záhradník > kvetinárstvo
KVETINÁRSTVO (2. ročník)
TEMATICKÝ PLÁN - 2. ročník
I. TECHNOLÓGIA PESTOVANIA TRVALIEK
- Zásady pestovania a použitia trvaliek
- Nároky na stanovište a výživu
- Rozmnožovanie trvaliek
- Jarné trvalky na slnečné stanovište – Adonis, Alyssum, Armeria, Cerastium, Phlox
- Jarné trvalky do polotieňa – Anemone, Aquilegia, Bergenia, Convalaria
- Dicentra, Helleborus, Primula, Heuchera
- Trvalky kvitnúce v lete – Achillea, Coreopsis, Astilbe, Delphinium
- Echinacea, Gypsophila, Gaillardia, Hosta
- Trvalky kvitnúce v jeseni – Aster, Chrysanthemum, Rudbeckia
- Trvalky sukulentného charakteru – Saxifraga, Sedum, Sepervivum
- Okrasné trávy
- Vodné a močiarne trvalky
II. TECHNOLÓGIA PESTOVANIA CIBUĽOVÝCH A HĽUZNATÝCH KVETÍN - Zásady pestovania a použitia
- Nároky na prostredie
- Druhy kvitnúce v jari – Tulipa, Narcissus
- Hyacinthus, Allium, Fritillaria
- Chionodoxa, Iris
- Muscari, Puškinia, Scilla
- Druhy kvitnúce v lete – Dahlia, Gladiolus
- Crocosmia, Lilium, Canna
III. TECHNIKA PESTOVANIA ČREPNÍKOVÝCH KVETÍN S OKRASNÝM LISTOM
21. Základné vegetačné činitele a ich úprava v interiéri
22. Črepníkové rastliny s okrasným listom s vyššími nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia - Ficus
23. Dracena, Pandanus, Diffenbachia
24. Peperomia, Philodendron
25. Monstera, Syngonium, Rhaphidophora
26. Begonia, Sanseviera
27. Črepníkové rastliny s okrasným listom so strednými nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia – Cissus, Hedera
28. Coleus, Pilea, Cyperus
29. Črepníkové rastliny s okrasným listom s nižšími nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia – Chlorophytum, Tradescantia
30. Aucuba, Aspidistra, Euonymus
31. Myrthus, Rozmarinus, Araucaria
IV. PRÍPRAVA ČREPNÍKOVÝCH KVETÍN NA TRH
32. Trhová dospelosť a kvalita
33. Balenie a predaj črepníkových kvetín
Opakovanie, záverečný prehľad
32. Trhová dospelosť a kvalita
33. Balenie a predaj črepníkových kvetín
Opakovanie, záverečný prehľad
I. TECHNOLÓGIA PESTOVANIA TRVALIEK
1. Zásady pestovania a použitia trvaliek
Trvalky sú rastliny, ktoré po vysadení zostávajú na rovnakom stanovišti bez presádzania viac rokov. Každý rok odumiera len ich nadzemná časť, kým podzemná časť (koreň, cibuľa, hľuza, podzemok) zostáva. Používajú sa vo veľkých sadovníckych úpravách i v malých záhradkách. V parkoch ich vysádzame jednotlivo do trávnikov, na záhony, do skupín, do skalných partií, k oporám alebo ich používame na lemovanie záhonov. Väčšina trvaliek je vhodná na rezanie a niektoré i na rýchlenie. Trvalky vysádzame na záhony tak, aby kvitli od jari do jesene.
2. Nároky na stanovište a výživu
Z veľkého množstva druhov a kultivarov sú pre bežné výsadby vhodné najmä tie, ktoré pochádzajú z rovnakých alebo podobných klimatických podmienok, do akých ich vysádzame. Pôdne podmienky upravujeme výberom vhodných druhov zemín, prípadne pridaním piesku. Svetelné podmienky zohľadníme pri výbere vhodného stanovišťa. Zdravo a intenzívne budú rásť a bohato kvitnúť tie druhy, ktorých nové stanovištné podmienky budú najviac zodpovedať podmienkam ich prirodzeného výskytu. Preto musíme pri výbere druhov poznať ich nároky na prostredie a oboznámiť sa s klimatickými podmienkami stanovišťa.
Náročnejšie druhy trvaliek vyžadujú hlinitú, primerane vlhkú, dobrú výživnú pôdu. Pôda má byť vyhnojená dobre uležaným maštaľným hnojom alebo kompostom (80 t.ha-1), hlboko prekyprená, bez trvácich burín. Pôdu pre trvalky sa usilujeme prispôsobiť tým pôdnym podmienkam, v ktorých trvalky žijú v prírode.
Trvalky vysádzame na jar alebo v jeseni. Druhy, ktoré kvitnú na jar, vysádzame najneskoršie v septembri, aby mohli do zimy zakoreniť. Druhy kvitnúce v jeseni vysádzame na jar najneskôr do polovice mája. Pri zakladaní nového väčšieho záhona však vysádzame všetky druhy naraz. Trvalky vysádzame lopatkou. Po vysadení rastliny pravidelne zavlažujeme, až kým sa dostatočne nezakorenia. Cez rok kypríme pôdu, odstraňujeme buriny a podľa potreby prihnojujeme. Rozpínavé trvalky obmedzujeme v raste, odkvitnuté súkvetia odstraňujeme. Druhy, ktoré vymrzli, nahradíme na jar rovnakými alebo podobnými druhmi.
3. Rozmnožovanie trvaliek
Trvalky sa rozmnožujú generatívne (semenom) alebo vegetatívne (delením, stonkovými a koreňovými odrezkami a vrúbľovaním). Semenom rozmnožujeme tie trvalky, ktoré vytvárajú dostatok klíči vého semena a pritom si uchovávajú svoje charakteristické znaky. Semeno väčšiny trvaliek vysievame od februára do mája. Semená, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť, sejeme hneď po dozretí. Semená, ktoré vyžadujú premrznutie (Gentiana), sejeme už v jeseni do voľnej pôdy alebo na chránené záhony, prípadne ich stratifikujeme. Vo februári a v marci ich sejeme do misiek alebo debničiek v skleníku, v apríli do studeného pareniska, koncom apríla a v máji na záhony. Rastliny podľa potreby rozsádzame, jednotíme alebo ich jednotíme pri rozsádzaní na pripravené záhony.
Z vegetatívnych spôsobov rozmnožovania je najjednoduchšie delenie. Trvalky delíme na jar alebo v jeseni. Trsy vyryjeme a rozrežeme nožom alebo rýľom, prípadne ich roztrhneme tak, aby mal každý nový trs dostatok koreňov a vegetačný vrchol. Vrcholovými odrezkami rozmnožujeme trvalky na jar (máj, jún), niektoré druhy aj v lete (august). Odrezky odoberáme zo zdravých rastlín. Upravené a nastimulované odrezky zapichujeme plytko do debničiek, do substrátu v rozmnožovni alebo v parenisku do piesku s rašelinou či perlitom. Napichané odrezky tienime a podľa potreby niekoľkokrát denne rosíme. Koreňovými odrezkami rozmnožujeme trvalky od októbra do marca z pripravených zdravých koreňov. Odrezky režeme 40 - 50 mm dlhé, pričom na hornej strane režeme kolmo a na dolnej strane šikmo.
4. Jarné trvalky na slnečné stanovište – Adonis, Alyssum, Armeria, Cerastium, Phlox
Adonis vernalis - hlaváčik jarný. Patrí do čeľade iskerníkovité. Hlaváčik je vytrvalá rastlina, pestovaná záhradkármi a zberateľmi pre svoj nápadný vzhľad. Rastlina je vysoká do 20 cm, kvety sú žltej farby s 20 okvetnými a 5 kališnými lístkami. Listy sú nepárno perovito roztrúsené a kvety sú žlté, ohojpohlavné a vrcholové. Plody sú jednosemenné, chlpaté nažky. Názov Adonis pochádza z gréckej mytológie. Adonis bol syn kráľa Kinyra a jeho dcéry Myrrhy. Podľa mýtu červený kvitnúci hlaváček vyrástol z krvi krásneho Adonisa.
Alyssum rostratum - tarica zobáčikatá, naša domáca trvalka, ktorá rastie na slnečných miestach chudobných pôd s dostatkom vápnika. Vytvára mohutné trsy, v apríli a v máji kvitne zlatožltými kvetmi. Má popolavé, plstnaté listy. Rozmnožuje sa semenom od apríla do júla, ale aj odrezkami. Použivší sa do skaliek a kvetinových múrikov.
Armeria - trávnička je tiež nízka poduškovitá skalnička s čiarkovitými listami a kvetmi v hustých hlávkach. Pestuje sa v ľahšej humusovej a suchšej pôde na slnečnom stanovišti. Je vhodná na lemovanie záhonov, na vysádzanie suchých svahov a do skaliek.
Armeria maritima - trávnička prímorská je skalnička dorastajúca do výšky 0,10 - 0,20 m. Kvitne v máji a v júni bielymi, ružovými alebo červenými kvetmi.
Cerastium - rožec, nižšia plazivá trvalka s bielymi kvetmi. Kvitne od mája do júna. Rastie veľmi rozpínavo, a preto je vhodná na také miesta, kde má obmedzené miesto pre rast, napr. do kvetinových múrikov. Darí sa jej na slnku a znáša i suché pôdy. Najčastejšie sa pestuje:
Cerastium biebersteinii - rožec Biebersteinov má čiarkovité, husto plstnaté, striebristosivé listy. Rozrastá sa do šírky.
Cerastium biebersteinii - rožec Biebersteinov má čiarkovité, husto plstnaté, striebristosivé listy. Rozrastá sa do šírky.
5. Jarné trvalky do polotieňa – Anemone, Aquilegia, Bergenia, Convallaria
Anemone - sasanka. Pôvodné rodičovské druhy sa vyskytujú vo vyšších polohách východnej Ázie do 2800 m n. m. Kvety sú takmer plné, veľmi výraznej ružovej farby a zo spodnej strany fialového nádychu. Kvety sa objavujú o pár týždňov neskôr ako u ostatných kultivarov. Habitus je pevný, kvety sa nerozklesávajú. Je to trvalka do živých humóznych pôd, ktoré sú mierne vlhké. Ideálny stanovišťom je polotieň pod okrajom korún listnatých stromov. Pre lepšie prezimovanie je vhodné ponechať na rastlinách lístie až do jari. Anemone 'Pretty Lady Emily' je prevratnou novinkou v sortimente jesenných sasaniek. Habitus rastlín je nízky a kompaktný s bohatou násadou veľkých, poloplných ružových kvetov. Kvety sa objavujú od polovice leta až do jesene. Vďaka svojim vlastnostiam sa hodí aj do menších záhrad, skupinových výsadieb. Veľmi široké uplatnenie nájde aj pri výsadbách v nádobách prípadne v jesenných dekoráciach.
Aquilegia - orlíček, náročný na výživnú humusovú pôdu s dostatkom vápnika, vyžaduje polotieň. Ľahko sa vysemeňuje. Je vhodný do skupín, na záhony, na rezanie, nízke druhy aj do skaliek.
Aquilegia alpina - orlíček alpský je 0,15 - 0,30 m vysoký. Kvitne modrými kvetmi so zakrivenou ostrohou od mája do augusta.
Aquilegia x hybrida - orlíček hybridný je asi 0,40 - 0,80 m vysoký. Pôvodný druh má tmavomodré až fialové kvety. Početné záhradné kultivary kvitnú v rôznych farbách jednofarebne i pestro. Niektoré kultivary sú plnokveté. Orlíček hybridný kvitne od mája do júla, je vhodný na záhony i na rezanie.
Bergenia - bergénia dobre rastie v každej záhradnej pôde, je otužilá a nenáročná. Obľubuje polotieň, ale dobre rastie aj na slnku, kde potrebuje výdatnejšiu zálievku. Má vždyzelené listy.
Bergenia cordifolia - bergénia srdcovitolistá dorastá do výšky 0,30 - 0,40 m. Má veľké, okrúhle srdcovité lesklé listy a ružové kvety. Kvitne v marci a v apríli.
Convallaria majalis - konvalinka voňavá je náš domáci druh, ktorý sa hojne vyskytuje vo svetlých lesoch. V zemi má plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú 2-3 listy. Kvety sú biele voňavé zvončeky usporiadané v strapcoch. Kvitne začiatkom mája. V záhradách sa pestuje v početných kultivaroch i s ružovými a plnými kvetmi, s bielo lemovanými listami a pod.
6. Dicentra, Helleborus, Primula, Heuchera
Dicentra spectabilis - srdcovka nádherná dorastá do výšky 0,60 m. Vytvára bohato rozkonárené trsy s bielym okrajom v oblúkovité ohnutých strapcoch. Kvitne od mája do júna, po odkvitnutí zaťahuje. Pestuje sa na záhonoch. Vyžaduje ľahšiu výživnú pôdu na slnečných stanovištiach, ale znáša i polotieň.
Helleborus - čemerica, nízka, otužilá trvalka s dlaňovito dielnymi, kožovitými, prezimujúcimi listami. Kvitne skoro na jar, často ešte počas snehovej pokrývky. Vyžaduje dobrú humusovú, ťažšiu pôdu s dostatkom vlahy a polotienisté až tienisté stanovište. Na zimu ju treba zľahka prikryť. Niektoré druhy sú vhodné na rezanie a na rýchlenie.
Helleborus niger - čemerica čierna, vždyzelená, asi 0,20 m vysoká trvalka. Kvitne od jesene do jari. Má biele, neskoršie červenkasté kvety s výrazným kalichom. Pestuje sa niekoľko veľmi pekných kultivarov s ružovými a veľkými kvetmi.
Helleborus hybridus hort. - čemerica hybridná je kríženec nižšieho vzrastu. Má žlté, hnedé, tmavočervené až fialkasté alebo rozlične tieňované kvety. Kvitne skoro na jar. Vyžaduje vlhkejšie pôdy a stanovište v polotieni. Za sucha čemerici zaschýna báza stonky.
Primula - prvosienka, veľmi rozšírený rod nízkych až stredne vysokých trvaliek s prízemnými ružicami listov. Prvosienky sa odlišujú najmä stavbou kvetov. Dobre rastú v úrodnej, vlhkejšej záhradnej pôde s dostatočným obsahom vápnika. Najlepšie sa im darí v polotieni. Rozmnožujú sa na jar semenom alebo v marci a v auguste delením. Prvosienky vysádzame na záhony, do kaliek, prípadne ich používame aj na rezanie.
Primula vulgaris - prvosienka bezbyľová má podlhovasto vajcovité listy a dorastá do výšky 0,10 m. Kvitne skoro na jar sírovožltými kvetmi, ktoré vyrastajú na krátkych stopkách. Má mnoho veľkokvetých i plnokvetých kultivarov všetkých farieb. Často sa používa na rýchlenie.
Primula x pruhoniciana hort. - prvosienka prúhonická vytvára nízke kobercové porasty, ktoré dosahujú výšky 0,10 m. Kvitne v marci a v apríli červenofialovými kvetmi.
Primula elatior - prvosienka vyššia sa vyskytuje veľmi často voľne v prírode. Má vráskavé listy, žlté kvety a dosahuje výšku 0,20 m. Kvitne v apríli. Vyšľachtilo sa veľa kultivarov, ktoré kvitnú v najrôznejších žltých, oranžových a červených odtieňoch.
Primula denticulata - prvosienka zúbkatá, vysoká 0,30 m, vytvára guľovité súkvetie v bielych, ružových a červených odtieňoch. Kvitne v apríli.
Primula auricula - prvosienka holá, kríženec vysoký 0,20 m. Listy sú vajcovité, kvety oinovatené rôznych farieb. Kvitne v apríli a v máji.
Heuchera
Heuchera je trvalka s okrasnými listami a nenápadnými kvetmi. Listy sú okrúhle až srdcovité, často zúbkaté a majú výraznú žilnatinu. Bývajú rôznych odtieňov zelenej, oranžovej, vínovej až hnedej farby, tieňované i panašované. Heuchera s hlboko vykrojenými farebnými listami sa vyníma hlavne v črepníkových kompozíciách, v skalkách a najmä v záhonoch popri chodníkoch.
7. Trvalky kvitnúce v lete
Achillea - rebríček, naša pôvodná trvalka s perovitými alebo perovito delenými listami. Darí sa jej v ľahkých pôdach na slnečných stanovištiach. Rozmnožuje sa delením, odrezkami a na jar semenom. Vyššie druhy sú vhodné na záhony a na rezanie, nižšie zasa do skaliek. Najčastejšie sa pestujú:
Achillea filipendulina, asi 1 m vysoká, popolavozelená trvalka so širokými žltými okolíkmi. Kvitne až do októbra a možno ju sušiť.
Achillea ptarmica - rebríček bertrámový, kultivar ’flore pleno’ hort. Pôvodný druh je u nás domáci. Je to polovysoký rebríček s plnými bielymi kvetmi. Kvitne od júla do príchodu mrazov. Je vhodný na rezanie, sušenie a viazanie.
Coreopsis
Coreopsis grandiflora je trvalka rozšírená na prériách USA. Je považovaná za krátkovekú trvalku, ktorá obvykle vytrvá na stanovišti 2-3 roky, niekedy i viac. Často sa však presieva, preto je potrebné pri údržbe s týmto rátať a nechať jej potrebný priestor a vždy ponechať nové rastliny ak staré už stratia vitalitu.
Coreopsis grandiflora 'Early Sunrise' je kultivarom so žltým a poloplným kvetom. Rastliny kvitnú neúnavne počas letného obdobia až do mrazov. Vysádza sa do slnečných trvalkových záhonov. Používa sa tiež do väčších nádob, samostatne, alebo kombinovane s letničkami. Pôdy by mali byť dobre zásobené živinami a vodou, aby rastliny čo najbohatšie kvitli.
Astilbe - astilba, nápadná otužilá trvalka s okrasnými perovitými listami a metlinovitým súkvetím. Má mnoho krížepcov s ružovými, červenými alebo bielymi kvetmi. Darí sa jej v každej dobrej vlhkejšej pôde v polotieni. Neznáša suché, chudobné pôdy. Je vhodná na záhony, na rezanie a rýchlenie.
Astilbe arendsii hort. - astilba Arendsova. Pod týmto názvom sa uvádzajú rôzne kultivary, ktoré vznikli krížením. Bývajú vysoké 0,6 - 1 m. Kvitnú od júla do augusta.
Delphinium - stračonôžka, krásna vysoká trvalka s dlaňovito dielnymi listami a s kvetmi v koncových strapcoch, ktoré sú dlhé aj viac ako 0,5 m. Rastie v každej výživnej záhradnej pôde, ale neznáša nadmerné vlhko. Je vhodná na rezanie. Možno ju aj sušiť.
Delphinium x cultorum - stračonôžka pestovaná. Pod týmto názvom sa v záhradách pestujú kultivary, ktoré sa odlišujú vzrastom, sýtosťou i farbou kvetov. Kvety bývajú tmavomodré, jasnomodré, fialové, ružové až biele. Stračonôžka pestovaná kvitne od júna do augusta.
8. Echinacea
Echinacea je trvalka pochádzajúca z prérii Severnej Ameriky, kde rastie 8 botanických druhov. Súčasný sortiment je výsledkom intenzívnej hybridizácie posledného desaťročia. Je to typická záhonová trvalka, vhodná do klasickej i modernej záhrady. Echinacea je tiež významná bylinka, cenná pre podporu imunity. Je nenáročná, najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti. Nevyžaduje špeciálnu pôdu. Pre docielenie bohatého kvitnutia je vhodné jej v máji a júni dopriať dostatok živín a vody. Dobu kvitnutia tiež predĺžime odstraňovaním suchých kvetov.
Gypsophila - gypsomilka má čiarkovité listy a drobné kvety v riedkych metlinách. Vyžaduje ľahšiu piesočnatú pôdu s dostatkom vápnika na slnečnom stanovišti. Používa sa ako solitér, do skupín a na záhony, na rezanie i na viazanie. Nízke druhy vysádzame do skaliek.
Gypsophila paniculata - gypsomilka metlinatá dorastá do výšky 1 m. Kvitne od júna do septembra v riedkych dicháziách drobných bielych a ružových kvetov. Plnokveté kultivary sa rozmnožujú odrezkami alebo vrúbľovaním na koreňové odrezky jednoducho kvitnúcich druhov rozmnožených semenom.
Gypsophila repens - gypsomilka plazivá rastie na vápencových skalách. Je plazivá, asi 0,10 m vysoká. Kvitne od júla do jesene bielymi a ružovými kvetmi. Vysádza sa do skaliek, do suchých kvetinových múrikov a uplatní sa aj na lemovanie záhonov.
Gaillardia - kokarda je naj otužilejšia a najvďačnejšia trvalka. Patrí medzi polovysoké trvalky s veľkými úbormi žltočervených a červených kvetov. Vysádza sa na záhony, ale je vhodná aj na rezanie.
Gaillardia cristata - kokarda ostnatá, vysoká 0,90 m. Má veľké úbory červených, oranžových i rôznofarebných kvetov. Kvitne od júna do začiatku mrazov.
Hosta - funkia má význam predovšetkým ako dekoratívna trvalka s okrasnými listami, hoci niektoré druhy funkie aj pekne kvitnú. Má kopijovité, vajcovité listy s výraznou rovnobežnou žilnatinou. Sú zelené, na niektorých kultivaroch biele alebo pestro žlté. Početné biele alebo, fialové kvety v jednostranných strapcoch kvitnú od júla do augusta. Veľkolisté druhy sa vysádzajú do skupín v trávniku. Druhmi s malými a pestrými listami sa lemujú záhony alebo sa vysádzajú do skupín. Niektoré pestrolisté kultivary možno rýchliť.
9. Trvalky kvitnúce v jeseni
Aster
Skalnička rozšírená v európskych pohoriach, pričom zasahuje až na Kaukaz a Sibír. U nás je chráneným druhom, rastúcim na vápencových skalách.
Aster alpinus 'Albus' je kultivar vyznačujúci sa snehovo bielym kvetom. Bohato kvitne najmä počas jarného obdobia. Je to typická rastlina vhodná najmä pre výsadby do skaliek, prípadne menších záhonov. Vyžaduje slnečné stanovište, s dobre priepustnými pôdami.
Aster alpinus 'Dunkle Schöne' je kultivar vyznačujúci sa veľkým modrofialovým kvetom. Bohato kvitne najmä počas jarného obdobia. Je to typická rastlina vhodná najmä pre výsadby do skaliek, prípadne menších záhonov.
Aster dumosus 'Jenny' je kultivar vyznačujúci sa veľkými purpurovo červenými kvetmi. Kvety sa na rastlinách objavujú za krátkeho dňa - na jeseň a často zotrvávajú až do prvých silnejších mrazov. Je ideálnou trvalkou pre oživenie jesennej záhrady.
Aster dumosus 'Schneekissen' je kultivar vyznačujúci sa snehovo bielou farbou kvetu. Kvety sa na rastlinách objavujú za krátkeho dňa - na jeseň a často zotrvávajú až do prvých silnejších mrazov.
Chrysanthemum indicum - králik indický - chryzantéma záhradná. Jesenné chryzantémy vysoké až 1 m kvitnú vo všetkých farbách okrem modrej od augusta do novembra. Vyžadujú chránené stanovište, výživnú, vlhkejšiu pôdu, v zime sucho, kryt. Vysádzajú sa na záhony a sú vhodné na rezanie. Vo váze vydržia 3 - 4 týždne.
Rudbeckia speciosa - rudbekia, trvalka s drsne chlpatými stonkami a listami, dorastá až do výšky 0,70 m. Má žlté kvety s tmavohnedým terčom, kvitne od júla do septembra. Vyžaduje dobrú, dostatočne vlhkú záhradnú pôdu. Na jar sa rozmnožuje delením, v jeseni sa ľahko vysemeňuje.
10. Trvalky sukulentného charakteru
Saxifraga - lomikameň. Väčšinou horské rastliny nízkeho vzrastu. Listy rastú najčastejšie usporiadané do ružice. Kvety sú biele, žlté, ružové, červené až fialkasté, kvitne od marca do júna. Vyžaduje priepustnú, vápenatú pôdu, polotieň a vlhkejšie ovzdušie. Lomikamene sa rozdeľujú do viacerých skupín, z ktorých prevažná časť patrí medzi typické náročné skalničky. Najlepšie sa daria v tufe. Iba niektoré druhy sú menej náročné, vhodné do záhrad a parkov na lemovanie záhonov i na pokrytie väčších plôch. Na tento účel sú vhodné ružicovité i machovité druhy, ktoré vytvárajú husté podušky.
Sedum - rozchodník, suchomilná, dužinatá, nenáročná trvalka. Vytvára kvitnúce koberce vhodné do skaliek. U nás pestujeme:
Sedum spectabile - rozchodník nádherný, 0,50 m vysoký, modrozelený, s jasnoružovými kvetmi vo vrcholíkoch.
Sedum kamtschaticum - rozchodník kamčatský dorastá do výšky 0,15 - 0,20 m a má zlatožlté kvety.
Sedum spurium - rozchodník pochybný, poliehavý, má ružové kvety, ľahko sa zakoreňuje.
Sempervivum - skalnica, nízke rastliny s mäsitými listami, zosku penými do prízemnej ružice. Majú červené, žlté i ružové kvety, ktoré kvitnú od júna do septembra. Sú nepostrádateľné do skaliek, kvetinových múrikov a na slnečné svahy.
Najkrajšia je sempervivum circichnoideum - skalnica pavučinatá, ktorá má ružice opradené bielym vláknom.
11. Okrasné trávy
Okrasné trávy majú podobné použitie ako trvalky. Nízke druhy sú vhodné do skaliek, kvetinových múrikov, ku vodným plochám, do vresovísk, na lemovanie záhonov aj ako náhrada trávnika do extrémnych podmienok. Vyššie druhy sú vhodné ako solitéry, do skupín, na rezanie i sušenie. Sú okrasné svojím tvarom i vzrastom, sfarbením listov a súkvetím. Rozmnožujú sa delením trsov skoro na jar.
Avena - ovos, trsnatá tráva s modrozelenými listami, ktorá je v období kvitnutia vysoká až 1 m. Vyžaduje suchšie a slnečné stanovište.
Carex - ostrica má trávovitý vzhľad, ale jej steblá sú na rozdiel od tráv plné. Je okrasná tvarom, rôzne sfarbenými i pásikavými listami a zaujímavým súkvetím v klasoch alebo v metlinách. Je náročnejšia na vlhkosť a vhodná najmä na močaristé miesta.
Festuca - kostrava, nízka, trsnatá okrasná tráva, ktorá sa vysádza najčastejšie. Pestuje sa vo viacerých druhoch a kultivaroch, sfarbených od tmavozelená do striebristosiva. Najčastejšie sa vysádza F. glauca - kostrava sivá, ktorá výborne znáša sucho. Má striebristomodré listy.
Miscanthus - ozdobnica dorastá až do výšky 3 m. Väčšinou vytvára husté trsy, zaujímavé tvarom, mohutnosťou, sfarbením listov i výraznými klasmi. Najlepšie rastie vo výživných, priepustných a vlhkejších pôdach. Niektoré druhy potrebujú ochranu pred zimnou vlhkosťou. Sú nevyhnutným doplnkom moderných záhrad a parkov.
Pennisetum alopecuroides - perovec psiarkovitý dosahuje výšku 0,60 m. Má úzke listy a husté, valcovité hnedooranžové klasy. Kvitne koncom leta a je vhodný aj na rezanie.
12. Vodné a močiarne trvalky
Nič neoživí záhradne jazierko, viac ako vodné rastliny. Rastliny poskytujú domov pre ryby, rôzne živočíchy a planktón. Vytvárajú správnu biologickú rovnováhu a celkovo dotvárajú prostredie jazierka. Veľká rozmanitosť druhov vodných rastlín nám umožňuje si dotvoriť celkový obraz jazierka podľa svojich predstáv. Vodné rastliny skrášlia každé záhradné jazierko a poskytnú domov pre ryby, rôzne živočíchy a planktón. V jazierku tiež vytvárajú správnu biologickú rovnováhu a celkovo dotvárajú prostredie jazierka. Pri jazierkach rozoznávame spravidla 4 hĺbkové zóny umiestnenia rastlín. Samostatnou kategóriou sú lekná a lotosy, ktoré jazierko dokonale skrášlia.
Počet rastlín. Platí zásada, že do jazierka vysadíme cca 5ks vodných rastlín na 1 m2 rozlohy jazierka. Týmto počtom zaručíme rozvoj biologickej rovnováhy. Musíme však veľmi efektívne zvoliť druhy rastlín, aby sme zabránili rastu rias (zakrytím hladiny), zabezpečili okysličovanie jazierka, ale aj aby si ryby našli svoj úkryt. Preto je dôležitá aj druhová rozmanitosť. Všetko záleží od vkusu a celkovej rozlohy jazierka. Správne vysadené jazierko získa po cca 5 rokoch veľmi odolnú biologickú rovnováhu a dokáže fungovať aj s filtrom bez UV lampy (platí pri jazierkach s objemom viac ako 10 m3). Pričom výskyt vláknitých rias bude minimálny. Takéto jazierko musí však mať cca 15 ks rastlín na 1 m2 pri miernom zarybnení.
Druhy rastlín podľa miesta výsadby:
Rastliny močiarnej zóny, umiestnenie 0 až - 30 cm pod vodnou hľadinou
Druhovo sú najrozmanitejšie a dotvárajú celé prostredie jazierka. Každé jazierko by malo mať plochu na výsadbu týchto rastlín, keďže maximálne môžu byť umiestnené v hĺbke do 30 cm. Dokážu z vody odčerpať veľké množstvo živín a zároveň sú najčastejšie kvitnúcim druhom vodných rastlín. Prakticky všetky močiarne rastliny kvitnú. Pri ich výbere sa neriadime len podľa farby ich kvetu, ale aj podľa mesiaca kvitnutia. Našou snahou musí byť, aby v jazierku vždy niečo kvitlo. Tradične prvou kvitnúcou močiarnou rastlinou je záružlie močiarne (Caltha palustris). Pre lepší efekt sadíme močiarne rastliny v pároch alebo v menších skupinkách. Ideálne je využiť v jazierku aspoň 10 druhov močiarnych rastlín. Močiarne rastliny by mali tvoriť cca 35% flóry jazierka.
Rastliny plytkej zóny, umiestnenie -30 až - 60 cm pod vodnou hľadinou
Rastliny toho druhu síce nepôsobia lákavo, ale nemali by v jazierku chýbať. Druhy ako pálka či ježohlav sú základom čistej vody v jazierku. Väčšina rastlín patriacej do tejto skupiny sa využíva aj v koreňových čističkách, čo je dôkazom ich čistiacej schopnosti. Svoju dôležitú úlohu zohrávajú aj v zime, keď cez ich stonky sa do vody dostáva kyslík. Rastliny sadíme v menších skupinkách, aby nepôsobili v jazierku veľmi stratené. Môžu sa sadiť do väčších košíkov, ale druhy ako trsť a pálka košík po cca 2 sezónach prerastú. Preto keď nechceme, aby sa veľmi rozrastali je potrebné ich každoročne pretrieďovať. V skutočnosti však ich rozširovanie sa, pôsobí na kvalitu vody pozitívne. Rastliny plytkej zóny by mali tvoriť cca 30% flóry jazierka.
Rastliny hlbokej zóny, umiestnenie -50 až -2,5 m pod vodnou hľadinou
Prinášajú do vody veľké množstvo kyslíka, čím značne upravujú celkovú kvalitu vody. Najčastejšie používanou skupinou vodných rastlín sú stolístky. V biobazénoch sadíme filtračné rastliny do špeciálneho substrátu pri jazierkach si vystačíme kamenivom, ktoré skombinujeme s klasickým substrátom na lekná a iné vodné rastliny. Vo fungujúcich jazierkach (cca 2 roky a viac) postačí, keď rastliny zasadíme do košíka s menším kamenivom. Do jazierka doporučujeme zasadiť aspoň 3 druhy filtračných rastlín. Dávame ich do hĺbky od 80 cm až do 2 metrov. Na vrch košíka môžeme dať väčšiu frakciu kameniva, aby ich ryby v košíku nerozryli. Rastliny sadíme v pároch. Pre menšie jazierka do 8 m3 nie je vhodné dávať druh Vodomor kanadský. Pri výsadbe s veľkou osádkou väčších rýb môže byť ich výsadba problematická. Filtračne rastliny by mali tvoriť cca 30% flóry jazierka.
Plávajúce rastliny
Ich úlohou je čo najviac pokryť hladinu jazierka a odčerpať koreňovým systémom z vody prebytočné živiny. Tým značne zamedzíme rastu vláknitých rias. Doporučený počet plávajúcich rastlín je 1ks/m2. Pri vhodných podmienkach sa plávajúce rastliny rýchlo rozrastajú, preto namiesto nákupu viacero kusov z rovnakého druhu uprednostnime radšej nákup viacero druhov. Keďže väčšina plávajúcich rastlín nie je zime odolná, je potrebné ich každoročne dokúpiť. V našich podmienkach s prezimovaním nemá problém napr. rezavka aleovitá. Prítomnosť plávajúcich rastlín v jazierku má však veľký význam. Plávajúce rastliny by mali tvoriť cca 15% flóry jazierka.
Lekná, lotosy - umiestnenie -30 až -2 m pod vodnou hľadinou
Kvety lekien dokonale skrášlia hladinu každého jazierka a ich listy zase zohrávajú veľkú úlohu pri obmedzovaní rastu rias v jazierku. Listy totiž tienením na hladine zabraňujú prehrievaniu vody a tiež poskytujú miesto na ukrytie rýb či iných vodných živočíchov. Každý rok vznikne šľachtením veľa nových druhov lekien. Existuje dokonca lekno, ktoré kvitne iba v noci. V našich podmienkach sa najčastejšie vysádzaju lekná odrôd bielej, žltej, červenej farby, pripadne kombinácie týchto farieb. Pri výbere lekien treba dbať na to do akej hĺbkovej zóny je určené. Mini lekná určené do malých nádob s maximálnou hĺbkou 40 cm by nám vo väčšej hĺbke odhnili. Do jazierka môžeme vysadiť toľko lekien koľko uznáme za vhodné. V poslednej dobe sa začali Lotosy objavovať aj u nás. Vybrané druhy sú vyšľachtené tak, že nemajú s prezimovaním v našich podmienkach žiaden problém.II. TECHNOLÓGIA PESTOVANIA CIBUĽOVÝCH A HĽUZNATÝCH KVETÍN
13. Zásady pestovania a použitia
14. Nároky na prostredie
Kvetiny, ktoré patria do tejto skupiny, sú trvalky a okrem niekoľkých druhov (Canna indica, Gladiolus, Dahlia variabilis) sú odolné proti mrazu. Možno ich úspešne vysádzať do parkov, skaliek, použiť na rezanie, rýchlenie a pestovanie v kvetináčoch. Rozmnožujú sa semenom, v záhradníckej praxi väčšinou delením trsov, dcérskymi cibuľkami, cibuľami alebo ich časťami, prípadne hľúzkami.
Na trvalé stanovište ich väčšinou vysádzame v októbri, ľalie už v septembri a hľuznaté kvetiny, ak sú chúlostivé, až na jar. Včas vysadené cibule sa do zimy zakorenia. Ak sa vysadia neskoro, vznikajú značné straty vymŕzaním a aj rastliny bývajú v budúcom roku väčšinou slabo vyvinuté. Hĺbka, do ktorej sa vysádza, je rozdielna a závisí od vlastností pôdy a od jednotlivých druhov. Tulipány, narcisy a väčšina ľalií sa vysádza do hĺbky 120 mm, hyacinty až do hĺbky 150 mm, korunovky do hĺbky 150 - 200 mm. Drobné cibuľové kvetiny sa vysádzajú do 60 - 80 mm hĺbky. V ťažkej pôde sa vysádzajú plytšie pod povrch, v ľahšej pôde hlbšie. Pri plytkom vysadení sa väčšina druhov pomerne dobre rozmnožuje, ale menej kvitne. Cibuľové kvetiny vysádzame prevažne ručne, len na rozmnožovateľských plochách používame vysadzovacie stroje, ktoré uľahčujú prácu pri ďalšom ošetrovaní.
Cibule a hľuzy sa vyberajú vtedy, keď zožltnú nadzemné časti rastlín. O jeden až dva týždne sa cibule očistia, vytriedia a uskladnia v dobre vetrateľnom sklade. Klimatizované sklady umožňujú rastlinám včasné založenie kvetných púčikov, čím sa cibule, prípadne hľuzy pripravia na rýchlenie.
15. Druhy kvitnúce v jari
Tulipa
Tulipa - tulipán. Pochádza zo stepných a horských oblastí Strednej Ázie. Cibule sú hruškovitého až vajcovitého tvaru pokryté kožovitou šupinou. Z koreňovej bázy vyrastajú drobné cibuľky, ktorými sa tulipán rozmnožuje. Listy sú čiarkovité až podlhovasto oválne, kvety lievikovité alebo zvončekovité, pri záhradných kultivaroch aj plné, rozstrapkané alebo pestrofarebné. Podľa tvaru kvetu a obdobia kvitnutia sa rozdeľujú do 11 pestovateľských skupín.
Tulipánom sa najlepšie darí v hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom humusu, ktoré sú dobre zásobené fosforom a draslíkom. Vysádzajú sa v októbri a v novembri do hĺbky 70 - 120 mm, čo závisí od veľkosti cibule. V malovýrobe sa vysádzajú do brázd ručne, vo veľkovýrobe vysadzovacími strojmi. Na 1 ha sa vysadí 350 až 500 tisíc cibúľ. Vzdialenosť medzi cibuľami závisí od účelu výsadby.
Na jar sa prihnoja dusíkatými hnojivami, postrekujú sa herbicídmi, častejšie sa kyprí pôda a ošetria sa proti botrytíde. V období kvitnutia sa z porastu odstránia rastliny, ktoré sú napadnuté virózami, a zničia sa. Súčasne sa skontroluje čistota kultivaru. Ak sa tulipány pestujú pre cibule, treba rastlinám odstrániť kvet tesne pod kalichom. Ak sa pestujú pre kvety, režú sa vo fáze vyfarbujúcich sa pukov. Na rastline nechávame čo najviac listov.
Cibule zbierame v období žltnutia listov, keď zhnedla asi jedna tretina šupky dcérskych cibuliek. Dosušia sa prúdom vzduchu, potom sa čistia a podľa veľkosti obvodu cibule sa triedia do 7 tried. Najväčšie cibule sú určené na rýchlenie, stredne veľké do záhradných výsadieb a najmenšie na dopestovanie do normovanej veľkosti.
Botanické druhy tulipánov sa vysádzajú do skaliek, medzi trvalky alebo do trávnikov. Zo záhradných kultivarov sú na vysádzanie záhonov, na rezanie i rýchlenie vhodné najmä skupiny ’Triumph’, ’Darwi- nove hybridy’, ’Darwinove tulipány’, na rýchlenie aj 'jednoduché skoré’ a ’plné skoré tulipány’. Tulipány napádajú virózy, botrytída, fuzarióza, vošky i hlodavce.
Narcissus
Narcissus - narcis. Pochádza z horských oblastí západnej a strednej Európy. Má úzke, remeňovité listy, duté kvetné stvoly, z ktorých vyrastá jeden alebo viac kvetov. Kvet tvorí okvetie a pakorunku, ktorá býva rôzne dlhá i tvarovaná a často odlišne sfarbená. Kvety sú biele, žlté, ružové až sýtooranžové a pestujú sa aj plnokveté narcisy. Záhradné kultivary sa rozdeľujú do 12 skupín.
Narcisy sa pestujú podobne ako tulipány. Lepšie im vyhovujú priepustné, stredne ťažké pôdy, vyššie polohy s väčším množstvom zrážok a so snehovou pokrývkou v zime. Vysádzajú sa už v auguste a ak sa pestujú pre cibule, nechávajú sa na stanovišti 2-3 roky, kým dcérske cibule dorastú do potrebnej veľkosti.
Záhradné narcisy majú podobné použitie ako tulipány. Vo väčšom rozsahu sa pestujú na rezanie a rýchlenie.
16. Hyacinthus
Hyacinthus oríentalis - hyacint východný. Má guľaté, trváce cibule, ktoré stále dorastajú. Kvetný stvol je zakončený strapcovitým súkvetím s menšími, hviezdičkovitými, príjemne voňajúcimi kvetmi. Bývajú biele, žlté, ružové, červené a modré. Kvitne v apríli a v máji.
Hyacinthus sa rozmnožuje dcérskymi cibuľkami, ktorých sa vytvára samovoľne veľmi málo. Ich tvorbu možno podporiť mechanickým poškodením rastového vrcholu v materskej cibuli. Veľké vybrané zdravé cibule, ktoré sa zozberali v júni, sa na koreňovej báze narežú asi do dvoch tretín hviezdicovým rezom. Cibuľa sa nechá 2-3 dni zaschnuť pri teplote 25 °C. Potom sa uloží reznou plochou hore do inkubačných miestností s vysokou vzdušnou vlhkosťou, regulovanou teplotou a výmenou vzduchu. Na rezných plochách sa vytvoria drobné dcérske cibuľky. Pred vysádzaním sa cibule otužia znížením teploty. V budúcom roku sa po zbere dcérske cibuľky oddelia a za 2 až 3 roky budú kvitnúť.
Hyacinty sa pestujú podobne ako tulipány, vyžadujú však najlepšie pôdy, teplé stanovište a na jar dostatok vody. Zberajú sa opatrne. Poškodené cibule napádajú rôzne infekcie. Hyacinty sa používajú najmä na rýchlenie, menej na rezanie alebo na vysádzanie záhonov.
Lilium
Lilium - ľalia. Vytvára pod zemou šupinatú cibuľu, z ktorej vyrastá stvol s jednoročnými koreňmi. Okrem týchto koreňov má ľalia trváce korene, ktoré vyrastajú z podcibulia a neodumierajú. Niektorým ľaliám sa v pazuchách listov vytvárajú listové pacibuľky. Z cibule vyrastá ružica prízemných listov so vzpriameným mohutným kvetným stvolom, na ktorom sú úzke, väčšinou kopijovité, takmer sediace listy postavené striedavo alebo v praslenoch. Kvety sú zvončekovité, lievikovité alebo široko otvorené. Bývajú biele, ružové, žlté. oranžové, hnedočervené i. pestrofarebné. Plody sú podlhovasté mnohosemenné tobolky. Ľalie rozmnožujeme semenom, dcérskymi cibuľkami, šupinami s bočnými cibuľami, ktoré sa vytvárajú na výbežkoch materských cibúľ. Botanické druhy sa rozmnožujú semenom. Zo semena možno cibuľu vypestovať za 2 - 5 rokov. Semeno vysievame na jar do skleníkov, parenísk alebo na záhony, čo závisí od jeho množstva a odolnosti. Niektoré druhy klíčia pomaly a nerovnomerne.
Dcérskymi cibuľkami rozmnožujeme ľalie hneď po dozretí cibúľ (Lilium tigrinum - ľalia tigrovaná) v júli a vysievame ich ako semeno. Pri rozmnožovaní šupinami rozdeľujeme v období kvitnútia alebo v jeseni materské cibule na jednotlivé šupiny. Z jednej cibule získame 10 až 50 šupín. Šupiny poprášime dezinfekčným prostriedkom, napr. Orthocidom a premiešame ich so zmesou vytvorenou z dvoch dielov rašeliny a jedného dielu perlitu. Potom ich uložíme do debničiek a umiestnime do vlhkej miestnosti s teplotou 25 °C. Cez zimu sa na šupinách vytvoria 1 - 2 cibuľky a len čo začnú prerastať základy listov, znížime teplotu na 2 °C. Skoro na jar vysádzame cibuľky na záhony do hĺbky asi 60 mm. Veľké cibule dopestujeme zo šupín za 4-5 rokov. Dospelé cibule vysádzame na stanovišti v polovici septembra. Cibule Lilium candidum vysádzame do hĺbky 30 mm, ostatné ľalie do hĺbky 80 - 120 mm. Chúlostivejšie druhy zakrývame lístím, prípadne polyetylénovou fóliou, ktorá zabraňuje premoknutiu pôdy. Pri uskladňovaní sa cibule nesmú nechať vyschnúť a treba chrániť ich trváce korene. Najčastejšie sa pestujú druhy:
1. Lilium auratum - ľalia zlatá, vysoká 1,20 - 1,80 m, má biele kvety s červenohnedými bodkami.
2. Lilium longiflorum dorastá do výšky 0,50 - 1,30 m, má biele lievikovité kvety. Kvitne v júni a v júli.
3. Lilium regale - ľalia kráľovská, 0,80 - 1,40 m vysoká. Kvety sú lievikovité, zvonka červenkasté a súkvetie sa skladá až z 20 kvetov. Kvitne v júli a v auguste.
4. Lilium speciosum - ľalia nádherná dosahu je výšku 0,80 - 1.40 m. Má biele kvety s ružovkastými škvrnami.
5. Lilium tigrinum - ľalia tigrovaná, 1,20- 1,80 m vysoká. Má oranžové kvety s červenohnedými škvrnami. Kvitne v auguste a v septembri;
Z ľalií pestovaných na rezanie a rýchlenie majú najväčší význam hybridné ľalie, napr. ázijské hybridy, aurelián hybridy a iné, ktoré sú farebné pestrejšie a výraznejšie.
Ostatné druhy cibuľovín
Allium
Allium - cesnak. Okrasné cesnaky bývajú vysoké 0,15 - 1,50 m. Okolíkovité súkvetie vyrastá na vzpriamenom stvole, kvitne na jar a v lete v rôznych žltých, ružových, červených až fialových odtieňoch. Cesnaky väčšinou vyžadujú priepustné pôdy a teplé slnečné stanovište. Rozmnožujú sa semenom i dcérskymi cibuľkami. Na stanovišti sa môžu nechávať aj viac rokov. Sú vhodné do skaliek, medzi trvalky a okrasné trávy aj na rezanie a sušenie.
Fritillaria
Fritillaria meleagris - korunovka strakatá je nižšia, kvety sú zvončekovité, vínovočervené, so svetlými škvrnami. Kultivary majú mnoho farebných odtieňov a kvitnú v apríli a v máji. Vysádza sa najmä do skaliek, kde vytvára v dobrých podmienkach väčšie kolónie.
Galanthus
Galanthus elwesii - snežienka je väčšia ako naša domáca snežienka, kvitne skôr a má väčšie kvety.
17. Chionodoxa
Chionodoxa gigantea - modravka, rastlina vysoká 0,20 m. Má asi 40 mm veľké, hviezdičkovité, levanduľovomodré kvety s bielym stredom. Kvitne koncom marca a začiatkom apríla. Uplatňuje sa na lemovanie záhonov, vysádza sa aj do skaliek.
Iris
Iris x hollandica - kosatec holandský. Jeho zásobným orgánom sú cibule. Kultivary majú väčšinou modré kvety. Žlto alebo bielo kvitnúce kultivary sa pestujú zriedkavejšie. Kvetina je náročná na teplo a svetlo. Je citlivá na vyšší obsah solí v pôde. Kosatec holandský sa väčšinou používa na rýchlenie.
18. Muscari
Muscari - modrica je nízka, naša domáca rastlina, ktorá vytvára často celé súvislé porasty. Má čiarkovité listy, uprostred s jemným žliabkom. Kvety sú drobné, guľovité, väčšinou modré usporiadané do strapcovitého súkvetia. Stvol je vysoký 0,13 - 0,20 m. Kvitne od marca do mája. Rozmnožuje sa cibuľkami, ktoré vysádzame skoro na jeseň do hĺbky 50 - 100 mm. Vyžaduje dokonalé výslnie. Je vhodná do trávnatých plôch a do skaliek.
Fritilaria
Fritilaria imperialis - korunka kráľovská dorastá až do výšky 1 m a na konci olistenej stonky je praslen zvončekovitých, oranžovočervených alebo žltých kvetov. Kvitne v apríli a v máji. Je náročná na vlahu a živiny, rastie aj v miernom polotieni. Vysádza sa na záhony, pestuje sa i na rezanie.
Puschkinia
Puschkinia scilloides - puškínia scilovitá je vysoká asi 0,15 m. Jasnomodré kvety s tmavšími pásmi na vonkajšej strane okvetných lístkov sú usporiadané do strapcov. Kvitne v marci a v apríli. Vysádza sa do skaliek, je vhodná aj na lemovanie záhonov.
Scilla
Scilla siberica - scila sibírska, drobná cibuľová kvetina, ktorá vytvára v svetlých lesoch celé porasty. Má asi 0,10 m vysoký stvol, na ktorom vyrastajú drobné, bledomodré kvety. Je vhodná do popredia záhonov alebo ako podsadba krovitých skupín, prípadne do skaliek. Rozmnožuje sa cibuľami a môže sa rýchliť. Na jednom stanovišti ju nechávame 4-5 rokov, potom ju presadíme.
Hľužnaté kvetiny
19. Druhy kvitnúce v lete
Dahlia
Dahlia pinnata - georgína premenlivá. Z hľúz vyrastajú duté stonky, ktoré sú v dolnej časti olistené. Jednotlivé kultivary sú rozlične vysoké. Kvety sú úborovité, jazykovité i rúrkovité, jednoduché, pri zahraničných kultivaroch i plné, rôznych tvarov i veľkostí. Kvitnú od júla do prvých mrazíkov.
Jednoducho kvitnúce georgíny sa rozmnožujú semenom, ktoré sa vysieva v marci a v apríli do ľahkej zeminy v debničkách alebo do parenísk. Semenáčiky sa rozsádzajú do kvetináčov alebo zakoreňova- čov a umiestňujú sa do pareniska. Väčšie trsy sa po napučaní delia tak, aby každá časť mala kúsok koreňového kŕčika. Rezné plochy sa zasypú Orthocidom alebo drevným uhlím. Georgíny sa väčšinou rozmnožujú odrezkami. Vybrané hľuzy sa vo februári umiestňujú do rašeliny na stoly v skleníku. Pri teplote 15 °C a miernej vlhkosti čoskoro vypučia a výhonky sa odlamujú s 3-4 pármi listov. Zapichujú sa do zakoreňovačov, ktoré sú naplnené ľahkým, piesočnatým substrátom, kde sa zakorenia pri teplote 15-20 °C do dvoch týždňov.
Georgíny dobre rastú v každej záhradnej pôde, ktorá je dostatočne zásobená živinami. Osobitne sú náročné na obsah vápnika v pôde. Nenapučané hľuzy sa vysádzajú na záhony začiatkom mája, mladé rastlinky až v druhej polovici mája. Podľa vzrastu kultivarov a účelu výsadby sa rozsádzajú na vzdialenosť od 0,25 do 1 m. Počas rastu ich treba intenzívne zavlažovať, kypriť, odburiňovať a prihnojovať. Po prvých mrazíkoch zrežeme nadzemnú časť vo výške 100 mm nad zemou, vyberieme hľuzy, ktoré očistíme od zeminy a uložíme do suchej a vzdušnej miestnosti. Po zaschnutí ich očistíme a uložíme do piesku alebo do rašeliny. Uskladňujeme ich v miestnostiach s teplotou okolo 5 °C. Pravidelne kontrolujeme ich zdravotný stav. V špecializovaných podnikoch sa zakorenené odrezky presadia do väčších črepníkov alebo kontajnerov a založia sa do pôdy na záhony. V jeseni sa menšie hľúzky, ktoré narástli, lepšie uskladňujú i expedujú. Sortiment georgín je veľmi bohatý a pre lepšiu orientáciu sa rozdeľuje do 10 skupín, z ktorých majú najväčší význam tieto:
1. Jednoducho kvitnúce georgíny - vysoké 0,20 - 0,60 m, pestované zo semena, vhodné do debničiek, mís, ale najmä na záhony.
2. Veternicovité georgíny - vysoké 0,40 - 1,20 m. Majú vonkajšie kvety jazykovité, vnútorné rúrkovité a žltý stred. Sú vhodné na záhony i na rezanie.
3. Okružovité georgíny - vysoké do 1 m. Medzi strednými a vonkajšími kvetmi je golierik z drobnejších, odlišne sfarbených jazykovitých kvetov. Sú vhodné na záhony i na rezanie.
4. Pompónovité georgíny - vysoké aj viac ako 1 m. Kvety sú menšie, guľovité a často sa pestujú na rezanie.
5. Kaktusovité georgíny - vysoké viac ako 1,50 m. Kvety sú jazykovité, stočené do rúrky, zakončené dlhším hrotom. Sú vhodné najmä na rezanie.
6. Polokaktusovité georgíny - sú podobné predchádzajúcim.
Georgíny sú náchylné na virózy, škvrnitosť listov, pleseň sivú, hniloby stoniek a nádory koreňov. Zo škodcov ich najviac napáda cicavý hmyz, najmä vošky.
Gladiolus
Gladiolus - mečík. Mečík má mečovité listy a kvety usporiadané do klasovitého súkvetia. Plochá hľuza sa každý rok obnovuje. Na bazálnej časti nových hľúz sa vytvárajú malé hľúzky guľovitého alebo vajcovitého tvaru - korálky. Mečíky sa rozmnožujú korálkami s priemerom viac ako 5 mm. Pred vysádzaním sa máčajú vo vlažnej vode, aby rýchlejšie vypučali a moria sa. Vysievajú sa v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 300 mm do hĺbky 30 - 40 mm. Ak sú dobré podmienky, dorastajú v prvom roku hľuzy, ktoré sú schopné kvitnúť. Z 1 kg korálkov sa vypestuje asi 3 000 hľúz.
Mečíky vyžadujú stredne ťažkú, hlboko prekyprenú pôdu, vyhnojenú do zásoby fosforom a draslíkom. Namorené hľuzy sa v apríli a v máji vysádzajú do hĺbky 100 - 120 mm. Vzdialenosť riadkov závisí od vzrastu jedinca a od mechanizácie, ktorá sa bude používať. V riadkoch sa kladú na 1,5-krát väčšiu vzdialenosť, než je priemer hľúz. Vysádza,sa do brázd, vo veľkovýrobe sa používajú vysadzovacie stroje. Po vysadení sa uskutoční postrek herbicídmi. Po vypučaní pôvodná hľuza postupne odumiera, nové hľuzy sa tvoria nad ňou. Počas rastu sa prihnojujú najmä dusíkatými hnojivami, najlepšie vo forme hnojivej zálievky. Za suchšieho počasia sa zavlažujú. Ak chceme dopestovať hľuzy, musíme v období kvitnutia uskutočniť negatívny výber. Z porastu odstraňujeme rastliny napadnuté virózami a primiešané kultivary. Zavčasu treba odstraňovať odkvitajúce súkvetia. Pri pestovaní na rezanie zberáme mečíky na začiatku rozkvitania prvých pukov, pričom na rastlinách nechávame čo najviac listov. Hľuzy vyberáme v septembri až začiatkom októbra, keď začnú žltnúť listy. Pri skoršom zbere sa obmedzí napadnutie hľúz chorobami, korálky pevnejšie držia na materskej hľuze a ľahšie ich možno vybrať. Pri pestovaní veľkovýrobným spôsobom sa najskôr zreže nadzemná časť a hľuzy sa vyorávajú. Po čiastočnom očistení sa presušia prúdom vzduchu, potom sa dočistia a vytriedia. Uskladňujú sa v tenšej vrstve pri teplote 5-10 °C. V súčasnosti sa pestuje veľké množstvo kultivarov, ktoré kvitnú v júli a v auguste v mnohých odtieňoch i pestrofarebne. Podľa veľkosti, obdobia kvitnutia a tvaru kvetu sa rozdeľujú do 9 skupín. Mečíky sa pestujú najmä na rezanie a prirýchľovanie. Mečíky napáda veľké množstvo vírusových, baktériových i hubových chorôb, a preto sa treba stále starať o ich zdravotný stav. Zo škodcov ich poškodzuje najmä cicavý hmyz, predovšetkým strapky.
Zriedkavejšie pestované hľuznaté kvetiny
20. Crocosmia
Crocosmia x crocosmiiflora - montbrécia záhradná. Má drobné oranžové alebo žlté kvety usporiadané do riedkych strapcov. Kvitne od júla až do príchodu mrazov. Je takmer mrazuvzdorná a u nás cez zimu vydrží aj vonku. Istejšie však je, keď ju zakryjeme lístím. Zvyčajne sa vysádza na jar na slnečné stanovište do priepustnej pôdy dobre zásobenej živinami. Cez leto ju treba často a dôkladne zalievať. Je vhodná na rezanie i do parkových záhradných výsadieb. Kvitne od júla až do septembra. Pestuje sa podobne ako mečík.
Canna
Canna indica - kana indická, mohutná rastlina so širokými zelenými alebo hnedočervenými listami. Kvety sú nepravidelné, jasnožlté, oranžové až purpurovočervené. Vyžaduje slnečné stanovište, humu- sovú, priepustnú a mierne vlhkú pôdu. Rozmnožuje sa delením trsov vo februári a v marci. Rozdelené hľuznaté podzemky sa ukladajú do kvetináčov a až do vysadenia na stanovište (do 15. mája) sa pestujú v poloteplom skleníku alebo parenisku. Na stanovište sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m ako solitéry alebo do skupín. Po prvých jesenných mrazíkoch sa rastliny umiestňujú do suchých miestností, v ktorých sa cez zimu uskladňujú pri teplote 5 °C. Rastliny najčastejšie poškodzuje púčiková hniloba.
Colchicum
Colchicum autumnale - jesienka obyčajná, naša domáca rastlina rastúca na vlhkých lúkach. Je však jedovatá. Skoro na jar vytvára mohutné listy a v júni zaťahuje. Koncom leta vypučia z cibuľovitej hľuzy veľké fialové, pri kultivaroch aj biele a plné kvety. Vysádza sa v auguste. Vyžaduje ťažšiu, výživnejšiu a vlhkejšiu pôdu.
Crocus
Crocus - šafran je drobnejší s plochou hľuzou a úzkymi čiarkovitými listami s bielym pásikom uprostred. Kvitne na jar alebo v jeseni bielymi, žltými, modrými, fialovými, i pestrofarebnými kvetmi. Vyžaduje skôr ľahšiu, dobre priepustnú pôdu. Druhy kvitnúce v jeseni, vysádzame v auguste, šafrany kvitnúce na jar vysádzame v septembri až októbri do hĺbky 60 - 100 mm. Vysádzajú sa do skaliek, medzi trvalky, pred skupiny krov, do trávnikov i na rýchlenie. Na stanovišti sa môžu nechať 3 až 5 rokov, pri pestovaní pre hľuzy sa zberajú každý rok.
Eranthis
Eranthis hyemalis - tavolín zimný, asi 100 mm vysoký, má hľuznatý podzemok, dlaňovito vykrajované listy a žlté kvety. Kvitne vo februári a v marci, skoro po odkvitnutí zaťahuje. Je nenáročný, znáša i polotieň, ľahko splanieva. Vysádza sa do skaliek a do skupín. Je vhodný na rýchlenie.
III. TECHNIKA PESTOVANIA ČREPNÍKOVÝCH KVETÍN S OKRASNÝM LISTOM
21. Základné vegetačné činitele a ich úprava v interiéri
Črepníkové rastliny s okrasnými listami patria medzi dôležité kvetiny na predaj. Najviac sa pestujú rastliny teplých a poloteplých skleníkov, ktoré sú vhodné na trvalú alebo dočasnú výzdobu interiérov. Miera ozdobnosti rastlín s okrasnými listami závisí od ich tvaru, veľkosti, sfarbenia a rozmanitosti listov i od celkového vzrastu. Tvarovú a farebnú sviežosť i rozmanitosť rastlín treba premysleným estetickým usporiadaním čo najviac využiť pri zlepšovaní obytných, pracovných i spoločenských priestorov.
Kvety, ktoré sa využívajú na výzdobu interiérov, nie sú však iba dekoračným prvkom, ale., produkciou kyslíka a éterických olejov ozdravujú ovzdušie a umožňujú ľuďom bezprostredný styk s prírodou. Svojou prirodzenou krásou, zeleňou i farbami kvetov interiér spríjemňujú a tak priaznivo vplývajú na duševný stav človeka. Vplyv rastlín je dôležitý nielen v obytnom, ale aj v pracovnom i spoločenskom prostredí. S postupným rozvojom mechanizácie i automatizácie záhradníckej výroby sa aj pri pestovaní rastlín musia meniť výrobné technológie, čo sa prejavuje najmä v zjednodušených pestovateľských postupoch, v skrátení dĺžky pestovania i terminovaním dopestovania rastlín na určitý, vopred stanovený termín. Na to, aby interiérové kvetiny mohli plniť svoju estetickú, biologickú i dekoračnú funkciu čo najdlhšie, musia mať vhodné mikroklimatické podmienky a riadne ošetrovanie. Pri výbere rastlín do určitého prostredia sa musí vychádzať z ich stanovištných nárokov a podmienok príslušného interiéru. V interiéroch sa kvetina využíva ako dekoračný prvok na doplnenie architektonického vybavenia, podľa čoho sa musí v priestore aj umiestňovať. Pri rešpektovaní prevádzky interiéru sa kvetiny rozmiestňujú tak, aby neprekážali, nezabraňovali prístupu svetla a výhľadu. Pomocou rastlín sa zároveň zjemnia strohé architektonické línie a vytvorí sa harmonický celok zelene s interiérom.
Úprava základných vegetačných činiteľov v interiéri
Svetelné podmienky rastlín pestovaných v interiéri závisia od polohy okna ku svetovým stranám a vzdialenosti rastlín od neho. Na južnú stranu sa umiestňujú rastliny s najvyššími nárokmi na osvetlenie, na severnú stranu zasa rastliny, ktoré obľubujú tieň. Pre pestovanie väčšiny rastlín je najvhodnejšia východná a západná strana. Najvyššie teploty vyžadujú rastliny počas vegetácie, ktorá trvá pri väčšine druhov od jari do konca leta. V tomto období sa teplota v interiéri mení v závislosti od kolísania vonkajších teplôt a od expozície miestnosti ku svetovým stranám. V zime vyhovuje väčšine izbových rastlín, ktoré sa dnes pestujú, teplota medzi 15 - 20 °C. Pri vyšších teplotách vznikajú fyziologické poruchy rastu alebo sa rastliny deformujú. Vetrať sa musí tak, aby nevznikal prievan, ktorý je pre väčšinu druhov škodlivý. Vzdušná vlhkosť závisí od teploty miestnosti. Čím je vzduch teplejší a suchší, tým viac vody rastliny vyparujú. Nadmernému vyparovaniu vody sa rastliny bránia zhadzovaním listov najmä v zime v interiéroch s ústredným kúrením. Vzdušnú vlhkosť možno výraznejšie ovplyvniť vysadením viacerých rastlín do dekoračných misiek, kvetinových stolíkov alebo lavíc. Rastliny si udržiavajú vlhkejšiu mikroklímu a lepšie sa prispôsobujú ovzdušiu interiéru. Vlhkosť vzduchu priaznivo ovplyvňuje vyparovanie vody z rôznych misiek, elektrických zvlhčovačov ovzdušia alebo priame rosenie rastlín. Rastliny je najvhodnejšie nakupovať od jari do jesene, lebo v tomto období nie je vzduch v interiéroch príliš suchý a rastliny sa rýchlejšie prispôsobia.
Základom úspešného pestovania rastlín je zálievka, ktorá závisí od nárokov jednotlivých druhov. Väčšina rastlín si však vyžaduje, aby bol substrát stále vlhký, ale nie premokrený. Množstvo zálievkovej vody závisí od druhu, veľkosti, zloženia zeminy, od nádoby, v ktorej sa pestuje, od teploty a vzdušnej vlhkosti v miestnosti. V období rastu treba zalievať najviac, pri poklesoch teploty sa zálievka znižuje. V zime sa v interiéroch s ústredným kúrením zalieva viac za predpokladu, že rastliny sú umiestnené na svetlejšom stanovišti. Väčšina rastlín vyžaduje v období od novembra do februára čiastočný vegetačný pokoj, teda zálievku treba obmedziť. Pri zálievke v období rastu sa kvetiny v pravidelných intervaloch prihnojujú roztokmi viaczložkových priemyselných hnojív v koncentrácii od 0,5 do 5 g hnojiva na 1 1 vody, čo závisí od ich požiadaviek. Je nevyhnutné pravidelne prihnojovať rastliny, ktoré sa presádzajú po viacerých rokoch. Rastliny treba presádzať na jar na začiatku rastu. Mohutnejšie a pomaly rastúce rastliny sa presádzajú po 2 - 3 rokoch. Pri presádzaní sa do zemín pridávajú viaczložkové priemyselné hnojivá ako zásobné hnojenie. Rastlinu treba presádzať do takej nádoby, ktorá zabezpečí koreňovej sústave dobré podmienky pre rast a súčasne bude rastlinu vhodne esteticky dopĺňať. V interiéroch napádajú rastliny škodcovia i choroby. Preto treba pravidelne kontrolovať ich zdravotný stav a v prípade potreby ich chrániť postrekom chemickými prípravkami na ochranu rastlín. Pri výskyte fyziologických chorôb treba zistiť ich príčinu a upraviť tie pestovateľské podmienky, ktorých rovnováha bola porušená.
22. Črepníkové rastliny s okrasným listom s vyššími nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia
Ficus - figovník
Patrí medzi najdôležitejšie trhové rastliny kvetinárskych podnikov. Sú dekoratívne vzrastom, veľkosťou, tvarom i farbou listov. Sú vhodné do svetlých, teplých interiérov so suchším ovzduším, ale neznášajú prievan. Mohutnejšie druhy sa používajú do skupinových výsadieb alebo ako solitéry do väčších priestorov. Menšie druhy sú vhodné do mís i na kvetinové stolíky, previsnuté druhy do závesných nádob a na okraje misiek. Dobre rastú v hydropónii. Listy a výhonky sa používajú na aranžovanie a viazanie. Figovníky majú v lyku a kambiu vyvinuté mliečne kanáliky, z ktorých po poranení vyteká biela, hustá šťava - latex, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prírodného kaučuku. V záhradníckych podnikoch sa najčastejšie pestujú tvarové i farebné kultivary botanických druhov:
Ficus elastica - figovník kaučukový je z hospodárskeho i pestovateľského hľadiska najdôležitejší. Vo svojej vlasti má stromovitý, vzrast, hrubo kožovité, podlhovasto eliptické, lesklé listy. Pestované, kultivary sa menia. Najznámejšie sú:
"Decora’ kompaktného vzrastu so širokými, tmavozelenými listami.
’Schrijveriana’ a ’Tricolor’ s pestrými listami.
Ficus lyrata - figovník lýrovitolistý má mohutnejší vzrast a veľké' listy husľovitého tvaru.
Ficus benjamína - figovník lesklý má krovitý vzrast a kožovité, 50 - 100 mm dlhé listy. Kultivar 'Hawai má žlto panašované listy.
Na rozmnožovanie veľkolistých figovníkov sa pestujú vo voľnej pôde na vykurovaných záhonoch alebo na stoloch materské rastliny. Musia byť zdravé a dobre vyživované. Po 2 - 3 rokoch sa obnovujú. Vrcholové odrezky sa režú s 3 - 5 vyvinutými listami šikmým rezom, ktorý sa vedie cez krúžok po odpadnutom liste. Listy sa stiahnu gumou a odrezky sa máčajú vo vlažnej vode, aby sa cievne zväzky nezapchali zaschýnajúcou mliečnou šťavou. Potom sa stimulujú a vysádzajú do črepníkov s priemerom 60 mm do zmesi rašeliny a perlitu, tak, aby rezná plocha bola 10 mm pod povrchom substrátu. Rastliny sa priväzujú k dreveným kolíkom. Stonkové odrezky s jedným listom sa upravujú z nezdrevnatenej časti tak, že dolný rez sa vedie kolienkom, horný rez sa vedie rovno 10 - 20 mm nad stopkou. Listy sa stočia do kornútka. Pri vysádzaní musí púčik, ktorý je v pazuche listu, zostať nad povrchom substrátu. Drobnolisté figovníky sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami dlhými 50 - 100 mm, ktoré sa zapichujú po 5 - 10 kusoch do črepníkov s priemerom 100 - 120 mm. Črepníky s napichanými odrezkami sa zapustia do rašeliny na vykurované stoly, dôkladne sa zalejú a zakryjú fóliou. V lete ich treba tieniť. Pri teplote 25 - 30 °C sa odrezky zakorenia za 4 - 6 týždňov. Zakorenené odrezky sa presadia do rašelinového substrátu alebo do stredne ťažkej, humusovej, výživnej zeminy a umiestnia sa na vykurované stoly. Teplota v lete sa udržiava cez deň okolo 25 °C, v noci nemá klesnúť pod 18 °C. Teplota v zime sa udržiava medzí 18 - 20 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, rastliny zastavujú rast a pri poklese pod 10 - 12 °C sa rastliny poškodia. Po vysadení do črepníkov sa najčastejšie rosia a kým sa zakorenia, opatrne sa zalievajú. Neskoršie sa zálievka zvyšuje, zemina sa však nesmie premokriť. V zime sa zálievka opäť obmedzí. V období rastu sa rastliny pravidelne tienia, od augusta sa otužujú častejším vetraním i väčším prístupom svetla. Potom sa rozostavujú alebo rozsádzajú, ak je potrebné dopestovať väčšie rastliny na predaj. Rastliny určené na predaj sa získajú z vrcholových odrezkov za 3-6 mesiacov, zo stonkových odrezkov za 8 - 12 mesiacov. Pri pestovaní v interiéroch dobre znášajú suché ovzdušie, neznášajú však priame poludňajšie slnečné žiarenie a prievan. Prerastené alebo odspodu odlistené figovníky možno zmladiť hlbokým zrezaním. Žltnutie, hnednutie a zaschýnanie listov spôsobuje prevlhčenie pôdy pri nižších teplotách alebo nevhodné zloženie zeminy. V príliš vlhkom ovzduší skleníka sa rozširujú hubové choroby, ktoré spôsobujú na listoch žlté až hrdzavohnedé škvrny. Ochranou je úprava pestovateľského prostredia a postrekovanie fungicídnymi prípravkami. Zo škodcov poškodzujú figovníky najmä strapky, červce, pukavky, štítničky a roztočce, proti ktorým sa používajú insekticídy.
23. Dracaena
Dracény sú dôležité rastliny na predaj, pre ich hodnotný dekoračný vzrast a pestré listy. Dracény sú vhodné do svetlých i polotiennych interiérov a znášajú aj suchšie ovzdušie. Používajú sa ako solitéry alebo do skupinových výsadieb, listy sú dobrým viazačským materiálom. Vo svojej vlasti majú dracény krovitý alebo stromovitý vzrast. Listy sú kopijovité až mečovité, kmieniky väčšinou nerozkonárené. Dôležitým rozoznávacím znakom sú korene, ktorými sa odlišuje od kordylínky. Sú jemné, nezhrubnuté, žlté až oranžové. V záhradníckych podnikoch sa pestujú najmä biele alebo žlto panašované kultivary druhov:
Dracaena deremensis - dracéna deremská, má vzpriamený, nerozkonárený kmienik a olivovozelené, prehnuté, asi 0,3 m dlhé listy.
Dracaena fragrans - dracéna voňavá je mohutnejšieho vzrastu. Listy sú široké asi 0,10 m a dlhé až 0,80 m.
Dracény sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami, ktoré sa odoberajú z materských rastlín tesne pri kmieniku, keď výhonky dorastú do dĺžky 120 - 150 mm. Vysádzajú sa do črepníkov s priemerom 80 - 100 mm, ale predtým im treba listy stiahnuť gumou. Črepníky sa umiestňujú na krytý rozmnožovateľský stôl s teplotou 25-30 "C. Rozmnožovať sa môžu aj z kmienikov s 2 - 3 listami, ktoré sa zapichujú do črepníkov, prípadne z 50 - 60 mm dlhých kmienikov bez listov. Tieto kmieniky sa však musia napichať do substrátu v rozmnožovni. V lete treba viac tieniť a udržiavať rovnomerne teplé a vlhké ovzdušie. Raž alebo dva razy sa presádzajú a pravidelne prihnojujú 0,3 - 0,4 % roztokmi viaczložkových hnojív. Na predaj sa dopestujú za 6-10 mesiacov. Rastliny najčastejšie poškodzujú roztočce, strapky, pukavky, vošky a fuzáriová škvrnitosť.
Podobne pestované rastliny
Cordyline
Cordyline - kordylínka. Kordylínky s pestrými listami sú veľmi dekoratívne rastliny, ktoré sa podobajú dracénam a majú aj rovnaké použitie. Majú krovitý vzrast, štíhle kmieniky, biele a hľuzovito zhrubnuté korene.
Cordyline fruticosa sa pestuje najčastejšie. Má mnoho farebných kultivarov s krémovými, ružovými, oranžovými až červenými listami. Kultivary s pestrými listami sa rozmnožujú vrcholovými a kmienikovými odrezkami tak ako dracény. Môžu sa rozmnožovať aj zhrubnutými koreňmi. Po odstránení zeminy z koreňov sa v rozmnožovni zasypú substrátom. Po vypučaní výhonkov a ich zakorenení sa rastliny vyberajú a črepníkujú. Pri pestovaní kordylínky nemá teplota v skleníku klesnúť v lete pod 20 °C a v zime pod 15 °C. V lete sa musia rastliny viac tieniť pri vysokej vzdušnej vlhkosti, od septembra sa pestujú pri plnom osvetlení. Menej sa pestuje Cordyline australis - kordylínka austrálska s kožovitými, mečovitými, končistými listami. Mladé rastliny sa pestujú v poloteplých, staršie v studených skleníkoch. Umiestňujú sa do chladných interiérov, cez leto do záhrad a parkov.
Dizygotheca
Dizygotheca elegantissima - aralkovec úhľadný. Krovitá rastlina s úzkymi, dlaňovito dielnymi, olivovozelenými listami. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami a semenom. Je náročnejšia na vzdušnú vlhkosť, a preto sa vysádza do skupín na kvetinových stolíkoch a do ozdobných mís.
Pandanus
Pandanus veitchii - pandan Veitchov. Mohutná drevina podobná dracéne, s dlhými, 100 mm širokými listami s bielymi pásikmi. Rozmnožuje sa oddeľovaním zakorenených výhonkov. Pestuje sa v stredne ťažkej, kyslej a výživnejšej zemine.
Dieffenbachia
Dieffenbachia - difenbachia. Významná trhová rastlina vhodná do teplých interiérov. Ako soli- ter sa vysádza do skupinových výsadieb. Listy sa môžu použiť vo viazačstve. U nás sa pestujú najmä:
Dieffenbachia x bausei vytvára hrubšie, drevnaté kmieniky. Listy sú žltozelené, prestúpené bielymi a tmavozelenými škvrnami.
Dieffenbachia maculata - difenbachia strakatá má bujnejší vzrast a sýtozelené listy s nepravidelnými bielymi škvrnami.
Z materských rastlín, ktoré sa pestujú vo voľnej pôde, sa odoberajú vrcholové odrezky s 3 - 4 vyvinutými listami. Opatrne sa stiahnu gumou a rezná plocha sa stimuluje práškovým stimulátorom zmiešaným s drevným uhlím. Črepníkujú sa do rašeliny s perlitom a umiestňujú na rozmnožovateľský stôl so spodným vykurovaním. Kmieniko- vé odrezky sa odoberajú zo starších rastlín a rozrezávajú sa na menšie1 časti najmenej s jedným spiacim púčikom. Do rozmnožovateľského substrátu sa zatlačia očkom dohora. Po zakorenení a vytvorení nového vrcholu sa črepníkujú.
Rastliny sa pestujú v rašelinovom substráte. V lete sa intenzívne zalievajú a často rosia. Pri vetraní neznášajú prievan. Prehnojenie dusíkom alebo nedostatočné tienenie sa prejavuje nevýrazným sfarbením listov. Rastliny treba pravidelne rozostavovať, aby sa navzájom nedotýkali. V zime sa pôdna i vzdušná vlhkosť obmedzí a teplota sa udržiava na 16 - 18 °C. Rastliny určené na predaj sa z vrcholových odrezkov dopestujú za 4 - 5 mesiacov, zo stonkových odrezkov za 1 rok. Zo škodcov ich najviac poškodzujú štítničky a červce. Žltnutie listov spôsobuje pokles teplôt pri vyššej vlhkosti zeminy.
Aglaonema
Aglaonema - aglaonéma. Podobá sa difenbachii, ale má menší vzrast a listy s pestrými škvrnami. Rastlina je okrasná i červenými plodmi, ktoré na nej vydržia niekoľko mesiacov. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami, ktoré sa po zakorenení črepníkujú po viacerých kusoch. Rastie pomalšie, ale je menej náročná na svetlo a teplo.
Codiaeum
Codiaeum variegatum - krotónovec strakatý. Patrí medzi najkrajšie rastliny s okrasnými listami. Je krovitého vzrastu, vhodný najmä na krátkodobú výzdobu alebo do skupinových výsadieb. Listy sa používajú vo viazačstve. Pestuje sa v mnohých kultivaroch s rôzne tvarovanými listami, zelených, žltých, oranžových až červenofialových odtieňov.
Rozmnožuje sa vrcholovými a stonkovými odrezkami, ktoré sa musia stimulovať. Pri zakoreňovaní vyžadujú odrezky teplotu minimálne 30 °C a zakrývanie fóliou. Pestovateľská teplota nemá klesnúť pod 20 °C. V letných mesiacoch sa často zahmľuje a mierne tieni, aby sa listy čo najkrajšie vyfarbili. Od polovice augusta pestujeme krotónovce na priamom slnku. Rastliny musíme zaštipovať, aby sme dopestovali husté a kompaktné jedince. V suchom prostredí interiérov poškodzuje rastlinu mnoho škodcov a trpí najmä opadávaním listov.
24. Modelová rastlina
Philodendron
Philodendron - filodendron. Významná trhová rastlina, ktorá sa pre svoj vzdušný, nepravidelný vzrast a dekoratívny vzhľad často používa na aranžovanie v moderných interiéroch. Dobre sa prispôsobuje suchému ovzdušiu a znáša i horšie svetelné podmienky. Vysádza sa ako solitér, do mís, na kvetinové stolíky, do vitrín, ťahá sa po stenách i po epifytických konároch. Listy i výhonky niektorých druhov sa používajú vo viazačstve. Filodendrony rastú ako kry alebo liany. Majú množstvo vzdušných koreňov. Listy sú tvarovo veľmi rozmanité, celistvookrajové, vykrajované i dierkované, rôznych veľkostí i farebných odtieňov. Najviac sa pestujú:
Philodendron erubescens s hrubším, popínavým kmienikom a vzdušnými koreňmi. Má šípovité listy, pri kultivaroch až vínovočervené.
Philodendron scandens má tenké, popínavé stonky s tmavozelenými, srdcovitými listami. Znáša i horšie tepelné i svetelné podmienky.
Vrcholové odrezky s 3 - 4 vyvinutými listami stočenými do kornútka sa vysádzajú do črepníkov s priemerom 100 - 120 mm. Plazivé druhy sa črepníkujú po niekoľkých kusoch. Kmienikové odrezky s 1 - 2 listami i bez listov sa zapichujú alebo vodorovne ukladajú do rozmnožovateľského substrátu. Zakrývajú sa fóliou a za slnečného počasia sa tienia. Optimálna teplota pri zakoreňovaní má byť 22 - 25°C. Druhy bez plazivých podzemkov sa rozmnožujú dovážaným semenom, ktoré sa čo najskôr vysieva do zakoreňovačov. Filodendrony sa pestujú v humusovej, výživnej zemine. Pre druhy s drobnými listami má byť ľahšia a pre mohutnejšie druhy stredne ťažká. Po zakorenení sa vysádzajú do črepníkov s priemerom 120 - 140 mm a zapustia sa do rašeliny na vykurované stoly. Aby sa plazivé druhy lepšie rozkonárili, musia sa zaštipovať alebo sa pestujú priviazané o kolík. Ďalšie ošetrovanie je podobné ako pri figovníku. Z odrezkov sa rastliny dopestujú za 4 - 12 mesiacov, zo semena až za 2 roky. Zo škodcov napádajú rastliny pukavky, štítničky, strapky a roztočce, z chorôb sa vyskytuje škvrnitosť listov hubového pôvodu.
Podobne pestované rastliny
25. Monstera
Monstera - monstera. Dekoratívna rastlina, ktorá dobre znáša prostredie moderných interiérov, kde sa často pestuje. Je prispôsobivá aj väčším teplotným výkyvom, horším svetelným podmienkam i prašnému prostrediu. Je však citlivá na prievan.
Monstera deliciosa - monstera skvelá rastie ako liánovitý druh. Má v mladosti celistvookrajové, neskoršie hlboko laločnaté a rozlične dierkované listy. Pestuje sa najmä rýchlejšie rastúci kultivar ’Borsigiana’ s tenším kmienikom a menšími, niekedy mramorovanými listami. Vrcholové odrezky sa upravujú rovnako ako pri mohutnejších filo- dendronoch. Kmienikovétodrezky, dlhé 60 - 80 mm, sa upravujú takisto ako odrezky difenbachie. Rozmnožuje sa i z dovážaných semien tak ako filodendrony. Vyžaduje však ťažšiu zeminu a bohatšiu zálievku.
Rhaphidophora
Rhaphidophora aurea - potosovec zlatý. Lianovitá rastlina s početnými vzdušnými koreňmi a srdcovitými listami s rôznymi žltými škvrnami. Potosovec je obľúbená dekoračná rastlina, ktorá sa dokáže dobre prispôsobiť suchému ovzdušiu. Ako popínavá je vhodná na steny, do misiek, na kvetinové stolíky a epifytické konáre i na vytvorenie zelených stien. Výhonky potosovca zlatého sú vhodné na viazačské práce. Rozmnožuje sa vrcholovými i stonkovými odrezkami, ktoré sa odoberajú len z výrazne žlto panašovaných výhonkov. Pestuje sa v rašelinovom substráte ako previsnutá rastlina alebo sa vyväzuje k rôznym oporám. V lete ju treba tieniť a často rosiť. Žltnutie listov a zahnívanie koreňov, najčastejšie spôsobuje nadmerná zálievka pri nižších teplotách.
Syngonium
Syngonium podophyllum - syngónium stopkatolisté. Liana s dlaňovito strihanými listami, ktorá sa podobná filodendronu. Bujne rastie, vyžaduje zaštipovanie a znáša tienisté prostredie. Pestujú sa kultivary so striebristými až striebristožltými listami.
Modelová rastlina
26. Begonia
Begónia - begónia. Rastliny sú dekoratívne tvarom a sfarbením listov, vzrastom a niekedy aj súkvetím. Sú vhodné do misiek, niekedy ako solitéry. Najčastejšie sa pestujú:
Begónia rex - begónia kráľovská s veľkými, nesúmerne srdcovitými listami s výraznou žilnatinou. Bývajú pestrofarebné s kovovým leskom.
Pri rozmnožovaní listovými odrezkami sa listy rozrezávajú na miestach, kde sa rozkonáruje žilnatina na 20 - 30 mm dlhé úkrojky, ktoré sa potom husto a mierne šikmo zapichujú do misiek so sterilným; substrátom. Listy sa môžu rozrezať aj na 20 - 30 mm dlhé časti, ktoré sa poukladajú vedľa seba do misiek. Odrezky sa zakoreňujú pri tep-i lote substrátu 22 - 25 "C a vysokej vzdušnej vlhkosti, ale nesmú sa rosiť. Po zakorenení sa mladé rastliny presadia do črepníkov s priemerom 60 - 80 mm do ľahkej humusovej zeminy alebo rašelinového substrátu. Postupne sa presádzajú do ťažšej zeminy. Rastliny veľmi dobre rastú, kým sú črepníky zapustené v rašeline na vykurovaných stoloch. V lete sa má teplota pohybovať okolo 22 °C. Begónia kráľovská neznáša prievan a treba ju viac tieniť. V zime vyžaduje značné množstvo svetla, miernu zálievku a teplotu 15 - 18 °C. Rastliny určené na predaj sa dopestujú za 7 - 12 mesiacov. V zime prekonáva begónia kráľovská čiastočný vegetačný pokoj a aj keď sa zalieva obmedzene, staršie listy odumierajú. Na listoch sa vyskytuje múčnatka v podobe bielych povlakov a pleseň sivá, ktorá spôsobuje hnilobu listov.
Begónia masoniana má drobnejší vzrast a menšie, striebristo-zelené listy s hrbolčekdvitým povrchom. Kultivar ’lron Cross’ má vajcovité, svetlozelené listy so širokými hnedými pásmi pozdĺž hlavnej žilnatiny.
Podobne pestované rastliny
Maranta leuconeura ’Kerchoveana’ - maranta rebernatá je nízka, rozložitá rastlina s hľuznatými podzemkami. Má elipsovité, svetlozelené listy s výraznými červenohnedými škvrnami. Je vhodná do teplých, vlhkejších a tienistých miestností, kde najlepšie vynikne v miskách a na kvetinových stolíkoch. Rozmnožuje sa delením silnejších rastlín a odrezkami. Odrezky, ktoré sa v rozmnožovni zakorenia pri teplote 22 °C, sa asi o 3 týždne vysádzajú po viacerých kusoch do ľahšej, humusovej zeminy. V lete sa zalievajú mierne a rovnomerne, kým v zime sa zálievka podstatne obmedzí.
Calathea makoyana - kalatea. Podobá sa marante. Má podlhovasto stopkaté, olivovozelené listy s pestrými škrnami. Je náročnejšia na vzdušnú vlhkosť a vhodná na krátkodobú výzdobu i na viazanie.
Fittonia verschaffeltii ’Argyroneura’ - fitónia Verschaffeltova, nízka, poliehavá rastlina so striebristou žilnatinou na svetlozelenom podklade. Je vhodná ako podrast do misiek, vitrín i sklenených gúľ.
Selaginella - plavúnka má husto poduškovitý vzrast, je sviežo zelená, so šupinatými listami. Pestujú sa aj kultivary s bielymi a žltými pestrými listami. Používa sa ako podrastová zeleň do misiek, vitrín a sklenených gúľ. Rozmnožuje sa 30 - 50 mm dlhými vrcholovými odrezkami, delením i vysievaním výtrusov. Vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť, a preto ju treba v lete často zahmľovať.
Modelová rastlina
Sanseviera
Sansevieria - sansevieria. Dôležitá dekoračná rastlina pre svoj okrasný vzhľad a dobrú prispôsobivosť suchému ovzdušiu. Je vhodná do teplých a svetlých priestorov ako solitér, do misiek a na kvetinové stolíky. Listy sú vhodným materiálom na aranžovanie. Rastlina má podzemky a ploché alebo valcovité tuhé listy. Jej pletivá obsahujú zásobu vody. Pestuje sa najmä:
Sansevieria trifasciata - sansevieria trojpása s mečovitými, sivo- striebristými mramorovanými, viac ako 1 m dlhými listami. Najviac sa pestujú kultivary:
’Laurentiľ s listami, ktoré sú na okrajoch lemované žltým pásom,
’Hahnii’ s ružicovito usporiadanými, striebristo mramorovanými, asi 200 mm dlhými listami.
Zelenolisté druhy a kultivary sa rozmnožujú odrezkami z vyzretých listov. Sú dlhé 50 - 80 mm s kónický zúženou spodnou stranou. Po zaschnutí rezných plôch sa zapichujú do debničiek. Pri teplote 22 - 25 °C a miernej vlhkosti substrátu sa zakorenia za 6 - 8 týždňov. Po zakorenení a vytvorení podzemkov s novými listami sa rozsádzajú na pestovateľské stoly, prípadne sa viac kusov naraz vysadí do väčších črepníkov alebo misiek. Pestrolisté kultivary sa rozmnožujú delením. Rastliny s 2 - 4 listami a časťou podzemku sa vysádzajú do misiek. Vyžadujú humusovú, priepustnú zeminu alebo rašelinový substrát s hrubšou drenážou. Po vysadení sa mierne zalievajú, slabšie tienia a teplota sa udržiava na 25 °C. Pri zavlažovaní sa voda nesmie dostať na listy a v zime nemá teplota klesnúť pod 15 °C. Pestrolisté druhy a kultivary možno predávať o 6 - 8 týždňov pó vysadení do črepníkov, kým zelenolisté druhy dopestované z odrezkov sa musia pestovať až 1 rok. V interiéroch sansevierie znášajú dobre aj dlhšie obdobie sucha, sú však citlivé na premokrenie pri nižších teplotách.
Podobne pestované rastliny
Peperomia
Peperomia - pieprovec. Dôležitá trhová rastlina vhodná do suchých, teplých a svetlých interiérov. Vysádza sa do misiek a na kvetinové stolíky, plazivé druhy možno využiť na vytvorenie zelených stien. Listy a výhonky sa dobre uplatnia pri viazačských prácach. Pieprovce sú trváce rastliny prevažne nízkeho alebo previsnutého vzrastu. Listy sú často mäsité, tvarovo rozmanité i pestro sfarbené, s rôznou štruktúrou povrchu. Najviac sa pestujú:
Peperomia obtusifolia ’Variegata’ - pieprovec magnóliolistý má silnejšie stonky a dužinaté, vajcovité listy s bieložltým okrajom.
Peperomia serpens ’Variegata' má plazivé podzemky s menšími, srdcovitými, belavo pestrými listami.
Druhy, ktoré vytvárajú stonky, sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami s 3 - 4 listami alebo stonkovými odrezkami s 1 - 2 listami, ktoré sa nechajú trochu zaschnúť. Nízke, nerozkonárené druhy sa rozmnožujú listovými odrezkami so 40 - 50 mm dlhou stopkou. Zapichujú sa šikmo do misiek na vzdialenosť 20 - 30 mm. Po zakorenení vyrastie na báze stopky z adventívnych púčikov nová rastlina. Pri miernej vlhkosti substrátu, slabom tienení a teplote 22 °C sa odrezky zakorenia za 3 týždne. Zakorenené odrezky sa po viacerých kusoch vysádzajú do črepníkov s rašelinovým substrátom. Na vykurovaných stoloch sa mierne tienia a kým sa nezakorenia, opatrne ich treba zalievať. Intenzívnejšie zalievanie vyžaduje v suchšom letnom období, keď sa v skleníku udržiava vlhkejšie ovzdušie. V zime sa zalievajú iba miernejšie a teplota sa udržiava okolo 18 °C.
27. Črepníkové rastliny s okrasným listom so strednými nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia
Modelová rastlina
Hedera
Hedera - brečtan. Často pestovaná popínavá rastlina vhodná do chladnejšieho i teplejšieho tienistého prostredia. Pekne vynikne na miestach, kde môže prevísať, v miskách, na stolíkoch i v hydropónii. Výhonky sa používajú vo viazačstve.
Hedera helix - brečtan popínavý, je vždyzelený popínavý druh, ktorý rastie ako podrast v listnatých lesoch. Z pôvodného druhu sa vyšľachtilo viac kultivarov s listami rôznych veľkostí i tvarov, ktoré môžu byť bielo alebo žlto lemované alebo škvrnité.
Brečtany sa rozmnožujú vrcholovými odrezkami dlhými asi 100 mm. Zriedkavejšie sa používajú stonkové odrezky s 1 - 2 listami. Odrezky kultivarov, ktoré sa ťažšie zakoreňujú, sa zapichujú po predchádzajúcej stimulácii do substrátu v rozmnožovni, kde sa pri teplote 22 °C za 3 - 5 týždňov zakorenia. Kultivary, ktoré sa dobre zakoreňujú, sa po 6-10 kusoch zapichujú do črepníkov so 100 mm priemerom. V lete vyžadujú zelenolisté druhy silnejšie, kým pestrolisté kultivary miernejšie tienenie, rovnomernú vlhkosť zeminy a dostatok čerstvého vzduchu. Zelenolisté kultivary prezimujú v studenom a pestrolisté kulivary v poloteplom až teplom skleníku. Rastliny sa dopestujú za 4 - 8 mesiacov, čo závisí od spôsobu rozmnožovania a rýchlosti rastu. Rastliny napádajú štítničky, vošky a v suchom prostredí aj roztočce.
Podobne pestované rastliny
Fatsia
Fatsia japonica - fatsia japonská
Dekoratívna rastlina, ktorá je vhodná do svetlých i polotienistých, chladnejších miestností, cez leto i na vonkajšie stanovištia. Fatsia je vždyzelený krík s veľkými, dlaňovito laločnatými, lesklými listami. Kultivar ’Variegata’ má škvrnité listy. Zelenolisté druhy sa rozmnožujú semenom, ktoré sa vysieva do ľahkej humusovej zeminy do zakoreňovačov. Zakoreňovače sa umiestnia do teplého skleníka, kde sa opatrne zalievajú a po vyklíčení mierne tienia. Môže sa rozmnožovať aj vrcholovými odrezkami s 3 - 4 listami, ktoré sa po zviazaní zapichujú do črepníkov s priemerom 80 mm. Niekedy sa používajú aj kmienikové odrezky s jedným listom. Pri teplote 20 °C sa zakorenia za 3 - 4 týždne. Pestrolisté kultivary sa rozmnožujú len odrezkami, ktoré sa po stimulácii a zakrytí fóliou pri 22 - 25 °C zakorenia za mesiac. Fatsie sa pestujú v ťažšej a kyslej zemine a treba ich intenzívnejšie zalievať.
x Fatshedera lizei
Náhodný medzirodový kríženec Fatsia x Hedera, ktorý sa viac podobá fatsii. Má tenší, hrdzavo plstnatý kmienik a menšie listy. Pestuje sa i kultivar ’Variegata’ s bielo škvrnitými listami.
Rastliny sa rozmnožujú iba odrezkami, ktoré sa upravujú tak ako odrezky fatsie. Staršie rastliny sa musia priväzovať k opore. Je otužilejší, znáša nižšie teploty a tmavšie i zaprášené prostredie.
Schefflera
Schefflera - šeflera. Pestovanie týchto rastlín sa postupne rozširuje, lebo majú okrasný vzhľad i nižšie nároky na teplo. Sú to kry alebo nižšie stromčeky s dlaňovito perovitými listami. Kultivary majú bielo alebo žlto panašované listy. Rozmnožujú sa dovážaným semenom alebo vrcholovými odrezkami. Vyžadujú výživnejšiu zeminu a častejšie presádzanie. Sú vhodné do interiérov s teplotou medzi 10 - 20 °C v zime, vyššie teploty zle znášajú. Vyžadujú intenzívnejšie zalievanie i hnojenie.
Cissus
Cissus - cisus. Bujne rastúca rastlina vhodná na vytvorenie zelených stien, na popíname, do misiek alebo na vytvorenie špalierov. Najviac sa pestujú druhy:
Cissus antarctica - cisus antarktický je popínavého vzrastu, má tmavozelené, oválno vajcovité, lesklé, hrubo pílkovité listy.
Cissus rhombifolia, lianovitá rastlina s trojpočetnými, hnedo plstnatými listami. Kultivar ’Ellen Danica" má listy na okrajoch zvlnené. Rozmnožuje sa odrezkami z polovyzretých výhonkov. Môžu sa za- štipovať alebo vyväzovať ku kolíkom. Cissus rhombifolia je prispôsobivý druh, ktorý znáša väčšie výkyvy teploty i tmavšie prostredie, ale neobľubuje suchý vzduch ani premokrenie koreňového balu.
Modelová rastlina
28. Coleus
Coleus blumei - koleus Blumeho. Často sa pestuje, má pestré listy, je vhodný na výzdobu slnečných okien, balkónových debničiek i na záhradné záhony. Rastliny majú vajcovité, chĺpkaté, veľmi pestro sfarbené listy, belavožlté, zelené, červené až po hnedofialové. Rozmnožujú sa semenom, ktoré sa v januári vysieva do debničiek s priepustnou, stredne ťažkou zeminou. Pri 20 - 22 °C vyklíči za 2-3 týždne. Semenáčiky sa rozsádzajú a črepníkujú do kvetináčov s priemerom 80 - 100 mm. Z nich sa potom vyberajú farebne najvhodnejšie formy, ktoré sa ďalej rozmnožujú vrcholovými odrezkami. Pri teplote 20 °C sa zakorenia za 14 dní. Zakorenené odrezky sa po viacerých kusoch sadia do črepníkov s kyslou, výživnou zeminou. Po zakorenení sa pestujú na priamom slnku, vyžadujú dostatočné vetranie a intenzívne zavlažovanie. Nízky, košatý vzrast sa dosiahne zaštipovaním alebo ošetrovaním morfo- regulačnými prípravkami. Koncom leta skrátime materským rastlinám vrcholy, aby sa čo najviac rozkonárili na ďalšie rozmnožovanie a potom ich presadíme. Prezimujú na svetlom stanovišti pri miernej zálievke a teplote nad 10 "C. Vo februári sa z nich začnú odoberať odrezky.
Rastliny na predaj sa vypestujú z odrezkov za 6 - 10 týždňov, zo semena za 4 - 5 mesiacov. Napádajú ich háďatká, ale predovšetkým molice.
Pilea
Pilea cadierei - pilea Cadierova je rastlina nízkeho vzrastu s oválnymi listami a striebristosivými škvrnami medzi žilnatinou. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami, ktoré sa po viacerých kusoch zapichujú do črepníkov. Vyžaduje polotieň a rovnomerné zalievanie.
Pilea spruceana - pilea peruánska dorastá do výšky 100 mm, má červenohnedo chĺpkaté listy, na kultivaroch i so striebristými pásmi. Je vhodná do misiek i sklenených gúľ.
Modelová rastlina
Cyperus
Cyperus alternifolius - šachor striedavolistý. Uplatňuje sa ako nenáročná, dekoratívna rastlina vhodná do misiek, hydroponických nádob i ako solitér do svetlých interiérov. Listy sa používajú na viazačské práce i aranžovanie. Šachor tvorí aj viac ako 1 m vysoké trsy, ktoré majú na vrchole stebiel vodorovne rozložené úzke listy. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sa vysieva, do misiek s ľahkou zeminou. Pri teplote 18 - 20 °C vyklíči za 3 týždne. Vyrastené semenáčiky sa po niekoľkých kusoch vysádzajú do črepníkov s priemerom 80 - 100 mm so stredne ťažkou zeminou. Odrezky sa upravujú tak, že časť stebiel dlhá 20 - 30 mm sa ponechá a listová čepeľ sa skráti o polovicu. Odrezky sa dobre zakoreňujú pri teplote 20 °C. Malé množstvá sa rozmnožujú delením starších trsov pri presádzaní. Pestuje sa v ťažšej zemine s rašelinou. V lete sa intenzívne zalieva, často sa rosí a mierne tieni. V zime treba zálievku obmedziť, ale teplota nesmie klesnúť pod 10 °C.
29. Črepníkové rastliny s okrasným listom s nižšími nárokmi na teplotu pestovateľského prostredia
Modelová rastlina
Chlorophytum
Chlorophytum comosum - zelenec chochlatý. Nenáročná, dekoratívna rastlina vhodná do vitrín, na vytvorenie zelených stien, do misiek i na aranžovanie a viazanie. Zelenec je trsnatá rastlina s podlhovasto kopijovitými listami, na kultivaroch s bielymi alebo žltými pásikmi. Na dlhých poplazovitých výbežkoch vyrastajú mladé rastlinky, ktoré sa oddeľujú a črepníkujú. Rozmnožuje sa aj rozdeľovaním starších trsov. Pestuje sa v stredne ťažkej zemine. V lete vyžaduje intenzívnu zálievku a mierne zatienenie. Pri presádzaní sa dužinaté korene nesmú skracovať. Prezimuje pri teplote 5 - 10 °C. Rastlinu dopestujeme za 10 - 16 týždňov. Otužené rastliny vysádzame od konca mája do kobercových výsadieb.
Rhoeo
Rhoeo spathacea - rea rôznofarebná má na krátkej dužinatej stonke kópijovité, olivovozelené listy, ktoré sú na rubovej strane tmavofialové, na kultivaroch pozdĺžne žlto pásikavé. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami.
Podobne pestované rastliny
Tradescantia
Tradescantia - tradeskancia je poliehavého i vzpriameného vzrastu. Pestujú sa viaceré druhy i kultivary. Má hladké alebo chĺpkaté listy zelené, ružové až fialové, niekedy rozlične pásikavé.
Saxifraga
Saxifraga stolonifera - lomikameň výbežkatý rastie ako nízka rastlina s okrúhlymi, na rubovej strane červenkastými listami. Kultivar Tricoloť má listy bieloružovo pestré. Lomikameň sa rozmnožuje oddeľovaním rastlín z poplazov a je vhodný aj do horších svetelných podmienok.
Vinca
Vinca major - zimozeleň väčšia, plazivá rastlina s oválnymi, kožovitými, lesklými listami. Kultivar ’Variegata’ má belavožlto panašované listy. Znáša teploty až k 0 °C.
Modelová rastlina
30. Aucuba
Aucuba japonica - aukuba japonská. Vždyzelená krovitá rastlina s kožovitými listami, vhodná do polotienneho prostredia. Pestujú sa iba pestrolisté kultivary. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami, ktoré sa zapichujú priamo do črepníkov, kde sa pri teplote 20 °C zakoreňujú. Zakorenené odrezky sa vysádzajú do stredne ťažkej zeminy a umiestňujú sa do zatieneného skleníka. V lete v skleníku intenzívne vetráme, rastliny často zalievame a rosíme. Zavčasu ich treba presádzať a zaštipovať, aby sa dopestovali v súmerných tvaroch. Staršie rastliny sa môžu cez leto zapustiť na záhradné záhony. Prezimujú pri teplotách okolo 5 °C, opatrnej zálievke a dobrom vetraní. Rastliny na predaj sa dopestujú za 2 - 3 roky. Rastliny poškodzujú roztočee, štítničky, pukavky i huby zo skupiny černí.
Podobne pestované rastliny
Euonymus
Euonymus japonicus - bršlen japonský je ker s tmavozelenými listami, pri kultivaroch s bielymi alebo pestrožltými. Dobre sa tvaruje, znáša tieň i dlhodobý pokles teplôt okolo 0 °C.
Laurus
Laurus nobilis - vavrín bobkový, ker alebo stromček s kožovitými, lesklými, aromatickými listami. Ako tvarovaný je vhodný na výzdobu chladných priestorov. Z listov sa viažu rímske vence.
Aspidistra
Aspidistra elatior - aspidistra vyššia. Z podzemka vyrastajú dlhé, tmavozelené listy a špinavo fialkasté kvety. Kultivar ’Variegata’ má žlto pásikavé listy. Aspidistra sa rozmnožuje delením väčších trsov, rastliny sa črepníkujú do stredne ťažkej zeminy a pestujú vo vlhkejšom a zatienenom prostredí.
Modelová rastlina
31. Myrthus
Myrtus communis - myrta obyčajná. Známa dekoračná rastlina vhodná do svetlých okien, v lete i na záhradné záhony. Výhonky sa používajú najmä na svadobné viazačské práce. Myrta je krovitá rastlina s drobnými, tuhými, vajcovitými listami a menšími belavými kvetmi. Kvitne v lete a začiatkom jesene. Rozmnožuje sa 30 - 40 mm dlhými, vyzretými odrezkami, ktoré sa odlamujú s pätkou vlaňajšieho dreva. Zapichujú sa do misiek, kde sa pri teplote 15 °C za 3 - 4 týždne zakorenia. Po zakorenení sa črepníkujú do ľahkej, humusovej, výživnej zeminy. Po prekorenení sa presadia do ťažšej zeminy, mierne sa zatienia a treba ich udržiavať vo vlhkejšom ovzduší. V lete vyžaduje myrta priame slnko, intenzívne zalievanie, časté vetranie a zaštipovanie, aby bola dobre vytvarovaná. V zime potrebuje čo najviac svetla a podľa počasia čo najviac čerstvého vzduchu. Je citlivá na prevlhčenie i preschnutie koreňového balu. Rastliny určené na predaj sa dopestujú v druhom roku, pri črepníkovaní viacerých odrezkov sa dopestujú skôr. V teplejšom prostredí ich napádajú molice, vošky a strapky.
Podobne pestované rastliny
Rozmarinus
Rosmarinus officinalis - rozmarín lekársky. Je vždyzelený krík s úzkymi, kožovitými aromatickými, na rubovej strane belavo plstnatými listami a modrými kvetmi. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami.
Sparmania
Sparmania africana - lipka africká - je dekoratívny krík vhodný do svetlých, chladnejších a priestrannejších miestností, v lete i na vonkajšie stanovištia. Má silné konáre, široko srdcovité, plstnaté listy a na jar súkvetie bielych kvetov. Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami z bočných výhonkov. Odrezky sa v črepníkoch pri teplote 18 - 20 °C zakorenia za 3 - 4 týždne. Pestuje sa v ťažkej, výživnej zemine v polotieni.
Araucaria
Araucaria heterophylla - araukária štíhla. Veľmi dekoratívna rastlina elegantného vzrastu, vhodná do svetlých a vzdušných interiérov. Araukária má na kmeni v praslenoch konáriky husto pokryté pazúrovitými ihlicami. Vo svojej vlasti rastie aurakária ako mohutný strom. Rozmnožuje sa dovezeným semenom, ktoré sa hneď po dodaní vysieva do zakoreňovačov s ľahkou, humusovou kyslou zeminou. Klíči pri teplote 20 °C. Môže sa rozmnožovať aj vrcholovými odrezkami z materských rastlín. Mladé rastliny sa presádzajú do ľahkej, kyslej, priepustnej zmesi zemín s nižším obsahom živín. Do zakorenenia sa udržiava teplota 20 °C, neskoršie 15 °C. V lete sa mierne tienia, rosením sa udržiava vlhkejšie ovzdušie a vetraním sa dodáva dostatok čerstvého vzduchu. Prezimuje pri teplote okolo 8 °C a veľmi miernej zálievke. V interiéroch rastliny vyžadujú dobré svetelné podmienky. Cez leto im prospieva umiestnenie vonku v miernom polotieni.
PRÍPRAVA ČREPNÍKOVÝCH KVETÍN NA TRH
32. Trhová dospelosť a kvalita
33. Balenie a predaj črepníkových kvetín
Opakovanie, záverečný prehľad