z hľadiska celoročnej spotreby zeleniny je mrkva veľmi významná. Má široké použitie na priamy konzum počas celého roku, na zimné uskladnenie i na konzervovanie. Používa sa ako polievková zelenina, na šaláty a ako príloha. Konzervárensky sa spracováva ako sterilizovaná, mrazená, sušená a na šťavy. Obsahuje cukry, minerálne látky, vápnik, horčík, fosfor a vitamíny (provitamín A a vitamíny skupiny B).
Kultivary sa z pestovateľského hľadiska delia na:
— karotky — majú väčšie, tupo zakončené korene s vyšším obsahom karoténu a majú aj jemnejšiu chuť. Vegetačné obdobie trvá 120 dní,
— mrkvy — sú väčšie, úradnejšie, majú vretenovitý zahrotený koreň a dlhšie vegetačné obdobie (180 dní).
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: Delicia, Lysa, Nantes 3, Olympia, Rubína, Stupická k rychlení.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Mrkva nemá osobitné nároky na polohu, dobre sa jej darí vo vlhkejších podmienkach. Vyžaduje ľahšiu záhrevnú pôdu bohatú na humus, nezaburinenú, s dostatočným obsahom vápnika. Zaraďuje sa do drahej trate. Vhodnými predplodinami sú okopaniny. Mrkva neznáša čerstvý hnoj, pretože sa po ňom korene rozkonárujú a praskajú.
Priama sejba.
Mrkvu pestujeme výhradne z priamej sejby. Sejeme čo najskôr na jar, len čo to pôdne a klimatické podmienky umožňujú. Seje sa do riadkov vzdialených 0,25—0,3 m. Výsevok je 4—6 kg.ha“1, pri použití sejačiek na presnú sejbu sa toto množstvo znižuje na 2 kg/ha. Klíči pomaly, asi 3—4 týždne. Pred sejbou sa pole ľahko uvalcuje, ošetrí herbicídmi a prípadne doplní dávkou dusíka. Podľa účelu zberu sejeme karotku í v neskorších termínoch. Pre najskorší zber ju môžeme siať už v jeseni.
Ošetrovanie v období rastu.
Pretože mrkva pomaly klíči, tvorí sa na povrchu pôdy pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu. Aby rastliny dobre a rovnomerne vzchádzali, ošetruje sa pozemok rotačnými pieckami alebo ľahkými ježkami. Len čo rastliny vzídu, pohrám sa ľahkými bránami, tým sa husté porasty zriedia a odpadá neskoršie jednotenie. Mrkva sa jednotí na vzdialenosť 30—50 mm. Po vyjednotení sa zase podľa potreby prihnojí. Prihnoj uje sa v dvoch dávkach. Proti burinám sa v poraste mrkvy používajú herbicídy. Ak je suché počasie, na ľahších pôdach doplnkovo zavlažujeme. Nerovnomerné zavlažovanie alebo výdatné dažde po suchom období spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. V prípade výskytu škodcov (vosky, méty, vrtivky) sa vykonáva ošetrovanie insekticídnymi prípravkami. Z chorôb sa najčastejšie vyskytuje múčnatka. Podľa odporúčanej metodiky sa ochrana vykonáva fungicídmi.
Zber, triedenie a expedícia.
Skorú karotku, určenú na zber vo zväzkoch, zberáme v júni väčšinou ručne, prebierkou. V prípade zberu celej plochy vyoraním sú nižšie úrody. Karotka sa zväzkuje po 10 kusoch (i s vňaťou). Úroda je 30—40 tisíc zväzkov na 1 ha (t. j. asi 20 t.ha-1). Karotku na priamy konzum zberáme v júli až v auguste, na trh sa dodáva bez vňate. Úrody sa pohybujú okolo 25 t/ha. Neskorá mrkva a karotka sa zberajú v októbri špeciálnymi vyorávačmi, alebo jednoriadkovými i viacriadkovými zberačmi. Úroda je 30—50 t/ha. Karotka i mrkva sa triedia podľa STN do dvoch akostných tried. Skorá karotka sa zväzkuje a spotrebiteľom sa dodáva opraná v prepravkách PE a RPE. Neskorá mrkva a karotka sa zberajú bez vňate, vňať musí byť odrezaná pri hlave koreňa bez poškodenia. Dopravuje sa v prepravkách RPE alebo voľne uložená i vo vreciach.
41.-42. Petržlen záhradný
PETRŽLEN KOREŇOVÝ (Petroselinum hortense)
Petržlen je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára lesklú listovú ružicu dvakrát perovitých dlhostopkatých listov a zdužnatený vretenovitý koreň bielej až žltkastej farby. V druhom roku tvorí asi 1 m vysokú stonku so zloženým okolíkom drobných žltozelených kvietkov. Semeno je podobné mrkvovému, ale nažky nie sú rebrovité a háčikovité. V 1 kg je 800 000 semien. Klíči asi 3—4 týždne.
Petržlen vňaťový (kučeravý) — Kaderavá — bujne rastie, listy sú mierne skučeravené, bohato členené. Vhodný je na poľné pestovanie i na rýchlenie.
Čeľaď: mrkvovité (Daucaceae)
Biologická charakteristika druhu.
Petržlen je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára lesklú listovú ružicu dvakrát perovitých dlhostopkatých listov a zdužnatený vretenovitý koreň bielej až žltkastej farby. V druhom roku tvorí asi 1 m vysokú stonku so zloženým okolíkom drobných žltozelených kvietkov. Semeno je podobné mrkvovému, ale nažky nie sú rebrovité a háčikovité. V 1 kg je 800 000 semien. Klíči asi 3—4 týždne.Význam, použitie a konzumná hodnota.
Petržlen je všeobecne známa zelenina, konzumnou časťou je koreň a vňať. Je trhovo významnou koreňovou zeleninou. Okrem petržlenu koreňového sa pestuje petržlen vňaťový, určený len na spotrebu vňate. Používa sa podobne ako mrkva na priamy konzum i na spracovanie. Koreň i vňať obsahujú aromatické látky, minerálne látky a vitamíny. Vňať má vysoký obsah vitamínu C a provitamínu A.
Kultivary (podľa LRO 2018):
Petržlen koreňový — Dobra, Hanácká, Olomoucký dlouhý.
Petržlen vňaťový (kučeravý) — Kaderavá — bujne rastie, listy sú mierne skučeravené, bohato členené. Vhodný je na poľné pestovanie i na rýchlenie.Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Petržlen má podobné nároky ako mrkva. Vyžaduje hlboké pôdy s dostatkom vápnika a draslíka. Neznáša kamenisté a štrkovité pôdy, kde tvorí rozkonárené korene. Petržlen, rovnako ako mrkva, sa zaraďuje do druhej trate.
Priama sejba.
Petržlen sa vždy seje z priamej sejby. Seje sa skoro na jar alebo v jeseni. Sejeme do riadkov vzdialených 0,25—0,3 m v množstve 6—8 kg.ha“1.
Ošetrovanie v období rastu.
Dôležité je udržiavať bezburinový stav prekyprením a použitím herbicídov. Ďalšie ošetrovanie petržlenu je rovnaké ako pri mrkve.
Zber, triedenie a expedícia.
Petržlen koreňový zberáme buď prebierkou pri skorých zberoch s vňaťou, alebo vyorávaním. Pri skorých zberoch v júli zobraný petržlen zväzkujeme po 10 kusoch a opraný dodávame spotrebiteľom. Od októbra do decembra sa petržlen zberá jednorazovo zberačmi, podobne ako mrkva. Úroda je 12—15 t/ha . Vzhľadom na vysokú mrazuvzdornosť môžeme petržlen koreňový prezimovať aj na stanovišti a zberať na jar. Petržlen sa triedi podľa STN do dvoch akostných tried a dodáva sa v prepravkách RPE, vreciach alebo voľne naložený. Petržlen vňaťový sa zberá priebežne a dodáva sa vo zväzkoch s hmotnosťou 0,1 kg.
Obr. Petržlen vňaťový
43.-44. Zeler buľvový
ZELER BUĽVOVÝ (Apium graveolens var. rapaceum)
Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku tvorí koreňovú buľvu guľovitého alebo pretiahnutého tvaru. Listy sú širokostopkaté, jednoducho perovité a tvoria mohutnú ružicu. V druhom roku vytvára kvetnú stonku vysokú 1 m s okolíkmi drobných belavých kvetov. Semeno je drobná dvojnažka.
Čeľaď: mrkvovité — Daucaceae
Obr. Zeler buľvový
Biologická charakteristika druhu.
Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku tvorí koreňovú buľvu guľovitého alebo pretiahnutého tvaru. Listy sú širokostopkaté, jednoducho perovité a tvoria mohutnú ružicu. V druhom roku vytvára kvetnú stonku vysokú 1 m s okolíkmi drobných belavých kvetov. Semeno je drobná dvojnažka.V 1 kg je 2 500 000 semien. Konzumnou časťou zeleru je buľva i vňať.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Je základnou koreňovou zeleninou, má široké uplatnenie a používa sa počas celého roku. Je trhovo významnou koreňovou zeleninou. Pestuje sa na priamy konzum, na zimné uskladnenie a na konzervárenské spracovanie. Má vysoký obsah minerálnych a aromatických látok, vitamínu C, provitamínu A a vitamínov skupiny B.
Kultivary: ‘Anita ‘Maxim, ‘Orion‘, ‘Kompakt, ‘Radian.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) z r. 2018 eviduje iba tieto kultivary: Klement, Kompakt, Maxim.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Zeler je jednou z najnáročnejších druhov koreňovej zeleniny, najmä na pôdu. Vyžaduje hlinité pôdy bohaté na humus s dostatkom vápnika a dobre zásobené vodou. Zeler zaraďujeme do prvej trate. Je to jediná koreňová zelenina, ktorá znáša priame hnojenie hnojom. V jeseni sa zaoráva hnoj v dávke 50—60 t.ha”1.
Predpestovanie priesady, vysádzanie.
Zeler pestujeme z predpestovanej priesady. Predpestovanie priesady je pomerne náročné, zeler má dlhé vegetačné obdobie. Osivo sejeme skoro na jar (január — február) do debničiek alebo na množiarenské záhony. Výsevok je 40— 60 gt/ha. Zeler pomaly klíči a spočiatku pomaly rastie. V období prípravy priesady vykonávame aj chemickú ochranu proti septorióze a iným hubovým chorobám. Musíme zabezpečiť zateplenie parenísk, prípadne priesadu umiestniť vo vykurovanom skleníku — nesmie prechladnúť. Pripravenú priesadu od marca rozsádzame alebo balíčkujeme. Pri rozsádzaní veľmi skracujeme korene. Ďalej potom sadivo zavlažujeme a vetráme. Otužované sadenice vysádzame v máji na dobre pripravený pozemok, ktorý sme pred vysádzaním ošetrili herbicídmi. Najčastejšie sa vysádza v spone 0,45 x 0,3 m. Po vysadení sa hneď zavlaží.
Obr. Zeler listový a zeler stopkatý
Ošetrovanie v období rastu.
Zeler je náročnou zeleninou, ktorá vyžaduje pravidelné a výdatné zalievanie a pravidelné prihnojovanie. Pri chemickej ochrane proti chorobám a škodcom je vhodné aj prihnojovať na list. Počas vegetácie porast niekoľkokrát preplečkujeme, pričom musíme dbať na to, aby sme neprihrnuli rastliny, pretože by zeler zle tvoril buľvy.
Zber, triedenie a expedícia.
Zeler hľuznatý s vňaťou zberáme v júli až auguste prebierkou zo zahustenej výsadby. Hlavný zber prebieha v októbri až novembri. Na zber sa používajú upravené vyorávače alebo špeciálne zberacie linky. Úrody sú 30—401t/ha. Zobraný zeler sa zvezie na triediacu linku, kde prebehne očistenie, vypranie, vytriedenie a váženie. Zeler v prepravkách (PE a RPE) musí byť na expedíciu čistý, bez koreňov, bez vňate.
45.-46. Chren dedinský
CHREN (Armoracia rusticana)
Chren je trváca rastlina mohutného vzrastu. Má mohutné valcovité korene, na povrchu hnedé, vo vnútri biele, ostré, štipľavé, horkastej chuti. Mohutné listy sú podlhovasté, lesklé, s kratšími stopkami. V strede listových čepelí vyrastajú v lete mohutné byle s drobnými bielymi kvetmi. Chren sa rozmnožuje vegetatívne koreňovými odrezkami.
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika drahé.
Chren je trváca rastlina mohutného vzrastu. Má mohutné valcovité korene, na povrchu hnedé, vo vnútri biele, ostré, štipľavé, horkastej chuti. Mohutné listy sú podlhovasté, lesklé, s kratšími stopkami. V strede listových čepelí vyrastajú v lete mohutné byle s drobnými bielymi kvetmi. Chren sa rozmnožuje vegetatívne koreňovými odrezkami.Význam, použitie a konzumná hodnota.
Chren sa u nás pestuje ojedinele. Jeho celková spotreba je malá, z trhového hľadiska je menej významnou zeleninou. Chren sa používa na priamy konzum, ale predovšetkým na spracovanie, nie však ako zelenina, ale najmä ako pochutina a korenie. Chren obsahuje vitamín C, dusíkaté látky a glykozidy, spôsobujúce ostrú štipľavú chuť.
Kultivary: ‘Krenox*.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Na polohu nie je náročný, najlepšie sa darí v nížinách s vlhkým ovzduším. Vyžaduje hlboké humózne pôdy v druhej trati s doplnkovým hnojením minerálnymi hnojivami.
Predpestovanie sadiva, vysádzanie.
Chren sa pestuje ako jednoročná, niekedy dvojročná rastlina. Rozmnožuje sa vegetatívne koreňovými odrezkami, ktoré získavame pri zbere konzumného chrenu z bočných koreňov. Mali by byť hrubé asi 10 mm a dlhé 0,25 m. Spodnú časť šikmo zrežeme a v strednej časti vyslepíme očká. Tým sa zabráni rastu bočných koreňov. Po zbere sa založí do piesku v pivnici alebo sa uloží do chladiarne. Skoro na jar vysádzame na pripravený pozemok, ktorý bol ošetrený herbicídmi. Sadíme škôlkovacím strojom v spone 0,6 X 0,3 m.
Obr. Chren dedinský (detail)
Ošetrovanie v období rastu.
Podľa potreby sa porast plečkuje a zavlažuje. Po zapojení porast nepotrebuje ďalšie ošetrenie. Robíme chemickú ochranu proti skočkám.
Zber, triedenie a expedícia.
Zberáme v jeseni, len čo začnú zaschýnať listy. Najskôr sa zreže vňať, a potom sa vyorávajú korene upravenými repnými zberačmi. Chren možno tiež zberať aj na jar. Slabé porasty sa zberajú až v druhom roku. Úroda je 10—151t/ha. Po zbere sa korene očistia a upravia podľa STN. Z bočných a slabých koreňov získavame odrezky na množenie v budúcom roku. Triedime podľa STN do dvoch akostných tried.
47. Paštrnák
PAŠTRNÁK SIATY (Pastinaca sativa)
Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá v prvom roku tvorí mohutnejší vretenovitý koreň, podobný petržlenu. Listy má mohutné, stopkaté, jednoducho perovité. U niektorých osôb spôsobujú po dotyku alergiu. V druhom roku tvorí mohutnú 1,5 m vysokú stonku, zakončenú okolíkmi žltých kvetov. Plody sú elipsovité okrídlené dvojnažky. V 1 kg je 180000—200000 semien. Semená klíčia za 3-4 týždne.
Čeľaď: mrkvovité — Daucaceae
Biologická charakteristika druhu.
Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá v prvom roku tvorí mohutnejší vretenovitý koreň, podobný petržlenu. Listy má mohutné, stopkaté, jednoducho perovité. U niektorých osôb spôsobujú po dotyku alergiu. V druhom roku tvorí mohutnú 1,5 m vysokú stonku, zakončenú okolíkmi žltých kvetov. Plody sú elipsovité okrídlené dvojnažky. V 1 kg je 180000—200000 semien. Semená klíčia za 3-4 týždne.Význam, použitie a konzumná hodnota.
Paštrnák bol málo používanou zeleninou, ale v súčasnom období sa začína jeho pestovanie stále viac rozširovať. Pestovateľský je výhodný, pretože dáva podstatne väčšie úrody než petržlen. Oproti petržlenu sa však horšie uskladňuje. Dobre prezimuje vo voľnej pôde, dobre odoláva mrazom. Používa sa namiesto petržlenu na priamy konzum, ale predovšetkým na spracovanie. Má sladkastú chuť. Obsahuje aromatické látky a silice.
Kultivary: ‘Dlouhý bílý‘.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Nároky sú rovnaké ako pri mrkve, horšie klimatické podmienky znesie. Proti mrazu je odolný. Vyššie úrody dáva v úrodných hlinitopiesočnatých pôdach. Zaraďujeme ho do drahej trate po hlúbovinách.
Obr. Pastrnák siaty (list a korene)
Priama sejba.
Pestuje sa z priamej sejby, rovnako ako mrkva, ale seje sa do riadkov od seba vzdialených 0,4 m. Výsevok je 6 kg/ha. Pri použití sejačiek na presnú sejbu sa množstvo znižuje na 2—3 kg / ha.
Ošetrovanie v období rastu.
Po vzídení plečkujeme, jednotíme a udržiavame v bezburinovom stave.
Zber, triedenie a expedícia.
Zberá sa v jeseni v októbri až novembri. V prípade začatia skorej zimy možno zber dokončiť v jarných mesiacoch. Úroda je 20—25 t/ha. Horšie sa uskladňuje, pretože veľmi vyschýna. Paštrnák sa triedi podľa STN do dvoch akostných tried. Dodáva sa v prepravkách RPE alebo voľne uložený.
48. Čierny koreň
ČIERNY KOREŇ (Scorzonera hispanica)
Čierny koreň (hadí mor španielsky) je trváca rastlina s kolovým na povrchu čiernym koreňom, dlhým 0,3 m. Vo vnútri je biely, pri poranení roní mliečnu šťavu. Koreň je konzumnou časťou, má mandľovú sladkastú chuť a je veľmi výživný. Na konzum sa pestuje ako jednoročná plodina. Vytvára ružicu podlhovastých listov, kvet je žltý úbor. Plodom je dlhá čiarkovitá nažka. V 1 kg je 100000 semien.
Čeľaď: astrovité — Asteraceae
Biologická charakteristika druhu.
Čierny koreň (hadí mor španielsky) je trváca rastlina s kolovým na povrchu čiernym koreňom, dlhým 0,3 m. Vo vnútri je biely, pri poranení roní mliečnu šťavu. Koreň je konzumnou časťou, má mandľovú sladkastú chuť a je veľmi výživný. Na konzum sa pestuje ako jednoročná plodina. Vytvára ružicu podlhovastých listov, kvet je žltý úbor. Plodom je dlhá čiarkovitá nažka. V 1 kg je 100000 semien.Význam, použitie a konzumná hodnota.
Čierny koreň je menej pestovanou zeleninou. Najčastejšie sa používa na priamy konzum, podobne ako chren. Čierny koreň sa používa surový alebo konzervovaný v rozličných zeleninových zmesiach. Korene Obsahujú bezdusíkaté látky, cukry, bielkoviny a glykozid inzulín.
Kultivar: ‘Libochovický’.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Vyžaduje podobné podmienky ako ostatné koreňové zeleniny. Lepšie sa mu darí v hlbších, dobre spracovaných pôdach. Zaraďuje sa do druhej trate.
Priama sejba.
Čierny koreň pestujeme z priamych výsevov. Sejeme ručne čo najskôr na jar, do riadkov vzdialených 0,4 m. Výsevok 15— 20 kg.ha'1. Môžeme však použiť aj letnú sejbu v júli až auguste. Pestujeme potom dva roky.
Ošetrovanie v období rastu.
Po vzídení vyjednotíme na 0,10 m, podľa potreby prihnojujeme a niekoľkokrát plečkujeme. Ak sa vyvinú stonky so súkvetím, vylamujeme ho.
Zber, triedenie a expedícia.
Zberáme neskoro v jeseni alebo na jar, pretože je mrazuvzdorný. Korene sú krehké, dlhé a ľahko sa lámu, preto zberáme opatrne. Vňať odrezávame nad koreňovým kŕčikom. Úroda je 15—20 t/ha. Po zbere sa triedi podľa STN a dodáva sa v prepravkách RPE. Dodáva sa hneď k spotrebiteľovi alebo na uskladnenie. Veľmi rýchlo vysychá.
49. Reďkovka, reďkev
REĎKEV SIATA PRAVÁ — REĎKOVKA (Raphanus sativus var. sativus radicula)
Reďkovka je najskoršou zeleninou, preto vyžaduje slnečnú teplú polohu, humóznu pôdu bohatú na živiny. Zaraďuje sa do druhej trate. Neznáša priame hnojenie, sucho a vysokú teplotu. Na jar pohnojíme kompostom v dávke 101.ha“1 a zapracujeme priemyselné hnojivá.
Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu.
Reďkovka je jednoročná rastlina. Konzumnou časťou sú buľvičky (hypokotylové hľuzy), ktoré sú oválne, guľaté, podlhovasté, červenej, bielej, červenobielej alebo žltej farby. Listy sú dlhostopkaté, perovito dielne, chĺpkaté. Kvetná stonka je rozkonárená, vysoká 1 m. Kvety sú biele alebo ružové, plodom je šešuľa s niekoľkými semenami. V 1 kg je 140000 semien.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Reďkovka je najskoršou zeleninou, rýchlenou i poľnou. Vegetačné obdobie je 30—40 dní. Pestuje sa väčšinou ako predplodina alebo následná plodina. Reďkovka sa používa ako pochutinová zelenina. Konzumuje sa v čerstvom stave, má ostrú pikantnú chuť. Obsahuje siličnaté látky, vitamín C a skupinu vitamínov B.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: Reďkovka: Katka, Maria, Milka, Misato Red, Szentesi óriás vaj, Věra. Reďkev: Karmina, Kulata černá.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Reďkovka je najskoršou zeleninou, preto vyžaduje slnečnú teplú polohu, humóznu pôdu bohatú na živiny. Zaraďuje sa do druhej trate. Neznáša priame hnojenie, sucho a vysokú teplotu. Na jar pohnojíme kompostom v dávke 101.ha“1 a zapracujeme priemyselné hnojivá.Priama sejba.
Reďkovku pestujeme z priamych výsevov. Sejeme čo najskôr na jar, postupne až do apríla do riadkov vzdialených 0,2 m. Výsevok je 20—25 kg.ha'1. Na jesenný zber sejeme v septembri. Cez leto reďkovku nepestujeme, pretože vybieha do kvetu.
Ošetrovanie v období rastu.
Je veľmi krátkodobou rastlinou, preto nevyžaduje osobitné ošetrovanie. Pravidelne zavlažujeme, ničíme skočky.
Zber, triedenie a expedícia.
Reďkovku zberáme prebierkou alebo jednorazovo upraveným zberačom.
Reďkovku triedime a zväzku jeme po 10 kusoch. Vypranú expedujeme v prepravkách a hneď dodávame na trh. Rýchle vädne, preto nie je vhodná na uskladňovanie.
50.-51. Ostatná koreňová zelenina.
Červená repa šalátová
ČERVENÁ REPA ŠALÁTOVÁ (Beta vulgarís var. crassa)
Čeľaď: mrlíkovité — Cheaopodiaceae
Biologická charakteristika druhu.
Červená repa šalátová je dvojročná rastlina. Konzumnou časťou je buľva tmavo vínovočervená, rozličných tvarov, guľovitá, sploštená, valcovitá, vretenovitá. Listy sú dlhostopkaté, červenkasté. V druhom roku kvitne zelenkastými kvetmi. Plodom je klbôčko, ktoré uzatvára niekoľko semien. V ! kg je 80000 klbôčok.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Je zeleninou, ktorá sa používa predovšetkým konzervovaná. Dobre sa uskladňuje. Používa sa ako koreňová zelenina na prípravu šalátov buď na priamy konzum, alebo na konzerváciu. Obsahuje pektíny, organické kyseliny a minerálne látky. Cenné je červené farbivo a betaín, pre svoje liečivé účinky.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: 'Monorubra', 'Renova', 'Červená kulatá'.
Nároky ma pestovanie a prípravu pozemku.
Červená repa šalátová neznáša štrkovité a kyslé pôdy. Zaraďujeme ju do druhej trate a hnojíme minerálnymi hnojivami.
Priama sejba. Červenú repu šalátovú pestujeme z priamej sejby do riadkov vzdialených 0,3—0,4 m, výsevok je 12—15 kg/ha.
Ošetrovanie v období rastu.
Po vzídení prebránime, aby sme nemuseli porast jednotiť. Podľa potreby zavlažujeme a prihnojujeme 0,2 l liadku vápenatého na 1 ha. Vykonávame ochranu proti voškám.
Zber, triedenie a expedícia.
Zberáme v októbri repným zberačom, pred zberom odrezávanie vňať. Úroda je 20—30 t/ha. Buľvy sa čistia, triedia a v prepravkách dodávajú na trh. Väčšina úrody sa spracováva v priemysle.
52. Vodnica (okrúhlica)
Vodnica (okrúhlica) - Brassica rapa L. subsp. rapa (L.)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Okrúhlica je výživná koreňová zelenina žiadaná v rôznych kuchyniach po celej Európe, Ázii a východnej Amerike. Je to vynikajúca zelenina patriaca do širokej škály kapustovitých plodín, ako je kapusta, kel, ružičkový kel, a pod. Okrúhlica bola pestovaná ako základná potravina v období starovekého Grécka.
Malé mladé okrúhlice sa zberajú na začiatku ich rastovej fázy. Vtedy sú jemnejšie, sladšie a používajú sa na prípravu šalátov. Ak sa zbierajú neskôr ich chuť je výraznejšia a ich štruktúra je drevnatá. Buľvy okrúhlice môžu mať rôzne tvary, ako napríklad guľovité, hruškovité, valcovité, čo záleží od množstva podmienok pri jej raste, ako je množstvo vlahy, pôda a iné faktory.
Malé mladé okrúhlice sa zberajú na začiatku ich rastovej fázy. Vtedy sú jemnejšie, sladšie a používajú sa na prípravu šalátov. Ak sa zbierajú neskôr ich chuť je výraznejšia a ich štruktúra je drevnatá. Buľvy okrúhlice môžu mať rôzne tvary, ako napríklad guľovité, hruškovité, valcovité, čo záleží od množstva podmienok pri jej raste, ako je množstvo vlahy, pôda a iné faktory.U nás je okrúhlica známa aj ako vodnica a to preto, že obsahuje až 95 % vody, sušina má vysoký obsah bezdusíkatých látok až 65 %, 12 % bielkovín, 12 % buničiny, 8 % popolovín a 2 % tukov.
Zdravotné výhody okrúhlice
Okrúhlice majú veľmi nízku kalorickú hodnotu, obsahuje len 28 kalórií na 100 gramov. Avšak, sú veľmi dobrým zdrojom antioxidantov, minerálov, vitamínov a vlákniny.
Čerstvé korene sú skutočne jedným z bohatých zdrojov vitamínu C, poskytovať 21mg alebo 35% doporučenej dennej dávky vitamínu C na 100 g. Vitamín C je vo vode rozpustný silný antioxidant, ktorý telo potrebuje pre syntézu kolagénu. Tiež pomáha odstraňovať škodlivé voľné radikály z tela, a tým zabraňuje vzniku rakoviny, zápalov a pomáha zvýšiť imunitu.
Okrúhlice sú zásobárňou mnohých životne dôležitých živín, obsahujú niektoré minerály a vitamíny, a to niekoľkonásobne väčšie množstvo ako iná koreňová zelenina. Listy sú veľmi bohaté na antioxidanty, ako je vitamín A, vitamín C, karotenoidy, xantín a luteín. Okrem toho sú listy výborným zdrojom vitamínu K.
Okrem toho je horná časť rastliny teda listy sú tiež veľmi dobrým zdrojom vitamínov skupiny B-komplex ako foláty, riboflavín, pyridoxín, kyselina pantoténová a tiamín.
Čerstvé zelené listy sú tiež vynikajúcim zdrojom dôležitých minerálnych látok, ako je vápnik, meď, železo a mangán.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúci kultivar: Albina.
53. Kvaka
Kvaka – Brassica napus L. convar. napobrassica (L.) RCHB.
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Kvaka pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie a rastie nadivoko v mnohých európskych krajinách. Považuje sa za dvojročnú bylinu. 
V prvom roku vyklíči zo semena, urobí ružicu listov na krátkej stopke a na jeseň posťahuje živiny pod krátku stopku do buľvy, aby prečkala zimu. Na jar z buľvy vyrazí, urobí dlhú stopku, žlto zakvitne a vytvorí šešulky so semenami. Tie sa v prírode vysejú, vyklíčia a cyklus pokračuje. V podstate sa to všetko odohrá za rok, ale pestuje sa v dvoch kalendárnych rokoch. Preto kvaku radíme k dvojročkám.
V prvom roku vyklíči zo semena, urobí ružicu listov na krátkej stopke a na jeseň posťahuje živiny pod krátku stopku do buľvy, aby prečkala zimu. Na jar z buľvy vyrazí, urobí dlhú stopku, žlto zakvitne a vytvorí šešulky so semenami. Tie sa v prírode vysejú, vyklíčia a cyklus pokračuje. V podstate sa to všetko odohrá za rok, ale pestuje sa v dvoch kalendárnych rokoch. Preto kvaku radíme k dvojročkám.Buľva má bielu farbu alebo rôzne odtiene žltej, prípadne s troškou fialovej. Vodnica rastie veľmi rýchlo a za desať týždňov od vysiatia v priaznivom počasí vytvorí v priemere 8-centimetrové buľvy. Preto je vhodná ako strnisková plodina.
V niektorých krajoch bola kedysi veľmi rozšírená. U nás napríklad v okolí Žiliny ju volali „kvačka“ a varili s fazuľou. Dokonca sa aj pestovala s fazuľou, pretože obe plodiny sa dobre znášajú.
Z 2,5 kg semena sa vytvorí asi 40 ton buliev. Aj keď buľvy obsahujú len jednu desatinu sušiny, je to obrovské pomnoženie.
Kvaka, ak ju nezachytí sucho, vytvorí jemnú dužinu, trochu pripomínajúcu chuťou reďkovku. Je dobrou súčasťou šalátov i zeleninou na zahryznutie. Škoda, že u nás jej pestovanie upadlo.
54. Pestovanie cibuľovej zeleniny 
Do tejto skupiny patrí väčšinou dvojročná zelenina z čeľade ľaliovitých. Konzumnou časťou sú cibule, cibule s listeňmi alebo ten listy s vysokým obsahom vitamínu C. Má špecifickú chuť a vôňu. Používa sa na priamy konzum, na úpravu jedál i na konzervovanie, Je väčšinou nenáročná na vodu a pestuje sa najmä na ľahších pôdach.
55.-56. Cibuľa kuchynská
CIBUĽA KUCHYNSKÁ (Allium cepa)
Cibuľa kuchynská je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvára vlastná cibuľa ako zásobný orgán, rozličného tvaru a farby. Zväzkovité korene vyrastajú po obvode podcibulia. Listy sú rúrkovité, voskovo oinovatené. ¥ druhom roku rýchle vyrastajú nové lístky a kvetný stvol s okolíkom belasých kvetov. Plodom je tobolka. Semená sú červené, trojhranné.
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Biologická charakteristika druhu.
Pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie. Je to prastará pestovaná úžitková rastlina, rozšírená po celom svete.
Cibuľa kuchynská je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvára vlastná cibuľa ako zásobný orgán, rozličného tvaru a farby. Zväzkovité korene vyrastajú po obvode podcibulia. Listy sú rúrkovité, voskovo oinovatené. ¥ druhom roku rýchle vyrastajú nové lístky a kvetný stvol s okolíkom belasých kvetov. Plodom je tobolka. Semená sú červené, trojhranné.Význam, použitie a konzumná hodnota.
Chemické zloženie cibule do značnej miery ovplyvňujú podmienky stanovišťa a spôsob výživy.
Cibuľa obsahuje 87—89 % vody, vitamíny, vlákninu, bezdusíkaté látky, popoloviny a prchavé éterické oleje. Podporuje tráviace procesy, chuť do jedla, ovplyvňuje črevnú mikroflóru a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu, má antibiotické účinky. Patrí medzi najdôležitejšiu pestovanú zeleninu.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: Alice, Aragon, Argenta (biela), Bordovka PK (červená), Cappado, Delano, Hanka, Hiberna (pre zimné pestovanie), Rapida, Saphire, Štutgartská, Tigger, Všetana, Wonder, Zlatka PK.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Najlepšie sa cibuliam darí v hlinitopiesočnatých pôdach, neutrálnych až slabo alkalických, dobre zásobených pohotovými živinami a v dostatočne vlhkých. Preto na jej pestovanie vyberáme také polohy, v ktorých je najviac zrážok v počiatočných fázach rastu. Vo vyšších polohách a vo vlhkom prostredí sa predlžuje vegetačné obdobie, zhoršuje akosť a trvanlivosť cibule.
V osevnom postupe sa zaraduje do druhej, prípadne tretej trate. Dobrými predplodinami sú okopaniny.
Hĺbka jesennej orby je 0,18—0,27 m, podľa slávu a typu pôdy. Ideálne je nechať pôdu cez zimu v hrubej brázde. Jarná príprava pôdy sa skladá zo smykovania, bránenia, prípadne valcovania. Zásadou je, aby bol povrch pôdy starostlivo urovnaný. Pre neskoré letné výsevy musí byť pôda dobre a rovnomerne spracovaná a primerane spevnená. Cibuľu pestujeme:
1. z priamej sejby2. zo sadzačky —dvojročný spôsob pestovania,3. zo sadiva —jednoročný spôsob pestovania.
Priama jarná sejba.
Týmto spôsobom pestujeme cibuľu v dobrých pôdach s možnosťou skorej sejby (marec, začiatok apríla), čo umožňuje dobré využitie zimnej vlahy a rýchly počiatočný rast. Všeobecne odporúčaný výsevok je 4,5—8 kg/ha. Pred výsevom osivo moríme Hermalom alebo Agronalom. Hĺbka sejby je 20—30 mm. Seje sa do dvojriadkov alebo do pásov širokých 70—100 mm, vzdialených od seba 0,4 m. Pozemok sa po zasiatí spevní valcovaním. Po 8—10 dňoch po zasiatí aplikujeme herbicídy (Ramrod WP, Prevenol com.). Počas pestovania udržiavame porast v bezburinovom stave. Ak je porast hustý, prebráni sa ľahkými bránami mierne šikmo na smer riadkov.
Nevyhnutná je ochrana proti chorobám, predovšetkým proti peronospóre cibuľovej (Kuprikolom, Novozirom N 50).
Priania jesenná sejba.
Osivo sa seje v druhej polovici augusta, pričom zvýšime výsevok o 10—18 %. Ostatná agrotechnika je rovnaká ako pri pestovaní z priamej sejby. Do príchodu mrazov vytvoria rastliny 2—3 pravé listy, cibuľu s priemerom 5—7 mm a bohatú koreňovú sústavu. Rastliny nemajú byť prerastené, pretože ich často poškodzuje mráz, na jar tiež ľahko vybiehajú do kvetu. V jeseni sa zapracovávajú draselné a fosforečné hnojivá spoločne s polovicou priemyselných dusíkatých hnojív. Porast sa nejednotí. Na jar sa preplečkuje, prihnojí liadkom a ošetruje herbicídmi.
Pestovanie zo sadzačky. Sadzačku pestujeme zo semena. Seje sa v marci do pôdy pripravenej ako na priamu sejbu. Výsevok je 100—140 kg/ha. Po sejbe pôdu povalcujeme a ošetrujeme podobne ako pri priamej jarnej sejbe. Porast sa nejednotí. V hustom poraste sa vytvárajú drobné cibuľky. V prvých týždňoch môžeme prihnojovať liadkom vápenatým. Sadzačku zberáme v júli, keď kŕčik listov mäkne a listy začínajú klesať. Sadzačku zberáme ručne. Dosúša sa na poli v pásoch a v tenkej vrstve na lieskach. Po usušení sa sadzačka triedi sitami do 4 tried:
1. sadzačka s priemerom 7—15 mm,2. sadzačka s priemerom 15—20 mm,3. sadzačka s priemerom 20—25 mm,4. sadzačka s priemerom nad 25 mm.
Na pestovanie sú vhodné prvé tri triedy. Dôležité je uskladnenie sadzačky. Dosúša sa pri teplote 30 °C asi dva až tri týždne a potom sa uskladňuje pri teplote 20 °C na vzdušnom suchom mieste. Kolísanie teplôt v priebehu uskladňovania ovplyvňuje kvitnutie. Menšie sadzačky (do 10 mm) nemajú sklon k vybiehaniu. Sadzačku vysádzame koncom marca, začiatkom apríla do dôkladne pripravenej pôdy. Vysádzame do hĺbky 20-—30 mm buď ručne, alebo pomocou špeciálne upravených sejačiek. 
Sadzačky musia byť čisté, suché a riadne vytriedené. Potreba sadzačky na 1 ha závisí od veľkosti:
Sadzačky musia byť čisté, suché a riadne vytriedené. Potreba sadzačky na 1 ha závisí od veľkosti:1. trieda ( 7—15 mm) — 0,75—1,3 t/ha1,2. trieda (15—20 mm) — 1,5 t/ha,3. trieda (20—25 mm) — 3,0 t/ha.
Spon vysádzania sadzačky je 0,25 x 0,10 m, resp. 0,30 x 0,07. Pre mechanizovanú sejbu sa odporúča záhonový spôsob sejby. Ošetrovanie počas vegetácie je rovnaké ako pri pestovaní z priamej sejby.
Pestovaníe zo sadiva. V našich podmienkach sa tento spôsob používa len výnimočne.
Zber, triedenie a expedícia.
Bezpečným znakom dozrievania cibule je zaschýnanie vňate v kŕčiku, postupné žltnutie a klesanie listov k zemi. V praxi sa začína so zberom, keď je poľahnutá jedna tretina až polovica vňate porastu. U nás je najrozšírenejší dvojfázový zber. Spočíva v tom, že cibuľa sa v prvej fáze vyorie, urovná do radu a nechá sa asi päť dní preschnúť. (Za nepriaznivých podmienok sa dosuší vo vzdušných priestorných miestnostiach). V druhej fáze sa pomocou zberačov zberá, nakladá na dopravné prostriedky a odváža sa do skladu.
Cibuľu zo sadzačky zberáme v júli, z priamej jarnej sejby zberáme v auguste až septembri. Cibuľu z priamej jesennej sejby zberáme buď koncom mája ako zelenačku, alebo konzumnú cibuľu v júli. Neuskladňujeme ju s inými plodinami. Uskladňuje sa v suchých, dobre vetrateľných priestoroch.
57.-58. Cesnak kuchynský
CESNAK KUCHYNSKÝ (Allium sativum)
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Biologická charakteristika druhu.
Cesnak pochádza zo stredoázijskej oblasti. Cibuľu má zloženú z drobných cibuliek — strúčikov, vyrastajúcich z podcibulia. Korene sú zväzkovité a mohutnejšie než pri cibuli kuchynskej. Listy sú ploché, žliabkovité. Horný koniec je zahrotený. Kvetný stvol je olistený, zakončený súkvetím sterilných kvietkov. V bazálnej časti okolíka sa tvoria pacibuľky. Rozlišujeme dva typy pestovaných cesnakov:
Obr. Cesnak paličiak
1. paličiaky — tvoria kvetné stvoly. Strúčiky majú fialové, šupiny sú ružovkasté. Strúčiky sú zložené do dvoch radov — obvodové a stredové. Pestujú sa väčšinou ako zimné. Majú horšiu uskladniteľnosť.
2. nepaličiaky — netvoria kvetný stvol, majú menšiu cibuľu, biele šupiny, drobnejšie strúčiky, sú usporiadané nepravidelne a sú kosákovite zahnuté. Uskladniteľnosť je dobrá. Delia sa na:
a) širokolisté — pestujú sa na zimné vysádzanie,
b) úzkolisté — pestujú sa na jarné vysádzanie.
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Cesnak obsahuje v sušine bielkoviny, tuky, sacharidy, vlákninu, popoloviny, vitamíny a prchavé silice. Má antibiotické účinky, upravuje črevnú mikroflóru, krvný tlak a redukuje cukry.
Staršie kultivary:
— zimné: Alan, ‘Ropal, Záhorský,
— jarné: Japo, Prim.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: Matúš, Mojmír.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku.
Cesnaku najlepšie vyhovujú stredne ťažké pôdy, dobre zásobené humusom. Nesmú byť zamokrené ani vysychavé. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo alkalická. Dobre znáša aj mrazivejšie zimy. V osevnom postupe ho zaradujeme do druhej trate. Vhodnou predplodinou sú okopaniny a obilniny. Na živiny je náročnejší než cibuľa kuchynská, predovšetkým na fosfor a draslík. Po zbere predplodiny sa pozemok podmietne a krátko ponechá v hlbokej brázde. Pred vysádzaním musí byť pôda dobre spracovaná, uľahnutá a patrične urovnaná.
Vysádzanie a ošetrovanie v období rastu.
Morene sadivo sa vysádza v spone 0,3 (0,4) x 0,1 (0,12) m. Nepaličiaky sa obyčajne vysádzajú v menšom spone. Hĺbka vysádzania je 50- -80 mm. Spotreba sadiva je 0,6—1,5 t/ha1. V jeseni vysádzame v polovici októbra, nepaličiaky vysádzame pokiaľ možno ešte v marci. Počas vegetácie udržiavame porast v bezburinovom stave. Pri jesennom vysádzaní pri prvých väčších mrazoch je vhodné nastielanie. Na jar sa porasty pobránia ľahkými bránami a podľa potreby sa plečkuje alebo okopáva. Proti chorobám a škodcom aplikujeme chemické prípravky.
Zber.
Znakom zrelosti cesnaku je zaschýnanie vňate. U nás sa zimne kultivary zberajú obyčajne v júli a jarné kultivary v auguste. Cesnak sa vyoráva, kladie do riadkov a nechá sa preschnúť. Zberá sa rozličnými typmi zberačov. Uskladňuje sa očistený, vytriedený a zdravotne bezchybný.
Obr. Cesnak nepaličiak
59.-60. Pór
PÓR (Allium ampeloprasum)
Svojou biologickou hodnotou sa vyrovná cibuli kuchynskej. Ovplyvňuje vylučovanie žalúdočných štiav a má význam pri liečbe srdcových ochorení.
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Biologická charakteristika druhu.
Divo rastúce druhy pochádzajú predovšetkým z oblasti Stredomoria. U nás sa pór pestuje ako jednoročná alebo dvojročná zelenina. V prvom roku sa tvoria listy a cibuľa, ktorá je zložená z vybielených listov. Korene sú zväzkovité, vyrastajú z podcibulia. Listy sú kopijovité, na báze žliabkovité. V drahom roku vyrastá kvetný stvol. Kvety sú usporiadané v okolíku, belavozelené až ružovkasté. Plodom je trojpuzdrová tobolka, semená sú trojhranné, čierne. Botanicky rozlišujeme dve formy póru:
a) letnú: Allium ampeloprasum subsp. holmense,
b) zimnú: Allium ampeloprasum subs. porrum.
Význam, použitie a konzumná hodnote.
Svojou biologickou hodnotou sa vyrovná cibuli kuchynskej. Ovplyvňuje vylučovanie žalúdočných štiav a má význam pri liečbe srdcových ochorení.Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje iba kultivar: Leonard.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Vyžaduje hlboké hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, neutrálne až slabo kyslé, dobre zásobené živinami a polohy s vyššou relatívnou vlhkosťou. V osevnom postupe sa zaraďuje do prvej alebo do druhej trate. Je veľmi náročný na hnojenie draselnými hnojivami. Na predplodinu je nenáročný.
Predpestovanie priesady, vysádzanie.
Pór pestujeme z predpestovanej priesady alebo z priameho výsevu. Priesada póru sa predpestuje v hustých radoch a udržiava sa v nezaburinenom stave. Na stanovište sa vysádza najneskôr začiatkom júla, keď má tri až štyri pravé listy. Upravenú priesadu vysádzame hlboko, do sponu 0,42 (0,45) x 0,10 m a zavlažíme.
Priama sejba.
Pri pestovaní z priamej sejby sejeme naklíčené osivo do dobre pripravenej pôdy, po jej obschnutí do hĺbky 20 mm; vzdialenosť medzi riadkami je 0,425 m. Výsevok je 4 kg/ha. Po zasiatí pôdu spevníme a zavlažíme. Po vzídení sa porast jednotí a aspoň dvakrát plečkuje. Pri poslednom plečkovaní sa kŕčiky prihŕňajú. Počas pestovania porast prihnoj ujeme a udržiavame v nezaburinenom stave.
Zber.
Zberáme v jeseni alebo skoro na jar. Porast sa podoráva a pór sa ručne vyťahuje a čistí sa. Pri trhovej úprave sa listy skracujú o jednu tretinu až polovicu, korene na 10 mm. Priemerná úroda je 30 t/ha.
61. Pažítka
PAŽÍTKA (Allium schoenoprasum)
Význam, použitie a konzumná hodnota.
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Pažítka má euroázijský pôvod. Divo rastie aj u nás. Je to trváca mra-zuvzdorná rastlina, rastúca v hustých trsoch. Listy sú duté, šidlo vité, vysoké asi 0,3 m. Cibuľky sú jednoduché, drobné. V druhom roku po zasiatí vytvára tenký stvol s okolíkom ružových alebo fialových kvietkov. Semená sú drobné, v malej čiernej tobolke.
Význam, použitie a konzumná hodnota. Pestuje sa pre zelené listy, ktoré sa používajú predovšetkým v čerstvom stave na prichutenie a ozdobu jedál. Obsahujú rovnaké látky ako cibuľa kuchynská. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúce kultivary: 'Pražská', 'Jemná'.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Vyhovuje jej predovšetkým stredne ťažká hlinitá pôda s dostatkom humusu a priemerným obsahom vápnika. Na pozemku sa nemajú vyskytovať trváce buriny. Na hnojenie je najvhodnejší dobre uležaný kompost.
Priama sejba.
Najčastejšie sa pestuje z priamej sejby. Seje sa buď do riadkov vzdialených 0,3 m, alebo do záhonov naširoko v marci až apríli, alebo koncom leta v septembri alebo v októbri. Výsevok je 4,5— 6 kg/ha.
Pri pestovaní pažítky delením trsov postupujeme tak, že trsy delíme buď skoro na jar, alebo neskoro v lete, keď už dozreli semená. Delením trsov získame jednotný a akostný materiál, ktorý vysádzame do sponu 0,3 x 0,15 m. Po vysadení rastliny zalejeme, predovšetkým v letnom období, prihnojujeme a odburiňujeme. Na stanovišti pažítku nepestujeme dlhšie než tri až štyri roky.
Zber.
Z priamej sejby sa pažítka zberá v druhom roku po vysiali. Pri intenzívnom pestovaní môžeme získať v priebehu roka päť až sedem zberov. Pravidelným zrezávaním sa zvyšuje úroda.
62. Ostatná cibuľová zelenina
63. Cibuľa zimná
CIBUĽA ZIMNÁ (Allium fistulosum)
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Je to trváca rastlina, mrazuvzdorná a odolná proti niektorým chorobám. Nároky a použitie má ako pažítka. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje nasledujúci kultivar: Luna.
Pestuje sa zo semena, ktoré sejeme priamo na pole alebo sa predpestováva a na stanovište sa vysádza v máji až júni do sponu 0,3 x 0, 3 m. Môže sa siať alebo vysádzať aj do dvoj riadkov so vzdialenosťou 0,14 m. Výsevok je 15 kg.ha“1. Trsy delíme počas júna — júla. Vysádzame ju do sponu 0,3 x 0,1 m. Ošetrovanie počas vegetácie je ako pri ostatnej cibuľovej zelenine.
Obr. Cibuľa zimná
64. Šalotka
CIBUĽA - ŠALOTKA (Allium ascalonicum)
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Biologická charakteristika druhu.
Je to trváca, mrazuvzdorná rastlina, morfologicky podobná cibuli kuchynskej. V priebehu vegetácie vytvára na podcibulí dcérske cibuľky v rozličnom počte. Hlavné cibule sú podlhovasté, pod spoločnou šupinou sú ukryté článkovité cibule. Listy sú duté, šidlo vité. Kvetný stvol je oblý, olistený, so súkvetím belavých kvietkov.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku.
Cibuľa je nenáročná rastlina na pôdne a klimatické podmienky. Darí sa jej aj vo vyšších netradičných oblastiach pestovania. Vyžaduje pôdu v starej sile, vyhnojenú priemyselnými hnojivami. V osevnom postupe ju zaraďujeme do tretej a štvrtej trate.
Pôdu pripravíme v jeseni a cez zimu ju necháme v hrubej brázde. Na jar musí byť pôda dobre prekyprená a urovnaná.
Obr. Cibuľa šalotka
Vysádzanie a ošetrovanie v období rastu.
Cibuľky s priemerom asi 30 mm vysádzame skoro na jar alebo v jeseni, do sponu 0,3 x 0,1 m. Na menších plochách je vhodnejší spon 0,25 x 0,1 m, hĺbka vysádzania je 50 mm. Spotreba sadiva je asi 0,2—0,6 kg /m2. Počas vegetácie sa porast udržuje čistý pomocou herbicídov, pôdu udržiavame v dobrom fyzikálnom stave kyprením.
Zber.
Pri priaznivých podmienkach sa zberá už koncom júna, len čo začne vňať žltnúť a vädnúť. Vybrané cibule sa nechajú obyčajne v radoch obschnúť, očistia sa a uskladňujú na lieskach s drôteným dnom.
64. Perlovka
PERLOVKA
(Allium sativum subsp. ophioscomdon)
Čeľaď: ľaliovité — Liliaceae
Perlovka pochádza zo Stredomoria. Má podobné zloženie ako cibuľa kuchynská. Je vhodná predovšetkým na konzervovanie, prípadne na priamy konzum. Je príbuzná póru. Dorastá do výšky 0,3—0,4 m. Tvorí zhluky samostatných malých cibuliek so strieborne lesklými šupinami. Na podmienky stanovišťa nie je náročná. Vzhľadom na obťažný zber sú pre ňu vhodné ľahké pôdy.
Vysádza sa koncom júna a v auguste do sponu 0,2 x 0,05 m. Perlovka dobre prezimuje a na jar pokračuje v raste.
Zber je veľmi prácny. Cibuľky, ktoré sú v hĺbke 50—70 mm, vyberáme lopatkou.
Obr. Cibuľa perlovka
-