Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov

So  zvyšovaním kultúrnej úrovne a stúpajúcou úrovňou vzdelania sa zvyšujú  aj nároky na úpravu prostredia, v ktorom žijeme a pracujeme. Väčšina  ľudí začína dnes pociťovať nedostatočný styk s prírodou a jej prvkami,  najmä rastlinami. Prírodu si do interiéru môžeme priblížiť, ak v ňom  budeme pestovať črepníkové rastliny, alebo z rastlinného materiálu  vytvárať rozličné úpravy. Rastlina zjemní strohosť architektonického  vybavenia interiéru, farebne ho oživí a dodá mu osobitú krásu aj  útulnosť.

Výber  kvetín pre dekoráciu obytného prostredia závisí najmä od tepelných a  svetelných podmienok. Na trvalú dekoráciu sa používajú črepníkové  rastliny s okrasnými listami. Črepníkové rastliny s okrasnými kvetmi sú  väčšinou určené na krátkodobé použitie, takisto ako rezané kvety.  Veľkosť rastlín musí zodpovedať veľkosti miestnosti i veľkosti priestoru, ktorý jej môžeme poskytnúť, aby neprekážala prevádzke,  prípadne netienila. V stiesnených miestnostiach sa rastliny umiesťujú na  nábytok, zavesujú na steny a kvetinové stojany.
Pestovanie  rastlín v miestnostiach, kde sa na kúrenie alebo varenie používa plyn,  je problematické Väčšina ich za niekoľko mesiacov zožltne a postupne  odumiera. Medzi pomerne trvácne druhy patria Billbergia. klívia,  monstera a zelenec. Trvalá kvetinová výzdoba sa dopĺňa pri slávnostných  príležitostiach alebo sviatkoch kvitnúcimi rastlinami alebo kvetmi  aranžovanými v miskách a vázach, ale nesmie sa zabúdať ani na kvetinovú  dekoráciu stola. Cez zimu sa používajú suché a prírodné materiály.  Kvetinová výzdoba miestnosti musí byť v súlade s jej vybavením i  farebným riešením.

RASTLINY NA PRACOVISKÁCH
Charakter  pracovísk je veľmi premenlivý a takisto aj ich mikroklíma, a preto je  ich kvetinová dekorácia náročnejšia. Všade tam, kde to podmienky  umožnia, používajú sa kvetiny ako nevyhnutné dekoračné prvky, ktoré  priaznivo ovplyvňujú duševný a zdravotný stav pracujúcich a vplývajú na  ich spokojnosť i pracovnú výkonnosť. Rastliny sa umiesťujú vo väčšom  zoskupení —  do mís, debničiek, na kvetinové stolíky a do hydroponických nádob, aby  ich ošetrovanie bolo ľahšie a estetický účinok väčší. Tam, kde sú väčšie  voľné plochy stien, možno využiť rozličné typy závesov s popínavými i  previsnutými rastlinami. Rastliny sa umiesťujú tak, aby netienili,  neprekážali prevádzke a netrpeli od prievanu. Keď sú svetelné podmienky  zlé, treba nad skupiny rastlín umiestiť žiarivky. Lepšie podmienky na  umiestenie rastlín sú v kanceláriách. Podľa veľkosti miestnosti sa tu  môžu uplatniť ako solitéry, tak aj zoskupenia rastlín. Vo výrobných  priestoroch treba dbať do úvahy rozličné chemické výpary, prašnosť,  prievan, výkyvy teplôt ap. Tam, kde nemožno použiť črepníkové rastliny,  sú vhodné úpravy zo suchých materiálov. Skoro v každej dielni, výrobnej  hale, chodbe i kancelárii možno pestovať kvetiny, zoskupiť ich a  umiestiť tak, aby sa z nich stala prirodzená, organická súčasť  priestoru.

RASTLINY V SPOLOČENSKÝCH MIESTNOSTIACH
Spoločenské  miestnosti sú určené na rozličné účely a od toho závisí ich vybavenie.  Kvety sú určené na ich architektonické dotváranie a vytváranie  slávnostnej atmosféry, niekedy prispievajú aj k ich útulnosti. Vyberajú  sa rastliny, ktoré sú menej náročné na ošetrovanie. Zoskupujú sa do  väčších útvarov alebo sa pestujú aj väčšie solitérne rastliny. Základnú  trvalú výzdobu tvoria rastliny s okrasnými listami, ktorá sa pre  rozličné príležitosti dopĺňa aranžovanými kvetinami. V moderných  budovách sa už pri výstavbe pamätá na umiestenie kvetín rozličnými  vitrínami, osobitne vybudovanými plochami na vysadenie rastlín, bazénmi  na zvlhčovanie ovzdušia, klubovniach, kultúrnych miestnostiach,  hoteloch, reštauráciách ap. sa umiesťujú na stôl malé vázy
alebo  misky s niekoľkými kvetmi alebo len konárikmi zelene na spríjemnenie  prostredia i na zvýšenie kultúry stolovania. Úroveň kvetinovej výzdoby  interiéru i starostlivosť o ňu svedčí o kultúrnosti človeka, jeho pomeru  k spoločnosti i hodnotám, ktoré spoločnosť vytvorila.

V   záhradníckych podnikoch možno začať s hydroponickým pestovaním už pri  rozmnožovaní rastlín. Odrezky rastlín sa zapichujú na vodotesne upravené  rozmnožovateľské záhony do substrátu alebo priamo do vložiek  hydroponických nádob. Spočiatku sa zavlažujú čistou vodou, po zakorenení  slabým živným roztokom. Jeho koncentrácia sa postupne zvyšuje až na  optimálnu hodnotu. Teplota roztoku sa pohybuje medzi 20 - 26 °C  podľa druhu rastlín. Neskoršie sa udržiava na takej výške, akú si  vyžaduje pestovaný druh pri normálnej kultivácii. Keď rastliny dorastú  do trhovej veľkosti, umiestnia sa do plášťa hydroponickej nádoby so  živným roztokom a potom sa expedujú. Aj mladšie rastliny z normálneho  porastu sa môžu zbaviť zeminy, korene treba umyť vo vode a prevliecť cez  otvory vložky hydroponickej nádoby, v ktorej sa upevnia pomocou  substrátu. Vonkajšia nádoba - plášť - sa naplní vodou do takej  výšky, aby medzi vložkou a hladinou zostal najmenej 20 mm vysoký  priestor pre vzduch. Po vytvorení novej koreňovej sústavy z belavých  koreňov sa voda vymení za slabší živný roztok, ktorého koncentrácia sa  postupne zvyšuje. Vodu treba dopiňať podľa toho, ako sa odparuje. V  období vegetačného pokoja znižujeme hladinu živného roztoku.  Hydroponické nádoby môžu byť z keramiky alebo z plastov. Majú mať menej  výrazný farebný povrch. Na pohľad sú estetickejšie ako normálne  kvetináče a môžu sa dlhý čas používať. Aj kvetinové stolíky upravené pre  hydropóniu sú vhodným doplnkom zariadenia moderného interiéru. V   hydropónii dobre rastie väčšina rastlín, najmä v teplejších  priestoroch, v ktorých teplota neklesá pod 15 - 18 °C. Využije sa všade tam, kde má byť ošetrovanie kvetín čo najjednoduchšie.
Hydroponické  pestovania umožňuje umelo riadiť minerálnu výživu rastlín v ľahko  prijateľnej forme a v správnom pomere i koncentrácii. Pracovné náklady  sa pritom znižujú na minimum. Zároveň sa znižuje i nebezpečenstvo  šírenia chorôb z pôdy, ktorá sa pri hydroponickom spôsobe pestovania  nepoužíva. Pravda, s prípravou zariadení potrebných na takéto pestovanie  sú spojené vyššie finančné náklady. Je  viac spôsobov, ako zostaviť živné roztoky. Buď ich pripravíme z  jednoduchých minerálnych hnojív, z viaczložkových minerálnych hnojív,  alebo zo špeciálnych hydroponických prípravkov, ktoré sa predávajú v  špecializovaných predajniach vo forme ľahko rozpustných tabliet. Tieto  tablety umožňujú jednoduchú prípravu živného roztoku.
Pri  hydroponickom pestovaní musíme dbať na špeciálne požiadavky jednotlivých  druhov rastlín. Sú to: dusík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, síra a  železo. Okrem týchto základných prvkov by mal roztok obsahovať i stopové  prvky bóru, molybdénu, medi, zinku atď.
Na tento spôsob pestovania  sú najvhodnejšie črepníkové rastliny, ktorých ozdobou sú hlavne listy a  ktoré na svoj rast nepotrebujú pôdu. Hydroponické pestovanie má veľa  výhod. Odpadá pri ňom pravidelné zalievanie a rastliny netrpia suchom  ani prílišným premokrením. Živný roztok v nádobách vystačí i na niekoľko  týždňov a rastliny majú optimálnu výživu na svoj rast. Vďaka málo  náročnému ošetrovaniu a minimálnej možnosti nákazy z pôdy sa tento  spôsob pestovania hodí najmä do priestorov, ktoré vyžadujú čistotu a  zdravé prostredie, ako sú nemocnice či zdravotnícke zariadenia, ale aj  výskumné ústavy, laboratórne zariadenia atď. Menšie nádoby sú vhodné do  uzatvorených miestností.
V hydropónii sa môžu pestovať takmer všetky črepníkové kvetiny kvetiny.

4. Zásady pestovanie a spôsoby použitia

Črepníkové rastliny s okrasnými kvetmi patria u nás tradične medzi trhové dôležité záhradnícke výrobky. Sú obľúbené najmä ako darčekové izbové kvetiny. V poslednom čase sa používajú aj do vysádzaných misiek. Niektoré druhy sa predávajú ako rezané kvetiny (napr. Euphorbia pulcherrima, Cyclamen persicum, Saintpaulia ionantha). Predávajú sa hneď na začiatku kvitnutia, aby zákazníkovi čo najdlhšie v  byte kvitli. Záhradníci musia rátať s nepretržitou obmenou pestovaného  sortimentu, lebo sa objavujú nové kultivary s lepšími vlastnosťami. Na  trh sa uvádzajú aj nové druhy kvitnúcich črepníkových rastlín.
Požiadavky týchto izbových rastlín na jednotlivé vegetačné činitele závisia nielen od pestovaného druhu, prípadne kultivaru, ale aj od vývinového štádia rastlín. Všeobecne mladé rastliny v čase klíčenia a v prvých obdobiach svojho vývinu potrebujú vyššie teploty než dospelé rastliny. Napr. cyklámen vyžaduje v čase klíčenia optimálnu teplotu 18 až 20 °C, mladé rastliny potrebujú pre ďalší rast a vývin teploty 16 až 22 °C (podľa vývinovej fázy a ročného obdobia) a mladým kvitnúcim rastlinám najlepšie vyhovujú teploty 12 až 15 °C.

Zásady pestovania a rozmnožovania črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi sú  v podstate rovnaké ako izbových rastlín s okrasnými listami. Pretože po  postrekovaní vznikajú na kvetoch a pukoch škvrny, zavlažujú sa buď  priamo do črepníka, alebo podmokom, prípadne sa používa kvapkové zavlažovanie. Úsilie po racionalizácii výroby kvetín spôsobuje zmeny v technológii pestovania, ktoré sa prejavujú nielen zvýšenou kvalitou výrobkov, ale aj skracovaním pestovania.
Na základe moderných poznatkov výskumu má väčšina týchto kvetín už tak prepracovanú metodiku pestovania, že sa môžu dopestovať k určitým termínom pri využití priosvetľovania, zatemňovania a dodržania optimálnych teplôt. Prepracované je aj používanie regulátorov rastu retardačného charakteru (napr. Retacel, Alar), ktoré pomáhajú získať kvalitné výpestky kompaktného vzrastu s kratšími internódiami, ale pri tej istej veľkosti kvetov.

Pri ochrane rastlín pred chorobami a škodcami sa používajú tie isté prípravky ako pri črepníkových rastlinách s okrasnými listami. Pestovateľ musí prípadný výskyt choroby alebo škodcu signalizovať a vlastná ochrana je už v rukách odborníkov, ktorí pracujú v každom veľkom záhradníckom podniku.
Menšie podniky miestneho hospodárstva a prevádzkárne služieb dnes prevažne nakupujú mladé črepníkové kvetiny na dopestovanie (napr. cyklámeny, senpólie, Poinsettie) od špecializovaných podnikov, ktoré môžu dopestovať tieto rastliny vo veľkom množstve, sortimente a požadovanej kvalite celkom podľa zásad modernej veľkovýroby.

Niektoré  druhy črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi stále pat medzi dôležité  trhové rastliny, ktoré sa pestujú na predaj najčasšie na určitý termín  daný ročným obdobím (na jar muškáty, ibište alebo významnými sviatkami  (na Vianoce begónia ’Glorie de Lorraine’,  prýštec najkrajší, na MDŽ rododendrony, cinerárie), iné sa predávajú  takmer po celý rok (senpólie). Predávajú sa na začiatku rozkvitania, aby  v interiéri kvitli čo najdlhšie.
Uplatňujú sa ako solitéry, do  vysádzaných misiek i kvetinových stolíkov, ale aj ako jednotlivé  darčekové rastliny či v darčekových košoch. V zimnom období, keď je  nedostatok rezaných kvetov, sa používajú na rezanie (cyklámen, prýštec,  hviezdnik, senpólia).
Aby bol trh zásobovaný rovnomerne, rastliny  treba rozmnožovať postupne a používať rôzne pestovateľské zásady, ktoré  ovplyvnia ich vývin, a tým aj termín kvitnutia. Úpravou dĺžky svetelného dňa sa dosiahne termínované obdobie kvitnutia na najvhodnejšie obdobie z hľadiska ich odbytu (prýštec, kalanchoa) alebo sa obdobie kvitnutia ovplyvní pestovaním pri určitých teplotách (senpólia, rododendrony, hortenzia).

Sortiment  črepníkových rastlín s okrasnými kvetmi treba stále doĺňať novými  vyšľachtenými kultivarmi, prípadne novými druhmi, a tým obohacovať trh.  Rozširuje sa pestovanie F1 hybridov, ktoré bohatšie kvitnú a aj ich  farebný sortiment je širší. Technológia pestovania črepníkových rastlín s  okrasnými kvetmi sa postupne zjednodušuje, ale predovšetkým sa skracuje  dĺžka ich kulácie. Prehlbuje sa špecializácia výroby. Niektoré podniky  sa zaobeú len pestovaním mladých rastlín s dobrým zdravotným stavom a  bohatším sortimentom (cyklámeny, prvosienky, muškáty), ďalšie podniky  ich dopestujú na predaj. Na získanie  kvalitnejších výpestkov sa používajú regulátory rastu (Alar, Retacel a  i.). Pomocou nich získavame nižšie, kompaktnejšie a bohatšie kvitnúce  rastliny a ušetríme ručnú prácu. Pestovateľské zásahy sú podobné ako pri  črepníkových rastlinách s okrasnými listami, častejšie sa používa  spodné zavlažovanie, aby sa po zálievke postrekovaním netvorili na  kvetoch škvrny. Moderné, špecializované kvetinárske podniky majú  vybudované laboratóriá, v ktorých zamestnávajú vyškolených pracovníkov  na výživu a ochranu rastlín proti chorobám a škodcom. Títo pracovníci  udržiavajú porasty v dobrom zdravotnom stave a usmerňovanou výži  dosiahnu rýchlejší rast i bohatšie kvitnutie rastlín.

Aphelandra — afelandra
Je to rastlina s peknými kvetmi a okrasnými listami, ktorá je vhodná najmä pre tropické okná alebo vitríny. V byte sa môže pestovať iba prechodne, kým je dostatočná vlhkosť vzduchu. Obľúbená je aj do vysádzaných kvetinových mís. Môže sa pestovať aj v hydropónii. Pochádza z riedkych tropických brazílskych pralesov. Rastlina je asi 0,35 m vysoká, má dužinaté stonky a podlhovasto kopijovité, tmavozelené listy s výraznou bielou žilnatinou. Vrcholové súkvetie — klas — tvoria súmerné rúrkovité kvety, ktoré majú dvojpyskovitú korunu a v jej pazuchách vyrastajú výrazne zafarbené listene. Kvitne v období od apríla do októbra asi 2 mesiace.
Aphelandra squarrosa je pôvodný druh, ktorý sa už nepestuje, ale pestujú sa iba jej variety alebo krížence:
A. s. var. leopoldii — má široko kopijovité listy, dlhé až 0,30 m, svetložlté listene a tmavožlté kvety.
A. s. var. louisae — má úzko elipsovité listy, dlhé iba 0,12 m, citrónovožlté listene a tmavožlté kvety.
Pestuje sa kultivar: Dania‘ — má široké, striebristo žilkované listy. Bohatšie kvitne.
Rastliny potrebujú svetlé, ale pred priamym slnkom zatienené stanovište. V lete jej vyhovuje teplota 20 až 25 °C, v zime 18 až 20 °C. Potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu. Od  jari do jesene vyžaduje pravidelné a výdatné zalievanie, prípadne aj  prestriekanie vodou izbovej teploty. Od marca do augusta sa raz do  týždňa prihnojuje 0,2% roztokom  viaczložkového hnojiva s pomerom živín N:P:K = 18:6:12, čím sa  podporuje nielen vegetatívny rast, ale aj množstvo a veľkosť kvetov. Po  odkvitnutí nastáva menej výrazné obdobie pokoja pri obmedzenom zalievaní a trochu zníženej teplote. V januári alebo vo februári sa rastlina zreže na 0,15 m a presadí do humóznej zeminy, bohatej na živiny, s pôdnou reakciou pH = 5,0 až 6,5. Pri zvýšenej pestova-
teľskej teplote, primeranom zalievaní a prípadnom tienení už v pomerne krátkom čase zasa vyrastie. Zvyčajne sa rozmnožuje odrezkami. Asi 0,10 m dlhé vrcholové odrezky sa režú tesne pod listami. Dolné listy sa odstránia a rezná plocha sa namočí do stimulátora. Odrezky sa zapichujú do malých črepníkov naplnených zmesou rašeliny a piesku. Najlepšie sa zakorenia do väčších črepníkov, naplnených zmesou bohatou na živiny. Včas ich treba zaštipovať, aby sa rozkonárili. Trhové jednovýhonkové rastliny sa vypestujú zvyčajne za 8 až 10 mesiacov, zaštipované viacvýhonkové za 10 až 12 mesiacov. Opadávanie listov obvykle spôsobuje preschnutie koreňového balu. Hnedé škvrny na listoch sa objavujú v prostredí so suchým vzduchom. Z hubových chorôb sa vyskytuje pleseň sivá, vädnutie a zahnívanie koreňov a bázy stonky. Občas sa zo živočíšnych škodcov vyskytujú aj roztočíky, červce a štítničky.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Acalypha hispida, Aeschynanthus radicans (syn. Trichosporum lobbianum), Aeschynanthus speciosus; Beloperone guttata; Brunfelsia pauciflora; Crossandra infundibuliformis (syn. G. undulifolia); Dipladenia - hybridy; Episcia cupreata; Jacobinia camea; Medinilla magnifica; Pachystachys lutea...

Begónia — begónia

Kvitnúce  begónie sú trhovo významné kvetiny, ktoré sa v pomerne veľkom množstve  pestujú na výzdobu bytov a pracovísk. Niektoré druhy sú vhodné aj do  okenných debničiek a kvetinových mís alebo na záhony v parku či v  okrasnej záhradke.
Pochádza z  tropických a subtropických oblastí Ameriky, Afriky a Ázie, kde sa  vyskytuje viac než 1000 druhov. Rastliny sú byliny alebo polokry,  rastúce vzpriameno, plazivo alebo previsnuto. Listy sú väčšinou  nesúmerné. Kvety sú jednopohlavné, samčie aj samičie tvoria spoločné  súkvetie. Dôležitými trhovými kvetinami sú: Begonia lorraine - hybridy (Begónia ‘Gloire de Lorraine‘)  sú medzidruhové krížence B. socotrana X B. dregei. Rastliny vytvárajú  početné drobnejšie, jednoduché, prevažne samčie kvety v riedkych  strapcoch. Kvitnú od novembra do januára. Najviac sa pestuje kultivar: ‘Marina' —  má tmavoružové kvety. Všetky druhy begónií obľubujú teplo, vlhko a  kyprú humusovú zeminu. Neznášajú prudké slnko. Vyžadujú pravidelné  zalievanie mäkkou vodou a kvitnúce rastliny rovnomernú teplotu 14 až 16  °C. Pretože majú slabé stonky so sklonom k políhaniu, priväzujú sa o  paličky. Odkvitajúce kvety treba pravidelne odstraňovať. Pestujú sa len  ako jednoročné rastliny. Vrcholovými aj listovými odrezkami sa  rozmnožujú cez celý rok. Pri teplote 20—22  °C sa obvykle zakorenia za 3 týždne. Pestovateľský substrát musí mať  kyslú reakciu (pH = 5,0 až 6,0). Vegetatívny rast možno podporiť  predĺžením dňa na 14 hodín. Stredne veľké kvitnúce rastliny možno získať  po 6 až 9 mesiacoch pestovania, drobnejšie rastliny už za 3,5 až 5  mesiacov. Niekedy rastliny trpia bakteriózou, múčnatkou a plesňou sivou.  Zo škodcov ich napáda najmä háďatko skleníkové.

Begonia corallinae, Begonia elatior - hybridy...

Sinningia — gloxínia
Je to významná darčeková kvetina, ktorá je vhodná aj do vysádzaných mís a na najrozličnejšie krátkodobé dekorácie. Pochádza z tropických pralesov Brazílie, kde rastie na vlhkých a trochu zatienených miestach. Rastliny sú 0,25 až 0,30 m vysoké. Vytvárajú väčšie alebo menšie podzemné hľuzy, krátku stonku a veľké, stopkaté, plstnaté, pomerne krehké listy vajcovitého tvaru s výraznou žilnatinou. Z listových pazúch vyrastajú veľké zvončekovité kvety s viac alebo menej zvlneným okrajom. Kvitnú od augusta do septembra, podľa toho, kedy sa začali pestovať. Pestujú sa: Sinningia x speciosa (S. hybrida). Je to súhrnné označenie pre letničky, ktoré sa pestujú. Majú vzpriamené kvety červenej, modrej a bielej farby, prípadne aj dvojfarebné. Niektoré kultivary sú v čistých farbách, iné majú odlišné odtiene, bodkované alebo škvrnité hrdlo, prípadne odlišne zafarbený lem. Kvitnúce rastliny sa musia umiestiť tak, aby neboli na priamom slnku. Teplota v miestnosti nemá klesnúť pod 15 °C. Vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu. Nevyhnutné je pravidelné zalievanie vlažnou vodou. Prihnojuje sa každé dva týždne strednou dávkou viaczložkového hnojiva. Pri nadmernom zalievaní mladé výhonky hnijú. Po odkvitnutí treba zalievanie postupne obmedzovať. Listy potom začnú žltnúť a rastliny úplne zatiahnu. Rastliny prezimujú pri stálej teplote okolo 15 °C. Niektoré kultivary vytvárajú hľuzy, ktoré sa cez zimu uchovávajú buď zasypané rašelinou, alebo sa môžu nechať aj v črepníku, ale nesmú vyčnievať zo zeme. V januári alebo februári začne hľuza spravidla znovu pučať. V tom čase sa vysadí alebo presadí do črepníka naplneného zmesou listovky, pareniskovej zeminy, hnojivej rašeliny a piesku. Sadí sa plytko tak, aby vrchol hľuzy vyčnieval. Črepník sa postaví do teplej miestnosti na svetlo. Z vypučaných výhonkov sa nechajú iba tri najpevnejšie, ostatné sa odstránia, prípadne sa môžu použiť aj ako odrezky na rozmnožovanie. O 14 až 16 týždňov po vysadení začínajú rastliny zvyčajne znovu kvitnúť. V  súčasnosti sa gloxínie v záhradníckych podnikoch pestujú prevažne zo  semena, pretože väčšina kultivarov vytvára iba malé hľuzy. Semeno sa  môže vysievať od októbra do marca. Najčastejšie sa však vysieva v januári, lebo rastliny sa najlepšie

predávajú v júni. V menších podnikoch zvyknú osivo siať postupne, vždy s odstupom niekoľkých týždňov, aby sa kvitnúce rastliny získavali v rozličnom čase. Seje sa do zmesi preosiatej a preparenej listovky, rašeliny a piesku. Je veľmi jemné. V 1 g býva 25 000 až 30 000 semien. Keďže klíčia na svetle, iba sa zľahka pritlačia na povrch substrátu a prikryjú sklom. Pri optimálnej teplote 25 až 30 °C semenáčiky vzídu asi do 14 dní po vysiatí. Rozmnožovať sa môžu aj listovými alebo vrcholovými odrezkami. Mladé rastlinky sa prvýkrát rozsádzajú po vyvinutí prvého listu, t. j. asi 4 týždne po sejbe, na vzdialenosť 30 X 35 mm, druhýkrát sa rozsádzajú, keď sa začnú dotýkať, čo býva asi o 8 týždňov po sejbe, na vzdialenosť 80 X 80 mm. Osvedčuje sa spodná zálievka, založená na princípe vzlínania vody z pieskového lôžka stolového záhona, na ktorom sú rastliny rozostavené v črepníkoch. Od začiatku apríla treba rastliny tieniť a chrániť pred prudkým slnkom. Pred expedíciou sa gloxínie nezalievajú, aby listy neboli príliš krehké a nelámali sa. Potom dobre znášajú dopravu aj na väčšiu vzdialenosť. Priosvetľovaním mladých rastlín sa urýchli rast, vývin, a teda aj kvitnutie asi o 2 až 4 týždne. V zahraničí sa na tento účel používajú žiarivky alebo lampy s výkonom 100 až 150 W na 1 m2, ktoré visia asi 0,70 m nad rastlinami. Priosvetľuje sa už od vzídenia semenáčikov počas 12 týždňov tak, aby sa deň predĺžil na 16 hodín. Čerstvo presadené rastliny však neznášajú intenzívne priosvetľovanie, a preto sa
niekoľko hodín tienia hodvábnym papierom, aby im nezbeleli listy. Priosvetľovanie starších rastlín nie je ekonomické. Pestovateľské obdobie na získanie trhových rastlín trvá zvyčajne 5 až 8 mesiacov a závisí od termínu sejby, pestovateľskej technológie, ako aj veľkosti konečných črepníkov. Rastliny poškodzujú najmä strapky, roztočce a listové háďatká.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Achimenes- hybridy; Smithiantha - hybridy; Streptocarpus- hybridy...

Saintpaulia — senpólia

Je  to obľúbená črepníková kvetina, ktorá sa používa aj do vysádzaných  misiek. Úspešne sa môže pestovať aj v hydropónii. Kultivary s dlhšími  stonkami sa používajú aj na rezanie. Vo váze vydržia svieže 6 až 8 dní.  Pochádza z pralesov tropickej Afriky. Rastlina vytvára trvácu ružicu  tmavozelených, mäsitých, dlhostopkatých, jemne chlpatých listov. Kvitne  prevažne na jar, ale pri správnom ošetrovaní skoro celý rok. Pestujú sa:  Saintpaulia ionantha.  Jednotlivé kultivary majú jednoduché, poloplné alebo plné kvety. Trhové  najvýznamnejšie majú modré kvety, menej významné fialové, ružové,  červené alebo biele, prípadne sú dvojfarebné. Lupienky môžu byť na  okraji hladké, zvlnené, skuč'eravené alebo jemne rozstrapkané. Sú  vyšľachtené aj kutivary s kučeravými alebo žltobielo panašovanými  listami. Rastliny potrebujú v zime dostatok svetla, kým v lete skôr zatienené stanovište. Optimálna zimná teplota je 18 až 22 °C, v lete 22  až 24 °C.

Pestujú  sa v pomerne malých črepníkoch, a preto je dôležité pravidelné  zalievanie vodou izbovej teploty. Nesmú sa zalievať na listy, lebo na  nich vznikajú škvrny. Pri prílišnom zalievaní im ľahko zahnívajú korene.  V období plnej vegetácie, t. j. od marca do októbra, sa prihnojujú 0,2%  roztokom viaczložkového hnojiva. Odkvitnuté stonky treba odstraňovať,  aby sa nezačali vytvárať semená. Pri presádzam sa použije zmes  pareniskovej zeminy s rašelinou a pieskom. Optimálna pôdna reakcia je pH  = 6,2 až 7,3. Skoro výhradne sa rozmnožuje listovými odrezkami, čo je  za priaznivých pestovateľských podmienok možné v hociktorom ročnom  období. V špecializovaných podnikoch sa odoberajú odrezky iba zo  zdravých, bohato kvitnúcich a dobre živených
rastlín. Listy majú byť  dobre vyzreté a 5 až 10 mesiacov staré. Najlepšie sa zakoreňujú listy s  čepeľou širokou asi 40 mm. Stopka listu sa skráti na 10 až 20 mm.  Odrezaný koniec sa namočí do stimulátora a zapichne do stolového  množiarenského záhona tak, aby listová čepeľ vyčnievala šikmo hore. Na 1  m 2 množiarenského záhona sa umiesti 500 až 600 odrezkov. Ako substrát  sa používa čistý piesok alebo perlit, prípadne zmes rašeliny, piesku a  perlitu. Optimálna teplota vzduchu a substrátu pri zakoreňovaní odrezkov  má byť 20 až 24 °C, vtedy sa odrezky zakorenia asi o 3 až  4 týždne. Asi o 2 týždne neskoršie sa na báze čapíka vytvorí 2 až 6  malých rastlín. V zime je svetelná intenzita príliš nízka, a preto je  vhodné priosvetľovať na 14 až 16 hodín denne (100 W na 1 m 2). Naopak, v  lete je vysoká svetelná intenzita .spomaľuje rast a vývin rastlín), a  preto sa v tomto období odrezky z mladej rastliny musia tieniť. Mladé  rastlinky rastú najlepšie pri teplote 20 až 22 °C. Od vysadenia počas  asi 2 týždňov má byť teplota asi o 2 °G vyššia. Potom sa buď rozsadia na  väčšiu vzdialenosť, alebo sa vysadia do črepníkov s priemerom 70 až 80  mm, ktoré sú naplnené zmesou listovky, rašeliny a piesku. S postupujúcim  rastom sa rastliny presádzajú do väčších črepníkov. Pri správnom  spôsobe pestovania možno z listových odrezkov získať menšie kvitnúce  rastliny už o 5 až 6 mesiacov, väčšie rastliny s niekoľkými ružicami o 7  až 8 mesiacov. V zimnom období sa toto pestovateľské obdobie o 1 až 2  mesiace predlžuje. Pri pestovaní umiestime na 1 m 2 asi 30 až 40 rastlín  v konečných črepníkoch. Na rastlinách sa vyskytuje žltá škvrnitosť  listov, ktorú spravidla spôsobujú fyziologické činitele. Z hubových  chorôb spôsobuje škody múčnatka, pleseň sivá, hniloba koreňového kŕčika a  baktériová hniloba listov alebo stoniek.

Hippeastrum — zornica
Je to obľúbená črepníková cibuľová kvetina do  svetlých okien. Môže sa pestovať aj hydroponicky. Odrezané stonky s  vyvinutými pukmi sa môžu bez ťažkostí dopravovať aj na veľké  vzdialenosti. Vo váze potom rozkvitnú až do posledného puku a svieže  vydržia 8 až 10 dní. Pôvodné druhy pochádzajú z oblastí periodického  sucha tropickej a subtropickej Ameriky. Rastliny majú guľaté cibule s  veľkosťou obvodu až 0,40 m. Súčasne s dutým stvolom vyrastajú z cibule  remeňovité, asi 60 mm široké a až 0,70 m dlhé listy. Súkvetie tvoria  zvyčajne 4 zvončekovité kvety, z ktorých každý je až 0,25 m široký. Nepreparované cibule kvitnú od decembra do marca. Dnes sa pestujú hybridy, na ktorých vzniku sa podieľalo asi 10 rozličných druhov.
“Vittatum-hybridy“ —  sú veľkokveté, s veľkými cibuľami a menším počtom kvetov. Medzi ne patrí široký sortiment kultivarov šarlátovočervenej, lososovej, oranžovej, ružovej, bielej farby, aj dvojfarebné. "Gracilis-hybridy" —  majú menšie kvety, ale bohatšie kvitnú. Vytvárajú viac drobnejších  cibúľ, ale aj viac stvolov. Okrem červeno kvitnúcich kultivarov sú vyšľachtené aj kultivary s ružovými, bielymi alebo pruhovanými kvetmi.
Rastlinám  sa dobre darí na svetlom okne v miestnosti so stálou teplotou 18 až 20  °C. Na založenie kvetov je nevyhnutné každoročné obdobie odpočinku —  pokoja, a to od konca septembra do polovice decembra. V tom čase sa  rastliny nesmú zalievať, ale ich treba udržiavať pri teplote okolo 15  °C, aby im zaschli všetky listy. Až keď cibuľa začína znovu pučať,  vysadí sa do črepníka tak, aby polovicou vyčnievala nad povrch zeminy a  postaví sa na svetlo pri izbovej teplote okolo 20 °C. Spočiatku sa  zalieva len mierne. Až keď kvetný stvol vyrastie nad cibuľu, treba  zalievanie zvýšiť v závislosti od termínu vysádzania a teploty, rastliny  rozkvitnú o 1 až 3 mesiace. Po odkvitnutí sa rastlina ďalej zalieva a  prihnojuje, aby mala dostatok pekných listov.
Až po zaschnutí nadzemných častí sa vyberie z pôdy a uskladní pri optimálnej teplote  až  18 °C až do nového vysádzania. Dcérske cibuľky sa neoddeľujú od  materských cibúľ skôr, kým nemajú vytvorené vlastné korienky. Kvitnúcu  rastlinu môžeme dopestovať z dcérskych cibúľ priemerne za 2 roky.  Rastliny sa môžu rozmnožovať aj semenami, ktoré sa vysievajú hneď po  dozretí do piesočnatej listovky na vzdialenosť 30 X 30 mm. Pri teplote  22 až 25 °C spravidla vyklíčia o 2 až 3 týždne. Neskoršie sa semenáčiky  rozsádzajú na vzdialenosť 60 X 60 mm a potom sa ešte presadia na 0,15 X  0,15 m. Ďalej sa pestujú pri teplotách 20 až 25 °C bez odpočinku, takže  kvitnúce rastliny sa získavajú väčšinou po rokoch pestovania.
V špecializovaných  podnikoch sa rastliny rozmnožujú najmä cibuľovými odrezkami, a to 2 až 3  mesiace po odkvitnutí. Veľká cibuľa sa rozreže podobne ako citrón na 30  až 60 dielikov, pričom na každom musí zostať kúsok podcibulia. Odrezky  sa zasypú drevným uhlím a založia pomerne husto vedľa seba do debničky,  naplnenej zmesou rašeliny a piesku tak, aby boli celé zakryté. Pri  stálej teplote 25 až 30 °C sa za 8 až 12 týždňov vytvoria drobné dcérske  cibuľky, ktoré sa pestujú podobne ako semenáčiky. Najvážnejšou chorobou zorníc je červená spála. Zo škodcov ich napáda najmä veľká mucha  cibuľovka narcisová. Občas sa vyskytnú aj h á dar ká, roztočce, strapky a  červce.

Hoya — hoja
Vždyzelená drevina s peknými kvetmi, ktorá sa veľmi dobre uplatňuje ako popínavá rastlina na nejakej mreži alebo v závesnej nádobe na stene. Darí sa jej aj v hydropónii. Pochádza z juhovýchodnej Ázie a Tichomoria. Rastlina má protistojné kožovité listy a okolíky päťpočetných, hviezdičkovitých, príjemne voňajúcich kvetov. Pestujú sa druhy:
Hoya camosa. Pochádza z východnej Indie, činy a Austrálie, kde rastie prevažne v presvetlených lesoch. Listy má až 0,08 m dlhé. Jednotlivé kvietky v okolíku sú asi 0,15 m široké, biele s ružovým nádychom a červenou škvrnou uprostred. Kvitne od júna do novembra. Pestuje sa kultivar: ‘Variegata'. Má žltobielo škvrnité listy červeno lemované. Má nižší vzrast.

Hoya bella. Pochádza z Indonézie. Je viac previsnutá, bohato rozkonárená. Listy má iba 30 mm dlhé. Kvety sú biele s purpurovočerveným stredom, široké asi 10 mm. Kvitne od júna do septembra. Je teplomilnejšia než predchádzajúca hoja.
Rastliny vyžadujú vzdušné a svetlé stanovište s optimálnou teplotou v zime 10 až 15 °C. Pestujú sa v zmesi kompostovej zeminy, listovky a piesku. Mladé rastliny sa musia presádzať každý rok, staršie len každé 2 až 3 roky. V lete sa intenzívne zalievajú a prihnojujú 0,1% roztokom viaczložkového hnojiva. Po niekoľkotýždňovom období vegetačného pokoja treba teplotu postupne na jar zvýšiť asi na 20 °C a zintenzívniť zalievanie. Rastliny sa nemajú zbytočne premiesťovať, lebo na zmenu svetelných podmienok zvyčajne reagujú zhadzovaním pukov alebo
kvetov. Odkvitnuté súkvetia sa neodstraňujú, pretože z nich v nasledujúcom roku vyrastajú ďalšie kvety. Rastlina sa najlepšie rozmnožuje na jar dobre vyzretými vrcholovými alebo
stonkovými  odrezkami. V priaznivých pestovateľských podmienkach sa môže  rozmnožovať celý rok. Odrezky s jedným alebo dvoma pármi listov sa  zapichujú do misky s pieskom alebo do množiarne. Na svetle a pri teplote 20 až 22 °C sa zvyčajne zakorenia o 3 až 6 týždňov. Zakorenené odrezky sa vysadia do 0,08 m črepníkov naplnených zmesou listovky, mačinovky a piesku. Neskoršie sa presádzajú do konečných črepníkov s priemerom 0,11 m. Mladé rastliny sa zvyčajne priväzujú ku kolíkom, staršie do oblúkovitých tvarov. Hoya bella vyžaduje priepustnejší substrát, v lete 25 až 30 °C a v zime 18 až 20 °C. Mohutnejšie a bohatšie kvitnúce rastliny sa získajú navrúbľovaním na podpníky H. camosa, čo sa uskutočňuje na začiatku nového rastu.
Trhové rastliny sa vypestujú spravidla za 6 až 12 mesiacov. Choroby a škodcovia hoju príliš nenapádajú.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Allamanda catharctica, Bougainvillea glabra, Bougainvillea spectabilis, Bougainvillaea x buttiana, Ceropegia woodii, Clerodendrum thomsoniae, Columnea gloriosa, Columnea hirta, Passiflora coerulea, Stephanotis floribunda...

8. Hydrangea, Hibiscus, Euphorbia,

Hydrangea — hortenzia
Je to črepníková kvetina pre chladnejšie prostredie, vhodná najmä pre rozličné príležitostné dekorácie v predjarnom a jarnom období. Používa sa aj do väčších vysádzaných kvetinových mís. Je obľúbená aj na výzdobu hrobov na jar. V menšom množstve sa uplatňuje ako rezaná kvetina alebo vo viazačstve. Záhradníci ju vysádzajú aj na exponované parkové záhony. Pochádza z juhovýchodnej Azie. Pestuje sa druh: Hydrangea macrophylla (syn. H. hortensis). Je to vzpriamená drevina, dorastajúca do výšky až 1,50 m. Kvety má prevažne sterilné s veľkými farebnými kalichmi, usporiadané do okolíka. V záhrade kvitne od júna do septembra. Pestuje sa mnoho pekných kultivarov s bielymi, ružovými alebo červenými kvetmi.
Rastliny vyžadujú kyslú pôdnu reakciu, pestujú sa v zmesi kompostovej zeminy, rašeliny a piesku. V čase kvitnutia im prospieva polotieň a teplota okolo 7 až 15 °C. Rastliny neznášajú preschnutie koreňového balu. Odkvitnutá hortenzia sa zapustí do pôdy aj s črepníkom na polotiennom mieste v záhrade a až pred príchodom jesenných mrazíkov sa prenesie na prezimovanie do tmavej a chladnej pivnice, kde nemrzne. Aj natrvalo môže zostať vysadená v záhrade. Iba odkvitnuté výhonky sa silne skrátia, aby sa rastlina rozkošatila a uvoľnili sa živiny pre púčiky, ktoré zostali. Pred príchodom zimy sa výhonky zviažu do jedného zväzku, ktorý sa prikryje čečinou a zemina nad koreňmi vrstvou lístia alebo ihličia. Rastliny sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami. Na tento účel sú najvhodnejšie silné nekvitnúce výhonky vyrastajúce od koreňov. Odrezok má mať vyvinuté 2 páry listov. Spodný pár sa odstráni a rezná plocha sa ponorí do stimulátora. Zapichujú sa hneď, kým nezvädnú, do črepníkov s priemerom 0,07 až 0,08 m, ktoré sú naplnené zmesou rašeliny a piesku. Pri teplote pôdy 20 °G a vzduchu 16 až 18 °C a zakryté fóliou z PVC sa odrezky spravidla zakorenia za 3 týždne.
Vybrané materské rastliny sa používajú iba 2 až 3 roky. Pestujú sa v skleníku pri teplote 18 až 20 °C a primeranom zalievaní. V auguste sa hlboko zrežú, aby sa získal dostatok silných výhonkov (z jednej rastliny 20 až 30 odrezkov). Na dopestovanie košatých rastlín sa odrezky berú už od februára do apríla, na získanie jednovýhonkových rastlín stačí v máji alebo júni.
Viacvýhonkové rastliny sa získajú zaštipovaním nad druhým párom listov. Nadbytočné výhonky možno použiť na dopestovanie jednovýhonkových rastlín. Po  zakorenení sa rastliny presádzajú do črepníkov s priemerom 0,12 m,  zaštipované s viacerými výhonkami ešte raz do 0,15 m črepníkov. Bielo,  ružovo a červeno kvitnúce kultivary sadíme do zmesi kompostovej zeminy, rašeliny a piesku s pôdnou reakciou pH = 5,5 až 6,0, modro kvitnúce kultivary s pH = 3,5 až 4,0. Na 1 m3 zeminy sa pridáva 3 kg viaczložkového hnojiva, ktoré neobsahuje vápnik. Od konca mája až do septembra sa hortenzie môžu pestovať aj na záhradných záhonoch alebo v parenisku, ale musia byť až po okraj črepníka zapustené do zeminy. V čase vegetácie  potrebujú rastliny dostatok vody, ktorá nesmie obsahovať vápnik.  Prihnojuje sa viaczložkovými hnojivami v pomere N:P:K = 14:10:14. V  auguste sa zalievanie obmedzí a prestane sa prihnojovať, čím sa dosiahne  opadanie listov a zakladanie kvetov. Kvetné puky sa najlepšie zakladajú pri teplote 15 až 17 °C. Pred príchodom prvých jesenných mrazíkov sa hortenzie uložia do hlbokého pareniska, obložia lístím a prikryjú oknami. Potrebujú minimálne 6 až 8 týždňov vegetačného pokoja, pričom teplota nesmie klesnúť pod bod mrazu ani vystúpiť nad 8 °C. V zime sa rastliny postupne rýchlia. Najskoršie kultivary sa začnú rýchliť od polovice decembra. V tomto prípade pred rýchlením sa osvedčuje namáčanie 24 h vo vode teplej 30 až 35 °C. Skoré kultivary sa rýchlia pri teplote 20 až 22 °C, ktorá sa neskoršie zníži na 17 až 20 °C, čo priaznivo pôsobí na vytváranie kvetov. Poloskoré a neskoré kultivary sa začínajú rýchliť pri teplote 18 až 20 °C, ktorá sa zníži na 15 až 16 °C, keď sa puky začnú vyfarbovať. V noci majú byť teploty vždy o 2°C nižšie. Spočiatku sa rastliny v črepníkoch ukladajú tesne vedľa seba, s postupujúcim rastom sa potom rozostavujú na väčšiu vzdialenosť, aby mali dostatok svetla. Skoré rýchlenie trvá zvyčajne 12 až 14 týždňov, neskoré 10 až 12 týždňov, teda skoré kultivary kvitnú v druhej polovici
marca, neskoré v apríli a máji. Vypučané výhonky vyšších kultivarov sa priväzujú ku kolíkom. Na dosiahnutie nízkeho kompaktného vzrastu sa používa 4% roztok Retacelu, ktorý sa aplikuje v júli vo forme dvoch zálievok. Kultivary hortenzií, ktoré normálne majú kvety ružové, možno prinútiť, aby mali kvety modré tým, že sa zmení hodnota pH zeminy, čím sa vlastne prekryje
prirodzené farbivo. Predpokladom je kyslá pôdna reakcia (asi pH = 4) a vylúčenie prítomnosti vápnika v zálievke a pri hnojení. Na 1 m3 substrátu sa pridá asi 5 kg kamenca už pri vysádzaní a ďalej sa zalieva 1% roztokom kamenca, a to dvakrát týždenne v období 6 týždňov pred kvitnutím. Tieto účinky, pochopiteľne, vydržia iba jedno vegetačné obdobie. Obdobie od odoberania odrezkov do dopestovania kvitnúcich trhových rastlín trvá priemerne 14 mesiacov. Predajná cena zvyčajne závisí od obdobia predaja, počtu kvetných výhonkov a priemeru súkvetia. Na rýchlenie 10 000 jednovýhonkových hortenzií treba priemerne asi 1100 pracovných hodín. Na rastlinách sa vyskytuje fyziologické žltnutie listov, ďalej vírusová škvrnitosť, múčnatka, pleseň
sivá a hubová škvrnitosť listov. Zo živočíšnych škodcov ich napáda hád’atko zhubné a roztočec chmeľový.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Hydrangea paniculata, H. p. ‘Grandiflora', Ardisia crenata, Ixora coccinea...

Hibiscus — ibištek
je to obľúbená črepníková, kvitnúca rastlina, vytvárajúca väčšie kry, ktoré možno cez leto umiesťovať na terasy a balkóny. V zámockých záhradách a kúpeľných parkoch sa pestuje aj stromčekovitý ibištek. Pochádza  z tropických a subtropických oblastí juhovýchodnej Ázie. Rastlina tvorí  riedko rozkonárený, až 2 m vysoký ker, s veľmi nápadnými, 0,10 až 0,15 m  kvetmi, zaujímavého tvaru. Pestuj sa druh: Hibiscus rosa-sinensis. Kvety má červenoružové, väčšinou kvitne od marca do októbra, za priaznivých pestovateľských podmienok celý rok. Pestuje sa v mnohých kultivaroch, má jednoduché, poloplné aj plné kvety ružovej, červenej, oranžovej, žltej, bielej farby aj dvojfarebné. V miestnostiach vyžaduje svetlé stanovište, ale nie prudké slnko. Staršie rastliny možno cez leto umiestiť aj na teplom, výslnnom, pred vetrom chránenom mieste vonku. Najlepšie prezimuje na svetlom mieste pri optimálnej teplote 12 až 15 °G. Koncom zimy sa rastliny zrežú, aby sa rozkonárili a vytvorili nové výhonky s kvetnými púčikmi. V lete sa odstraňujú aj príliš bujne rastúce alebo slabé a dlhé výhonky. V čase intenzívneho rastu a kvitnutia treba výdatne zalievať a zabezpečiť dostatočnú vzdušnú vlhkosť. Na jar aj v lete sa raz do týždňa prihnojuje 0,2 až 0,3% roztokom viaczložkového hnojiva s vyrovnaným pomerom živín. Najlepšie sa presádza vo februári. Rastliny sa rozmnožujú vrcholovými alebo kmienikovými odrezkami, a to buď vo februári až marci, alebo v auguste. Vrcholové odrezky majú byť asi 80 mm dlhé. Pri teplote 22 až 35 °C sa spravidla zakorenia do 3 týždňov. Potom sa vysadia do črepníkov s priemerom 0,08 m, ktoré sú naplnené zmesou kompostovej zeminy, listovky a piesku a ďalej sa pestujú na svetle pri teplote 18 až 20 °C. Podľa potreby sa zaštipujú. Neskoršie sa presadia do konečných črepníkov s priemerom 0,12 m. Rastliny vypestované z črepníkov sú vhodné na predaj za 6 až 8 mesiacov. Na rastlinách sa niekedy vyskytuje opadávanie pukov a kvetov, ktoré je väčšinou fyziologického pôvodu. Často ich poškodzujú vošky, molice, roztočce a ďalší cicavý hmyz.
PODOBNE PESTOVANÁ RASTLINA
Campanula isophylla.

9. Kalanchoe, Passiflora

Kalanchoe — kalanchoe
Veľmi pekne kvitnúca tučnolistá rastlina, ktorá sa za pomerne krátky čas stala v Európe veľmi obľúbená. Normálne kvitne vo februári až v máji, ale pomocou usmerňovaného pestovania (skracovania dňa) môže prakticky kvitnúť v hociktorom ročnom období. Pochádza z teplých a suchých polopúští Madagaskaru, Somálska a Etiópie. Pestuje sa druh:
Kalanchoe blossfeldiana.  Vytvára asi 0,30 m vysoký poloker s mäsitými, vajcovitými alebo  podlhovastými, na okrajoch mierne zvlnenými listami. Pôvodný druh má  oranžovočervené, hviezdičkovité kvety, usporiadané do mnohokvetého vrcholíka. Je vyšľachtených mnoho pekných kultivarov s kvetmi červenej, oranžovej, marhuľovej, žltej, bielej, karmínovej farby a v poslednom čase aj v lilavých odtieňoch. Kalanchoé ako sukulentná rastlina potrebuje čo najsvetlejšie stanovište, lebo jej kvety sa pekne vyfarbia len na plnom slnku. Vyhovuje jej teplota od 15 do 25 °C, ktorá ani cez zimu nemá klesnúť pod 12 °C. Rastlina sa zalieva len veľmi opatrne. Vôbec sa nesmie prihnojovať. Presádza sa každý rok po odkvitnutí do zmesi listovky, rašeliny a piesku. Po odkvitnutí sa musí aj zrezať, aby sa riadne rozkonárila. Cez leto sa môže umiestiť na vhodnom mieste v záhrade alebo na balkóne, ale tak, aby bola chránená pred dlhšie trvajúcimi dažďami. Pred príchodom prvých mrazíkov sa musí premiestiť na chránené miesto.
Kalanchoe je krátkodenná rastlina, ktorá zakladá kvety iba vtedy, keď sa denné osvetlenie kráti na menej než 12,5 hodiny. Preto v miestnosti, kde sa večer dlho svieti, nikdy nevytvorí kvety. Na vianočný trh sa v záhradníckych podnikoch rastliny už od polovice augusta 35 dní zatemňujú prikrývaním čiernou látkou, napr. od 16. do 8. hodiny. V takomto prípade rastliny kvitnú o 10 až 12 týždňov od začiatku zatemňovania. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami cez celý rok. Asi 50 až 60 mm dlhé odrezky sa po 3 zapichujú do črepníkov s priemerom 0,08 m, ktoré sú naplnené zmesou listovky, mačinovky a piesku s optimálnou reakciou pH = 6. Najlepšie sa zakoreňujú pri teplote 20 až 25 °C. Táto teplota je vhodná aj pre ďalší rast mladých rastlín.  Zakorenené rastliny sa zaštipujú a presádzajú do konečných, 0,11 m  črepníkov. Na začiatku kvitnutia a v zime stačí teplota 17 až 20 °C. Vo veľkom sa môže rozmnožovať aj sejbou. Najvhodnejší termín je február alebo marec. Na získanie 1000 rastlín stačí 0,1 g osiva. Semenáčiky sa dvakrát presádzajú a asi o 4 mesiace po sejbe sa presádzajú do 0,08 až 0,10 m črepníkov. Vykvitnú hneď v nasledujúcom roku. Aby mladé rastliny plynulé rástli, musia mať dostatok svetla. Cez zimu sa môžu priosvetľovať, najmä v noci medzi 22. a 2. hodinou. Stačí, keď sa strieda 15 minút svetla a 45 minút tmy. Aby rastliny boli nízke a kompaktné, zalievajú sa roztokom Retacelu. Trhové rastliny sa vypestujú za 7 alebo 8 mesiacov od začiatku odoberania odrezkov, menšie rastliny dokonca za 4 až 5 mesiacov. Zo semena trvá pestovanie asi o 2 mesiace dlhšie. Z chorôb sa občas vyskytuje škvrnitosť listov a múčnatka, zo škodcov rastliny napádajú vošky, strapky a roztočce.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Euphorbia fulgens, Euphorbia milii, Euphorbia pulcherrima (syn. Poinsettia).

Euphorbia pulcherrima (syn. Poinsettia) - mliečnik krásny, vianočná hviezda
Euphorbia pochádza so strednej Ameriky a po latinsky sa nazýva Euphorbia pulcherrima,  ale záhradníci ju nazývajú mliečnik najkrajší. Mliečnik preto, lebo pri  zrezaní z nej vyteká jedovatá mliečna tekutina, ktorá na vzduchu rýchlo  tuhne. Vo svojej vlasti dorastá do výšky 150 až 180 cm, u nás je však  známejšia ako nízka črepníková rastlina - dorastá výšky 0,20 až 0,60 m.
Okrasou  vianočnej hviezdy nie sú kvety, ale krásne sfarbené listene obklopujúce  súkvetie drobných nenápadných kvietkov. Poznáme vianočné hviezdy  vyfarbené dobiela, dožlta, ružové, ale aj cyklámenovo červené. Kvitne od decembra do apríla.  Najlepšie sa jej darí pri teplote okolo 18 °C. Rastlinu polievame až  vtedy, keď zemina trochu vyschne. Občas je dobré pridať do zálievky  trochu viaczložkového hnojiva, aby sa predĺžilo vyfarbenie listeňov. Keď  rastlina odkvitá, stráca farbu a opadávajú jej aj listy a listene.  Mnohí pestovatelia sa domnievajú, že ide o jednoročnú rastlinu, preto ju  vyhodia. Môžeme si ju však zachovať aj na budúcoročné Vianoce. Počas  opadávania listov zmiernime zálievku a po ich opadaní skrátime konáriky  na 0,8 a 1 cm. Rastlinu umiestnime v suchom a teplom prostredí, prípadne  ju presadíme do väčšej nádoby. Po mesiaci vegetačného pokoja by  rastlina mala začať znova pučať.
Vhodným zaštipovaním vrcholkov  vytvoríme trojvýhonkovú korunu. Na nových výhonkoch môžeme zaštipovať  vrcholky, aby sme podnietili rozkonárovanie. Neskôr si tak budeme môcť  ľahšie vybrať výhony na tvarovanie korunky. Ostatné odstránené výhonky  môžeme zasadiť ako odrezky. Najvhodnejšie sú asi 8 až10 cm dlhé  vrcholové odrezky minimálne s tromi listami. Mlieko vytekajúce z rezu  zmyjeme a po osušení rez namočíme do rastového stimulátora. Ošetrené  výhonky zapichneme do zeminy – zmesi rašeliny a piesku. V prostredí so  zvýšenou vlhkosťou by rastlinky mali lepšie zakoreňovať. Korunku  tvoria tri výhonky. Prebytočný výhonok môžeme použiť na ďalšie  rozmnožovanie. Z odrezku 8 – 10 cm dlhého sa v črepníku s rašelinou a  riečnym pieskom môže vytvoriť pekná rastlina.

Passiflora coerulea — múčenka
Táto kvetina pochádza z Južnej Ameriky. Dorastá do dĺžky až 4 m, kvety sú veľké až 0,10 m, sú modrobiele, zaujímavého tvaru, má aj kultivary farby bielej, ružovej alebo červenofialovej. Rastlina sa vyväzuje sa na mriežku alebo na drôtený oblúk.

10. Črepníkové kvetiny s nízkými nárokmi – Clivia, Cyclamen

Clivia — klívia
Je  obľúbená a pomerne nenáročná izbová kvetina do chladnejších interiérov.  Úspešne sa môže pestovať aj v hydropónii. Pochádza z južnej Afriky.  Rastlina má mäsité korene a značne skrátenú stonku, z ktorej vo dvoch  radoch vyrastajú vždyzelené, remeňovité, až 60 mm široké a asi 0,50 m  dlhé listy. Kvetný stvol je plný, sploštený. Pestuje sa iba jediný druh:

Clivia miniata —  klívia oranžová. Býva 0,50 až 0,80 m vysoká. Súkvetie je zložené až z  20 oranžovočervených lievikovitých kvetov so žltým hrdlom. Najlepšie jej  vyhovuje rozptýlené svetlo. Optimálna teplota v zime je 12 až 18 °C. Od  začiatku septembra potrebujú rastliny dvojmesačný pokoj pri obmedzenom  polievaní. Od jeho dodržania závisí, či budú kvitnúť. Presádzajú sa po  odkvitnutí, staršie rastliny raz za 2 až 3 roky. Používa sa zmes  mačinovky, kompostovej zeminy, rašeliny a piesku. Rozmnožujú sa  dcérskymi rastlinami, ktoré vyrastajú z koreňového kŕčika
väčších  rastlín. Od materskej rastliny sa oddeľujú v čase, keď majú 4 až 5  listov a vlastné korenie. Najvhodnejší termín je apríl. Sadia sa buď do  malých črepníkov, alebo na stolové záhony.
Vo  veľkovýrobe sa klívia rozmnožuje aj sejbou semena v januári alebo vo  februári do debničiek alebo misiek naplnených zmesou piesočnatej  listovky, rašeliny a piesku. Pomerne veľké semená sa kladú na  vzdialenosť 20—30  mm. Pri teplote 21 až 22 °C vyklíčia obvykle po 4 až 5 týždňoch. Asi po  6 až 8 mesiacoch sa semenáčiky presádzajú na záhon v skleníku alebo  črepníkujú spočiatku do črepníkov s priemerom  08  m. Koncom jari v nasledujúcom roku sa presadia do 0,10 m črepníkov a na  jar v treťom roku do 0,12 až 0,14 m črepníkov. Cez leto možno na  pestovanie využiť aj parenisko. Rastliny schopné kvitnutia sa zvyčajne  dopestujú za 3 až 4 roky po sejbe. Z chorôb sa najčastejšie objavuje  korkovitosť, spôsobená nadmerným zalievaním alebo prehnojením a červce.
PODOBNE PESTOVANÁ RASTLINA
Vallota speciosa - valota.

Cyclamen — cyklámen
Cyklámeny  sú našou najvýznamnejšou trhovou črepníkovou rastlinou s okrasnými  kvetmi. Uplatňujú sa najmä ako darčeková kvetina, prípadne sa používajú  aj do vysádzaných misiek. Najviac rastlín sa predáva v jeseni a koncom roka. Veľký dopyt je aj po rezaných kvetoch cyklámenu, ktoré vydržia vo váze svieže až 3 týždne. Rastlina pochádza z Malej Ázie a juhovýchodnej Európy, kde sa vyskytuje asi 16 druhov. Kvety má päťpočetné, s dozadu ohnutými a trochu stočenými korunnými lupienkami. Z bazálnej hľuzy vyrastajú na dlhých stopkách srdcovité alebo obličkovité listy, často ozdobené striebristou kresbou. Ako izbová kvetina sa pestuje iba jediný druh:
Cyclamen persicum. Pochádza z Malej Ázie a z ostrovov východného Stredomoria. U nás sa pestuje v mnohých pekných kultivaroch s kvetmi bielej, ružovej, červenej a lilavočervenej farby, a to buď v čistých tónoch alebo so škvrnou. Najväčší dopyt je po kultivaroch s lososovoružovými kvetmi. V  menšom množstve sa pestujú aj kultivary zo skupín “Fimbriatum“  (rozstrapkané) alebo “Polypetalum“ (viaclupienkové). V zahraničí čoraz  väčšiu obľubu získavajú drobnokveté miniatúrne cyklámeny. V čase kvitnutia rastlinám najlepšie vyhovuje teplota 12 až 15 °C. V jeseni a v zime potrebujú dostatok svetla. Vyžadujú vlhkejší vzduch. Zalievajú sa dažďovou vodou izbovej teploty. Na hľuzu sa nesmie dostať voda, preto sa voda nalieva radšej do tanierika. O 30 minút treba vodu, ktorá sa nevsiakla, vyliať. V čase vegetácie sa prihnojuje raz do týždňa 0,2% roztokom viaczložkového hnojiva. Po odkvitnutí sa zalievanie obmedzí a rastlina sa nechá zatiahnuť. V auguste sa cyklámen presadí do kyprej a na živiny bohatej zeminy. Keď hľuza začne znovu pučať, rastlinu treba pomaly zalievať. Osivo sa vysieva od augusta do marca podľa toho, v ktorom čase majú byť kvitnúce  rastliny pripravené na trh. V auguste sa vysieva pre jarný predaj, v  septembri a októbri pre letný, v novembri a decembri pre jesenný, v  januári až marci pre zimný predaj v decembri. V 1 g osiva je asi 100 semien, ktoré si udrží klíčivosť asi 5 rokov. Misky alebo debničky treba vopred dezinfikovať 2% íormalínom. Vysieva sa do prepareného substrátu pripraveného z kompostovej zeminy, rašeliny a piesku, a to ručne, do jamiek vyznačených značkovacou doštičkou, zvyčajne na vzdialenosť 20 X 20 mm.
Sejbu možno uľahčiť a aj urýchliť použitím pneumatického jednosemenoveho zariadenia,  je to vlastne doska vo veľkosti výsevnej debničky, v ktorej sú v  požadovanej vzdialenosti 'vyvŕtané otvory asi s 2 mm priemerom; dolu sa  kužeľovité rozširujú až na 4 mm. Sú napojené na vysávač, po ktorého zapnutí sa do každého otvoru prisáva jedno semeno. Po premiestení a položení výsevnej dosky do pripravenej debničky sa vysávač vypne a semená vypadnú na vopred určené miesta. Výsev sa zasype asi 5 mm hrubou vrstvou rašeliny, prikryje sa sklom a papierom
a umiesti v skleníku. Optimálna teplota pre klíčenie je 18 až 20 °C. Pri tejto teplote semená vyklíčia spravidla po 3 až 4 týždňoch. Prvýkrát sa rozsádza, keď rastliny vytvoria druhý list, t. j. asi 8 až 10 týždňov po sejbe, a to na vzdialenosť 40 X 45 mm. Druhýkrát sa semenáčiky presádzajú, keď majú štyri listy, t. j. asi o 8 týždňov neskoršie, na vzdialenosť 60 X 70 mm. Keď rastliny majú 7 až 8 listov, t. j. asi o 12 až 13 týždňov po druhom presádzaní, vysadia sa do 0,09 m črepníkov. Hľuza má byť len málo pokrytá substrátom. O ďalších 8 týždňov sa rastliny presadia do 0,11 m črepníkov tak, aby horná časť hľuzy vyčnievala nad okraj črepníka. Rastliny sa pestujú v črepníkoch zapustených do vyhnojenej rašeliny na stoloch v skleníku. V lete je optimálna pestovateľská teplota 18 až 22 °C, v zime 16 až 18 °C. Cez leto možno na pestovanie cyklámenov využiť aj parenisko. Zakorenené rastliny sa pravidelne raz do týždňa prihnojujú 0,2% roztokom viaczložkového hnojiva. Počas vegetácie sa poškodené puky a listy odstraňujú. Normálna dĺžka pestovania trhových rastlín trvá 9 až 12 mesiacov, čo závisí od termínu sejby
a ročného obdobia. Pri skrátenom pestovaní cyklámenov treba použiť skoré kultivary. Osivo sa seje v decembri a januári. V skleníku treba dodržať optimálne pestovateľské teploty. Vypestujú sa menšie rastliny, ktoré sa môžu predávať už po 8 až 9 mesiacoch. Na rezanie kvetov sa cyklámeny pestujú v 0,14 až 0,15 m črepníkoch pri optimálnej teplote vzduchu a pôdy 16 až 18 °C. Ošetrovanie uľahčuje kvapkové zavlažovanie, ktoré je zavedené do každého črepníka. V období od augusta do marca sa z jednej rastliny získa priemerne 40 až 50 kvetov. Ich trvácnosť závisí od vyrovnaných dávok živín. Pri  pestovaní na semeno treba urobiť prísny výber materských rastlín.  Uprednostňujú sa rýchlorastúce rastliny s krátkym obdobím pestovania.  Kompaktné rastliny majú mať aj peknú kresbu na listoch. Početné kvety majú kvitnúť v rovnakej výške nad listami a podľa možnosti naraz. Požadujú sa čisté a jasné farby kvetov. Ružové a červené tóny nemajú pri dokvitaní zmodrieť. Umelé doopeľovanie sa uskutočňuje za slnečného dňa. Na rastline sa nechá iba 10 až 15 dobre vyvinutých semenníkov a ostatné sa včas odstránia. Podložia sa drôtenými krúžkami. Zberajú sa v čase, keď sa tobolky začnú otvárať, a to aj so stopkami. Nechajú sa dozrieť v suchom prostredí, najlepšie na hustom site. Semeno sa nakoniec očistí od zvyškov toboliek. Z chorôb sa najčastejšie objavuje padanie mladých semenáčikov, pleseň a hnednutie koreňov. Zo živočíšnych škodcov sú to predovšetkým háďatká, strapky, vošky a nosániky.

11. Camelia, Datura, Senecio

Camellia japonica - kamélia japonská
Kamélia  je mohutnejšia krovitá rastlina s kožovitými, lesklými listami a  veľkými bielymi, ružovými, červenými i plnými kvetmi. Kvitne v zime a  skoro na jar. Pestuje sa v ťažkej zemine. Na vytvorenie kvetných púčikov  treba v júli až auguste obmedziť zálievku.

Datura suaveolens - durman
Pochádza z Mexika, rastlina sa hodí pre chránené prostredie. Kvety sú dlhé, biele, rúrkovité. Kvitne v 8. a 9. mesiaci. V zime je optimálna teplota 8 až 10 °C.
Senecio — starček, cinerária
Táto  darčeková kvetina pre jarné obdobie patrí medzi tradičné trhové  črepníkové kvitnúce kvetiny. Menšie rastliny sú vhodné aj do vysádzaných  misiek. Používajú sa takisto na príležitostné dekorácie do chladnejších interiérov, prípadne aj na vysadenie veľkých kvetinových mís na exponovaných miestach verejných priestranstiev, napr. v deň kvetov. Senecio cruentus (syn. Cineraria cruenta). Pochádza z vlhkých horských lesov Kanárskych ostrovov. Jednoročná bylina s pomerne veľkými, drsnými, srdcovitými listami. Jemne chlpatá stonka je zakončená polguľovitým súkvetím zloženým z úborov. Podľa veľkosti úborov a celkovej výšky rastlín sa kultivary rozdeľujú do niekoľkých skupín: "Grandif!ora Maxima“ — vyššie kultivary s veľkými kvetmi; “Grandiflora Nanafiť — nízke kultivary s nízkymi kvetmi; “Multiílora“ — vyššie kultivary so stredne veľkými kvetmi; “Muitiflora Nana“ — nízke kultivary so stredne veľkými kvetmi.
U nás sa najčastejšie pestujú v zmesi žiarivých farieb, zriedkavejšie v čistých farbách modrej, purpurovej, červenej, ružovej, bielej alebo dvojfarebné. Kvitnúcim rastlinám najlepšie vyhovuje teplota 8 až 10 °C a suché stanovište, chránené pred priamym slnkom. V prostredí so suchým a teplým vzduchom bývajú rastliny priamo obalené sivými voškami. Rastliny neznášajú preschnutie koreňového balu, a preto sa musia pravidelne zalievať. V čase kvitnutia majú veľkú spotrebu živín, a preto sa raz do týždňa prihnojujú 0,2% roztokom viaczložkového hnojiva. Táto jednoročná rastlina sa po odkvitnutí ďalej nepestuje. Podľa požadovanej veľkosti kvitnúcich rastlín sa osivo vysieva buď v júli, alebo v auguste. V 1 kg je asi 4000 semien. Osivo sa vysieva do debničiek naplnených zmesou preparenej piesočnatej zeminy a rašeliny. Najlepšie klíči pri teplote 20 až 22 °C a primeranej vlhkosti. O 3 až 4 týždne po sejbe sa rastliny rozsádzajú na vzdialenosť 50 X 50 mm. Po ďalších 4 až 5 týždňoch sa vysadia do 80 až 90 mm črepníkov naplnených zmesou preparenej pareniskovej alebo kompostovej zeminy s rašelinou. Optimálna reakcia substrátu je pH = 6,0 až 7,0. Na 1 m3 zeminy sa pridávajú 2 kg priemyselného hnojiva s prevahou dusíka. Do prekorenenia balov sa udržiava teplota 14 až 16 °C, potom sa zníži na 8 až 10 °C. Po ďalších 4 až 5 týždňoch sa cinerárie presádzajú do 0,11 až 0,12 m črepníkov. Použije sa zmes ťažšej kompostovej zeminy, rašeliny a piesku. Na 1 m3 substrátu sa
pridávajú asi 4 kg priemyselného hnojiva s vyrovnaným pomerom živín. Kvety sa začínajú zakladať od polovice štvrtého mesiaca po sejbe. V tom čase potrebujú rastliny chladnejšie prostredie a optimálnu teplotu 9 až 12 °C, a to najmenej 6 týždňov. Vyššie teploty v tom období síce urýchľujú kvitnutie, ale znižujú ich kvalitu. Cez celé obdobie pestovania si cenerárie vyžadujú dostatok svetla, vzduchu a nie príliš hustý spon.   prípade potreby možno vývin kvitnúcich rastlín urýchliť asi o 14 dní  prisvetľovaním pri primeranom zvýšení pestovateľskej teploty. Až o 10  dní možno urýchliť kvitnutie, keď sa porast postrieka Giberelínom — kyselinou giberelovou (10 mg na 1 liter vody). Zásah je najlepšie uskutočniť v čase, keď sú súkvetia široké asi
30 mm. Pri šľachtení je hlavným cieľom získať rastliny nízkeho vzrastu s menšími listami, kompaktným súkvetím a s jasnou farbou kvetov. Pestovateľské obdobie od sejby do začiatku kvitnutia trvá 6 až 8 mesiacov a ovplyvňuje ho aj požadovaná veľkosť kvitnúcich rastlín. V konečných črepníkoch sa na 1 m2 záhona zvyčajne umiestni 12 až 16 rastlín. Najväčší odbyt majú v marci a apríli. Medzi najčastejšie choroby patrí múčnatka a škvrnitosť listov. Zo živočíšnych škodcov rastliny najviac napádajú vošky.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Calceolaria x herbeohybrida - papučka

12. Fuchsia, Nerium,

Fuchsia x hybridu - fuksia hybridná
Je  to malý krík s nápadnými suknicovými alebo rúrkovitými bielymi,  ružovými, červenými alebo fialoými kvetmi, niekedy aj s odlišne  sfarbenou suknicou, ktorý celé leto bohato kvitne. Vyžaduje polotieň a v  zime výraznejšie obdobie vegečného pokoja s teplotami okolo 5 °C a  veľmi miernou zálievkou.
Nerium — oleander

Je  to obľúbená rastlina zámockých záhrad a kúpeľných parkov. Uplatní sa  najmä v chladnejších interiéroch, cez leto aj na balkónoch, terasách a  verejných priestranstvách. Pochádza zo Stredomoria a subtropickej Ázie.  Rastliny tvoria vždyzelené kry s kožovitými, podlhovasto kopijovitými  listami, ktoré sú v praslenoch. Pri poranení vyteká z pletív hlienovitá  šťava. Päťpočetné kvety vytvárajú vrcholovité súkvetia. Všetky časti  rastliny obsahujú jedovaté látky nereín a oleandrín. Pestuje sa druh: Nerium oleander.  V priaznivých podmienkach ker dorastá až do výšky 2,5 m. Listy má 0,15 m  dlhé. Pôvodný druh má ružové kvety. Väčšinou sa pestujú kultivary s  jednoduchými kvetmi, širokými až 80 mm. Najintenzívnejšie voňajú kry  kvitnúce ružovo až červeno, menej intenzívne kry ' kvitnúce bielo, žlto,  oranžovo alebo dvojfarebne.  lete potrebujú rastliny teplé a slnečné stanovište. Prezimujú vo svetlom prostredí s optimálnou teplotou 4 až 8 °C.  čase  vegetácie sa musia výdatne zalievať, cez zimu len toľko, aby im  nepreschol koreňový bal. Od mája do augusta sa prihnojujú raz do týždňa  0,2% roztokom viaczložkového hnojiva. Príliš veľký ker možno vo februári  hlboko zrezať, aby sa zmladil a zhustla mu koruna. Staršie rastliny sa  presádzajú raz za 3 až 5 rokov, najlepšie koncom mája do zmesi ťažšej,  na živiny bohatej zeminy. Rastliny sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami v  marci a v auguste. Používajú sa 0,08 až 0,15 m dlhé výhonky, ktoré sa  zapichujú do 0,05 m črepníkov naplnených zmesou kompostovej zeminy a  piesku. Pri teplote 16 až 20 °C sa zakorenia za 4 až 8 týždňov. V lete  sa odrezky môžu pomerne ľahko zakoreniť v tmavej fľaši naplnenej vodou.  Mladé rastliny treba niekoľkokrát zaštipovať, aby sa rozkonárili. Trhové  rastliny sa zvyčajne vypestujú za 2 až 4 roky, čo závisí od požadovanej  veľkosti. Z chorôb sa objavuje iba žltnutie a opadávanie listov, ktoré  spôsobuje najmä nesprávne zalievanie a nedostatok živín. V suchom a  teplom prostredí sa vyskytnú aj vošky.

Pelargonium — pelargónia, muškát
Je to obľúbená izbová kvetina, vhodná do okenných a balkónových debničiek, veľkých kvetinových mís a iných nádob spolu s niektorými letničkami. Pre záhradné záhony  sú vhodné najmä kultivary pruhovaných pelargónií s jednoduchými  červenými kvetmi. V zámockých a kúpeľných parkoch sa pestujú aj  stromčekovité tvary. Všetky pôvodné druhy pochádzajú z južnej Afriky. Rastliny väčšinou vytvárajú bohato rozkonárené polokry, s okrúhlymi, na okrajoch vrúbkovanými listami. Päťpočetné kvety tvoria mnohokvetý okolík. Pôvodné  botanické druhy možno vidieť už len v botanických záhradách a na  niektorých šľachtiteľských staniciach. V záhradníckej veľkovýrobe sa  dnes uplatňujú iba krížence.
Pelargonium zonale hybridy (krížence pelargónie krúžkovanej). Rastú vzpriamene, majú mäsité stonky, jemne chlpaté listy s viac alebo menej výrazným tmavším pásom zdobenú čepeľ. Pestujú sa mnohé kultivary kvitnúce červeno, ružovo, oranžovo, fialovo, lososovo alebo bielo. V mnohokvetom okolíku býva až 100 jednoduchých, poloplných alebo plných kvetov. Pelargonium peltatum hybridy (krížence pelargónie štítovitolistej). Majú slabé a previsnuté stonky, listy hladké, mierne laločnaté. Okolík je zložený najviac z 25 jednoduchých, poloplných alebo plných kvetov. Sú trochu chúlostivejšie než pelargónie krúžkované. Najväčší dopyt je po kultivaroch kvitnúcich v rozličných odtieňoch ružovej farby.
Pelargonium grandiflorum hybridy (krížence pelargónie veľkokvetej — anglickej). Rastú vzpriameno, listy majú päťlaločnaté až sedemlaločnaté. Kvety sú asi 60 mm široké. Kvitnú prevažne na jar. Pestujú sa kultivary s bielymi, ružovými, červenými alebo fialovými kvetmi, zvyčajne s výraznou tmavou škvrnou vnútri kvetu. Sú to typické izbové kvetiny, ktoré nie sú vhodné do záhradných výsadieb.
Všetky typy pelargónií potrebujú dostatok svetla a čerstvého vzduchu a aj na živiny bohatú zeminu. Najlepšie prezimujú pri teplote 8 až 10 °C. Prechodne však znášajú aj nižšie teploty.
Pelargónie krúžkované a štítovitolisté sa vysádzajú von až v druhej polovici mája. Optimálna pôdna reakcia je pH = 5,5 až 6,5. V lete sa musia pravidelne a intenzívne zalievať. Dobre zakorenené rastliny sa prihnojujú raz do týždňa 0,3% roztokom viaczložkového hnojiva. Odkvitajúce súkvetia sa musia odstraňovať. Pred príchodom mrazov sa rastliny zrežú a prenesú do bezmrazého prostredia s dostatkom svetla. Koncom zimy sa presádzajú do pôdy bohatej na živiny a nechajú sa vypučať pri teplote okolo 15 °C. V zime stačí zalievať raz za 2 až 4 týždne.
Pelargónia  sa rozmnožuje vrcholovými odrezkami s dvoma pármi listov. Odrezkovať ju  možno skoro cez celý rok, ale najvýhodnejším termínom je február alebo august. Odrezky sa môžu rezať alebo lámať. Dolné listy sa pritom odstránia, aby sa neznížilo  vyparovanie vody. Zapichujú sa priamo do malých črepníkov alebo  košíčkov. Pri teplote 20 °C sa spravidla zakorenia do 2 až 3 týždňov. Mladé rastliny sa zaštipujú, aby sa rozkonárili. Podľa potreby sa presádzajú do väčších kvetináčov, naplnených zmesou dobrého kompostu, pareniskovej zeminy a piesku. Nízke kompaktné rastliny sa vypestujú pri aplikácii Retacelu. Z augustového rozmnožovania možno rastliny predávať v máji, z februárového až v júni. Na vypestovanie 1000 rastlín je potrebných priemerne asi 85 pracovných hodín. V poslednom čase sa u nás začali pestovať novovyšľachtené F 1 hybridy pelargónií zo semien. Osivo sa vysieva vo februári a asi o 14 dní vyklíči. Keď sa objaví prvý pravý lístok, rastliny treba rozsadiť. O 5 — 6 týždňov sa presádzajú priamo do konečných črepníkov. Optimálna pestovateľská teplota cez deň je 20 °G, v noci 15 °C. Rastliny zvyčajne začnú kvitnúť asi o 120 dní po sejbe. Z chorôb sa objavuje predovšetkým hrdza, bakterióza a žltá škvrnitosť, zo škodcov vošky a molice.  
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINY
Fuchsia - hybridy - fuksia, Calceolaria integrifolia (syn. C. rugosa) - papučka.

14. Primula,

Primula malacoides -  prvosienka slezovitá je tiež jednoročná byli s podlhovasto stopkatými,  vajcovitými, na rubovej strane pomúčeými listami. Súkvetie je  usporiadané do praslenov, kvety sú biele, ružové, červené, fialové i  plné, voňavé.
Primula vulgaris -  prvosienka bezbyľová, pôvodne nízka trvalka, pri ktorej sa šľachtením  dosiahli veľké kvety v jemných pastelových farbách, osobitne pekné sú F 1  hybridy. Vysieva sa v jarných mesia raz sa rozsádza a v auguste  črepníkuje do ťažšej zeminy. Je náčná na vodu. V zime sa pestuje v  skleníku s teplotami do 10 °C.

Rhododendron — rododendron (azalka)
Azalky sú obľúbené črepníkové kvetiny pre slávnostné príležitosti v zimnom a jarnom období. Používajú sa aj do vysádzaných mís a darčekových košov. Vhodné sú aj na vysadenie veľkých mís na uliciach a verejných priestranstvách v májových dňoch. Pochádzajú z horských strání a riedkych lesov činy a Japonska. Sú to kry so striedavými, podlhovasto vajcovitými a jemne chlpatými listami. Koreňovú sústavu majú rozloženú pomerne plytko pod povrchom pôdy. Lievikovité kvety vyrastajú jednotlivo alebo vo vrcholíkoch. Podľa pestovaného kultivaru a spôsobu pestovania kvitnú od novembra do mája (najviac od Vianoc do Veľkej noci). Kvety sú jednoduché alebo plné, bielej, ružovej, lososovej, oranžovej, červenej až purpurovofialovej farby.
Rhododendron simsii (syn. Azalea indica) — indické azalky sa pestujú v Európe už dlhšie než poldruha storočia. Pochádzajú zo subtropických oblastí Číny. Sú vždyzelené, súkvetie je z 2 až 6 široko lievikovitých kvetov, každý je 40 až 50 mm široký. Doteraz je vyšľachtených viac než 2000 rozličných kultivarov s kvetmi v mnohých pastelových farbách. Kultivary rozdeľujeme na skoré, stredne skoré a neskoré.
„Japonské azalky“ sa pestujú zriedkavejšie. Sú vyšľachtené z druhu Rhododendron obtusum (syn. Azalea obtusa), ktorý pochádza z Japonska, kde dorastá na 0,80 m vysoký ker. Listy sú poloopadavé, na rube svetlejšie. Súkvetie tvoria 1 až 3 lievikovité kvety, ktoré sú asi 25 mm široké. Kvitnú prevažne v apríli až máji. Rastlina potrebuje dostatok svetla, vysokú vzdušnú vlhkosť a teplotu 10 až 12 °C. Pri vyšších teplotách rýchlo odkvitá a kvety sú menej intenzívne vyfarbené. Vyžaduje pravidelné zalievanie, lebo koreňový bal neznáša silné preschnutie ani premokrenie. Na zalievanie sa používa iba mäkká voda, najlepšie dažďová, ktorá neobsahuje mnoho chlóru ani síranov. Rastliny sa umiesťujú vo svetlom prostredí. Pravidelne z nich treba odstraňovať odkvitnuté kvety. Po odkvitnutí je vhodné príliš dlhé výhonky trochu skrátiť, aby si ker udržal pekný tvar. Od druhej polovice mája sa môžu rastliny aj s črepníkom zapustiť v záhrade na také miesto, kde majú dostatok svetla a v poludňajších hodinách polotieň. Za suchého počasia sa musia pravidelne zalievať, prípadne postrekovať listy. Až do polovice júla ich treba raz do týždňa prihnojiť 0,4% roztokom viaczložkového hnojiva, ktoré neobsahuje vápnik. Od polovice augusta potrebujú azalky plné slnko a znížené zalievanie, aby mladé výhonky dobre vyzreli. Pred príchodom prvých jesenných mrazíkov treba rastliny preniesť do svetlej miestnosti s teplotou 6 až 10 °C. Rastliny znášajú opäť teplotu 10 až 15 °C, až keď puky ukazujú farbu. Po odkvitnutí možno rastliny aj presadiť. Mladšie rastliny sa presádzajú každý rok, staršie raz za 2 až 3 roky. Vyberú sa z črepníka a opatrne sa odstráni koreňový bal. Potom sa znovu vložia do črepníka, obsypú čerstvou zeminou, ktorá sa okolo stien riadne pritlačí. Zemina musí byť kyprá a priepustná. Najvhodnejšia je zmes borovicovej hrabanky s rašelinou a pieskom, optimálna reakcia je pH = 4,0 až 4,5. Rozmnožovaním azaliek sa zaoberajú špecializované záhradnícke podniky, ktoré sú zvyčajne situované v oblastiach s vyššou vlhkosťou vzduchu. Vrcholové odrezky sa odoberajú z materských rastlín pri zaštipovaní, t. j. najmä v marci a v auguste. Materské rastliny sa pestujú pri teplote 18 až 20 °C a dostatku svetla. Odrezky musia
byť zdravé, silné, 40—60 mm dlhé. Zapichujú sa do množiarenského záhona alebo do debničiek na vzdialenosť 20 mm. Ako substrát sa používa zmes jemnej rašeliny a piesku alebo perlitu. Pri optimálnej teplote pôdy 22 °C a vzduchu 18 až 20 °C sa odrezky zvyčajne za 4 až 6 týždňov zakorenia. Zle sa zakoreňujúce alebo slabo rastúce kultivary sa rozmnožujú vrúbľovaním na
rýchlejšie  rastúce podpníky vypestované z odrezkov. Ako podpník sa používa  Rhododendron concinnum alebo bujne rastúci kultivar ‘Hexe‘. Asi pol roka  staré podpníky sa vrúbľujú v ruke kopuláciou, a to asi 0,10 m nad koreňovým balom. Vrúbeľ má byť asi 60 mm dlhý. Vrúbľovance sa potom vysádzajú na množiarenský záhon v spone 0, 10 X 0,10 m. V lete najlepšie vyhovuje pestovateľská teplota 20 až 22 °C, v zime 15 až 17 °C. Po 4 až 6 týždňoch sa úväzok uvoľní a podpník očistí. Vlastnokoreňové rastliny aj vrúbľovance sa spočiatku pestujú v uzavretom prostredí s bohatou vzdušnou vlhkosťou. Mladé rastliny sa pestujú buď celoročne v skleníku, alebo sa už v druhom roku na jar vysádzajú na záhradné záhony, prípadne do parenísk. Košaté  kríčky dopestujeme zaštipovaním výhonkov. Pri rozmnožovaní odrezkami  začiatkom jari sa zvyčajne zaštipuje dvakrát až trikrát, t. j. až do  budúcej jari, pri letnom rozmnožovaní sa zaštipuje iba raz. Namiesto  zaštipovania sa teraz začalo používať postrekovanie prípravkom Atrinal,  ktorý zničí mladé vrcholy výhonkov, a tým prinúti rastliny rozkonárovať  sa. Používa sa koncentrácia 2 až 4 %, aplikuje sa začiatkom apríla, t. j. v čase, keď sú výhonky dlhé 30 až 50 mm. Ošetrené rastliny majú kompaktnejší vzrast, bohatšie kvitnú, majú viac kvetných pukov a menší počet prerastajúcich výhonkov pri rýchlení. Ošetrené rastliny kvitnú asi o 2 týždne neskoršie než neošetrené. Azalky kvitnú v období, keď je deň relatívne krátky, trvá menej než desať hodín. Ak sa má podporiť vegetatívny rast v zime, musia sa rastliny priosvetľovať asi 60 W na 1 m2, a to 14 až 16 hodín denne. Rastliny na zakladanie pukov podnecuje okrem kratšieho dňa aj teplota vyššia než 15 °G. V tomto období azalkám vyhovuje denná teplota 20 °C, pričom ani v noci nemá klesnúť pod 15 °C. Potom 3 až 6 týždňov má denná teplota klesnúť na 5 až 10 °C. Skoré kultivary sa vysádzajú na rýchlenie už koncom septembra a umiesťujú sa do svetlého skleníka s teplotou 18 až 20 °C. Začnú kvitnúť o 6 až 8 týždňov. Poloskoré kultivary sa rýchlia v januári a februári. Pri teplote 18 °C spravidla kvitnú o 4 až 6 týždňov. Neskoré kultivary sa rýchlia pri teplote 16 až 18 °C a rýchlenie trvá iba 3—4 týždne. Tieto kultivary kvitnú prevažne v marci a apríli. Pri tradičnom spôsobe pestovania azalky kvitnú po 24 až 30 mesiacoch pestovania. Na vypestovanie 10 000 kríčkov mladých rastlín potrebujeme asi 200 pracovných hodín, rastlín na kmienikoch asi 365 hodín. Na rovnaké množstvo kvitnúcich rastlín je potrebných 520 až 800 hodín, čo závisí od termínu rýchlenia, trvania rýchlenia a od veľkosti rastlín. Do jednotlivých veľkostných tried sa azalky zaraďujú podľa stredného priemeru koruny a počtu kvetných výhonkov. Z chorôb sa často vyskytuje škvrnitosť listov a pleseň koreňov a kmienikov. Zo škodcov rastliny napáda roztočík, molice, roztočce a ďalší cicavý hmyz.
PODOBNE PESTOVANÉ RASTLINYCamellia japonica — kamélia, Erica herbacea (E. carnea) - vresovec bylinný (šedivník), Erica gracilis...

Väčšinou  sú to mohutné, stromovito rastúce rastliny, ktoré sa pesú ako dôležité  hospodárske plodiny. Menšie druhy sú vhodné i na výzdobu interiérov  alebo cez leto na vonkajšie stanovištia.
Modelová rastlina
Chamaedorea elegans - chamédorea úhľadná. Veľmi  dekoratívna palma nižšieho vzrastu s perovitými listami a tmavozelenými  kopijovitými lístkami. Kvitne oranžovožltými kvet Rozmnožuje sa  semenami z dovozu, ktoré sa 2 - 3 dni pred sej máčajú v 30 - 35 °C teplej vode. Vysievajú sa do hlbších debničiek alebo do kontajnerov s rašelinou a perlitom. Pri teplote pôdy .25-30 °C nerovnomerne klíčia od 2 mesiacov do 1 roka.
Po vyvinutí 1-2  listov sa rastliny presádzajú do ľahkej, humusovej zmesi zemín. Sadia  sa pevne, aby ich korene nevytláčali zo zeminy. Črepníky sa umiestnia na  teplý záhon do rašeliny, kde ani v noci neá teplota klesnúť pod 22 °C. V lete  sa mierne tienia a zahmľovaním sa udržiava vysoká vzdušná vlhkosť. V  období plného rastu potrebujú veľa vody a pravidelné prihnojovanie. Raz  až dva razy sa presádzajú a postupne sa pridáva väčší podiel minerálnych  zemín. Starším rastlinám sa znižuje pesľská teplota. V zime sa pri  miernej zálievke udržiava teplota 12-14 °C. Predávajú sa po  otužení, väčšinou až v treťom roku pestovania. Zo škodcov ich poškodzujú  roztočce, štítničky a pukavky. Rôzne škvrny na listoch sú buď hubového  pôvodu, alebo vznikajú fyziologicými poruchami spôsobenými premokrením a  chladom.
Podobne pestované rastliny
Howea fosteriana - hovea Fosterova nižšieho vzrastu s tenším kmienikom a s tmavozelenými perovitými listami. Neznáša priame slnko a prievan.
Chamaerops humilis - palmička nízka.  Z krátkeho kmienika vyrasú na dlhších, ostnatých stopkách vejárovité,  na konci rozstrapkané listy. Dorastá do výšky 2 m. Je veľmi otužilá, znáša slnko i polotieň a v zime pokles teploty až na 0 °C.
Microcoelum weddelianum - kokosovec Weddelov, veľmi dekoraívna palma s dlhými, jemne perovitými, na rubovej strane striebris- tosivými listami. Je náročná na teplo a vzdušnú vlhkosť, vyžaduje staé ošetrovanie.
Phoenix canariensis - datľovník kanársky má oblúkovité prehnuté, perovité, lesklé listy. Vyžaduje priame slnko a v zime teplotu okolo 10 °C.

Kaktusy - vianočný, veľkonočný

Cactaceae - kaktusovité
Tvarovo  veľmi zaujímavé rastliny, ktoré sa uplatňujú vo svetlých interiéroch s  možnosťou chladnejšieho prezimovania. Členitá stavba a farba tela  kaktusu najlepšie vyniknú v keramických nádobách jedých tvarov, väčšie  druhy sa pestujú ako solitéry. Väčšinou rastú v stepných, polopúšťových a  horských oblastiach Ameriky. Funkciu listu prevzala pri väčšine druhov  zdužnatená ston ktorá je zásobárňou vody a živín na obdobie sucha.  Povrch ston ky je rozčlenený na rebrá a hrbolčeky, ktoré umožňujú za  sucha jej zvrašťovanie. Je pokrytá kutikulou, voskovými povlakmi alebo  rôzne sfarbenými tŕňmi, ktoré obmedzujú vyparovanie na temene rastliny.  Plody sú väčšinou dužinaté, od miniatúrnych bobuliek až do veľkosti  pomaranča.

Terestrické kaktusy
Mammillaria - bradavkovec
Má  guľovité až valcovité telo rozčlenené bradavkami. V ich pazuách  vyrastajú drobné kvety usporiadané do špirály. Okrasné sú aj podlhovasté  bobule, najčastejšie červené. Rozmnožuje sa najmä semenom, ktoré sa  získava z materských rastlín po umelom opelení. Namorené semeno treba čo  najskôr vyť do dezinfikovaných misiek s priepustnou zeminou, do  perlitu, prípadne do preosiatej a premytej antuky. Seje sa redšie, aby sa rast mohli rozsádzať čo najneskôr. Semená klíčia na svetle, za  slnečého počasia sa mierne tienia. Väčšie kolísanie teplôt medzi dňom a  nocou podporuje klíčenie, ktoré môže trvať od jedného týždňa do  niekoľkých mesiacov. Po vyklíčení sa semenáčiky postupne otužujú, opatrne zavlažujú a po zapojení porastu sa pomocou mäkkej pinzety  rozsádzajú. Druhy, ktoré vytvárajú odnože, sa odlúpia alebo odrežú a po zaí reznej rany sa črepníkujú. Stípovité druhy kaktusov sa rozžujú odrezkami. Odrezky  sa v dolnej časti kónický zrežú a rezná plocha sa zasype hliníkovým  práškom. Druhy, ktoré sa ťažšie zakoreňujú, treba stimulovať. Črepníkujú  sa až po objavení korienkov.
Technicky náročným spôsobom rozmnožovania kaktusov je vrúbľovanie. Uľahčí  pestovanie chúlostivých druhov, urýchli ich rast a dosiah sa skoršie  kvitnutie. Dôležitý je výber podpníka, ktorý ovplyvní vzhľad  vrúbľovanca, jeho životnosť i schopnosť kvitnutia. Pri vrúbľovaní musia  byť rezné rany dokonale rovné a treba čo najrýchlejšie pracovať, aby nezaschli. Vrúbeľ sa umiestni na podpník tak, aby sa cievne zväzky kryli  alebo prekrývali. K podpníkom sa vrúbeľ priťahu gumičkou alebo pružným  plieškom. Rezné plochy sa okolo menších vrúbľov zasypú hliníkovým  práškom. Kým podpník s vrúbľom nezrastie, treba vrúbľovanie mierne  tieniť.

Bradavkovec  i ostatné terestrické kaktusy sa pestujú v priepustnej vzdušnej zemine s  dostatkom humusu. Používa sa zmes minerál zeminy, listovky, rašeliny a  hrubšieho piesku, prípadne antuky. Druhom, ktoré sú náročné na obsah  vápnika v zemine, pridávame mletý vápenec. Na jar po rozsadení rastliny  zahmľujeme, za teplého a slnečného počasia ich mierne tienime. Keď sa  objavia prvé príznaky svedčiace o raste vegetačného vrchola, začneme  kaktusy mierne zažovať. S rastúcou teplotou a slnečným žiarením treba  zálievku zvyšovať. V lete za suchého a teplého počasia sa často rosí a  intenzívne vetrá. Pre optimálny rast a vyfarbenie vyžadujú kaktusy  stredanie hoúcich dní s chladnými nocami. Väčšina druhov potrebuje  priame slnko, iba niektoré treba mierne tieniť. V septembri začneme zálievku obmedzovať a rastliny chránime aj pred pokvapkaním vodou. Už ich netienime a stále musíme intenzívne vetrať. Od októbra mierne zalie iba semenáčiky. Cez zimu sa udržiavajú vo vegetačnom pokoji pri teplote 5 - 10 °C, chúlostivejšie druhy asi pri teplote 12 °C, rov ako semenáčiky.

Astrophytum - astrofyt má tuhú až striebristo sfarbenú pokožku a veľké žlté kvety. Je vápnomilný a pestovateľský náročnejší.
Echinocactus grusonii - rebrovec Grusonov, guľovitého tvaru s výými rebrami a intenzívne žltými ostňami. Patrí medzi najkrajšie kaktusy.
Echinopsis - ježovník. Rastliny guľovitého až stĺpcovitého vzrastu s veľkými lievikovitými kvetmi. Sú otužilé a používajú sa ako podpní- ky.
Gymnocalicium -  pavúkovec, plocho guľovitý až guľovitý kaktus bohato kvitnúci veľkými  kvetmi. Vyžaduje kyslú zeminu a polotieň. Pestujú sa aj žlté a červené  kultivary bez chlorofylu, ktoré sú svojou výživou odkázané na podpník,  dodávajúci vrúbľu asimiláty.

Rebutia - rebúcia malá guľovitá až sploštená rastlina, na jar bohato kvitne. Vyžaduje veľa čerstvého vzduchu a mierny polotieň.

Zygocactus hybridus - zygokaktus hybridný, vianočný kaktus.
Vytvára menšie kríčky s článkovitými stonkami a 60 - 80 mm dlhý bielymi až fialovými kvetmi. Kvitne v zime. Rozmnožuje sa odrezkami alebo vrúbľovaním na Peireskia. Pes sa v humusovom, výživnom substráte. V lete vyžaduje zatieneý skleník, vlhkejšie ovzdušie a dostatok vody. V auguste zálievku  obmedzíme, aby prestal rásť a nasadil kvetné púčiky. Keď sa púčiky  objavia, zálievka sa opäť zvyšuje až do plného kvitnutia. Po odkvití vyžaduje aspoň 6 týždňov vegetačný pokoj. V zime sa udržiava teplota okolo 10 °C. Staršie rastliny sa môžu cez leto pestovať vonku na polotiennom stanovišti.
Rhipsalidopsis gaertneri - ľudovo veľkonočný kaktus. Podobá sa vianočnému kaktusu a pestuje sa za podobných podmienok. Kvitne na jar 1 - 4 ružovými až červenými kvetmi na konci širších článkov. Po celý rok vyžaduje mierne zavlažovanie. Teplota 5 -10 °C je v zime nevyhnutná na vytváranie kvetných púčikov. Kaktusy na predaj sa vypestujú od niekoľkých mesiacov do 2 -  3 rokov. Kaktusy napádajú rôzne hubové choroby, ktoré spôsobujú poško  pokožky alebo hnilobu rastlín. Veľmi často ich poškodzujú nepriaznivé  vplyvy vonkajšieho prostredia, spôsobené nevhodným stanovišťom a  nesprávnym ošetrovaním. Zo škodcov sa často vyskyú vlnačky, štítničky,  roztočce a háďatká.

Sukulentné rastliny – Crassula, Agave, Aloe
Skupina  rastlín s dužinatými, často značne redukovanými listami, so zásobou  vody v pletivách. Sú chránené hrubou pokožkou i ochran¬nými povlakmi.  Mohutnejšie rastúce druhy sa pestujú ako solitéry, menšie sa vysádzajú  do misiek. Dobre rastú vo svetlých interiéroch so suchším ovzduším, cez  leto aj na vonkajšom stanovišti.
Crassula arborescens - tučnolist stromčekovitý. Krovitá, bohato rozkonárená rastlina s vajcovitými listami so sivo- bielym povlakom s červeným lemom. Rozmnožuje sa na jar vrcholovými odrezkami, ktoré sa po zaschnuí rezných rán zapichujú do misiek alebo menších črepníkov. V mier vlhkom substráte sa pri teplote 18-20 °C zakorenia o 2 -  3 týždne. Pestujú sa v hlinitej, priepustnej, menej výživnej zemine.  Cez leto vyžaduje tučnolist intenzívnejšie zavlažovanie, dostatok  čerstvého vzduchu a znáša aj priame slnko. Do jesene rastliny dorastú,  takže sú vhodné na predaj. Staršie jedince prezimujú pri teplote 6-8 °C a miernom zavlažovaní.
Podobne pestované rastliny

Agave americana - agáva americká s  mohutnou ružicou modrozelených ostro ostnatých listov, na kultivaroch  žlto pásikavých. Rozmnožuje sa najmä odrezkami. Cez leto sa umiestňuje  na slnečné miesta.
Aloe arborescens - aloa stromčekovitá, krovitého vzrastu, s úzkymi dlhými, sivozelenými listami. Pestuje sa ako liečivá rastlina. Rozžuje sa vrcholovými a stonkovými odrezkami, semenom i oddelkami.
Sukulentné rastliny napádajú rovnaké choroby a škodcovia ako kaktusy.

Gasteria verrucosa - gasteria bradavičnatá má užšie listy usporiadaé do dvoch radov. Listy sú husto posiate bielymi bradavkami. Vyža polotienne stanovište.
Haworthia fasciata - havortia pásikavá, menšia rastlina s ružicovito usporiadanými listami, ktoré sú na rubovej strane pokryté bielymi bradavkami.

Bromeliaceae - broméliovité
Niektoré  druhy veľmi rozsiahlej čeľade broméliovitýeh patria medzi najvhodnejšie  rastliny do moderných interiérov. Obľúbenými sa stali pre svoju  osobitnú stavbu, tvar i sfarbenie listov a nezvyčajné súkvetie. Dobre sa  dokážu prispôsobiť suchému ovzdušiu. Mohutnejšie rastúce druhy sa  používajú ako solitéry, menšie sú vhodné na epifytické konáre, na  vytvorenie zelených stien, do misiek, kvetinových lavíc i sklených gúľ.  Používajú sa aj na aranžovanie a viazačské práce. Rastú terestricky na  kamenitých stráňach v teplejších oblastiach Ameriky a epifyticky vo  vlhkých pralesoch. Veľkosťou i tvarovo sú veľmi rozmanité, od machových  porastov až po rastliny vysoké niekoľko metrov. Majú tuhé až kožovité  listy, často pestro sfarbené, najčastejšie usporiadané do ružíc, ktoré  sú zásobárňou vody. Súkvetie býva väčšinou veľké s nápadne sfarbenými  podpornými listeňmi alebo je nevýrazné, iba vnútorné listy v ružici sú  pestro sfarbené.
Vriesea splendens - vrízea lesklá
Dekoratívna  epifytická rastlina s čiernohnedo priečne pásikavými, na konci  prehnutými listami, s vysokým mečovitým súkvetím svietivočervených  listeňov. Pestuje sa viac kultivarov s rozkonáreným alebo výraznejšie  sfarbeným súkvetím. Rozmnožujú sa takmer výhradne generatívne. Semeno,  ktoré sa získa po umelom opelení, treba čo najskôr vysiať. Semeno sa  vysieva do dezinfikovaných misiek naplnených rašelinou alebo do Petriho  misiek s navlhčenou buničinou. Osivo vyklíči na svetle pri teplote 22 - 25 °C za 10 -  20 dní. Vo výsevných miskách sa semenáčiky nechávajú dovtedy, kým  nezačnú zrastať. Rozsádzajú sa do misiek s drenážou so zmesou vláknitej  rašeliny a perlitu na vzdialenosť 20 - 30 mm. Po rozsadení sa umiestnia do skleníka s teplotou 20 -  22 °C, kde sa rastliny môžu zakryť fóliou. Druhýkrát sa rozsádzajú do  misiek alebo na vykurované stoly do rašeliny s prísadou drvenej  borovicovej kôry, perlitu a 0,5 kg viac-zložkových hnojív na 1 m3.  Častejšie rozsáďzanie a priosvetľovanie semenáčikov od polovice októbra  do konca februára podporuje rast a vývin rastlín. V druhom alebo treťom  roku pestovania sa rastliny črepníkujú. Dobre sa drenážujú a viac  pritlačia, aby zemina prilipla ku korienkom a rastlinky sa nevyvracali.  Po vysadení do črepníkov ich treba viac tieniť, menej zalievať, ale  intenzívnejšie zahmľovať. Teplota sa udržiava na 20 - 25 °C.  Rastliny sa pestujú v teplom, vlhkom a cez leto dobre tienenom skleníku.  Nemajú výraznejšie obdobie vegetačného pokoja, a preto sa rovnomerne  zavlažujú po celý rok. Prihnojujú sa 0,1 % roztokom viaczložkových  hnojív, predovšetkým formou mimokoreňovej výživy.
Kvitnutie  dostatočne vyvinutých rastlín možno urýchliť postrekovaním alebo  zalievaním regulátorom rastu. Tým sa skráti obdobie pestovania a  kvitnutie sa načasuje na potrebný termín. Rastliny určené na predaj sa  vypestujú zo semena za 3 - 4 roky. Rastliny trpia rôznymi hubovými a baktériovými chorobami. Po-škodzujú ich ulitníky, mnohonôžky a červce. V interiéroch vrízie vy-žadujú  rozptýlené svetlo, vyššiu vzdušnú vlhkosť, a preto najlepšie rastú v  skupinových výsadbách. V lete sa môže voda naliať aj do listovej ružice.
Podobne pestované rastliny
Aechmea fasciata - echmea pásikovaná je  epifyt s ružicou ostnatých, priečne mramorovaných listov. Súkvetie s  modrými a ružovými listeňmi rastie pyramidálne na vysokom stvole.
Rozmnožuje  sa semenom ako vrízea. V malovýrobe sa rozmnožuje oddeľovaním  silnejších dcérskych rastlín pri presádzaní. Je náročnejšia na svetlo,  menej náročná na vzdušnú vlhkosť. Cez zimu sa udržiava pri teplote 15 - 18 HC a opatrne sa zalieva.
Billbergia rosea - bilbergia ružová vytvára kornútkovitú ružicu so striebristosivo mramorovanými listami. Má žltozelené súkvetie a ružové listene.
Zelenolisté  bilbergie sa pestujú v poloteplom skleníku za podobných podmienok ako  echmey. Pestrolisté kultivary sú náročnejšie na teplotu a vzdušnú  vlhkosť.
Väčšina bilbergií patrí medzi najotužilejšie izbové kvetiny,  ktoré pravidelne kvitnú aj v horšom pestovateľskom prostredí, nesmú sa  však často rozmnožovať delením.
Neoregelia carolinae - neoregélia má  kožovité, jemne tŕnité, lesklé listy. V období kvitnutia sú stredné  listy sýtočervené. Pestujú sa kultivary, ktoré majú listy s pozdĺžnymi  bielymi, krémovými až ružovými pásmi.
Nidularium fulgens - nidulárium lesklá  vytvára hniezdovité ružice so sýtozelenými listXmi. Počas kvitnutia sa  stred ružice sfarbuje na červeno. Je pomerne odolná, znáša zaprášené  prostredie.
Guzmania minor - guzmánia menšia - je menšieho vzrastu, s bieložltým súkvetím a červenými...
Tillandsia cyanea — tilandsia.
Cryptanthus - kryptant .

Orchidey

Vzácne  druhy kvetín, ktoré sa používajú do svadobných viazačských prác alebo  pri iných slávnostných príležitostiach, ich pestovanie sa stále  rozširuje. Predstavujú najbohatšiu rastlinnú čeľaď, rozšírenú vo  všetkých svetadieloch a klimatických oblastiach. Sú to trváce byliny,  ktoré žijú epifyticky a vytvárajú vzdušné korene alebo zakoreňujú v pôde (terestrické rastliny). Na koreňoch žijú symbiotické huby (mykoríza).  Väčšina druhov vytvára zo zhrubnutých stoniek zásobné orgány -  pahľuzy. Orchidey majú prevažne trváce, podlhovasté až remencovité  listy. Kvety sú nápadné, súmerné , z troch vonkajších a troch vnútorných  okvetných lístkov. Stredný vnútorný lístok má odchylnú stavbu i veľkosť  a vytvára nápadný pysk. Plodení jt tobolka s množstvom semien. Najväčší  pestovateľský význam majú tropické a subtropické druhy, z ktorých sa  vyšľachtili mnohé k?ížence. U nás rastú vo voľnej prírode menšie  orchidey, ktoré sú pri; ne zákonom chránené.
Nároky na pestovanie  jednotlivých druhov závisia od ich pôvodu. Vo veľkovýrobe sa pestujú v  priestranných skleníkoch. Druhy, ktoré pochádzajú z lesného podrastu  vyžadujú tienenie (Phalaenopsis, Orchidey Paphiopedilum). Druhy s  pôvodným stanovišťom v korunách stromov a na skalách znášajú vyššiu  intenzitu svetla (Cattleya). Orchidey pochádzajúce z oblastí, v ktorých  sa strieda obdobie dažďov a sucha, vyžadujú obdobie vegetačného pokoja. V  období vegetačného pokoja potrebujú zníženú teplotu, zálievku i vzdušnú  vlhkosť. Nároky na vodu závisia od vegetačného rytmu rastlín. Všetky  orchidey sú citlivé na premokrenie koreňov. Vyžadujú mäkkú vodu. Čím sú  náročnejšie na teplo a tienenie, tým potrebujú v lete vyššiu vzdušnú  vlhkosť. Pre orchidey sa miešajú špeciálne zmesi, pri ktorých je  rozhodujúca vysoká vzdušnosť, priepustnosť a stála štruktúra.  Pestovateľský substrát tvoria prirodzené zložky, ako rašelina,  rašelinník, borovicová borka, mladá buková listovka, alebo sa používajú  náhradné substráty, napr. polystyrén, keramzit, drvený korok, perlit,  molitan, drevné uhlie. Orchidey sú citlivé na koncentráciu pôdneho  roztoku. Počas vegetácie sa prihnojujú podľa požiadaviek jednotlivých  druhov raz za 1-2 týždne hnojivým roztokom v 0,05 - 0,2 %  koncentrácii. Orchidey možno prihnojovať aj na list. Dobre rastú v  črepníkoch i v kvetináčoch z plastov. Potrebujú dobrú drenáž. V  špeciálnych podnikoch, ktoré sú vybavené laboratóriami sa rastliny  generatívne i vegetatívne rozmnožujú. Semená klíčia v sterilných  podmienkach. Semeno sa vysieva do sklených baniek na agar obohatený  základnými živinami, stopovými prvkami a cukrami. Treba udržiavať stálu  teplotu 25 - 28 °C. Po vytvorení prvého lístka sa pri dodržaní  sterilných podmienok semenáčiky prenesú do novej výživnej pôdy. Vo fáze  troch lístkov sa presádzajú do substrátu z rašeliny, polystyrénu alebo  keramzitu s drevným uhlím. Pestujú sa v plytkých nádobách v skleníku pri  teplote 20 - 25 °C, vysokej vzdušnej vlhkosti a tienení. Musia sa  chrániť proti hubovým chorobám. Neskoršie sa vysádzajú do malých  kvetináčov a podľa potreby sa presádzajú do väčších. Orchidey kvitnú  priemerne o 4 - 8 rokov.
Vegetatívne sa môžu orchidey  rozmnožovať stonkovými odrezkami alebo delením trsov. Niektoré rody sa  rozmnožujú meristémovými pletivami (Cymbidium, Cattleya). V sterilných  podmienkach sa vypreparujú bunky vrcholového meristému, ktoré sa  umiestnia do živého roztoku. Pri miernom otáčaní na klinostate sa  vytvárajú zhluky nerozlíšených buniek. Tieto bunky sa po 3 až 5 týždňoch  rozrežú a znova kultivujú. Keď sa nechajú v pokoji, vytvoria rastlinné  orgány. Tak sa získa mnoho nových rastlín za kratší čas ako pri  generatívnom spôsobe rozmnožovania.
Cattleya - katleja
Na  trhu je po nej dopyt, najmä pre jej veľkosť, pestrosť farieb a tvar  kvetov. Rastie ako stromový epifyt v tropickej Južnej Amerike. Má  podlhovasté stonkové hľuzy s 1 - 3 kožovitými listami. Na stvole rastie jeden alebo viac kvetov s nápadným kornútkovitým pyskom, ktorý má zvlnený okraj.
Cattleya labiata -  katleja pyskatá s veľkými ružovými kvetmi, s tmavo purpurovým, výrazne  zvlneným pyskom a žltým hrdlom. Kvitne od júla do septembra. Je základom  mnohých dnešných hybridov. Cattleya - hybridy kvitnú v rôznom  období a majú najčastejšie ružové, ale aj biele a žlté kvety. Vytvárajú  aj mnoho medzirodových krížencov, ako napr. x Brassocattleya, x  Laeliocattleya. Pestuje sa v kvetináčoch v rašeline a polystyréne v  pomere 1:1, pri pH 4 - 5. V lete vyžaduje teplotu 18 - 22 °C, v zime 14 -  16 °C. V lete ju tienime a v zime jej poskytujeme čo najviac svetla. V  období vegetácie sa pravidelne zalieva a denne rosí, aby sa udržala  vyššia vzdušná vlhkosť. Prihnojuje sa roztokom hnojív v 0,1 - 0,2 %  koncentrácii. Nové hľuzy rastú najmä pri dlhom osvetlení a teplote nad  18 °C. Kvety vyrastajú na vrcholoch vyzretých hľúz, najlepšie za  krátkeho dňa a vyššej teplote po predchádzajúcom období vegetačného  pokoja. Rastliny presádzame o 3 - 4 roky v období, keď im vyrastajú  nové korene. Pri presádzaní môžeme silné rastliny rozdeliť. Pri  expedícii treba kvety starostlivo zabaliť. Vo váze vydržia 5 dní.
Cymbidium - cymbídia
Často  sa pestuje na rezanie a predávajú sa i jednotlivé kvety. Majú  vajcovité, sploštené pahľuzy, dlhé remencovité listy a strapcovité  súkvetie. Rastú terestricky.
Cymbidium lowianum. Strapec je až 1 m dlhý, kvety sú zelenožlté, s hnedočerveným pyskom. Kvitne od februára do apríla.
Cymbidium -  hybridy kvitnú od jesene do jari. Bohaté strapce kvetov sú žlté,  ružové, oranžové a purpurové. Pestujú sa na voľných záhonoch alebo  vč> veľkých nádobách vo svetlých a vzdušných skleníkoch. Základ  substrátu tvorí rašelina, ktorá má pH upravené na 5.
V zime vyžadujú teplotu 12 - 14 °C, do polovice leta 18-20 °C. Koncom leta zakladajú kvety. V auguste sa v septembri vyžadujú optimálnu teplotu 10 -  12 °C. Skleníky treba výdatne vetrať. Rastliny sú náročné na svetlo.  Zalievame ich pravidelne, koncom leta o niečo menej. Počas vegetácie sa  prihnojujú 0,2 % roztokom hnojív v 14-dňo- vých intervaloch. Rastliny sa presádzajú po 4 - 5 rokoch. Súkvetie režeme, keď je polovica kvetov rozkvitnutých. Vo váze vydržia 4 týždne. Zim2 plochy sa získa 70 - 100 kvetov.
Phalaenopsis - lišajovec
Veľmi  často sa pestuje na rezanie a svadobné viazanie. Rastie ako epifyt bez  pahľuz. Má podlhovasté, kožovité listy a vzdušné korene. Kvet je plochý v  strapcovitom súkvetí.
Phalaenopsis amabilis. Od októbra do februára kvitne bielymi kvetmi so žltým, červeno bodkovaným pyskom. Phalaenopsis -  hybridy majú biele, ružové a žlté kvety s červenou, hnedou alebo žltou  kresbou na pysku. Kvitnú niekoľkokrát do roka. V skleníkoch sa pestuje v  kvetináčoch. Substrát sa mieša z rašeliny a polystyrénu, pH je 4 - 5. Je náročný na teplo. Vyžaduje zimnú teplotu 18-20 °C a letnú teplote 22 -  25 °C, až do 30 °C. Potrebuje tienenie a kvety lepšie zakladá za  krátkeho dňa. Vyžaduje stále mierne vlhký substrát a nemá obdobie  vegetačného pokoja. V lete sa musí udržiavať vysoká vzdušná vlhkosť.  Rastie rýchlo, presádza sa po dvoch rokoch, najlepšie v lete. Kvitnutie  lišajovca možno termínovať znížením teploty na 15 °C a obmedzením  zálievky na obdobie troch týždňov. Vtedy rastliny kvitnú o štyri  mesiace, takže ich možno rezať viackrát do roka. Režú sa celé súkvetia s  polovicou rozkvitnutých kvetov alebo iba jednotlivé kvety, ktoré sa  predávajú v priesvitných škatuľkách.
Paphiopedilum - črievičkovec
Veľmi  pekne vynikne vo viazačských úpravách, i keď sa pestuje zriedkavejšie.  Rastliny sú terestrieké, bez zásobných orgánov. Listy rastú v prízemnej  ružici, kvety na stonke väčšinou jednotlivo; stredný vonkajší lístok je  výrazný a pysk má črievičkovitý tvar. Podľa nárokov na teplo sa  rozdeľujú do troch skupín:
1. Paphiopedilum insigne -  črievičkovec skvelý je chladnomilný. Má žltozelený kvet, stredný  vonkajší lístok je na hrote biely, s hnedými škvrnami a pysk je  hnedastej farby.
2. Paphiopedilum eallosum - črievičkovec  mozoľnatý má stredné nároky na teplo. Stredný vonkajší lístok je guľatý,  zelenobiely s purpurovými pásikmi a pysk je purpurovo hnedý.
3.  Paphiopedilum x maudiae je teplomilný hybrid. Na listoch má tmavé  škvrny, stredný vonkajší lístok je belavý so zelenými pásikmi, pysk je  zelený.
Pestujú sa v kvetináčoch. Substrát tvorí rašelina, rašelinník, polystyrén, buková listovka, pH je 5,5 -  6,5. Substrát musí byť stále rovnomerne vlhký. Nároky na teplo závisia  od pôvodu rastliny. V lete potrebujú črievičkovce dobré osvetlenie. Na  hnojenie sú veľmi citlivé, a preto sa používajú roztoky iba v 0,05 -  0,1 % koncentrácii. V zime i na jar sa presádzajú podľa spotreby.  Patria medzi orchidey, ktoré sa ťažšie rozmnožujú. Kvety sa režú štvrtý  až piaty deň po rozkvitnutí a vydržia niekoľko týždňov.
Zriedkavejšie pestované rody
Dendrobium phalaenopsis - dendróbium.  Má kužeľovité pahľuzy, kožovité listy a mohutný vzrast. Kvety sú ružové  až purpurové, usporiadané do vzpriameného strapca. Kvitne od októbra do  januára. Vyžaduje teplotu okolo 20 °C a dostatok vlahy. Je vhodný na  rezanie.
Odontoglossum crispum - odontoglosum kučeravé. Má vajcovité pahľuzy s 2 -  3 listami, biele až ružové kvety s hnedými škvrnami a pysk so žltou  škvrnou. Kvety v strapcovitom súkvetí na dlhom stvole kvitnú od októbra  do februára.
Odontoglossum grande - odontoglosum veľké s  vajcovitými pahľuzami s 2 kožovitými listami a s veľkými, tmavožltými  kvetmi s červenohnedými pásmi a škvrnami. Kvitne od novembra do marca.  Ako črepníková kvetina je odontoglosum vhodné do svetlých a chladných  bytov.
Z chorôb sa môžu na orchideách objaviť virózy, bakteriózy a  hubové hniloby. Zo živočíšnych škodcov spôsobujú škody ulitníky,  bzdochy, štítničky, strapky a roztočce. Kvety sa režú na 5. - 8.  deň po rozkvitnutí. Stonky treba na niekoľko hodín ponoriť do vlažnej  vody. Balíme ich jednotlivo do hodvábneho papiera a stonky môžeme vložiť  do skúmavky naplnenej vodou alebo cukrovým roztokom. Expedujú sa  uložené do kartónov. Vo váze vydržia pomerne dlho. Niektoré orchidey sa  môžu pestovať aj ako črepníkové rastliny. V bytoch vyžadujú stálu  teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť, a preto sa im najlepšie darí vo  vitrínach (napr. Paphiopedilum, Dendrobium, Odontoglossum )

Papraďorasty

Pteropmdiij- Papraďorasty
Dekoratívne,  nekvitnúce rastliny. Prispôsobivejšie druhy sú vhodné ako solitéry  alebo do skupinových výsadieb. Niektoré sa často používajú ako zeleň do  viazačových prác (pnapr. Nephrolepis exaltata - nefrolepka  vznešená). Má dlhé, oblúkovité prehnuté i niekoľkonásobne perovité listy  so zvlnenými i skučeravenými úkrojkami. Pestuje sa v mnohých  kultivaroch. Materské rastliny druhov, ktoré tvoria výbežky, sa  vysádzajú do voľnej pôdy na vykurované stoly. Z jari a koncom leta sa z  nich odoberajú mladé rastliny, ktoré sa črepníkujú. Staršie, silnejšie  trsy sa môžu pri presádzaní rozdeliť. Kultivary, ktoré vytvárajú  klíčiace výtrusy, sa môžu rozmnožovať vysiatím výtrusov do  dezinfikovaných misiek s rašelinou a perlitom. Po zavlažení sa prikryjú  sklom, zatienia sa a umiestnia do skleníka s teplotou 22 - 24 °C.  Pri rovnomernej vlhkosti substrátu vyrastú najskôr prvoklíčky, potom  normálne listy. V začiatočnom období treba výsevy často zahmľovať. Keď  sa začnú vyvíjať mladé rastlinky, zatieňujú sa iba zo slnečného počasia.  Prvýkrát sa rozsádzajú pinzetou skupinky semenáčikov na vzdialenosť 20 X  20 mm, pri druhom, prípadne pri treťom rozsádzaní sa silnejšie rastliny  rozsádzajú samostatne. Po zapojení porastu sa mladé rastliny črepníkujú  do rašeliny s menším podielom minerálnej zeminy a 1 kg viaczložkových  hnojív na 1 m3. Zemina sa nesmie príliš stláčať a nenecháva sa okraj na  zalievanie, aby sa zabránilo prílišnému zaliatiu rastlín. Po každom  rozsádzaní alebo črepníkovaní sa v skleníku udržiava vlhkejšie a  teplejšie prostredie a väčšmi sa tieni. Rastliny sa pestujú v teplom,  zatienenom skleníku na vykurovacích stoloch na rezanie i vo voľnej pôde  na vyvýšených záhonoch. V období rastu sa intenzívne zalievajú a opatrne  vetrajú. Dvakrát sa presádzajú. V zime treba rastliny zalievať opatrne,  udržiavať nižšiu vzdušnú vlhkosť a teplotu okolo 16 °C. Rastliny na  predaj sa z oddelkov dopestujú za 4 - 6 mesiacov, z výsevov na  druhý rok. Listy sa režú až keď sú celkom vyvinuté. Mladé rastliny trpia  na padanie klíčnych rastlín, zo škodcov ich najčastejšie napádajú  červce, háďatká a pukavky. V interiéroch neznášajú prievan, preschnutie  ani prevlhčenie koreňového balu, príliš suchý vzduch a pokles teplôt pod  12 °C.
Podobne pestované rastliny
Adiantum cuneatum - adiant klinolistý  má modrasté, troj až štvornásobne perovité listy a vzpriamený vzrast.  Rozmnožuje sa delením trsov a výtrusmi. Rastlina vyžaduje mierne  alkalickú pôdu, v zimnom období iba minimálnu zálievku a teplotu 10 - 15 °C. Na rezanie sa pestujú vo voľnej pôde na stoloch. Listy na rezanie musia byť úplne vyvinuté.
Asplenium nidus - slezinník hniezdovitý je  epifytický papraďorast so svetlozelenými, pergamenovitými listami v  lievikovitej ružici. Rozmnožuje sa iba výtrusmi. Dobre sa prispôsobuje  prostrediu interiérov.
Pellaea rotundifolia - pelea okrúhlolistá,  menší papraďorast s drobnými, vajcovitými a tuhými listami. Vyžaduje  viac svetla, dobrú drenáž a neznáša preschnutie. Dobre sa prispôsobuje  prostrediu interiérov.
Pteris cretica - krídelnica krétska dorastá do výšky 0,30 m a má podlhovasto čiarkovité, úkrojkovité listy. Pestuje sa mnoho pestrolis-  tých, tvarových i vzrastových kultivarov. Ľahko sa rozmnožuje výtrusmi a  je menej náročná na ošetrovanie. Zeleno listé druhy prezimujú pri  teplotách okolo 10 °C, pestrolisté pri 14 - 16 °C.
Platycerium bifurcatum - parohovec obyčajný,  epifytická rastlina, ktorej sterilné listy, pritlačené ku kôre,  zachytávajú vlahu i živiny. Rodivé listy sú vidlicovite rozkonárené,  previsnuté, sivozelené. Rozmnožuje sa výtrusmi a v malom množstve  adventívnymi koreňovými výhonkami, z ktorých rastie rýchlejšie. Pestuje  sa v ľahkej, humusovej zemine. V lete sa dôkladne zalieva a pestuje vo  vlhkejšom, mierne zatienenom skleníku. Prezimuje pri 16 - 18 °C a miernej zálievke. Parohovec je chúlostivý na preschnutie i prevlhčenie koreňového balu.

Citrusy

Dôležité  dekoratívne rastliny okrasné listami, kvetmi a plodmi, ktoré sú  významným zdrojom vitamínov. Pestujú sa viaceré druhy i kultivary.  Vytvárajú kry alebo stromčeky s krátkymi ostňami a svetlozelenými,  tuhými listami. Kvety sú belavé, voňavé a rozkvitajú na jar. Dužinaté  plody dozrievajú v jeseni a v zime.
Semeno sa vysieva hneď po zbere  do črepníkov s ľahšou, humusovou zeminou. Semenáčiky sa dopestujú do  hrúbky ceruzky a používajú sa ako podpníky. Ušľachtilé kultivary sa  navrúbľujú alebo naočkujú na podpníky. Očká sa odoberajú z rodiacich  rastlín, najlepšie z dolnej časti minuloročného výhonka. Podpník sa  očkuje zvyčajným spôsobom na jar i v lete medzi koreňovým kŕčikom a  korunkou. Vrúbľu je sa na jar pred pučaním i v lete. Po vypučaní vrúbľa  alebo očka sa podpník nad ušľachtilou časťou zreže. Z rodiacich  materských rastlín sa od februára do septembra režú vyzreté vrcholy s 3 - 5 listami, ktoré sa stimulujú a zapichujú do debničiek. Pri teplote 25 °C a vyššej vzdušnej vlhkosti sa o 3 - 5 týždňov zakorenia.
Mladé  rastliny sa presádzajú na jar do stredne ťažkej, výživnej a mierne  kyslej zeminy. Pestujú sa v miernom polotieni, často sa rosia,  intenzívne zalievajú a pravidelne prihnojujú. Citrusy sa tvarujú  zaštipovaním za 3. až 4. listom na jar pred pučaním a pri bujnejšom  raste i v lete. Tým sa súčasne dosiahne aj skoršia rodivosť. Prezimujú  pri teplotách okolo 10 °C a miernej zálievke. Rodiace rastliny sa  vypestujú za 3 - 4 roky.
Pri pestovaní v miestnostiach vyžadujú  citrusy dostatok čerstvého vlhkejšieho vzduchu. Ak sa v lete umiestnia  vonku, potrebujú stanovište, ktoré je chránené pred slnečným úpalom a  vetrom. Rastliny poškodzujú červce, pukavky, štítničky, vošky a molice.