záhradník > sadovníctvo
SADOVNÍCTVO (2. ročník)
31. OPADAVÉ LISTNATÉ KRY.
Význam a použitie.
32. Berberis,
33. Chaenomeles,
34. Cornus
35. Corylus, Cotinus,
36. Cotoneaster,
37. Deutzia, Daphne,
38. Euonymus
39. Forsythia, Hippophae,
40. Laburnum
41. Hamamelis,
42. Hydrangea, Kerria,
43. Philadelphus, Ligustrum,
44. Lonicera
45. Paeonia, Potentilla,
46. Rhododendron – azalky
47. Rhus, Ribes,
48. Rosa
49. Sambucus, Symphoricarpos,
50. Spiraea
51. Syringa, Viburnum,
52. Staphylea, Tamarix
53. Zásady použitia listnatých krov
54. VŽDYZELENÉ LISTNÁČE
Význam a použitie vždyzelených listnáčov.
Význam a použitie vždyzelených listnáčov.
55. Charakteristika vždyzelených listnáčov.
56. Berberis, Buxus,
57. Calluna, Erica,
58. Cotoneaster, Euonymus,
59. Ilex, Lonicera,
60. Mahonia, Prunus,
61. Rhododendron,
62. Viburnum,
63. Pyracantha, Vinca
64. Zásady použitia vždyzelených listnáčov.
65. Poznávanie okrasných drevín.
66. Poznávanie okrasných drevín.
1. PESTOVANIE KVETÍN PRE SAD. ÚPRAVY
Pestovanie a druhy letničiek.
Pestovanie a druhy letničiek.
2. Zásady použitia letničiek.
3. Pestovanie a použitie trvaliek.
4. Druhy trvaliek (prehľad).
5. Pestovanie a druhy cibuľových kvetín.
6. Zásady použitia cibuľových kvetín.
7. Pestovanie a prehľad jednotlivých druhov hľuznatých kvetín.
8. Zásady použitia hľuznatých kvetín.
9. VYSÁDZANIE A OŠETROVANIE KVETÍN
Druhy a usporiadanie výsadieb kvetín.
Druhy a usporiadanie výsadieb kvetín.
10. Príprava pozemku na vysádzanie
11. Vysádzanie kvetín.
12. Ošetrovanie kvetín.
13. Vysádzanie kvetín do nádob.
14. MOBILNÁ ZELEŇ
Význam a použitie mobilnej zelene.
Význam a použitie mobilnej zelene.
15. Vhodnosť jednotlivých krov pre mobilnú zeleň
16. OKRASNÉ DREVINY
Význam a zákl. prehľad okrasných drevín
Význam a zákl. prehľad okrasných drevín
17. Rozdelenie okrasných drevín - prehľad
18. Rozmnožovanie a pestovanie okrasných drevín.
19. OKRASNÁ ŠKÔLKA.
Pojmy a definícia. Založenie škôlky.
Pojmy a definícia. Založenie škôlky.
20. Vybavenie okrasnej škôlky.
21. Rozmnožovanie a dopestúvanie listnáčov.
Rozmnožovanie semenom.
Rozmnožovanie semenom.
22. Vegetatívne rozmnožovanie - priame.
23. Očkovanie a vrúbľovanie.
24. Pestovanie okrasných krov
25. Pestovanie ruží.
26. Rozmnožovanie a dopestúvanie ihličnanov. Rozmnožovanie semenom.
27. Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov – priame.
28. Vrúbľovanie ihličnanov.
29. Zber a balenie.
30. Expedícia okrasných drevín.
1. PESTOVANIE KVETÍN PRE SAD. ÚPRAVY
Pestovanie a druhy letničiek.
Kvetiny sú pôvabným doplnkom záhrad a parkov. Ich voľba a usporiadanie závisí od účelu a prostredia. Najbohatšiu kvetinovú výzdobu majú historické pravidelné záhrady, reprezentačné úpravy všetkého druhu, kúpeľné miesta, úpravy pri nemocniciach a sanatóriách, cintoríny, rodinné záhrady a pod.
Kvetiny sa používajú buď ako doplnok prírodných rastlinných spoločenstiev alebo sa pestujú na záhonoch s obrábanou pôdou, prípadne v nádobách.
Kvetiny sa používajú buď ako doplnok prírodných rastlinných spoločenstiev alebo sa pestujú na záhonoch s obrábanou pôdou, prípadne v nádobách.
Kvetiny prirodzených rastlinných spoločenstiev
Tento najprirodzenejší spôsob uplatnenia kvetín je vhodným pre väčšie parky, lesné parky a krajinu. Výber domácich kvetín, najmä trvaliek, je veľmi široký a zahŕňa najrozličnejšie prírodné podmienky. Sortiment sa môže vhodne doplniť cudzokrajnými druhmi. Význam majú pôvodné nenáročné trvalky, ktoré sa udržiavajú a rozširujú trvácimi časťami, prípadne samovýsevom.
Najúčelnejšie je použitie na miestach menej vhodných alebo nevhodných pre trávnik. Sú to najmä polotienisté zákutia (tu sa uplatnia najmä na jar kvitnúce trvalky našich hájov), skalnaté a suché miesta, vodné brehy a pod. Kým sa rozrastú musíme im v konkurenčnom boji s nevhodnými rastlinami pomôcť pestovateľskými zásahmi. V lúčnych porastoch na chudobnejších pôdach kvitne mnoho kvetín, ako napr. zvončeky, králiky, kukučky - a i.). Na niektorých miestach, najmä pred ihličnanmi a v blízkosti vždyzelených a skoro na jar kvitnúcich drevín možno vysadiť do trávnika drobné cibuľové a hľuznaté kvetiny (scily, šafrany, snežienky, bledule, narcisy a botanické tulipány). Aby sa neoslabovali, prvú kosbu trávy treba odložiť. Do intenzívne udržiavaných trávnikov sa preto nehodia.
Kvetiny na záhonoch
Väčšina kvetín vyžaduje pre svoj rast dobré podmienky, ktoré im poskytujú len obrábané záhony. Pretože pestovanie je pomerne nákladné ovplyvňujú množstvo kvetinových záhonov ekonomické a pracovné hľadiská. Ak nie sú splnené predpoklady, musí sa výsadba kvetín obmedziť alebo aj vylúčiť. O kráse sadovníckych úprav rozhodujú hlavne dreviny a trávniky, a preto sa nesmie zanedbať predovšetkým ich ošetrovanie.
Kvetinovými záhonmi nesmieme trávnikové plochy roztrieštiť. Umiestňujeme ich v blízkosti budov, k odpočívadlám, pred skupiny krov, na križovatky, do oblúku ciest a pod. Veľmi pôsobivé sú v spojení s vodou a kameňom. Podmienkou pre uplatnenie kvetín je upravené okolie, najmä starostlivo ošetrovaný alebo aspoň často kosený trávnik. V prestarnutom trávniku pôsobia kvetiny nevhodne. Na význačných miestach môžu byť kvetinové záhony večer osvetlené.
Osamotené kvetiny na udržiavaných obrábaných miestach v trávniku sa môžu uplatniť len v malých sadovníckych úpravách, najmä v rodinných záhradkách. Rastliny musia byť dostatočne veľké a vzhľadné nielen svojimi kvetmi, ale aj celkovým habitom. Vhodné sú napr. vyššie trsovité trávy a trvalky (Aruncus, Eremurus, Helianthus, Hosta, Ligularia, Macleaya, Telekia, Paeonia, Rudbeckia, Yucca, Verbascum a i.).2. Zásady použitia letničiek.
Jednotlivé pestovateľské skupiny kvetín majú v sadovníckych úpravách špecifické použitie, vyplývajúce z ich biologických a estetických vlastností.
Letničky kvitnú od júna do septembra a na stanovišti vytrvávajú len jedno vegetačné obdobie. Väčšina letničiek vyniká množstvom kvetov čistých, výrazných farieb. Najlepšie sa uplatnia tam, kde je potrebné vytvoriť výraznú farebnú skladbu jasného pôdorysného členenia. Vyniknú najmä vo väčších a jednoduchých obrazcoch. Väčšie plochy nižších druhov a vyrovnanejšie výšky možno vertikálne oživiť neutrálnymi zelenými rastlinami (okrasnými trávami, letnými cypruštekmi (Kolchia), niektorými drevinami a pod. Mnohé druhy sú vhodné aj na vysadenie kvetinových mís a debničiek. Nevýhodou je, že letničky zapĺňajú záhony len kratšie obdobie v roku a musia sa každoročne vysádzať. Oproti trvácim rastlinám umožňujú však každoročné zmeny zostáv.
Jednotlivé druhy letničiek majú celkove vyrovnané požiadavky, milujú slnko, teplo, primeranú vlahu a pohotové živiny. Nehodia sa na extrémne stanovištia, najmä do tieňa, vlhka a horských polôh. Podobne ako pravé letničky sa môžu využiť aj tzv. „kobercové kvetiny“ a niektoré hľuznaté kvetiny, ako kaňa, georgíny, montbrécie a pod. a mnoho črepníkových kvetín, napr. pelargónie, fuchsie, begónie, koleusy a i.
Dvojročné kvetiny kvitnú väčšinou v druhom vegetačnom roku na jar, len sirôtky majú schopnosť kvitnúť už v jeseni v prvom roku. Význam majú ako medziobdobné kvetiny. Vysádzajú sa na záhonoch určených pre letničky, kde sa požaduje celoročný účinok.
Dvojročné kvetiny, ktoré kvitnú neskôr (koncom mája a v júni), sa môžu použiť v kombinácii s letničkami, a preto sú sadovnícky menej významné. Sú to napr. zvončeky, klinčeky, ibiše ružové. Podobný význam, ako dvojročné kvetiny majú aj cibuľové kvetiny, najmä tulipány a narcisy.
Trvalky (pereny) vytrvávajú na stanovišti viac rokov, čo závisí od druhu a od ošetrovania. Sadovnícky sú veľmi cenné, najmä v prírodné krajinárskych úpravách. Väčšinou kvitnú kratšie obdobie, vynikajú však bohatstvom tvarov, zaujímavým olistením a teda pôsobia celoročne. Môžeme ich tiež použiť pre rozličné stanovištné podmienky — úpal, tieň, sucho, vlhko a pod. Väčšie rozšírenie obmedzuje doteraz odborná neznalosť druhov a ich použitia, ako aj správneho ošetrovania.
Na zvýšenie letného farebného účinku môžeme trvalkové záhony vhodne doplniť letničkami alebo ružami a na jar cibuľovými kvetinami.
Ruže sú cennou náhradou letničiek a majú podobné použitie. Význam majú najmä mnohokveté ruže (polyantky, polyanthybridy a floribundky). Najlepšie sa uplatnia na väčších súvislých plochách, ktoré príliš zložito nečleníme. Dobre sa tiež kombinujú s trvalkami, a to nízkymi a v kontrastných farbách. Z ekonomického hľadiska sú najvýhodnejšou skupinou.
Na výškové i priestorové rozčlenenie záhona môžeme niekedy použiť aj stromčekové ruže s nerovnako vysokým kmienikom, ktoré nepravidelne rozmiestnime. Používame buď rovnaký kultivar ako v záhradnom poraste alebo odlišnú farbu. Podobným spôsobom možno použiť stromčekové ruže aj do záhonov trvaliek.
Druhy a usporiadanie výsadieb kvetín
Veľká rozmanitosť a veľký počet druhov s rozličnými nárokmi dávajú možnosť veľmi širokému uplatneniu kvetín v sadovníckych úpravách.
Solitérne, t. j. osamotene sadíme len mohutnejšie kvetiny na menšie trávnikové plochy. Tieto kvetiny by mali byť nápadné nielen kvetom, ale aj listami a tvarom. Vhodné sú napr. Eremurus robustus, Aruncus vulgaris, Papaver orientale, Helianthus, Paeonia, Heracleum a pod.
Skupinová výsadba kvetín tvorí prechod medzi výsadbou jednotlivých kvetín a záhonom. Uplatňuje sa najmä vo väčších sadovníckych úpravách v trávnikových plochách. Menšie alebo väčšie skupiny kvetín jedného druhu (skupiny pivoniek, tulipánov, jarných drobných cibuľovín a pod.) umiesťujeme tak, aby neprekážali pri mechanickom kosení trávnika.
Záhonová výsadba kvetín je najčastejší spôsob uplatnenia kvetín. Podľa tvaru rozlišujeme záhony pravidelné a nepravidelné.
Pravidelné záhony tvoria jednoduché geometrické obrazce (štvorce, obdĺžniky, kruhy a oblúkovité pásy). Vysádzame na ne letničky a dvojročné kvetiny a často aj záhonové ruže.
Nepravidelné záhony charakterizuje nepravidelný obrys záhonu. Umiesťujeme ich pred skupinou drevín, na križovatky ciest alebo na brehy vodných plôch. Vysádzame ich trvalkami, niekedy aj letničkami a ružami.
Podľa výškového a farebného usporiadania rozoznávame záhony jednotné a zmiešané.
Jednotné záhony vysádzame farebne aj výškovo jedným druhom alebo kultivarom. Vhodné sú letničky, niektoré cibuľovité rastliny, nižšie trvalky a ruže.
Zmiešané záhony vysádzame farebne aj výškovo rozličnými druhmi a kultivarmi trvaliek, niekedy aj letničiek, dvojročných kvetín a ruží. Jednotlivé druhy zoskupujeme do nerovnako veľkých skupín rozličných tvarov tak, aby naraz kvitli druhy súladných farieb (napr. žltá s modrou, červená s modrou a žltou a pod.). Záhony môžu byť výškovo usporiadané jednostranne, alebo dvojstranne.
Jednostranné záhony sa najčastejšie vysádzajú pri budovách, pred opornými múrmi, pred skupinou krov a pod. Sú usporiadané jednostranne stupňovito tak, že najvyššie kvetiny sú vysadené pri múre, budove alebo pred krom, t. j. pri pohľade v zadnej časti záhona.
Dvojstranné záhony sa uplatnia tam, kde záhon vidieť z obidvoch strán, t. j. napr. medzi cestami. V tomto prípade vysádzame najvyššie kvetiny do stredu.
Ornamentálne kobercové záhony sú osobitným typom zmiešaných záhonov. Používame ich najmä v historickom prostredí, inak menej. Koncom mája alebo začiatkom júna ich vysádzame nízkymi letničkami a trvalkami (tzv. kobercovými rastlinami) s výraznými kvetmi alebo listami, pri jesennom vysádzaní používame dvojročné kvetiny. Povrch záhonov pred vysádzaním niekedy modelujeme a rastliny tvarujeme. Vysádzanie i ošetrovanie je prácne a nákladné.
Vysádzanie kvetín do nádob sa v súčasnosti vo väčšom rozsahu uplatňuje tam, kde nemôžeme využiť vysádzanie do voľnej pôdy, napríklad na väčších dláždených plochách. Kvetiny sa vysádzajú do kvetinových mís, žľabov, debničiek a pod.
3. Pestovanie a použitie trvaliek.
Trvalky sú rastliny, ktoré po vysadení zostávajú na rovnakom stanovišti bez presádzania viac rokov. Každý rok odumiera len ich nadzemná časť, kým podzemná časť (koreň, cibuľa, hľuza, podzemok) zostáva. Používajú sa vo veľkých sadovníckych úpravách i v malých záhradkách. V parkoch ich vysádzame jednotlivo do trávnikov, na záhony, do skupín, do skalných partií, k oporám alebo ich používame ná lemovanie záhonov. Väčšina trvaliek je vhodná na rezanie a niektoré i na rýchlenie. Trvalky vysádzame na záhony tak, aby kvitli od jari do jesene. Trvalky sa rozmnožujú generatívne (semenom) alebo vegetatívne (delením, stonkovými a koreňovými odrezkami a vrúbľovaním).
Náročnejšie druhy trvaliek vyžadujú hlinitú, primerane vlhkú, dobrú výživnú pôdu. Pôda má byť vyhnojená dobre uležaným maštaľným hnojom alebo kompostom (80 t/ha), hlboko prekyprená, bez trvácich burín. Pôdu pre trvalky sa usilujeme prispôsobiť tým pôdnym podmienkam, v ktorých trvalky žijú v prírode.
Trvalky vysádzame na jar alebo v jeseni. Druhy, ktoré kvitnú na jar, vysádzame najneskoršie v septembri, aby mohli do zimy zakoreniť. Druhy kvitnúce v jeseni vysádzame na jar najneskôr do polovice mája. Pri zakladaní nového väčšieho záhona však vysádzame všetky druhy naraz. Trvalky vysádzame lopatkou.
Po vysadení rastliny pravidelne zavlažujeme, až kým sa dostatočne nezakorenia. Cez rok kypríme pôdu, odstraňujeme buriny a podľa potreby prihnojujeme. Rozpínavé trvalky obmedzujeme v raste, odkvitnuté súkvetia odstraňujeme. Druhy, ktoré vymrzli, nahradíme na jar rovnakými alebo podobnými druhmi.
4. Druhy trvaliek (prehľad).
Trvalky alebo pereny kvitnú spravidla kratší čas. V záhradníckej praxi ich rozdeľujeme na:
1. nízke trvalky,
2. vysoké trvalky,
3. vodné a močiarne rastliny,
4. okrasné trávy,
5. papraďorasty,
6. rastliny cibuľové a hľuznaté.
Každá skupina má obyčajne odlišné použitie. Používajú sa najmä v prírodných krajinárskych úpravách na vysádzanie nepravidelných záhonov, alebo ako súčasť rastlinných spoločenstiev. Medzi trvalkami nájdeme vhodné druhy pre rozličné stanovištné podmienky (tieň, výslnie, vlhko alebo sucho).
Trvalkové výsadby môžeme doplniť aj letničkami, ružami a dvojročnými kvetinami. Na stanovišti vydržia niekoľko rokov, podľa druhu a ošetrovania. Náklady na založenie trvalkového záhonu a jeho údržbu sú nižšie, než pri letničkovom záhone. Výnimkou sú cibuľové rastliny, ktoré kvitnú na jar. Hlavne tulipány, hyacinty a narcisy vysádzame do väčších jednotných záhonov. Často ich kombinujeme s dvojročnými kvetinami (napr. tulipány s nezábudkami alebo sirôtkami).
Dekoračné rastliny v nádobách, napríklad niektoré palmy a vždyzelené kry, banánovníky, dracény a i., používame v letných mesiacoch na spestrenie a dekoráciu kvetinových výsadieb alebo niektorých sadovníckych úprav (v historických parkoch a v kúpeľných mestách). Pred príchodom mrazov ich prenášame naspäť do skleníka.
Najdôležitejšie druhy trvaliek
Z veľkého množstva druhov a kultivarov sú pre bežné výsadby vhodné najmä tie, ktoré pochádzajú z rovnakých alebo podobných klimatických podmienok, do akých ich vysádzame. Pôdne podmienky upravujeme výberom vhodných druhov zemín, prípadne pridaním piesku. Svetelné podmienky zohľadníme pri výbere vhodného stanovišťa. Zdravo a intenzívne budú rásť a bohato kvitnúť tie druhy, ktorých nové stanovištné podmienky budú najviac zodpovedať podmienkam ich prirodzeného výskytu. Preto musíme pri výbere druhov poznať ich nároky na prostredie a oboznámiť sa s klimatickými podmienkami stanovišťa.
Achillea - rebríček, 
naša pôvodná trvalka s perovitými alebo perovito delenými listami. Darí sa jej v ľahkých pôdach na slnečných stanovištiach. Rozmnožuje sa delením, odrezkami a na jar semenom. Vyššie druhy sú vhodné na záhony a na rezanie, nižšie zasa do skaliek. Najčastejšie sa pestujú:
naša pôvodná trvalka s perovitými alebo perovito delenými listami. Darí sa jej v ľahkých pôdach na slnečných stanovištiach. Rozmnožuje sa delením, odrezkami a na jar semenom. Vyššie druhy sú vhodné na záhony a na rezanie, nižšie zasa do skaliek. Najčastejšie sa pestujú:Ajuga reptans - zbehovec plazivý je vysoký 0,30 m, má modré kvety. U nás rastie všade na vlhkých pôdach, na okrajoch lesov. Z pôvodného druhu sa vyšľachtilo niekoľko záhradných kultivarov s rôzne sfarbenými listami.
je vysoký 0,30 m, má modré kvety. U nás rastie všade na vlhkých pôdach, na okrajoch lesov. Z pôvodného druhu sa vyšľachtilo niekoľko záhradných kultivarov s rôzne sfarbenými listami.Allysum rostratum - tarica zobáčikatá, naša domáca trvalka, ktorá rastie na slnečných miestach chudobných pôd s dostatkom vápnika. Vytvára mohutné trsy, v apríli a v máji kvitne zlatožltými kvetmi. Má popolavé, plstnaté listy. Rozmnožuje sa semenom od apríla do júla, ale aj odrezkami. Použivší sa do skaliek a kvetinových múrikov.
naša domáca trvalka, ktorá rastie na slnečných miestach chudobných pôd s dostatkom vápnika. Vytvára mohutné trsy, v apríli a v máji kvitne zlatožltými kvetmi. Má popolavé, plstnaté listy. Rozmnožuje sa semenom od apríla do júla, ale aj odrezkami. Použivší sa do skaliek a kvetinových múrikov.Aquilegia - orlíček, náročný na výživnú humusovú pôdu s dostatkom vápnika, vyžaduje polotieň. Ľahko sa vysemeňuje. Je vhodný do skupín, na záhony, na rezanie, nízke druhy aj do skaliek.
náročný na výživnú humusovú pôdu s dostatkom vápnika, vyžaduje polotieň. Ľahko sa vysemeňuje. Je vhodný do skupín, na záhony, na rezanie, nízke druhy aj do skaliek.Aquilegia alpina - orlíček alpský je 0,15 - 0,30 m vysoký. Kvitne modrými kvetmi so zakrivenou ostrohou od mája do augusta.
je 0,15 - 0,30 m vysoký. Kvitne modrými kvetmi so zakrivenou ostrohou od mája do augusta.Aquilegia x hybrida - orlíček hybridný je asi 0,40 - 0,80 m vysoký. Pôvodný druh má tmavomodré až fialové kvety. Početné záhradné kultivary kvitnú v rôznych farbách jednofarebne i pestro. Niektoré kultivary sú plnokveté. Orlíček hybridný kvitne od mája do júla, je vhodný na záhony i na rezanie.
je asi 0,40 - 0,80 m vysoký. Pôvodný druh má tmavomodré až fialové kvety. Početné záhradné kultivary kvitnú v rôznych farbách jednofarebne i pestro. Niektoré kultivary sú plnokveté. Orlíček hybridný kvitne od mája do júla, je vhodný na záhony i na rezanie.Arabis - arábka, nízka poduškovitá trvalka, kvitne skoro na jar bielymi, ružovými až červenými kvetmi. Vyžaduje ľahkú pôdu, slnečné, prípadne polotienne stanovište. Arábka je nepostrádateľná trvalka do skaliek na lemovanie záhonov. Vo výsadbách sa kombinuje s druhmi Iris pumila, Aubretia a i.
nízka poduškovitá trvalka, kvitne skoro na jar bielymi, ružovými až červenými kvetmi. Vyžaduje ľahkú pôdu, slnečné, prípadne polotienne stanovište. Arábka je nepostrádateľná trvalka do skaliek na lemovanie záhonov. Vo výsadbách sa kombinuje s druhmi Iris pumila, Aubretia a i.Armeria - trávnička je tiež nízka poduškovitá skalnička s čiarkovitými listami a kvetmi v hustých hlávkach. Pestuje sa v ľahšej humusovej a suchšej pôde na slnečnom stanovišti. Je vhodná na lemovanie záhonov, na vysádzanie suchých svahov a do skaliek.
je tiež nízka poduškovitá skalnička s čiarkovitými listami a kvetmi v hustých hlávkach. Pestuje sa v ľahšej humusovej a suchšej pôde na slnečnom stanovišti. Je vhodná na lemovanie záhonov, na vysádzanie suchých svahov a do skaliek.Armeria maritima - trávnička prímorská je skalnička dorastajúca do výšky 0,10 - 0,20 m. Kvitne v máji a v júni bielymi, ružovými alebo červenými kvetmi.
je skalnička dorastajúca do výšky 0,10 - 0,20 m. Kvitne v máji a v júni bielymi, ružovými alebo červenými kvetmi.Astilbe - astilba, nápadná otužilá trvalka s okrasnými perovitými listami a metlinovitým súkvetím. Má mnoho krížencov s ružovými, červenými alebo bielymi kvetmi. Darí sa jej v každej dobrej vlhkejšej pôde v polotieni. Neznáša suché, chudobné pôdy. Je vhodná na záhony, na rezanie a rýchlenie.
nápadná otužilá trvalka s okrasnými perovitými listami a metlinovitým súkvetím. Má mnoho krížencov s ružovými, červenými alebo bielymi kvetmi. Darí sa jej v každej dobrej vlhkejšej pôde v polotieni. Neznáša suché, chudobné pôdy. Je vhodná na záhony, na rezanie a rýchlenie.Astilbe arendsii hort. - astilba Arendsova. Pod týmto názvom sa uvádzajú rôzne kultivary, ktoré vznikli krížením. Bývajú vysoké 0,6 - 1 m. Kvitnú od júla do augusta.
Pod týmto názvom sa uvádzajú rôzne kultivary, ktoré vznikli krížením. Bývajú vysoké 0,6 - 1 m. Kvitnú od júla do augusta.Aubrieta - tarička. Vytvára nízke, poduškovité bohaté trsy, ktoré kvitnú od apríla do júna v modrých, fialových a ružových odtieňoch. Darí sa jej na slnečných miestach so suchými piesočnatými alebo vápenatými pôdami.
Vytvára nízke, poduškovité bohaté trsy, ktoré kvitnú od apríla do júna v modrých, fialových a ružových odtieňoch. Darí sa jej na slnečných miestach so suchými piesočnatými alebo vápenatými pôdami.Bergenia - bergénia dobre rastie v každej záhradnej pôde, je otužilá a nenáročná. Obľubuje polotieň, ale dobre rastie aj na slnku, kde potrebuje výdatnejšiu zálievku. Má vždyzelené listy.
dobre rastie v každej záhradnej pôde, je otužilá a nenáročná. Obľubuje polotieň, ale dobre rastie aj na slnku, kde potrebuje výdatnejšiu zálievku. Má vždyzelené listy.Bergenia cordifolia - bergénia srdcovitolistá dorastá do výšky 0,30 - 0,40 m. Má veľké, okrúhle srdcovité lesklé listy a ružové kvety, j Kvitne v marci a v apríli.
dorastá do výšky 0,30 - 0,40 m. Má veľké, okrúhle srdcovité lesklé listy a ružové kvety, j Kvitne v marci a v apríli.Campanula - zvonček. Pestuje sa mnoho druhov, ktoré sú nenáročné na pôdu i na svetlo. Rastie v každej priepustnej pôde v polotieni i na slnku. Nízke poduškovité druhy sú vhodné do skaliek, kvetinových múrikov, vyššie druhy na záhony, do skupín aj na rezanie. Na jar sa ľahko rozmnožuje semenom a delením.
Pestuje sa mnoho druhov, ktoré sú nenáročné na pôdu i na svetlo. Rastie v každej priepustnej pôde v polotieni i na slnku. Nízke poduškovité druhy sú vhodné do skaliek, kvetinových múrikov, vyššie druhy na záhony, do skupín aj na rezanie. Na jar sa ľahko rozmnožuje semenom a delením.Cerastium - rožec, nižšia plazivá trvalka s bielymi kvetmi. Kvitne od mája do júna. Rastie veľmi rozpínavo, a preto je vhodná na také miesta, kde má obmedzené miesto pre rast, napr. do kvetinových múrikov. Darí sa jej na slnku a znáša i suché pôdy. Najčastejšie sa pestuje Cerastium biebersteinii.
nižšia plazivá trvalka s bielymi kvetmi. Kvitne od mája do júna. Rastie veľmi rozpínavo, a preto je vhodná na také miesta, kde má obmedzené miesto pre rast, napr. do kvetinových múrikov. Darí sa jej na slnku a znáša i suché pôdy. Najčastejšie sa pestuje Cerastium biebersteinii.Cerastium biebersteinii - rožec Biebersteinov má čiarkovité, husto plstnaté, striebristosivé listy. Rozrastá sa do šírky.
má čiarkovité, husto plstnaté, striebristosivé listy. Rozrastá sa do šírky.Cyanus montanus - nevädza horská rastie u nás na horských lúkach, kde dorastá do výšky 0,50 m. Má bohato olistené stonky a popolavo plstnaté listy. Kvitne od mája do júna modrými úbormi. Kultivary majú biele, ružové a žlté kvety. Vyžaduje suchšie slnečné stanovištia a priepustnú pôdu s dostatkom vápnika.
rastie u nás na horských lúkach, kde dorastá do výšky 0,50 m. Má bohato olistené stonky a popolavo plstnaté listy. Kvitne od mája do júna modrými úbormi. Kultivary majú biele, ružové a žlté kvety. Vyžaduje suchšie slnečné stanovištia a priepustnú pôdu s dostatkom vápnika.Convallaria majalis - konvalinka voňavá je náš domáci druh, ktorý sa hojne vyskytuje vo svetlých lesoch. V zemi má plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú 2-3 listy. Kvety sú biele voňavé zvončeky usporiadané v strapcoch. Kvitne začiatkom mája. V záhradách sa pestuje v početných kultivaroch i s ružovými a plnými kvetmi, s bielo lemovanými listami a pod.
je náš domáci druh, ktorý sa hojne vyskytuje vo svetlých lesoch. V zemi má plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú 2-3 listy. Kvety sú biele voňavé zvončeky usporiadané v strapcoch. Kvitne začiatkom mája. V záhradách sa pestuje v početných kultivaroch i s ružovými a plnými kvetmi, s bielo lemovanými listami a pod.Corydalis lutea - chochlačka žltá vytvára husté 0,3 m vysoké trsy so sviežo zelenými listami. Veľmi bohato kvitne od jari do konca leta. Je nenáročná, znáša tieň a ľahko splanieva.
vytvára husté 0,3 m vysoké trsy so sviežo zelenými listami. Veľmi bohato kvitne od jari do konca leta. Je nenáročná, znáša tieň a ľahko splanieva.Delphinium - stračonôžka, krásna vysoká trvalka s dlaňovito dielnymi listami a s kvetmi v koncových strapcoch, ktoré sú dlhé aj viac ako 0,5 m. Rastie v každej výživnej záhradnej pôde, ale neznáša nadmerné vlhko. Je vhodná na rezanie. Možno ju aj sušiť.
krásna vysoká trvalka s dlaňovito dielnymi listami a s kvetmi v koncových strapcoch, ktoré sú dlhé aj viac ako 0,5 m. Rastie v každej výživnej záhradnej pôde, ale neznáša nadmerné vlhko. Je vhodná na rezanie. Možno ju aj sušiť.Delphinium x cultorum - stračonôžka pestovaná. Pod týmto názvom sa v záhradách pestujú kultivary, ktoré sa odlišujú vzrastom, sýtosťou i farbou kvetov. Kvety bývajú tmavomodré, jasnomodré, fialové, ružové až biele. Stračonôžka pestovaná kvitne od júna do augusta.
Pod týmto názvom sa v záhradách pestujú kultivary, ktoré sa odlišujú vzrastom, sýtosťou i farbou kvetov. Kvety bývajú tmavomodré, jasnomodré, fialové, ružové až biele. Stračonôžka pestovaná kvitne od júna do augusta.Dianthus - klinček. Nízke až polovysoké trvalky s úzkymi popolavo zelenými listami. Klinčeky sa používajú do skaliek, na lemovanie záhonov, vysádzajú sa na záhony do skupín a sú vhodné i na rezanie. Sú to skromné trvalky s voňavými kvetmi. Vyžadujú suchšie slnečné stanovištia a priepustné pôdy.
Nízke až polovysoké trvalky s úzkymi popolavo zelenými listami. Klinčeky sa používajú do skaliek, na lemovanie záhonov, vysádzajú sa na záhony do skupín a sú vhodné i na rezanie. Sú to skromné trvalky s voňavými kvetmi. Vyžadujú suchšie slnečné stanovištia a priepustné pôdy.1. Dianthus plumarius - klinček peristý dorastá do výšky 0,20 m a vytvára husté trsy. Kvitne od júla do augusta. Má biele, ružové až červené kvety. Pestuje sa mnoho kultivarov so strihanými i plnými okrajmi korunných lupienkov.
dorastá do výšky 0,20 m a vytvára husté trsy. Kvitne od júla do augusta. Má biele, ružové až červené kvety. Pestuje sa mnoho kultivarov so strihanými i plnými okrajmi korunných lupienkov.2. Dianthus gratianopolitanus - klinček sivý vytvára husté, modrozelené podušky. Kvitne od mája až do augusta bledoružovými kvetmi s príjemnou vôňou. Je vhodný do kvetinových múrikov.
vytvára husté, modrozelené podušky. Kvitne od mája až do augusta bledoružovými kvetmi s príjemnou vôňou. Je vhodný do kvetinových múrikov.3. Dianthus deltoides - klinček slzičkový vytvára husté, zelené trsy, vysoké 0,2 m. Kvitne od júna do júla červenými až purpurovými kvetmi. Vyžaduje priepustné, nevápenaté pôdy a je-vhodný aj do parenísk.
vytvára husté, zelené trsy, vysoké 0,2 m. Kvitne od júna do júla červenými až purpurovými kvetmi. Vyžaduje priepustné, nevápenaté pôdy a je-vhodný aj do parenísk.Dicentra spectabilis - srdcovka nádherná dorastá do výšky 0,60 m. Vytvára bohato rozkonárené trsy s bielym okrajom v oblúkovité ohnutých strapcoch. Kvitne od mája do júna, po odkvitnutí zaťahuje. Pestuje sa na záhonoch. Vyžaduje ľahšiu výživnú pôdu na slnečných stanovištiach, ale znáša i polotieň.
dorastá do výšky 0,60 m. Vytvára bohato rozkonárené trsy s bielym okrajom v oblúkovité ohnutých strapcoch. Kvitne od mája do júna, po odkvitnutí zaťahuje. Pestuje sa na záhonoch. Vyžaduje ľahšiu výživnú pôdu na slnečných stanovištiach, ale znáša i polotieň.Doronicum - kamzičník, polovysoká trvalka so žltými úbormi, kvitne od apríla do júna. Kamzičníku sa dobre darí v každej záhradnej pôde na slnku i v polotieni. Je vhodný na záhony a do skaliek, na rezanie a prirýchľovanie.
polovysoká trvalka so žltými úbormi, kvitne od apríla do júna. Kamzičníku sa dobre darí v každej záhradnej pôde na slnku i v polotieni. Je vhodný na záhony a do skaliek, na rezanie a prirýchľovanie.Doronicum caucasicum - kamzičník kaukazský je nižší druh, s jemnejšími listami a kvetmi.
je nižší druh, s jemnejšími listami a kvetmi.Erigeron - turica. Podobá sa astrám, od ktorých sa odlišuje úzkymi až nitkovitými obvodovými jazykovitými kvetmi, ktoré rastú v dvoch alebo viacerých radoch. Kvitne už v júni, keď ešte nekvitnú astry. Tu- j rice sú nenáročné trvalky. Najčastejšie sa pestujú:
Podobá sa astrám, od ktorých sa odlišuje úzkymi až nitkovitými obvodovými jazykovitými kvetmi, ktoré rastú v dvoch alebo viacerých radoch. Kvitne už v júni, keď ešte nekvitnú astry. Tu- j rice sú nenáročné trvalky. Najčastejšie sa pestujú:1. Erigeron speciosus, vysoký 0,50 - 0,80 m a riedko pokrytý chĺpkami. Kvitne od júna do septembra. Kvety sú jasnomodré, modrofialové, žlté alebo purpurovoružové.
vysoký 0,50 - 0,80 m a riedko pokrytý chĺpkami. Kvitne od júna do septembra. Kvety sú jasnomodré, modrofialové, žlté alebo purpurovoružové.2. Erigeron alpinus - turica alpská je 0,10 - 0,15 m vysoká. Má ružovofialové kvetné úbory, kvitne od mája až do septembra. Turica alpská je nenáročná trvalka vhodná do skaliek.
je 0,10 - 0,15 m vysoká. Má ružovofialové kvetné úbory, kvitne od mája až do septembra. Turica alpská je nenáročná trvalka vhodná do skaliek.Gaillardia - kokarda je naj otužilejšia a najvďačnejšia trvalka. Patrí medzi polovysoké trvalky s veľkými úbormi žltočervených a červených kvetov. Vysádza sa na záhony, ale je vhodná aj na rezanie.
je naj otužilejšia a najvďačnejšia trvalka. Patrí medzi polovysoké trvalky s veľkými úbormi žltočervených a červených kvetov. Vysádza sa na záhony, ale je vhodná aj na rezanie.Gaillardia cristata - kokarda ostnatá , vysoká 0,90 m. Má veľké úbory červených, oranžových i rôznofarebných kvetov. Kvitne od júna do začiatku mrazov.
, vysoká 0,90 m. Má veľké úbory červených, oranžových i rôznofarebných kvetov. Kvitne od júna do začiatku mrazov.Gentiana - horec patrí medzi vysokohorské rastliny. Vyžaduje hlinitú, humusovú, dostatočne vlhkú pôdu a neznáša úpal. Semenáčiky predpestujeme v kvetináčoch a potom ich vysádzame s koreňovým balom. Môže sa rozmnožovať i delením trsov a koreňovými odrezkami. Používa sa najmä do skaliek. Z početných druhov sa najčastejšie pestujú:
patrí medzi vysokohorské rastliny. Vyžaduje hlinitú, humusovú, dostatočne vlhkú pôdu a neznáša úpal. Semenáčiky predpestujeme v kvetináčoch a potom ich vysádzame s koreňovým balom. Môže sa rozmnožovať i delením trsov a koreňovými odrezkami. Používa sa najmä do skaliek. Z početných druhov sa najčastejšie pestujú:Gypsophila - gypsomilka má čiarkovité listy a drobné kvety v riedkych metlinách. Vyžaduje ľahšiu piesočnatú pôdu s dostatkom vápnika na slnečnom stanovišti. Používa sa ako solitér, do skupín a na záhony, na rezanie i na viazanie. Nízke druhy vysádzame do skaliek.
má čiarkovité listy a drobné kvety v riedkych metlinách. Vyžaduje ľahšiu piesočnatú pôdu s dostatkom vápnika na slnečnom stanovišti. Používa sa ako solitér, do skupín a na záhony, na rezanie i na viazanie. Nízke druhy vysádzame do skaliek.Gypsophila paniculata - gypsomilka metlinatá dorastá do výšky 1 m. Kvitne od júna do septembra v riedkych dicháziách drobných bielych a ružových kvetov. Plnokveté kultivary sa rozmnožujú odrezkami alebo vrúbľovaním na koreňové odrezky jednoducho kvitnúcich druhov rozmnožených semenom.
dorastá do výšky 1 m. Kvitne od júna do septembra v riedkych dicháziách drobných bielych a ružových kvetov. Plnokveté kultivary sa rozmnožujú odrezkami alebo vrúbľovaním na koreňové odrezky jednoducho kvitnúcich druhov rozmnožených semenom.Gypsophila repens - gypsomilka plazivá rastie na vápencových skalách. Je plazivá, asi 0,10 m vysoká. Kvitne od júla do jesene bielymi a ružovými kvetmi. Vysádza sa do skaliek, do suchých kvetinových múrikov a uplatní sa aj na lemovanie záhonov.
rastie na vápencových skalách. Je plazivá, asi 0,10 m vysoká. Kvitne od júla do jesene bielymi a ružovými kvetmi. Vysádza sa do skaliek, do suchých kvetinových múrikov a uplatní sa aj na lemovanie záhonov.Helleborus - čemerica, nízka, otužilá trvalka s dlaňovito dielnymi, kožovitými, prezimujúcimi listami. Kvitne skoro na jar, často ešte počas snehovej pokrývky. Vyžaduje dobrú humusovú, ťažšiu pôdu s dostatkom vlahy a polotienisté až tienisté stanovište. Na zimu ju treba zľahka prikryť. Niektoré druhy sú vhodné na rezanie a na rýchlenie.
nízka, otužilá trvalka s dlaňovito dielnymi, kožovitými, prezimujúcimi listami. Kvitne skoro na jar, často ešte počas snehovej pokrývky. Vyžaduje dobrú humusovú, ťažšiu pôdu s dostatkom vlahy a polotienisté až tienisté stanovište. Na zimu ju treba zľahka prikryť. Niektoré druhy sú vhodné na rezanie a na rýchlenie.Helleborus niger - čemerica čierna , vždyzelená, asi 0,20 m vysoká trvalka. Kvitne od jesene do jari. Má biele, neskoršie červenkasté kvety s výrazným kalichom. Pestuje sa niekoľko veľmi pekných kultivarov s ružovými a veľkými kvetmi.
, vždyzelená, asi 0,20 m vysoká trvalka. Kvitne od jesene do jari. Má biele, neskoršie červenkasté kvety s výrazným kalichom. Pestuje sa niekoľko veľmi pekných kultivarov s ružovými a veľkými kvetmi.Helleborus hybridus hort. - čemerica hybridná je kríženec nižšieho vzrastu. Má žlté, hnedé, tmavočervené až fialkasté alebo rozlične tieňované kvety. Kvitne skoro na jar. Vyžaduje vlhkejšie pôdy a stanovište v polotieni. Za sucha čemerici zaschýna báza stonky.
je kríženec nižšieho vzrastu. Má žlté, hnedé, tmavočervené až fialkasté alebo rozlične tieňované kvety. Kvitne skoro na jar. Vyžaduje vlhkejšie pôdy a stanovište v polotieni. Za sucha čemerici zaschýna báza stonky.Hemerocallis - ľaliovka je trvalka s dužinatými koreňmi. Má dlhé, úzke, mečovité alebo trávovité listy. Kvety sú ľaliovité, žlté, oranžové i rôzne pestro sfarbené v okolíkovitom strapci. Je nenáročná a darí sa jej v každej lepšej záhradnej pôde, ak je vlhká, na slnku i v polotieni. Najkrajšie sú staršie, dobre urastené rastliny. Veľmi pekne pôsobí v skupinách, na záhonoch alebo solitérne v trávniku, najmä v blízkosti vody. Je vhodná i na rezanie a do hromadných výsadieb.
je trvalka s dužinatými koreňmi. Má dlhé, úzke, mečovité alebo trávovité listy. Kvety sú ľaliovité, žlté, oranžové i rôzne pestro sfarbené v okolíkovitom strapci. Je nenáročná a darí sa jej v každej lepšej záhradnej pôde, ak je vlhká, na slnku i v polotieni. Najkrajšie sú staršie, dobre urastené rastliny. Veľmi pekne pôsobí v skupinách, na záhonoch alebo solitérne v trávniku, najmä v blízkosti vody. Je vhodná i na rezanie a do hromadných výsadieb.Hemerocallis hybrida - ľaliovka hybridná sa pestuje v mnohých kultivaroch s veľkými kvetmi v rôznych farebných i pestrofarebných odtieňoch. Kvitne od mája do júla.
sa pestuje v mnohých kultivaroch s veľkými kvetmi v rôznych farebných i pestrofarebných odtieňoch. Kvitne od mája do júla.Hosta - funkia má význam predovšetkým ako dekoratívna trvalka s okrasnými listami, hoci niektoré druhy funkie aj pekne kvitnú. Má kopijovité, vajcovité listy s výraznou rovnobežnou žilnatinou. Sú zelené, na niektorých kultivaroch biele alebo pestro žlté. Početné biele alebo, fialové kvety v jednostranných strapcoch kvitnú od júla do augusta. Veľkolisté druhy sa vysádzajú do skupín v trávniku. Druhmi s malými a pestrými listami sa lemujú záhony alebo sa vysádzajú do skupín. Niektoré pestrolisté kultivary možno rýchliť.
má význam predovšetkým ako dekoratívna trvalka s okrasnými listami, hoci niektoré druhy funkie aj pekne kvitnú. Má kopijovité, vajcovité listy s výraznou rovnobežnou žilnatinou. Sú zelené, na niektorých kultivaroch biele alebo pestro žlté. Početné biele alebo, fialové kvety v jednostranných strapcoch kvitnú od júla do augusta. Veľkolisté druhy sa vysádzajú do skupín v trávniku. Druhmi s malými a pestrými listami sa lemujú záhony alebo sa vysádzajú do skupín. Niektoré pestrolisté kultivary možno rýchliť.Dendranthema - chryzantéma , záhradnícky veľmi dôležitý rod, z ktorého sa ako trvalky u nás pestujú najmä:
, záhradnícky veľmi dôležitý rod, z ktorého sa ako trvalky u nás pestujú najmä:Chrysanthemum indicum - králik indický - chryzantéma záhradná . Jesenné chryzantémy vysoké až 1 m kvitnú vo všetkých farbách okrem modrej od augusta do novembra. Vyžadujú chránené stanovište, výživnú, vlhkejšiu pôdu, v zime sucho, kryt. Vysádzajú sa na záhony a sú vhodné na rezanie. Vo váze vydržia 3-4 týždne.
. Jesenné chryzantémy vysoké až 1 m kvitnú vo všetkých farbách okrem modrej od augusta do novembra. Vyžadujú chránené stanovište, výživnú, vlhkejšiu pôdu, v zime sucho, kryt. Vysádzajú sa na záhony a sú vhodné na rezanie. Vo váze vydržia 3-4 týždne.Iberis sempervirens - iberka vždyzelená je vždyzelená trvalka, dorastá do výšky 0,30 m a vytvára husté trsy. Má lysé, kožovité, na okraji drsné listy. Pestujú sa ružové kultivary aj plnokveté druhy.
je vždyzelená trvalka, dorastá do výšky 0,30 m a vytvára husté trsy. Má lysé, kožovité, na okraji drsné listy. Pestujú sa ružové kultivary aj plnokveté druhy.Iris - kosatec. Poznáme nízke až polovysoké trvalky s plazivým podzemkom a mečovitými listami. Kvety sú veľké. Tvoria ich tri vonkajšie previsnuté a tri vnútorné vzpriamené okvetné lístky. Majú osobitnú stavbu a väčšinou sú pestro sfarbené, preto sa aj nazývajú orchidey severu. Rozmnožujú sa koncom leta delením podzemkov.1
Poznáme nízke až polovysoké trvalky s plazivým podzemkom a mečovitými listami. Kvety sú veľké. Tvoria ich tri vonkajšie previsnuté a tri vnútorné vzpriamené okvetné lístky. Majú osobitnú stavbu a väčšinou sú pestro sfarbené, preto sa aj nazývajú orchidey severu. Rozmnožujú sa koncom leta delením podzemkov.1Iris pumila - kosatec nízky dorastá do výšky 0,2 m. Má sivozelené listy, biele, modré alebo žlté kvety, ktoré rozkvitajú od apríla doi mája. Je nenáročný, znáša sucho i úpal. Je vhodný do skaliek, do kvetinových múrikov, na okraje alebo lemovanie záhonov.
dorastá do výšky 0,2 m. Má sivozelené listy, biele, modré alebo žlté kvety, ktoré rozkvitajú od apríla doi mája. Je nenáročný, znáša sucho i úpal. Je vhodný do skaliek, do kvetinových múrikov, na okraje alebo lemovanie záhonov.Iris germanica - kosatec nemecký dorastá až do výšky 1 m. Má veľké, pestré kvety v mnohých farebných odtieňoch, ktoré rozkvitajú1 od mája do júna. Veľkokveté kultivary vyžadujú výživnú, vlhkejšiu pôdu s dobrou drenážou. Vysádzajú sa na záhony a sú vhodné na rezanie.
dorastá až do výšky 1 m. Má veľké, pestré kvety v mnohých farebných odtieňoch, ktoré rozkvitajú1 od mája do júna. Veľkokveté kultivary vyžadujú výživnú, vlhkejšiu pôdu s dobrou drenážou. Vysádzajú sa na záhony a sú vhodné na rezanie.Kniphofia - fakľovka, veľmi dekoratívna trvalka so vždyzelenými listami usporiadanými do hustých trsov. Má 1 m vysoké súkvetie hustých strapcov s rúrkovitými, žltými, oranžovými až červenými kvetmi, ktoré kvitnú od júla až do' septembra. Vyžaduje teplé, slnečné stanovište a priepustnú pôdu s dobrou drenážou. V lete potrebuje dostatok vody, v zime sucho, preto ju zakrývame lístím.
veľmi dekoratívna trvalka so vždyzelenými listami usporiadanými do hustých trsov. Má 1 m vysoké súkvetie hustých strapcov s rúrkovitými, žltými, oranžovými až červenými kvetmi, ktoré kvitnú od júla až do' septembra. Vyžaduje teplé, slnečné stanovište a priepustnú pôdu s dobrou drenážou. V lete potrebuje dostatok vody, v zime sucho, preto ju zakrývame lístím.Goniolimon tataricum - goniolimon tatársky vytvára polguľovité trsy vysoké až 0,5 m. Listy sú modrastozelené, usporiadané do prízemnej ružice. Súkvetie je husté s belavými až ružovkastými kvetmi. Pestuje sa na záhonoch na rezanie a sušenie kvetov, ktoré sa používajú do smútočných väzieb. Semeno sa vysieva nariedko v júni do parenísk alebo na výsevné záhony. Semenáčiky sa rozsádzajú do zakoreňovačov alebo do črepníkov. V septembri sa vysádzajú na dobre odburinené a vyhnojené záhony do priepustnej pôdy v spone 0,3 X 0,5 m. Kvety sa zberajú na začiatku kvitnutia, zväzujú sa do zväzkov a sušia sa. Pri pravidelnom odburiňovaní a prihnojovaní sa pestujú 5-8 rokov.
vytvára polguľovité trsy vysoké až 0,5 m. Listy sú modrastozelené, usporiadané do prízemnej ružice. Súkvetie je husté s belavými až ružovkastými kvetmi. Pestuje sa na záhonoch na rezanie a sušenie kvetov, ktoré sa používajú do smútočných väzieb. Semeno sa vysieva nariedko v júni do parenísk alebo na výsevné záhony. Semenáčiky sa rozsádzajú do zakoreňovačov alebo do črepníkov. V septembri sa vysádzajú na dobre odburinené a vyhnojené záhony do priepustnej pôdy v spone 0,3 X 0,5 m. Kvety sa zberajú na začiatku kvitnutia, zväzujú sa do zväzkov a sušia sa. Pri pravidelnom odburiňovaní a prihnojovaní sa pestujú 5-8 rokov.Lupinus polyphyllus - lupina mnohokvetá dorastá do výšky aj viac ako 1 m. Má dlaňovito dielne listy a strapcovité súkvetie dosahujúce dĺžku až 0,5 m, ktoré je modré, biele alebo ružové. Kvitne v júni a po zrezaní remontuje. Vyžaduje výživnú, hlbokú pôdu a znáša aj polotieň.
dorastá do výšky aj viac ako 1 m. Má dlaňovito dielne listy a strapcovité súkvetie dosahujúce dĺžku až 0,5 m, ktoré je modré, biele alebo ružové. Kvitne v júni a po zrezaní remontuje. Vyžaduje výživnú, hlbokú pôdu a znáša aj polotieň.Lupinus x hybridus - lupina hybridná je nižšia a kompaktnejšia. Kultivary kvitnú v bohatej farebnej škále i dvojfarebne.
je nižšia a kompaktnejšia. Kultivary kvitnú v bohatej farebnej škále i dvojfarebne.Lychnis coronaria - kukučka vencová je vysoká až 0,7 m. Má bielo chlpaté listy i stonku. Kvitne od júna do júla ružovými až červenými kvetmi. Vyžaduje stanovište s drenážou v pôde, dobre znáša sucho, ale neznáša zimnú vlhkosť. Ľahko sa vysemeňuje. Kukučku vencovú vysádzame do kvetinových múrikov a väčších skaliek.
je vysoká až 0,7 m. Má bielo chlpaté listy i stonku. Kvitne od júna do júla ružovými až červenými kvetmi. Vyžaduje stanovište s drenážou v pôde, dobre znáša sucho, ale neznáša zimnú vlhkosť. Ľahko sa vysemeňuje. Kukučku vencovú vysádzame do kvetinových múrikov a väčších skaliek.Lychnis chalcedonica - kukučka hustokvetá , vysoká až 1 m. Má drsne chlpatú stonku. Kvitne v júni a v júli červenými kvetmi. Pestujú sa biele aj plnokveté záhradné kultivary.
, vysoká až 1 m. Má drsne chlpatú stonku. Kvitne v júni a v júli červenými kvetmi. Pestujú sa biele aj plnokveté záhradné kultivary.Paeonia - pivonka, nenáročná dekoratívna trvalka s veľkými jednoduchými aj plnými kvetmi rozličných farieb. Vyžaduje hlboko prekyprenú a vyhnojenú pôdu. Vždy po piatich až šiestich rokoch ju presádzame, pričom rozdeľujeme staré trsy. Vyžaduje slnečnú polohu. Je nevyhnutné ju zalievať, najmä pred kvitnutím. Kvety režeme vtedy, keď’ sa puky začínajú vyfarbovať. Najčastejšie pestujeme:
nenáročná dekoratívna trvalka s veľkými jednoduchými aj plnými kvetmi rozličných farieb. Vyžaduje hlboko prekyprenú a vyhnojenú pôdu. Vždy po piatich až šiestich rokoch ju presádzame, pričom rozdeľujeme staré trsy. Vyžaduje slnečnú polohu. Je nevyhnutné ju zalievať, najmä pred kvitnutím. Kvety režeme vtedy, keď’ sa puky začínajú vyfarbovať. Najčastejšie pestujeme:Papaver orientale - mak východný, mohutná, až 1 m vysoká trvalka kvitnúca prekrásnymi červenými až oranžovými kvetmi od mája do júna. Je otužilá, dobre sa jej darí na slnku, ale znáša aj mierne zatienenie a sucho. Je vápnomilná. Po odkvitnutí nadzemná časť odumiera, koncom augusta rastlina znovu vypučí. Rozmnožuje sa semenom alebo na jar koreňovými odrezkami. Semenáčiky môžeme predpestovať v kvetináčoch. Vysádza sa do skupín aj ako solitér.
mohutná, až 1 m vysoká trvalka kvitnúca prekrásnymi červenými až oranžovými kvetmi od mája do júna. Je otužilá, dobre sa jej darí na slnku, ale znáša aj mierne zatienenie a sucho. Je vápnomilná. Po odkvitnutí nadzemná časť odumiera, koncom augusta rastlina znovu vypučí. Rozmnožuje sa semenom alebo na jar koreňovými odrezkami. Semenáčiky môžeme predpestovať v kvetináčoch. Vysádza sa do skupín aj ako solitér.Phlox paniculata - flox metlinatý vytvára 0,50 - 1,20 m vysoké trsy priamych tvrdých stoniek, ktoré v dolnej časti drevnatejú. Sýtozelené, široko kopijovité listy sú protistojné. Stonky sa rozkonárujú až na vrchole do bohatej metliny. Kvety majú dlhú rúrku a päť plocho guľovitých korunných lupienkov, ktoré sa prekrývajú. Pôvodný druh i biele, lososovoružové, ohnivočervené alebo modrastofialové. Flox metlinatý kvitne v júli a v auguste. Vyžaduje dostatočne výživnú pôdu, ale rastie aj na horších pôdach. Je vhodný na rezanie i na záhony.
vytvára 0,50 - 1,20 m vysoké trsy priamych tvrdých stoniek, ktoré v dolnej časti drevnatejú. Sýtozelené, široko kopijovité listy sú protistojné. Stonky sa rozkonárujú až na vrchole do bohatej metliny. Kvety majú dlhú rúrku a päť plocho guľovitých korunných lupienkov, ktoré sa prekrývajú. Pôvodný druh i biele, lososovoružové, ohnivočervené alebo modrastofialové. Flox metlinatý kvitne v júli a v auguste. Vyžaduje dostatočne výživnú pôdu, ale rastie aj na horších pôdach. Je vhodný na rezanie i na záhony.Phlox subulata - flox šidlolistý dorastá iba do výšky 0,15 m a vytvára husté podušky s ihlicovitými neopadavými listami. Má ružové, biele alebo modré kvety. Veľmi bohato kvitne v apríli a v máji. Vysádza sa do skaliek a používa sa aj na lemovanie záhonov.
dorastá iba do výšky 0,15 m a vytvára husté podušky s ihlicovitými neopadavými listami. Má ružové, biele alebo modré kvety. Veľmi bohato kvitne v apríli a v máji. Vysádza sa do skaliek a používa sa aj na lemovanie záhonov.Primula - prvosienka, veľmi rozšírený rod nízkych až stredne vysokých trvaliek s prízemnými ružicami listov. Prvosienky sa odlišujú najmä stavbou kvetov. Dobre rastú v úrodnej, vlhkejšej záhradnej pôde s dostatočným obsahom vápnika. Najlepšie sa im darí v polotieni. Rozmnožujú sa na jar semenom alebo v marci a v auguste delením. Prvosienky vysádzame na záhony, do skaliek, prípadne ich používame aj na rezanie.
veľmi rozšírený rod nízkych až stredne vysokých trvaliek s prízemnými ružicami listov. Prvosienky sa odlišujú najmä stavbou kvetov. Dobre rastú v úrodnej, vlhkejšej záhradnej pôde s dostatočným obsahom vápnika. Najlepšie sa im darí v polotieni. Rozmnožujú sa na jar semenom alebo v marci a v auguste delením. Prvosienky vysádzame na záhony, do skaliek, prípadne ich používame aj na rezanie.Primula vulgaris - prvosienka bezbyľová má podlhovasto vajcovité listy a dorastá do výšky 0,10 m. Kvitne skoro na jar sírovožltými kvetmi, ktoré vyrastajú na krátkych stopkách. Má mnoho veľkokvetých i plnokvetých kultivarov všetkých farieb. Často sa používa na rýchlenie.
má podlhovasto vajcovité listy a dorastá do výšky 0,10 m. Kvitne skoro na jar sírovožltými kvetmi, ktoré vyrastajú na krátkych stopkách. Má mnoho veľkokvetých i plnokvetých kultivarov všetkých farieb. Často sa používa na rýchlenie.Primula x pruhoniciana hort. - prvosienka prúhonická vytvára nízke kobercové porasty, ktoré dosahujú výšky 0,10 m. Kvitne v marci a v apríli červenofialovými kvetmi.
vytvára nízke kobercové porasty, ktoré dosahujú výšky 0,10 m. Kvitne v marci a v apríli červenofialovými kvetmi.Primula elatior - prvosienka vyššia sa vyskytuje veľmi často voľne v prírode. Má vráskavé listy, žlté kvety a dosahuje výšku 0,20 m. Kvitne v apríli. Vyšľachtilo sa veľa kultivarov, ktoré kvitnú v najrôznejších žltých, oranžových a červených odtieňoch.
sa vyskytuje veľmi často voľne v prírode. Má vráskavé listy, žlté kvety a dosahuje výšku 0,20 m. Kvitne v apríli. Vyšľachtilo sa veľa kultivarov, ktoré kvitnú v najrôznejších žltých, oranžových a červených odtieňoch.Primula denticulata - prvosienka zúbkatá, vysoká 0,30 m, vytvára guľovité súkvetie v bielych, ružových a červených odtieňoch. Kvitne v apríli.
vysoká 0,30 m, vytvára guľovité súkvetie v bielych, ružových a červených odtieňoch. Kvitne v apríli.Primula auricula - prvosienka holá, kríženec vysoký 0,20 m. Listy sú vajcovité, kvety oinovatené rôznych farieb. Kvitne v apríli a v máji.
Rudbeckia speciosa - rudbekia, trvalka s drsne chlpatými stonkami a listami, dorastá až do výšky 0,70 m. Má žlté kvety s tmavohnedým terčom, kvitne od júla do septembra. Vyžaduje dobrú, dostatočne vlhkú záhradnú pôdu. Na jar sa rozmnožuje delením, v jeseni sa ľahko vysemeňuje.
trvalka s drsne chlpatými stonkami a listami, dorastá až do výšky 0,70 m. Má žlté kvety s tmavohnedým terčom, kvitne od júla do septembra. Vyžaduje dobrú, dostatočne vlhkú záhradnú pôdu. Na jar sa rozmnožuje delením, v jeseni sa ľahko vysemeňuje.Saxifraga - lomikameň. Väčšinou horské rastliny nízkeho vzrastu. Listy rastú najčastejšie usporiadané do ružice. Kvety sú biele, žlté, ružové, červené až fialkasté, kvitne od marca do júna. Vyžaduje priepustnú, vápenatú pôdu, polotieň a vlhkejšie ovzdušie. Lomikamene sa rozdeľujú do viacerých skupín, z ktorých prevažná časť patrí medzi typické náročné skalničky. Najlepšie sa daria v tufe. Iba niektoré druhy sú menej náročné, vhodné do záhrad a parkov na lemovanie záhonov i na pokrytie väčších plôch. Na tento účel sú vhodné ružicovité i machovité druhy, ktoré vytvárajú husté podušky.
Väčšinou horské rastliny nízkeho vzrastu. Listy rastú najčastejšie usporiadané do ružice. Kvety sú biele, žlté, ružové, červené až fialkasté, kvitne od marca do júna. Vyžaduje priepustnú, vápenatú pôdu, polotieň a vlhkejšie ovzdušie. Lomikamene sa rozdeľujú do viacerých skupín, z ktorých prevažná časť patrí medzi typické náročné skalničky. Najlepšie sa daria v tufe. Iba niektoré druhy sú menej náročné, vhodné do záhrad a parkov na lemovanie záhonov i na pokrytie väčších plôch. Na tento účel sú vhodné ružicovité i machovité druhy, ktoré vytvárajú husté podušky.Sedum - rozchodník, suchomilná, dužinatá, nenáročná trvalka. Vytvára kvitnúce koberce vhodné do skaliek. U nás pestujeme:
Sedum spectabile - rozchodník nádherný, suchomilná, dužinatá, nenáročná trvalka. Vytvára kvitnúce koberce vhodné do skaliek. U nás pestujeme: 0,50 m vysoký, modrozelený, s jasnoružovými kvetmi vo vrcholíkoch.Sempervivum - skalnica, nízke rastliny s mäsitými listami, zoskupenými do prízemnej ružice. Majú červené, žlté i ružové kvety, ktoré kvitnú od júna do septembra. Sú nepostrádateľné do skaliek, kvetinových múrikov a na slnečné svahy.
nízke rastliny s mäsitými listami, zoskupenými do prízemnej ružice. Majú červené, žlté i ružové kvety, ktoré kvitnú od júna do septembra. Sú nepostrádateľné do skaliek, kvetinových múrikov a na slnečné svahy.Solidago - zlatobyľ, nízke až vysoké trvalky, s metlinami drobných zlatožltých úborov. Rozmnožuje sa na jar delením alebo odrezkami. Vysádza sa len do veľkých skupín. Zlatobyľ je vhodná na rezanie i sušenie.
nízke až vysoké trvalky, s metlinami drobných zlatožltých úborov. Rozmnožuje sa na jar delením alebo odrezkami. Vysádza sa len do veľkých skupín. Zlatobyľ je vhodná na rezanie i sušenie.Stachys lanata - čistec vlnatý má priamu byľ s belavými chĺpkami a celistvými kvetmi. Ružové kvety rozkvitajú v júli a v auguste. Dorastá do výšky 0,40 m. Rozmnožuje sa delením trsov na jar a v jeseni. Je vhodný do skaliek, na lemovanie záhonov aj ako náhrada trávnika.
má priamu byľ s belavými chĺpkami a celistvými kvetmi. Ružové kvety rozkvitajú v júli a v auguste. Dorastá do výšky 0,40 m. Rozmnožuje sa delením trsov na jar a v jeseni. Je vhodný do skaliek, na lemovanie záhonov aj ako náhrada trávnika.Trollius europacus - žltohlav európsky pravý - žltohlav pestovaný. Záhradné kultivary majú dlaňovito dielne listy a na konci stonky guľovitý žltý kvet. Žltohlav kvitne v júni. Dorastá do výšky 0,60 m. Rozmnožuje sa delením. Vysádza sa na záhony a k vodným plochám. Je vhodný aj na rezanie.
- žltohlav pestovaný. Záhradné kultivary majú dlaňovito dielne listy a na konci stonky guľovitý žltý kvet. Žltohlav kvitne v júni. Dorastá do výšky 0,60 m. Rozmnožuje sa delením. Vysádza sa na záhony a k vodným plochám. Je vhodný aj na rezanie.Veronica incana - veronika sivá vytvára nízke kríčky s úzkymi popolavými listami. Kvitne v júni a v júli tmavomodrými kvetmi. Rastlina nie je náročná na pôdu a dobre znáša sucho. Vyžaduje slnko, rozmnožuje sa delením trsov. Vysádza sa do skaliek a na okraje záhonov.
vytvára nízke kríčky s úzkymi popolavými listami. Kvitne v júni a v júli tmavomodrými kvetmi. Rastlina nie je náročná na pôdu a dobre znáša sucho. Vyžaduje slnko, rozmnožuje sa delením trsov. Vysádza sa do skaliek a na okraje záhonov.Vinca minor - zimozeleň menšia má poliehavé byle s protistojnými kožovitými tmavozelenými listami. Kvitne v apríli a v máji bledomodrými kvetmi. Nie je náročná, znáša tieň i slnečné stanovište. Rozmnožuje sa delením a odrezkami. Používa sa ako náhrada trávnika do tieňa, na hroby aj na lemovanie záhonov.
má poliehavé byle s protistojnými kožovitými tmavozelenými listami. Kvitne v apríli a v máji bledomodrými kvetmi. Nie je náročná, znáša tieň i slnečné stanovište. Rozmnožuje sa delením a odrezkami. Používa sa ako náhrada trávnika do tieňa, na hroby aj na lemovanie záhonov.Yucca filamentosa - juka vláknitá má mečovité, prehnuté, vždyzelené listy a zvončekovité biele kvety. Kvitne v júli a v auguste. Vyžaduje dobrú výživnú pôdu a chránené slnečné stanovište.
má mečovité, prehnuté, vždyzelené listy a zvončekovité biele kvety. Kvitne v júli a v auguste. Vyžaduje dobrú výživnú pôdu a chránené slnečné stanovište.5. Pestovanie a druhy cibuľových kvetín.
Kvetiny, ktoré patria do tejto skupiny, sú trvalky a okrem niekoľkých druhov (Canna indica , Gladiolus , Dahlia variabilis ) sú odolné proti mrazu. Možno ich úspešne vysádzať do parkov, skaliek, použiť na rezanie, rýchlenie a pestovanie v kvetináčoch. Rozmnožujú sa semenom, v záhradníckej praxi väčšinou delením trsov, dcérskymi cibuľkami, cibuľami alebo ich časťami, prípadne hľúzkami.
, Gladiolus , Dahlia variabilis ) sú odolné proti mrazu. Možno ich úspešne vysádzať do parkov, skaliek, použiť na rezanie, rýchlenie a pestovanie v kvetináčoch. Rozmnožujú sa semenom, v záhradníckej praxi väčšinou delením trsov, dcérskymi cibuľkami, cibuľami alebo ich časťami, prípadne hľúzkami.Na trvalé stanovište ich väčšinou vysádzame v októbri, ľalie už v septembri a hľuznaté kvetiny, ak sú chúlostivé, až na jar. Včas vysadené cibule sa do zimy zakorenia. Ak sa vysadia neskoro, vznikajú značné straty vymŕzaním a aj rastliny bývajú v budúcom roku väčšinou slabo vyvinuté. Hĺbka, do ktorej sa vysádza, je rozdielna a závisí od vlastností pôdy a od jednotlivých druhov. Tulipány, narcisy a väčšina ľalií sa vysádza do hĺbky 120 mm, hyacinty až do hĺbky 150 mm, korunovky do hĺbky 150 - 200 mm. Drobné cibuľové kvetiny sa vysádzajú do 60 - 80 mm hĺbky. V ťažkej pôde sa vysádzajú plytšie pod povrch, v ľahšej pôde hlbšie. Pri plytkom vysadení sa väčšina druhov pomerne dobre rozmnožuje, ale menej kvitne. Cibuľové kvetiny vysádzame prevažne ručne, len na rozmnožovateľských plochách používame vysadzovacie stroje, ktoré uľahčujú prácu pri ďalšom ošetrovaní.
Cibule a hľuzy sa vyberajú vtedy, keď zožltnú nadzemné časti rastlín. O jeden až dva týždne sa cibule očistia, vytriedia a uskladnia v dobre vetrateľnom sklade. Klimatizované sklady umožňujú rastlinám včasné založenie kvetných púčikov, čím sa cibule, prípadne hľuzy pripravia na rýchlenie.
6. Zásady použitia cibuľových kvetín.
Tulipa - tulipán
Pochádza zo stepných a horských oblastí Strednej Ázie. Cibule sú hruškovitého až vajcovitého tvaru pokryté kožovitou šupinou. Z koreňovej bázy vyrastajú drobné cibuľky, ktorými sa tulipán rozmnožuje. Listy sú čiarkovité až podlhovasto oválne, kvety lievikovité alebo zvončekovité, pri záhradných kultivaroch aj plné, rozstrapkané alebo pestrofarebné. Podľa tvaru kvetu a obdobia kvitnutia sa rozdeľujú do 11 pestovateľských skupín. Tulipánom sa najlepšie darí v hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom humusu, ktoré sú dobre zásobené fosforom a draslíkom. Vysádzajú sa v októbri a v novembri do hĺbky 70 - 120 mm, čo závisí od veľkosti cibule.
Narcissus - narcis
Pochádza z horských oblastí západnej a strednej Európy. Má úzke, remeňovité listy, duté kvetné stvoly, z ktorých vyrastá jeden alebo viac kvetov. Kvet tvorí okvetie a pakorunku, ktorá býva rôzne dlhá i tvarovaná a často odlišne sfarbená. Kvety sú biele, žlté, ružové až sýto oranžové a pestujú sa aj plnokveté narcisy. Záhradné kultivary sa rozdeľujú do 12 skupín.
Narcisy sa pestujú podobne ako tulipány. Lepšie im vyhovujú priepustné, stredne ťažké pôdy, vyššie polohy s väčším množstvom zrážok a so snehovou pokrývkou v zime. Vysádzajú sa už v auguste a ak sa pestujú pre cibule, nechávajú sa na stanovišti 2-3 roky, kým dcérske cibule dorastú do potrebnej veľkosti.
Záhradné narcisy majú podobné použitie ako tulipány. Vo väčšom rozsahu sa pestujú na rezanie a rýchlenie.
Hyacinthus oríentalis - hyacint východný
Má guľaté, trváce cibule, ktoré stále dorastajú. Kvetný stvol je zakončený strapcovitým súkvetím s menšími, hviezdičkovitými, príjemne voňajúcimi kvetmi. Bývajú biele, žlté, ružové, červené a modré. Kvitne v apríli a v máji. Rozmnožuje sa dcérskymi cibuľkami, ktorých sa vytvára samovoľne veľmi málo. Ich tvorbu možno podporiť mechanickým poškodením rastového vrcholu v materskej cibuli. Veľké vybrané zdravé cibule, ktoré sa pozberali v júni, sa na koreňovej báze narežú asi do dvoch tretín hviezdicovým rezom. Cibuľa sa nechá 2-3 dni zaschnúť pri teplote 25 °C. Potom sa uloží reznou plochou hore do inkubačných miestností s vysokou vzdušnou vlhkosťou, regulovanou teplotou a výmenou vzduchu. Na rezných plochách sa vytvoria drobné dcérske cibuľky. Pred vysádzaním sa cibule otužia znížením teploty. V budúcom roku sa po zbere dcérske cibuľky oddelia a za 2 až 3 roky budú kvitnúť. Hyacinty sa pestujú podobne ako tulipány, vyžadujú však najlepšie pôdy, teplé stanovište a na jar dostatok vody. Zberajú sa opatrne: Poškodené cibule napádajú rôzne infekcie. Hyacinty sa používajú najmä na rýchlenie, menej na rezanie alebo na vysádzanie záhonov.
Lilium - ľalia
Vytvára pod zemou šupinatú cibuľu, z ktorej vyrastá stvol s jednoročnými koreňmi. Okrem týchto koreňov má ľalia trváce korene, ktoré vyrastajú z podcibulia a neodumierajú. Niektorým ľaliám sa v pazuchách listov vytvárajú listové pacibuľky. Z cibule vyrastá ružica prízemných listov so vzpriameným mohutným kvetným stvolom, na ktorom sú úzke, väčšinou kopijovité, takmer sediace listy postavené striedavo alebo v praslenoch. Kvety sú zvončekovité, lievikovité alebo široko otvorené. Bývajú biele, ružové, žlté. oranžové, hnedočervené i. pestrofarebné. Plody sú podlhovasté mnohosemenné tobolky.
Ľalie rozmnožujeme semenom, dcérskymi cibuľkami, šupinami s bočnými cibuľami, ktoré sa vytvárajú na výbežkoch materských cibúľ. Botanické druhy sa rozmnožujú semenom.
Zriedkavejšie pestované cibuľové kvetiny
Allium - cesnak Okrasné cesnaky bývajú vysoké 0,15 r 1.50 m. Okolíkovité súkvetie vyrastá na vzpriamenom stvole, kvitne na jar a v lete v rôznych žltých, ružových, červených až fialových odtieňoch. Cesnaky väčšinou vyžadujú priepustné pôdy a teplé slnečné stanovište. Rozmnožujú sa semenom i dcérskymi cibuľkami. Na stanovišti sa môžu nechávať aj viac rokov. Sú vhodné do skaliek, medzi trvalky a okrasné trávy aj na rezanie a sušenie.
Okrasné cesnaky bývajú vysoké 0,15 r 1.50 m. Okolíkovité súkvetie vyrastá na vzpriamenom stvole, kvitne na jar a v lete v rôznych žltých, ružových, červených až fialových odtieňoch. Cesnaky väčšinou vyžadujú priepustné pôdy a teplé slnečné stanovište. Rozmnožujú sa semenom i dcérskymi cibuľkami. Na stanovišti sa môžu nechávať aj viac rokov. Sú vhodné do skaliek, medzi trvalky a okrasné trávy aj na rezanie a sušenie.Fritillaria meleagris - korunovka strakatá je nižšia, kvety sú zvončekovité, vínovočervené, so svetlými škvrnami. Kultivary majú mnoho farebných odtieňov a kvitnú v apríli a v máji. Vysádza sa najmä do skaliek, kde vytvára v dobrých podmienkach väčšie kolónie.
je nižšia, kvety sú zvončekovité, vínovočervené, so svetlými škvrnami. Kultivary majú mnoho farebných odtieňov a kvitnú v apríli a v máji. Vysádza sa najmä do skaliek, kde vytvára v dobrých podmienkach väčšie kolónie.Galanthus elwesii - snežienka je väčšia ako naša domáca snežienka, kvitne skôr a má väčšie kvety.
je väčšia ako naša domáca snežienka, kvitne skôr a má väčšie kvety.Chionodoxa gigantea - modravka , rastlina vysoká 0,20 m. Má asi 40 mm veľké, hviezdičkovité, levanduľovo modré kvety s bielym stredom. Kvitne koncom marca a začiatkom apríla. Uplatňuje sa na lemovanie záhonov, vysádza sa aj do skaliek. . . ,
, rastlina vysoká 0,20 m. Má asi 40 mm veľké, hviezdičkovité, levanduľovo modré kvety s bielym stredom. Kvitne koncom marca a začiatkom apríla. Uplatňuje sa na lemovanie záhonov, vysádza sa aj do skaliek. . . ,Iris x hollandica - kosatec holandský. Jeho zásobným orgánom sú cibule. Kultivary majú väčšinou modré kvety. Žlto alebo bielo kvitnúce kultivary sa pestujú zriedkavejšie. Kvetina je náročná na teplo a svetlo. Je citlivá na vyšší obsah solí v pôde. Kosatec holandský sa väčšinou používa na rýchlenie. . ;
Jeho zásobným orgánom sú cibule. Kultivary majú väčšinou modré kvety. Žlto alebo bielo kvitnúce kultivary sa pestujú zriedkavejšie. Kvetina je náročná na teplo a svetlo. Je citlivá na vyšší obsah solí v pôde. Kosatec holandský sa väčšinou používa na rýchlenie. . ;Muscari - modrica, nízka, naša domáca rastlina, ktorá vytvára v lesoch celé porasty. Má čiarkovité listy, uprostred s jemným žliabkom. Kvety sú drobné, guľovité, väčšinou modré usporiadané do strapcovitého súkvetia. Stvol je vysoký 0,13 - 0,20 m. Kvitne od marca do mája. Rozmnožuje sa cibuľkami, ktoré vysádzame skoro na jeseň do hĺbky 50 - 100 mm. Vyžaduje dokonalé výslnie. Je vhodná do trávnatých plôch a do skaliek.
nízka, naša domáca rastlina, ktorá vytvára v lesoch celé porasty. Má čiarkovité listy, uprostred s jemným žliabkom. Kvety sú drobné, guľovité, väčšinou modré usporiadané do strapcovitého súkvetia. Stvol je vysoký 0,13 - 0,20 m. Kvitne od marca do mája. Rozmnožuje sa cibuľkami, ktoré vysádzame skoro na jeseň do hĺbky 50 - 100 mm. Vyžaduje dokonalé výslnie. Je vhodná do trávnatých plôch a do skaliek.Fritilaria imperialis - korunka kráľovská dorastá až do výšky 1 m a na konci olistenej stonky je praslen zvončekovitých, oranžovočervených alebo žltých kvetov. Kvitne v apríli a v máji. Je náročná na vlahu a živiny, rastie aj v miernom polotieni. Vysádza sa na záhony, pestuje sa i na rezanie.
dorastá až do výšky 1 m a na konci olistenej stonky je praslen zvončekovitých, oranžovočervených alebo žltých kvetov. Kvitne v apríli a v máji. Je náročná na vlahu a živiny, rastie aj v miernom polotieni. Vysádza sa na záhony, pestuje sa i na rezanie.Puschkinia scilloides - puškínia scilovitá je vysoká asi 0,15 m. Jasnomodré kvety s tmavšími pásmi na vonkajšej strane okvetných lístkov sú usporiadané do strapcov. Kvitne v marci a v apríli. Vysádza sa do skaliek, je vhodná aj na lemovanie záhonov.
je vysoká asi 0,15 m. Jasnomodré kvety s tmavšími pásmi na vonkajšej strane okvetných lístkov sú usporiadané do strapcov. Kvitne v marci a v apríli. Vysádza sa do skaliek, je vhodná aj na lemovanie záhonov., drobná cibuľová kvetina, ktorá vytvára v svetlých lesoch celé porasty. Má asi 0,10 m vysoký stvol, na ktorom vyrastajú drobné, bledomodré kvety. Je vhodná do popredia záhonov alebo ako podsadba krovitých skupín, prípadne do skaliek. Rozmnožuje sa cibuľami a môže sa rýchliť. Na jednom stanovišti ju nechávame 4-5 rokov, potom ju presadíme.7. Pestovanie a prehľad jednotlivých druhov hľuznatých kvetín.
Dahlia pinnata - georgína premenlivá
Z hľúz vyrastajú duté stonky, ktoré sú v dolnej časti olistené. Jednotlivé kultivary sú rozlične vysoké. Kvety sú úborovité, jazykovité i rúrkovité, jednoduché, pri zahraničných kultivaroch i plné, rôznych tvarov i veľkostí. Kvitnú od júla do prvých mrazíkov. Jednoducho kvitnúce georgíny sa rozmnožujú semenom, ktoré sa vysieva v marci a v apríli do ľahkej zeminy v debničkách alebo do parenísk. Semenáčiky sa rozsádzajú do kvetináčov alebo zakoreňovačov a umiestňujú sa do pareniska. Väčšie trsy sa po napučaní delia tak, aby každá časť mala kúsok koreňového kŕčika. Rezné plochy sa zasypú Orthocidom alebo drevným uhlím. Georgíny sa väčšinou rozmnožujú odrezkami. Vybrané hľuzy sa vo februári umiestňujú do rašeliny na stoly v skleníku. Pri teplote 15 HC a miernej vlhkosti čoskoro vypučia a výhonky sa odlamujú s 3-4 pármi listov. Zapichujú sa do zakoreňovačov, ktoré sú naplnené ľahkým , piesočnatým substrátom, kde sa zakorenia pri teplote 15-20 °C do dvoch týždňov.
Georgíny dobre rastú v každej záhradnej pôde, ktorá je dostatočne zásobená živinami. Osobitne sú náročné na obsah vápnika v pôde. Nenapučané hľuzy sa vysádzajú na záhony začiatkom mája, mladé rastlinky až v druhej polovici mája. Podľa vzrastu kultivarov a účelu výsadby sa rozsádzajú na vzdialenosť od 0,25 do 1 m. Počas rastu ich treba intenzívne zavlažovať, kypriť, odburiňovať a prihnojovať.
Po prvých mrazíkoch zrežeme nadzemnú časť vo výške 100 mm nad zemou, vyberieme hľuzy, ktoré očistíme od zeminy a uložíme do suchej a vzdušnej miestnosti. Po zaschnutí ich očistíme a uložíme do piesku alebo do rašeliny. Uskladňujeme ich v miestnostiach s teplotou okolo 5 °C. Pravidelne kontrolujeme ich zdravotný stav.
V špecializovaných podnikoch sa zakorenené odrezky presadia do väčších črepníkov alebo kontajnerov a založia sa do pôdy na záhony. V jeseni sa menšie hľúzky, ktoré narástli, lepšie uskladňujú i expedujú.
Sortiment georgín je veľmi bohatý a pre lepšiu orientáciu sa rozdeľuje do 10 skupín, z ktorých majú najväčší význam tieto:
1. Jednoducho kvitnúce georgíny - vysoké 0,20 - 0,60 m, pestované zo semena, vhodné do debničiek, mís, ale najmä na záhony.
2. Veternicovité georgíny - vysoké 0,40 - 1,20 m. Majú vonkajšie kvety jazykovité, vnútorné rúrkovité a žltý stred. Sú vhodné na záhony i na rezanie.
3. Okružovité georgíny - vysoké do 1 m. Medzi strednými a vonkajšími kvetmi je golierik z drobnejších, odlišne sfarbených jazykovi- tých kvetov. Sú vhodné na záhony i na rezanie.
4. Pompónovité georgíny - vysoké aj viac ako 1 m. Kvety sú menšie, guľovité a často sa pestujú na rezanie.
5. Kaktusovité georgíny - vysoké viac ako 1,50 m. Kvety sú jazykovité, stočené do rúrky, zakončené dlhším hrotom. Sú vhodné najmä na rezanie.
6. Polokaktusovité georgíny - sú podobné predchádzajúcim.
Georgíny sú náchylné na virózy, škvrnitosť listov, pleseň sivú, hniloby stoniek a nádory koreňov. Zo škodcov ich najviac napáda cicavý hmyz, najmä vošky.
Gladiolus - mečík
Má mečovité listy a kvety usporiadané do klasovitého súkvetia. Plochá hľuza sa každý rok obnovuje. Na bazálnej časti nových hľúz sa vytvárajú malé hľúzky guľovitého alebo vajcovitého tvaru - korálky.
Mečíky sa rozmnožujú korálkami s priemerom viac ako 5 mm. Pred vysádzaním sa máčajú vo vlažnej vode, aby rýchlejšie vypučali a moria sa. Vysievajú sa v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 300 mm do hĺbky 30 - 40 mm. Ak sú dobré podmienky, dorastajú v prvom roku hľuzy, ktoré sú schopné kvitnúť. Z 1 kg korálkov sa vypestuje asi 3 000 hľúz.
Mečíky vyžadujú stredne ťažkú, hlboko prekyprenú pôdu, vyhnojenú do zásoby fosforom a draslíkom. Namorené hľuzy sa v apríli a v máji vysádzajú do hĺbky 100 - 120 mm. Vzdialenosť riadkov závisí od vzrastu jedinca a od mechanizácie, ktorá sa bude používať. V riadkoch sa kladú na 1,5-krát väčšiu vzdialenosť, než je priemer hľúz. Vysádza sa do brázd, vo veľkovýrobe sa používajú vysadzovacie stroje. Po vysadení sa uskutoční postrek herbicídmi. Po vypučaní pôvodná hľuza postupne odumiera, nové hľuzy sa tvoria nad ňou.
Počas rastu sa prihnojujú najmä dusíkatými hnojivami, najlepšie vo forme hnojivej zálievky. Za suchšieho počasia sa zavlažujú. Ak chceme dopestovať hľuzy, musíme v období kvitnutia uskutočniť negatívny výber. Z porastu odstraňujeme rastliny napadnuté virózami a primiešané kultivary. Zavčasu treba odstraňovať odkvitajúce súkvetia. Pri pestovaní na rezanie zberáme mečíky na začiatku rozkvitania prvých pukov, pričom na rastlinách nechávame čo najviac listov. Hľuzy vyberáme v septembri až začiatkom októbra, keď začnú žltnúť listy. Pri skoršom zbere sa obmedzí napadnutie hľúz chorobami, korálky pevnejšie držia na materskej hľuze a ľahšie ich možno vybrať. Pri pestovaní veľkovýrobným spôsobom sa najskôr zreže nadzemná časť a hľuzy sa vyorávajú. Po čiastočnom očistení sa presušia prúdom vzduchu, potom sa dočistia a vytriedia. Uskladňujú sa v tenšej vrstve pri teplote 5-10 °C.
V súčasnosti sa pestuje veľké množstvo kultivarov, ktoré kvitnú v júli a v auguste v mnohých odtieňoch i pestrofarebne. Podľa veľkosti, obdobia kvitnutia a tvaru kvetu sa rozdeľujú do 9 skupín. Mečíky sa pestujú najmä na rezanie a prirýchľovanie. Mečíky napáda veľké množstvo vírusových, baktériových i hubových chorôb, a preto sa treba stále starať o ich zdravotný stav. Zo škodcov ich poškodzuje najmä cicavý hmyz, predovšetkým strapky.
Zriedkavejšie pestované hľuznaté kvetiny
Crocosmia x crocosmiiflora - montbrécia záhradná. Má drobné oranžové alebo žlté kvety usporiadané do riedkych strapcov. Kvitne od júla až do príchodu mrazov. Je takmer mrazuvzdorná a u nás cez zimu vydrží aj vonku. Istejšie však je, keď ju zakryjeme lístím. Zvyčajne sa vysádza na jar na slnečné stanovište do priepustnej pôdy dobre zásobenej živinami. Cez leto ju treba často a dôkladne zalievať. Je vhodná na rezanie i do parkových záhradných výsadieb. Kvitne od júla až do septembra. Pestuje sa podobne ako mečík.
Má drobné oranžové alebo žlté kvety usporiadané do riedkych strapcov. Kvitne od júla až do príchodu mrazov. Je takmer mrazuvzdorná a u nás cez zimu vydrží aj vonku. Istejšie však je, keď ju zakryjeme lístím. Zvyčajne sa vysádza na jar na slnečné stanovište do priepustnej pôdy dobre zásobenej živinami. Cez leto ju treba často a dôkladne zalievať. Je vhodná na rezanie i do parkových záhradných výsadieb. Kvitne od júla až do septembra. Pestuje sa podobne ako mečík.Canna indica - kaňa indická, mohutná rastlina so širokými zelenými alebo hnedočervenými listami. Kvety sú nepravidelné, jasnožlté, oranžové až purpurovočervené. Vyžaduje slnečné stanovište, humusovú, priepustnú a mierne vlhkú pôdu. Rozmnožuje sa delením trsov vo februári a v marci. Rozdelené hľuznaté podzemky sa ukladajú do kvetináčov a až do vysadenia na stanovište (do 15. mája) sa pestujú v poloteplom skleníku alebo parenisku. Na stanovište sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m ako solitéry alebo do skupín. Po prvých jesenných mrazíkoch sa rastliny umiestňujú do suchých miestností, v ktorých sa cez zimu uskladňujú pri teplote 5 °C. Rastliny najčastejšie poškodzuje púčiková hniloba.
mohutná rastlina so širokými zelenými alebo hnedočervenými listami. Kvety sú nepravidelné, jasnožlté, oranžové až purpurovočervené. Vyžaduje slnečné stanovište, humusovú, priepustnú a mierne vlhkú pôdu. Rozmnožuje sa delením trsov vo februári a v marci. Rozdelené hľuznaté podzemky sa ukladajú do kvetináčov a až do vysadenia na stanovište (do 15. mája) sa pestujú v poloteplom skleníku alebo parenisku. Na stanovište sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m ako solitéry alebo do skupín. Po prvých jesenných mrazíkoch sa rastliny umiestňujú do suchých miestností, v ktorých sa cez zimu uskladňujú pri teplote 5 °C. Rastliny najčastejšie poškodzuje púčiková hniloba.Colchicum autumnale - jesienka obyčajná, naša domáca rastlina rastúca na vlhkých lúkach. Je však jedovatá. Skoro na jar vytvára mohutné listy a v júni zaťahuje. Koncom leta vypučia z cibuľovitej hľuzy veľké fialové, pri kultivaroch aj biele a plné kvety. Vysádza sa v auguste. Vyžaduje ťažšiu, výživnejšiu a vlhkejšiu pôdu.
naša domáca rastlina rastúca na vlhkých lúkach. Je však jedovatá. Skoro na jar vytvára mohutné listy a v júni zaťahuje. Koncom leta vypučia z cibuľovitej hľuzy veľké fialové, pri kultivaroch aj biele a plné kvety. Vysádza sa v auguste. Vyžaduje ťažšiu, výživnejšiu a vlhkejšiu pôdu.Crocus - šafran je drobnejší s plochou hľuzou a úzkymi čiarkovitými listami s bielym pásikom uprostred. Kvitne na jar alebo v jeseni bielymi, žltými, modrými, fialovými, i pestrofarebnými kvetmi. Vyžaduje skôr ľahšiu, dobre priepustnú pôdu. Druhy kvitnúce v jeseni, vysádzame v auguste, šafrany kvitnúce na jar vysádzame v septembri až októbri do hĺbky 60 - 100 mm. Vysádzajú sa do skaliek, medzi trvalky, pred skupiny krov, do trávnikov i na rýchlenie. Na stanovišti sa môžu nechať 3 až 5 rokov, pri pestovaní pre hľuzy sa zberajú každý rok.
je drobnejší s plochou hľuzou a úzkymi čiarkovitými listami s bielym pásikom uprostred. Kvitne na jar alebo v jeseni bielymi, žltými, modrými, fialovými, i pestrofarebnými kvetmi. Vyžaduje skôr ľahšiu, dobre priepustnú pôdu. Druhy kvitnúce v jeseni, vysádzame v auguste, šafrany kvitnúce na jar vysádzame v septembri až októbri do hĺbky 60 - 100 mm. Vysádzajú sa do skaliek, medzi trvalky, pred skupiny krov, do trávnikov i na rýchlenie. Na stanovišti sa môžu nechať 3 až 5 rokov, pri pestovaní pre hľuzy sa zberajú každý rok., asi 100 mm vysoký, má hľuznatý podzemok, dlaňovito vykrajované listy a žlté kvety. Kvitne vo februári a v marci, skoro po odkvitnutí zaťahuje. Je nenáročný, znáša i polotieň, ľahko splanieva. Vysádza sa do skaliek a do skupín. Je vhodný na rýchlenie.8. Zásady použitia hľuznatých (a cibuľovitých) kvetín.
Hľuznaté kvetiny (rovnako ako aj cibuľoviny) patria do skupiny trvácich bylín, ktorým charakteristickým znakom je tvorba zásobného podzemného orgánu, tvoriaceho základ života tej istej alebo náhradnej rastliny v nasledujúcom vegetačnom období. Typickou vlastnosťou tejto skupiny je jednoročný vegetačný cyklu, počas ktorého rastlina vytvorí nadzemné orgány, kvety, prípadne semená zhromaždí v podzemnom zásobnom orgáne zásobne látky pre ďalšiu vegetáciu. Začiatok jedného vegetačného cyklu je ukončenie minulého cyklu. Priebeh vegetačného cyklu jednotlivých rodov a druhov nie je rovnaký, ale vždy jednoročný.
Začiatok vegetácie jednotlivých rodov je rozdielny. Zhoduje sa s príchodom určitých priaznivých podmienok, ktoré vyvolajú začiatok vegetačného cyklu. Začiatok vegetačného cyklu sa obyčajne časove nezhoduje s vytvorením nadzemnej časti rastliny. Zatiaľ čo trváce rastliny začínajú nové vegetačné obdobie fyziologickými a biologickými zmenami na nadzemných vegetačných častiach, pri cibuľových a hľuznatých rastlinách vznikajú podstatné zmeny najskôr v podzemných zásobných orgánoch, z ktorých až neskôr vyrastajú nadzemné časti.
Cibuľovité a hľuznaté kvetiny sa v záhradách pestujú na dva účely: na priamu dekoráciu a na rez kvetov. Niektoré kvetiny sú vhodnejšie na vysádzanie záhonov, iné poskytujú efekt ako kytica.
9. VYSÁDZANIE A OŠETROVANIE KVETÍN
Druhy a usporiadanie výsadieb kvetín.
Druhy a usporiadanie výsadieb kvetín.
Tvar záhonov a usporiadanie kvetín v záhonoch závisí od charakteru úpravy. Niekedy sa rozhodneme pre výsadbu farebne i výškové rovnakú, ktorá pôsobí najmä na diaľku (jednotné záhony), inokedy je vhodnejšia farebná alebo výšková rozmanitosť (zmiešané záhony). Pekné sú aj zostavy jednofarebných záhonov vo farebných kombináciách. Vždy sa musí dbať na zásady pre použitie farieb (súlad, pomer farieb na ploche, priestorové usporiadanie a pod.
V súhlase s celkovým riešením môžu byť záhony buď geometrické — pravidelné i nepravidelné (obr. 146) alebo prírodné «— ohraničené voľnými líniami. Príklady rozličných možností sú na obr. 147. Vnútorné členenie zmiešaných záhonov má obyčajne zodpovedať použitému princípu kompozície. Len niekedy sa využije kontrast voľnej línie na geometrickom podklade, nie však naopak. To znamená, že záhony ohraničené voľnou krivkou nie je vhodné členiť rovnými čiarami, ani použiť pri nich súvislú obrubu rovnakých kvetín. Voľnou krivkou môžeme však rozčleniť geometrické záhony. Ak má porast vyrovnanejšiu výšku, môžeme kompozíciu oživiť výškovými dominantami.
Zmiešaný trvalkový záhon
Trvalky sa najčastejšie vysádzajú do prírodných (voľných) záhonov, ktoré najlepšie zodpovedajú ich charakteru. Zoskupujú sa v nerovnako veľkých plochách (skupinách) rozličného tvaru (pozri farebná príloha). Výberom vhodných druhov sa môže dosiahnuť farebný účinok v určitom ročnom období alebo postupné kvitnutie dlhší čas. V tomto prípade, ktorý je najčastejší, kvitnú naraz ostrovčeky kvetín súladných farieb, ktoré sa môžu na iných miestach opakovať. Po odkvitnutí ich vystriedajú iné zostavy, kým odkvitnuté alebo neskôr kvitnuté druhy pôsobia olistením alebo tvarom. Pritom sa vhodne využívajú trvalky s farebnými listami.
Kompaktné záhony sa zostavujú z kvetín vyrovnanejšej výšky (hlavne stredne vysoké' a vyššie), ktoré vytvárajú ucelený masív a pôsobia najmä kvetom. Na jednostranných záhonoch sa umiestňujú najvyššie kvetiny dozadu, na obojstranných do stredu.
Viac sa používajú rozvoľnené výsadby, kde základný súvislý porast vytvárajú nízke pokryté trvalky a doplnok skupinky alebo solitéry .vyšších rastlín. Nízky porast dokonale pokrýva pôdu, a zabraňuje tak rastu burín a odstraňuje potrebu okopávky (obdoba pokryvných drevín). Plochy jednotlivých kvetín musia byť dostatočne veľké, ale rozličnej veľkosti i tvaru. Musia byť aspoň čiastočne odlišné farbou alebo charakterom rastu. Vítanejší je však väčší kontrast (napr. sivé vedľa zelených alebo dokonca červenolistých. Z vyšších trvaliek sú najvhodnejšie druhy s charakteristickou stavbou (trávy a pod.), cennejšie druhy, vyššie cibuľové a hľuznaté kvetiny. Používajú sa aj niektoré dreviny (nízke ihličnany, niektoré vždy zelené kry, drevité pivoňky, v lete kvitnúce tavoľníky, hortenzie, dráče, skalníky, zanoväte a kručinky, nátržníky, krovité javory a pod.) Záhon možno niekedy doplniť veľkým kameňom, záhradnou keramikou a pod.
Ornamentálne kobercové záhony sa používajú najmä v historickom prostredí. Vysádzajú sa nízkymi kompaktnejšími letničkami a machovitými trvalkami („kobercovitými kvetinami“) s výrazne sfarbenými kvetmi alebo listami. Povrch záhona sa niekedy modeluje a rastliny sa pristrihujú. Sú najnákladnejšími kvetinovými výsadbami. Okrem historických alebo historizujúcich vzorov sa niekedy môžu uplatniť moderné motívy.Spotreba sadeníc na výsadbu. Vzdialenosť pri vysádzaní závisí nielen od výšky rastlín, ale aj od ich šírky a spôsobu rastu (rozložitosť až poliehavosť, odnožovanie). Odrastené letničky a dvojročné kvetiny majú byť ľahko zapojené. Ornamentálne kobercové skupiny a plochy pokryvných trvaliek sú pôsobivé len pri úplnom zápoji:
Na 1 m2 sa vysádza približne toto množstvo sadeníc:
— vysoké kvetiny (1,00—1,50 m) 1—3 kusy,
— stredne vysoké kvetiny (0,50—1,00 m) 4—9 kusov (vzdialenosť 0,33—0,50 m),
— plazivé kvetiny (podľa schopnosti rozrastania) 9—25 kusov (vzdialenosť 0,20— 0,33 m), t
— kobercové kvetiny — 50—100 kusov (vzdialenosť 0,10—0,15 m).10. Príprava pozemku na vysádzanie
Väčšine kvetín vyhovuje dobrá záhradná pôda (t. j. hlinitopiesočnatá, kyprá, priepustná, humózna a vlhká) a slnečné stanovište. Pôdu pred sadením hlboko skypríme, dôkladne odburiníme od trvácich burín a vyhnojíme, napr. kompostom alebo rašelinou a pomaly sa rozkladajúcimi priemyselnými hnojivami. Nikdy nehnojíme čerstvým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami, ktoré obsahujú chlór. Povrch jemne urovnáme tak, aby bol v úrovni okolitého terénu, alebo len o niečo vyšší, pri dláždených cestách o niečo nižší. Medzi záhonom a trávnikom udržujeme plytkú brázdičku, aby tráva neprerastala do záhonu.
11. Vysádzanie kvetín.
Jednotlivé skupiny kvetín vysádzame vždy v určitom období.
Letničky a georgíny rozmnožované zo semien prípadne odrezkov a kany predpestované v črepníkoch vysádzame až po 15. máji, otužilé letničky aj skôr. Hľuzy georgín a mečíkov vysádzame priamo na stanovište koncom apríla až začiatkom mája. Dvojročné kvetiny s koreňovými balmi vysádzame obyčajne na jeseň, výnimočne skoro na jar. Trvalky kvitnúce na jar vysádzame v auguste a v októbri, trvalky kvitnúce na jeseň naopak na jar. Cibuľové kvetiny vysádzame v septembri a v októbri. Vzdialenosť kvetín pri sadení závisí od vzrastnosti rastliny. Potreba rastlín na 1 m2 je najčastejšie medzi 10—80 ks.
Pred vlastným sadením upravenú plochu rozmeriame a označíme miesta pre sadence. Pri ornamentálnych a kobercových záhonoch môžeme vymerať a vymodelovať povrch podľa šablóny. Odpadá nám veľa práce s vymeriavaním a vymodelovaný záhon pôsobí plasticky.
Pri sadení nesmieme na upravenú plochu šliapať. Široké záhony vysádzame z dosky alebo z nízkeho lešenia. Rastliny s koreňovým balom sadíme do kyprej pôdy rukou alebo vysadzovanou lopatkou. Sadence bez balu vysádzame pomocou kolíka. Pri sadení povrch záhona súčasne urovnávame a po dokončení práce vysadené rastliny opatrne, ale dôkladne zalejeme.12. Ošetrovanie kvetín.
Počas pestovania kvetín pôdu pravidelne odburiňujeme, kypríme a najmä po sadení zalievame. Ďalej ošetrujeme kvetiny podľa požiadaviek jednotlivých skupín.
Letničky podľa potreby zavlažujeme, pretože väčšina druhov je citlivá na nedostatok vlahy. Väčšie odkvitnuté kvety a súkvetia odstraňujeme. Pri niektorých druhoch, ako napr. pri lobelkách a agerátume odkvitnuté a nevzhľadné rastliny v lete zrežeme, lebo po krátkom čase znova vyrastú a kvitnú. Niektoré kobercové kvetiny s okrasnými listami počas vegetácie tvarujeme. Na jeseň letničky odstránime.
Dvojročné kvetiny pred príchodom zimných mrazov ľahko prikryjeme čečinou, aby nevymrzli. Na jar vyhynuté rastliny dosadíme.
Hľuznaté kvetiny po prvom mraze vyberieme z pôdy, nadzemnú časť odrežeme asi na 0,10 m a hľuzy po očistení necháme v bezmrazovej miestnosti prezimovať.
Cibuľovým rastlinám po odkvitnutí odstránime semenníky. Cibule drobných cibuľových kvetín i hľuzy narcisov môžeme ponechať v trávniku alebo na trvalkovom záhone aj niekoľko rokov. Cibule hyacintov a tulipánov vyberáme podľa potreby od mája do júna. Zrelé cibule po oschnutí a očistení uskladňujeme v suchej miestnosti až do jesenného vysádzania.
13. Vysádzanie kvetín do nádob.
Kvetinové misy môžu byť rozličného tvaru a veľkosti. Vhodnejšie sú väčšie, jednoduché, dostatočne hlboké a navrchu otvorené misy. Pri plnení otvory na dne prikryjeme črepinami. Na dno veľkých a hlbokých mís vložíme dnom hore obrátenú menšiu nádobu, čím zmenšíme vnútorný priestor i hmotnosť vysadenej nádoby a zabránime prípadnému uľahnutiu a premokreniu zeminy. Do nižších mís nádoby nedávame.
Do mís sadíme vhodné kvetiny. Pre jarnú výzdobu sú vhodné sirôtky, nezábudky, cheirant alebo cibuľové kvetiny. V lete na slnečné stanovište sadíme petúnky, pelargónie, tarice, papuľky, nízke astrovky, aksamietnice, kapucínky, lobelky, šalvie a i. Na tienisté miesta sadíme begónie, a i.
Povrch po sadení má byť niekoľko desiatok milimetrov pod horným okrajom nádoby. Nádoby umiesťujeme na námestiach na okraje širších chodníkov a dláždených plôch, a to buď jednotlivo, alebo v skupinách. Veľké nádoby vysádzame až na stanovišti. Rastliny v nádobách zalievame a podľa potreby prihnojujeme; povrch zeminy musíme odburiňovať a kypriť. Odkvitnuté kvety, súkvetia a suché časti priebežne odstraňujeme. Nádoby z pálenej hliny na zimu vyprázdnime a uskladníme.
14. MOBILNÁ ZELEŇ
Význam a použitie mobilnej zelene.
Určité priestory — najmä spevnené plochy námestí, ulíc, odpočívadiel, terás, okolia budov a pod. — možno sadovnícky doriešiť prenosnou zeleňou vysadenou v nádobách. Jej výhoda, okrem vysokého estetického účinku spočíva v mobilnosti a možnosti zmien v zostave i vlastnom vysadení. Nevýhodou sú naopak vyššie náklady a prácnosť údržby. Preto má význam najmä tam, kde nie je účelné zriadiť záhony.
Nádoby majú byť dostatočne veľké, úmerné danému priestoru. Príliš malé a ploché nádoby rýchle vyschýnajú. Príliš veľké nádoby sa ťažko premiestňujú a je lepšie ich nahradiť riadnymi alebo zvýšenými záhonmi. Pôdorys môže byť kruhový alebo hranatý (štvorec, obdĺžnik, viacuholník). Nádoby so zúženým horným otvorom sú nepraktické.
Dôležitou požiadavkou na ich vlastnosti je pevnosť, nie prílišná hmotnosť a pri vysádzaní vyšších rastlín aj stabilita. Vyrábajú sa z pálenej hliny, azbestocementu, plechu, dreva a veľké nádoby z armovaného cementobetónu. Niekedy musia mať aj oká alebo drážky pre nakladacie mechanizmy. Pri betónových nádobách sa povrch pohľadovo upravuje (vyumývaný betón, štruktúrové profilovanie a pod.), alebo je možné, podobne ako pri inom fádnom materiáli použiť vonkajšie montovateľné obloženie z dreva, keramických panelov, plastov a pod.
Nádoby sa môžu umiestňovať samostatne, v radoch (ohraničenie priestoru) alebo v rozličných zostavách. Na oddelenie priestoru slúžia aj rozličné kvetinové steny, kde sú nádoby (debničky) upevnené na kovovej konštrukcii, alebo rastliny priamo vysádzajú do prefabrikovaných betónových stavebných dielcov na seba do požadovanej výšky. Veľké stabilné nádoby tvoria prechod k zvýšeným záhonom.
Pri vysádzaní nádob je veľa možností. Niekedy sa zvolí jednotná výsadba, inokedy rozličné kombinácie kvetín a drevín.
15. Vhodnosť jednotlivých krov pre mobilnú zeleň
Sezónne vysádzanie sa vzťahuje na jarné alebo letné obdobie. Na jarnú výzdobu sa používajú dvojročné a cibuľové kvetiny, niekedy aj na jar kvitnúce trvalky.
Pri letnej výzdobe sa pri výbere prizerá aj na oslnenie. Na plné slnko sú vhodné Canna, Coleus, Dahlia, Chlorophytum, Pelargonium, Petunia a väčšina letničiek, vrátane teplomilných trvaliek pestovaných v jednoročnej kultúre — napr. Ageratum, Begónia semperflorens a B. gracillis, Eschscholtzia, Impatiens, Lobelia, Lobularia, Salvia, Tagetes, Tropaeolum, Verbena a i.
Na pritienené miesta sa sadia napr. Ageratum, Begónia (najmä B. tuberhybrida), Fuchsia, Impatiens walleriana, Coleus, Chlorophytum, Tagetes a i. Letná výzdoba môže byť doplnená veľkými dekoračnými rastlinami a v nádobách, ako sú palmy, agáva alebo aloe a mnoho vždy zelených listnáčov uchovávaných cez zimu pod sklom (aukuby, oleandry, vavríny a i.).
Trvalé vysadenie je účelné pri väčších nádobách. Základom sú dreviny, ktoré sa môžu doplniť trvalkami. Dreviny musia byť dostatočne otužilé, pretože cez zimu koreňový bal celkom premŕza. Citlivejšie sú najmä vždyzelené kry a ihličnany. Neznášajú najmä prievan a veľmi exponované stanovištia.
Veľmi vhodné sú rozličné kombinácie vyšších drevín s nízkymi pokryvnými druhmi — napr. vresovcami, bršlenmi, skalníkmi, zimozeleňmi, brečtanom, chvojníkom, nátržníkmi plazivými, borievkami a pod. Z ihličnanov, okrem spomínaných borievok, sa najviac používajú aj iné cyprusovité druhy a ich kultivary, borovice a tisy. Opadavé listnáče sú najodolnejšie. Dobre pôsobia najmä dreviny nepravidelného rastu v trvalé olistených pokryvných drevinách. Osvedčili sa napr. azalky, skaíníky, dráče, dule, škumpy (vrátane strihanolistých), karagana, škumpa, hlošina, hloch, pajaseň a pod.
Veľký výber je aj v trvalkách. Z nich sú mimoriadne cenné pestrolisté druhy a trávy. Najčastejšie sa kombinujú s drevinami.
16. OKRASNÉ DREVINY
Význam a základný prehľad okrasných drevín
Okrasné dreviny v sadovníctve sú základným materiálom z ktorého sa vytvára základná kompozícia sadovníckej úpravy. Sadovníka predovšetkým zaujíma, do akých rozmerov drevina dorastie, aký má celkový vzhľad, listnatosť, farbu kvetov a listov a ich zmeny počas roka i jej nároky na prostredie. Iba dôkladná znalosť vlastností drevín a ich vzhľadu umožňuje, aby sa vytvorilo dielo, ktoré svoju krásu dosiahne až po určitom čase, keď možno už jeho tvorca ani nežije. Sadovníci preto musia vysádzať väčší počet drevín, než bude pre úpravu treba v čase jej úplného rozvoja, a postupnou prebierkou počet týchto drevín obmedziť na nevyhnutné množstvo. Iba tieto prebierky umožnia plný rozvoj týchto drevín a ich skupín. Základným kameňom sadovníckych porastov sú stromy, ktoré dopĺňajú kry v podsadbách alebo v predsadbách. Iba v menších priestoroch túto funkciu preberajú menšie krovité stromy alebo samotné kry.
Význam okrasných drevín v sadovníctve
Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (tzv. habitus).
Veľkosť drevín umožňuje Vytvoriť predovšetkým zodpovedajúcu členitosť priestoru.
Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene. Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlanco- vitý, valcovitý, široko- rozložitý, previsnutý (smútočný), polí- havý, stlpovitý a pod. Pritom musíme zdôrazniť, že sa neprirodzené tvary uplatňujú iba v niektorých prípadoch (napr. smútočná vŕba -pri vode a -pod.).
Stavba a štruktúra koruny určuje vlastný charakter dreviny. Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurovna- ným usporiadaním. Typické stromy s hustou, ťažkou korunou sú napr. pagaštan a lipa, naproti tomu riedke, vzdušné a svetlé sú napr. brezy, jarabiny, smrekovec, borovica a pod.
Farebnosť drevín sa prejavuje v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov, je však nutné zachovať určitú triezvosť, aby kontrast bol príjemný.
17. Rozdelenie okrasných drevín - prehľad
Okrasné dreviny môžeme rozdeliť podľa rozličných hľadísk. Základné rozdelenie je na okrasné dreviny opadavé a okrasné dreviny vždyzelené.
Okrasné dreviny opadavé sú:
1. listnaté kry,
2. popínavé dreviny,
3. listnaté stromy.
Okrasné dreviny vždyzelené sú:
1. ginkgá a ihličnany,
2. vždyzelené listnáče.
Z hľadiska uplatnenia jednotlivých drevín môžeme dreviny ďalej deliť na:
a) základné dreviny, ktoré vytvárajú základnú kostru parkovej úpravy a sú pritom dostatočne dlhoveké;
b) doplnkové dreviny, ktoré dopĺňajú základné dreviny najmä po stránke estetickej; ak sa stane, že odumrú, nesmie to narušiť základnú skladbu úpravy;
c) výplňové dreviny, ktoré vytvárajú v prvých rokoch po založení úpravy potrebnú hmotu a neskoršie pri prebierkach sa odstraňujú;
d) podrastové dreviny, ktoré dotvárajú priestor v zatienených partiách vyšších porastov;
e) kroviny, ktoré sa odlišujú veľkosťou a slúžia na vytvorenie samostatných nižších porastov v rámci celej priestorovej skladby sadovníckej úpravy.
Úlohou sadovníka je vytvárať zeleň predovšetkým spoločenského charakteru, ktorej funkciou je kompenzovať negatívne vplyvy najmä vo väčších mestách a priemyselných aglomeráciách. Zároveň musí umožniť odpočinok, ale aj šport, rekreáciu a poučenie. Ani súkromná zeleň sa však nemôže nechať bezplánovitému vývinu, a to najmä vtedy, keď tvorí súvislé celky.
Sadovník pri svojej činnosti musí spolupracovať s mnohými odborníkmi, predovšetkým s architektom urbanistom.
Urbanizmus (z lat. urbanus = mestský) je vedeckým a umeleckým odborom, ktorý sa teoreticky i prakticky zaoberá plánovitou výstavbou miest v rámci územného plánovania, výstavbou sídlisk a širších krajinných celkov. Vo vlastnej tvorbe vychádza zo spoločensko-hospodárskych požiadaviek. Výsledkom činnosti architekta urbanistu sú rozličné druhy územných plánov. V rámci výstavby sa musí plánovité riadiť aj tvorba zelene, a to v spolupráci architekta urbanistu a sadovníka. Systém zelene sa spracováva v genereloch zelene.
V intraviláne (z lat. intravilán = stavebný pozemok vo vnútri mesta alebo obce) miest a obcí sa vyskytujú plochy zelene rozličnej veľkosti a s rozličnou funkciou. Sú neoddeliteľnou súčasťou sídelného celku a nesmú sa preto od neho bez osobitných dôvodov oddeľovať (oplotenie, husté výsadby po obvode). Aby dobre plnili svoju funkciu musia byť nielen dobre založené, ale aj vybavené (odpočívadlá, detské ihriská, rozličné hry, vodné stavby, nábytok, osvetlenie, odpadové koše a pod.) a udržiavané.
Najcennejšie sú väčšie ucelené plochy zelene, pri ktorých sa môže naplánovať širší program funkcií (mestské, obvodné či okrskové parky). Avšak aj malé rozptýlené plochy zelene majú nezastupiteľný význam.
Všetky plochy zelene je potrebné v rámci výstavby chrániť, nepoškodzovať, ani esteticky neznehodnocovať rozličnými nevhodnými doplnkami, ako sú reklamné tabule, kiosky a pod. Ich všestranný účinok sa zvýši intenzívnou údržbou.
ZELEŇ, tento široký pojem, má v urbanizovanom prostredí rozmanitý charakter, účel a poslanie. Pre účely plánovania a evidencie je potrebné zelené plochy deliť na určité skupiny. Toto triedenie nie je doteraz jednotné. Uvedený systém vychádza z návrhu Výskumného a šľachtiteľského ústavu okrasného záhradníctva v Průhonicích a rozlišuje 13 kategórií.
a) Parky predstavujú súvislú sadovnícky upravenú plochu s výmerou aspoň 0,5 ha s minimálnou šírkou 25 m. Zabezpečujú účinnú rekreáciu v prírodnom prostredí. Plochy s výmerou pri minimálnej hranici môžu už strácať rekreačnú funkciu a mať len estetický význam. Podľa vybavenia a funkcie rozlišujeme napr. celomestské, obvodové a kúpeľné parky, ďalej historické parky a záhrady a osvetové a rekreačné parky.
Lesné parky (lesoparky, parkové lesy) sa budujú najčastejšie na plochách hospodárskych lesov v blízkosti sídiel. Tieto hospodárske lesy sa štruktúrne prebudovávajú tak, aby čo najoptimálnejšie plnili potreby rekreácie. Môžu sa zakladať aj na nezalesnených plochách v okrajových zónach veľkomesta. Celkovým vzhľadom sa lesné parky viac približujú parku než lesu. Výrazným znakom sú väčšie trávnaté plochy, lesné lúky, skupinky stromov a kvitnúcich krov. Dôležité sú dostatok a správne vedenie ciest, ich vhodná povrchová úprava, otvorenie výhľadov a priehľadov, vybudovanie odpočívadiel a prístreškov, ihrísk a rekreačných zariadení. Podľa potreby sa robia zmeny aj v druhovom zložení s cieľom vytvoriť zmiešané porasty.
b) Menšie parkové upravené plochy predstavujú menšie plochy zelene s výmerou pod 0,5 ha a s prevažne okrasnou funkciou, bez väčších rekreačných možností. Menšie parkové upravené plochy môžu sa budovať pri rozličných objektoch. Do tejto kategórie patria napr. rozličné parčíky, odpočinkové plochy pri čakárňach, samostatné detské ihriská, zelené pásy okolo komunikácií, okrasné plochy pred verejnými budovami, pri pomníkoch a i. Patrí sem tiež átriová zeleň, t. j. sadovnícky upravená plocha na nádvoriach medzi budovami.
c) Sídlisková zeleň (zeleň nových obytných súborov) je sadovnícky upravená plocha vo vnútri sústredenej staršej i novej bytovej zástavby, na ktorú úzko nadväzuje. Je určená pre krátkodobú rekreáciu obyvateľov. Do sídliskovej zelene sa zaraďujú aj hospodárske zariadenia (stojany na klepanie kobercov, sušiaky, kontajnery na odpad) pokiaľ svojím charakterom nepresahujú rámec vybavenosti obytných blokov.
d) Aleje sú súvislé radové výsadby stromov, ktoré nie sú súčasťou iných zelených plôch. Patria sem napr. uličné aleje, aleje pozdĺž vodných tokov a pod.
e) Botanické záhrady, arboréta, zoologické záhrady sú zeleňou nevýrobného charakteru so spoločenskovýchovným alebo výskumným zameraním.
f) Cintoríny sú špecifickým účelovým zariadením rozličných typov. Nové cintoríny a urnové háje sa zapájajú do systému zelene a niekedy sa riešia tak, že plnia rekreačnú funkciu.
g) Zeleň pri rekreačných službách a zariadeniach tvorí sprievodná zeleň, ktorá slúži ná prevádzku príslušného zariadenia. Charakterom usporiadania a nárokmi obyvateľov na využitie sa odlišuje od iných druhov zelene.
h) Zeleň pri školských a výchovných zariadeniach predstavuje súvislú zelenú plochu so zameraním na výuku a výchovné ciele. Patrí sem zeleň pri základných školách, materských školách, jasliach a ostatných stupňoch a druhoch školských zariadení.
Záhrady v individuálnej zástavbe zahŕňajú okrasnú alebo úžitkovú zeleň pri rodinných domčekoch. Patria sem aj nezastavané parcely a záhrady pri chatách, pokiaľ sú súčasťou územia s individuálnou zástavbou.
i) Záhradkové a chatové osady sú združené plochy úžitkových a okrasných záhrad bez bytovej zástavby.
j) Hospodárska zeleň zahŕňa plochy zelene, ktoré majú ekonomický význam. Patria sem napr. ovocné sady, vinice, chmeľnice, hospodárske lesy (kultúra presne vymedzená zákonom č. 61/77 Zb.) a pod.
k) Ochranná zeleň je účelová zeleň, ktorej funkcia spočíva v znižovaní negatívnych vplyvov priemyselných závodov. Do ochrannej zelene patria napr. vetrolamy, protihlukové pásy, výsadby pásiem hygienickej ochrany a pod.
l. Rozptýlená zeleň zahŕňa jednotlivé stromy a skupiny zelene v nesúvislých zelených plochách. Lesný záhon označuje tento druh zelene termínom „stromy rastúce mimo lesa“. Sem možno zaradiť tiež rozličné drobné útvary krajinnej zelene.
V sadovníckej a predovšetkým v urbanistickej praxi sa ešte používa triedenie zelene na menší počet skupín. V tomto prípade sa rozoznáva predovšetkým verejná zeleň, t. j. zeleň prístupná všetkým občanom bez obmedzenia, a tzv. vyhradená zeleň, t. j. zeleň prístupná len určitej obmedzenej skupine občanov, alebo ktorých užívanie je obmedzené poplatkom, obdobím, návštevným poriadkom a pod. Sem patrí napr. zeleň v podnikoch, ústavoch, botanické záhrady, zeleň v športových objektoch a pod. Tento systém rozlišuje aj ďalšie kategórie zelene (napr. zeleň osobitného určenia, hospodárska zeleň a iná krajinná zeleň) a tiež súkromnú zeleň, ktorá zahŕňa plochy zelene používané výhradne súkromnými osobami (napr. rodinné záhrady, záhradkové osady, úpravy okolo súkromných chát a pod.).
18. Rozmnožovanie a pestovanie okrasných drevín.
Okrasné dreviny rozmnožujeme a pestujeme v okrasných škôlkach.
Listnáče rozmnožujeme generatívne, t. j. semenom alebo vegetatívne.
Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.
Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy.
Rozmnožovanie odrezkami. Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú.
Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
Ďalšie vegetatívne spôsoby rozmnožovania:
- potápanie (jednoduché, lúčovité, hadovité...)
- nakopcovanie (oddelkami, odtŕžkami)
- odkopkami
- delením trsov
- štepením:
- očkovanie (na bdiace očko, na spiace očko, Forkertov spôsob)
- vrúbľovanie (vonku, pod sklom, v zime, v lete)
19. OKRASNÁ ŠKÔLKA.
Pojmy a definícia. Založenie škôlky.
Pod pojmom okrasná škôlka rozumieme pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadence okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek.
Založenie a vybavenie okrasnej škôlky.
Pri výbere vhodného miesta na založenie novej okrasnej škôlky prihliadame predovšetkým na prírodné a hospodárske výrobné podmienky.
Prírodné výrobné podmienky.
Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššie ako 0,60 m pod povrchom. Okrasnú škôlku sa snažíme umiestiť do čistého ovzdušia a čo najbližšie k prirodzenému alebo umelému zdroju mäkkej vody.
Hospodárske výrobné podmienky.
Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkarsky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekárne, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviska, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.
Vlastná škôlka slúži na dopestovanie okrasných rastlín do trhovej veľkosti. Pri zostavení plánov vysádzania prihliadame na striedanie plodín, na ich požiadavky a na dĺžku ich vývinu. Jednotlivé tabule vysádzame podľa možnosti jednotne rastlinami s rovnakými nárokmi a vývinom, aby sme ich mohli zobrať v rovnakom čase a tak uvoľniť celú plochu pre ďalšie rastliny.
Vo väčších podnikoch sa môžu vytvoriť zvláštne oddelenia na pestovanie užšieho sortimentu, napr. ihličnanov, vždyzelených krov a vresoviskových rastlín, ruží, listnatých stromov, trvaliek a skalničiek a pod.
V škôlke ponechávame asi 1/4 plochy voľnú. Na tieto tzv. regeneračné plochy, vysievame najčastejšie strukovinovo-obilné miešanky na zelené hnojenie. Tam, kde pravidelne hnojíme organickými hnojivami, regeneračné plochy neponechávame.
20. Vybavenie okrasnej škôlky.
Usporiadanie okrasnej škôlky.
Okrasné škôlky budujeme ako trvalé zariadenia. Plochu určenú na založenie škôlky oplotíme plotom z pozinkovaného pletiva. Pozemok účelne rozdelíme cestami. Najvýhodnejšie je, ak na hlavnú spevnenú cestu širokú 3—4 m nadväzujú vo vzdialenosti 100 m kolmo priečne cesty, ktoré pozemok delia na tabule. Záhony alebo rady vymeriame kolmo na cesty. Rastliny v radoch i na záhonoch označujeme menovkami podľa jednotného systému. V rade menovku umiestnime pred prvú rastlinu druhu alebo kultivaru.
Plochu okrasnej škôlky môžeme rozdeliť na časť, kde rozmnožujeme a predpestúvame mladé rastliny, a na časť, kde pestujeme rastliny do predajnej veľkosti.
Tá časť škôlky, ktorá je určená na rozmnožovanie a dopestúvanie mladých rastlín musí byť vybavená skleníkovými plochami, pareniskami, tieňoviskami, závlahovým zariadením a plochami pre výsevy, presádzanie a pod. Niekedy sa v tejto časti pestujú niektoré náročnejšie rastliny až do trhovej veľkosti. Hlavným dôvodom v tomto prípade je možnosť intenzívnejšieho ošetrovania a vytvorenia priaznivejších podmienok pre rast týchto náročných drevín. V celej tejto časti škôlky musíme plochu odburiňovať, lebo mladé rastliny sú menej odolné proti burinám. Ostatnú časť škôlky používanie na vysádzanie mladých rastlín a ich pestovanie do trhovej veľkosti.
21. Rozmnožovanie a dopestúvanie listnáčov.
Listnáče rozmnožujeme generatívne, t. j. semenom alebo vegetatívne.
Rozmnožovanie semenom.
Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.
Zber, získavanie a uchovávanie semien.
Plody zberáme z dobre vyvinutých, zdravých materských rastlín. Zberáme postupne v zberovej zrelosti. Niektoré druhy, ktoré klíčia za 1—2 roky po zbere, zberáme pred plnou zrelosťou, aby sme získali semeno klíčivé už v prvom roku. Sú to napr. šípky ruží a malvice skalníka, ktoré zberáme, len čo začnú ružovieť. Plody a semená oberáme trhaním, zdŕhaním, odrezaním, striasaním a sklepávaním na podložené plachty. Ich ďalším spracovaním a úpravou získame osivo vhodné uskladnenia a na sejbu.
Suché plody rozprestrieme do debničiek alebo na papier v suchej, vzdušnej miestnosti (v skleníku) s teplotou 23—30 °C. Plody, ktoré semená vystreľujú (rododendron, azalka) uložíme do vrecúšok podľa kultivarov. Zabránime tým stratám a zmiešaniu semien. Z otvorených plodov semená buď vypadajú, alebo ich vyklepávame, prípadne vylúskame. Získané semená uskladňujeme na suchom a chladnom mieste.
Dužinaté plody kôstkovín a bobule rozmiagame a necháme nakvasiť. Semeno potom oddelíme od kašovitej hmoty premývaním vodou na sitách. K niektorým plodom, napr. dráča, pred premývaním primiešame k nakvaseným bobuliam piesok a trením dreveným tlačidlom oddelíme semeno od dužiny. Väčšie malvice rozdrvíme na drviči, rozdrvenú hmotu dáme do nádoby, do ktorej púšťame vodu. Dužina sa odplavuje, kým klíčivé semená klesajú ku dnu. Získané semená necháme uschnúť a potom ich stratifikujeme alebo vysievame.
Stratifikácia.
Stratifikujeme tie semená, ktoré nemôžu prezimovať v suchom stave (rýchlo strácajú klíčivosť), semená napr. orecha, liesky, pagaštanu, magnólie, okrasných jabloní, jarabiny a i. Ďalej stratifikujeme semená, ktoré klíčia oneskorene, za rok alebo aj neskôr po zbere, napr. drieňa, hamamela, ruží, lipy, hlohu a i. Stratifikácia je priemiešanie semena s pieskom alebo rašelinou. Vlhkú zmes dáme do stratifikačných nádob (črepníkov, debničiek, sudov), alebo stratifikačných jám. Nádoby umiestime na chladnejšom a vlhkejšom mieste (semená nemajú preseknúť ani predčasne vyklíčiť).
Morenie.
Pred sejbou semená moríme proti hubovým a baktériovým chorobám vhodnými moridlami. Semená chránime pred pozérom myší a pred vtákmi tým, že ich obalíme míniom (5—10 g na 1 kg).
Stimulácia.
Na urýchlenie vzchádzania, rastu a tvorby koreňov sa používajú niektoré regulátory rastu (napríklad stimulátor Seed Giberel 88) a vo veľkovýrobe sa používa aj obaľovanie semien zmesou regulátora rastu s fungicídom, insekticídom, spájadlom, živicou a kaolínom. Toto obaľovanie uľahčuje sejbu drobných semien. Obaľované semená sa lepia do papierových pásov, ktoré zaručujú rovnomernú vzdialenosť semien v riadkoch.
Sejba semien.
Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.
Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.
Sejba na záhon v semenisku je pre väčšinu druhov bežná. Na sejbu použijeme ľahšiu, humóznu, dobre odburinenú a spracovanú pôdu. Plochu semeniska rozmeriame na záhony. Pre ručnú sejbu a ošetrovanie pripravíme záhony široké 1,20 m, s 0,30 m širokými cestičkami. Pri mechanizovanom ošetrovaní, prípadne sejbe, šírka záhonu závisí od rozchodu kolies používaného traktora. Semená sejeme do riadkov vzdialených od seba 0,15—0,30 m. Vo veľkom vysievame do riadkov sejačkou, v malom ručne do priečnych rýh, vyznačených značkovačom (značkovacím valcom) s liehobežnými lištami. Po sejbe semená v ryhách zasýpame pieskom.
Po dokončení sejby záhony zatieňujeme až do vyklíčenia semien čečinou alebo tieňovkami, položenými na jednoduchej konštrukcii. Ako ochranu pred vtákmi používame drôtený kryt z hustého pletiva. Semenisko podľa potreby zavlažujeme. Vzídené semenáčiky väčšinou zazelena prepichujeme, hustejšie porasty môžeme vyjednotiť.
22. Vegetatívne rozmnožovanie - priame.
Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy.
Rozmnožovanie odrezkami.
Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.
Drevnatými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme noižom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz.
Odrezky urovnáme po 100 kusoch do zväzkov, ktoré v hornej a v spodnej časti previažeme. Zväzky označené menovkami zakladáme v chladnom mieste (pivnica, jama a pod.) tesne vedľa seba do rašeliny alebo piesku a celkom ich zahrnieme. Vhodné je dať zväzky do vriec z PVC a uskladňovať v chladiarni. Odrezky chránime pred namrznutím a predčasným vypučaním.
Skoro na jar napicháme odrezky do dobre pripraveného' záhona na vzdialenosť 0,04—0,06 m X 0,20—0,30 m tak, aby vrchný púčik bol tesne nad pôdou. Riadky mierne zahrnieme. Počas vegetácie záhony kypríme, odburiňujeme a zalievame. Na jeseň sadence vyberáme, triedime a zakladáme.
Bylinnými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch. Musíme vybrať správne tvrdé letorasty, čo je vecou odbornej skúsenosti. Príliš mäkké odrezky ľahko zahnívajú, kým zrelšie zle zakoreňujú.
Dolnú časť odrezkov upravujeme dvojakým spôsobom. Pri klasickom spôsobe odrežeme odrezok mierne šikmým rezom tesne pod púčikom. Pri novšom spôsobe dlhého dolného rezu odrežeme odrezok nižšie pod kolienkom dlhým kopulačným rezom (asi 2 razy dlhším, ako je hrúbka výhonku). Horný rez urobíme niekoľko mm nad horným púčikom (párom púčikov). Dolný list (pár listov) odrežeme. Ostatné listy ponecháme, väčšie listy niekedy o V3 skrátime. Odrezky režeme aspoň s 2 listami (pármi listov) na dĺžku 40—80 mm i viac. Odrezky ťažšie zakoreňujúcich kultivarov stimulujeme. Zo stimulátorov sa najlepšie osvedčili kyselina a-naftyloctová v 0,05 %, 0,1 % a 0,2 % koncentrácii, /3-indolylmaslová v 0,5 %, 1 %, 2 % a 4 % koncentrácii. Pri výbere nesprávneho stimulátora alebo koncentrácie môžu byť výsledky zakoreňovania podstatne horšie, ako pri nestimulovaných odrezkoch. Odrezky napicháme do debničiek, misiek, do množiarne alebo do teplého pareniska plytko ale pevne.
Napichané odrezky väčšiny druhov prikryjeme polyetylénovými fóliami. Ostatné neprikryté odrezky musíme podľa potreby niekoľkokrát za deň zahmľovať. Odrezky najlepšie zakoreňujú v zmesi sklenárskeho (riečneho) piesku a rašeliny (1:1, 1:2), pri vysokej vzdušnej vlhkosti a pri teplote 18—22 °C. Keď sa začnú odrezky zakoreňovať, začneme vetrať. Zakorenené odrezky — sadence — na jar presádzame na záhony, chúlostivejšie sadence črepníkujeme.
Púčikovými odrezkami niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod.
Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.
Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40—80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom.
Potápanie.
Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.
Pri jednoduchom (obyčajnom) potápaní uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.
Pri lúčovitom potápaní uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihmieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe. Pri hadovitom potápaní dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.
Nakopcovanie (oddelky, odtržky).
Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15—0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadence odhrnieme a oddelíme.
Odkopky a delenie. Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.
23. Očkovanie a vrúbľovanie.
Očkovanie.
Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto.
V škôlkárskej praxi je najrozšírenejšie očkovanie na spiace očko, menej na ibdiace očko a Forkertov spôsob.
Na spiace očko očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde .alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3—4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.
Na bdiace očko očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.
Forkertov spôsob očkovania používame pri zlepšovaní neujatých očiek v čase nedostatku miazgy alebo pri očkovaní ruží v zime.
Vrúbľovanie.
Vrúbľovanie používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muehovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.). Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom.
Vrúbľovanie vonku na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde.
Vrúbľovanie pod sklom používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú. Podľa vegetačného obdobia rozlišujeme vrúbľovanie v zimnom a v letnom období.
V zime na zakorenené podpníky vrúbľujeme napr. javor japonský a dlaňovitolistý, dub, buk, hrab a i. Vopred črepníkované podpníky alebo podpníky v balíčkoch pred vrúblovaním prenesieme do teplého skleníka a po napučaní podpníky vrúbľu jeme. V zime na nezakorenené podpníky (vrúblovanie v ruke) vrúblujeme druhy, pri ktorých iné spôsoby rozmnožovania nie sú efektívne. Na umyté korene (koreňové odrezky) vrúblujeme vlkovec, bignóniu, wisteriu, štedrec, lykovec, ibištek a i., v letných mesiacoch pivonku krovitú. Na drevnaté odrezky vrúblujeme popínavé divé viniče, vinič hroznorodý, niektoré topole, vŕby a i. Na odrezku vyrežeme púčiky. Vrúlblovance umiestime do množiarenskej zmesi pri začiatočnej teplote 12—14 °C. Teplotu postupne zvýšime na 18 °C. Po zrastení vrúbľovance črepní- kujeme a otužujeme. Na jar črepníkové vrúbľovance dávame do hlbokých parenísk a vyväzujeme ku kolíkom.
V lete na zakorenené podpníky vrúblujeme kultivary, ktoré nemôžeme vrúbľovať vonku ani v zime v skleníku (hamamel, magnóliu, niektoré kaliny, rododendrony, azalky a i.). Vrúble režeme krátko pred vrúbľovaním, pričom z vrúbľa odstránime dolné listy. Vrúbľovance musíme zatieňovať a rosiť.
24. Pestovanie okrasných krov
Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).
Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadence zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 — 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadence mierne prihmieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnoj ovania a ochrany.
Podpníky orgovánov v júli až v auguste naočkujeme. Asi za mesiac povolíme úväzky, skontrolujeme, ako sa očká ujali a podľa potreby podpníky preočkujeme. Na druhý rok skoro na jar naočkované podpníky zrežeme nad očkom. Vyrastené ušľachtilé letorasty skrátime za 3. listom, aby sa rozkonárili. Celý podrast odstraňujeme. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.
25. Pestovanie ruží.
Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 ,až 5 mm.
Pestovanie kríčkových ruží.
Jednoročné podpníky (semenáče) skrátené o 1/3 až 1/2 vyškôlkujeme na vzdialenosť 0,15—0,20X 0,80—1,25 m pomocou škôlkárskeho lana alebo strojom tak, aby koreňový kŕčik ostal nad pôdou, a zahrnieme zeminou. Ďalej ich ošetrujeme kyprením, zavlažovaním a prihnoj ujeme liadkom asi týždeň pred očkovaním. V júli až v auguste ich očkujeme na spiaci púčik. Podpníky odhrnieme a očkujeme do časti koreňového kŕčika, očistenej handrou, ušľachtilé druhy (očkuje sa bez dreva) a znova zahrnieme zeminou. Kontrolu, či sa očko ujalo, urobíme po 14 dňoch, neujaté podpníky znova očkujeme na druhej strane. Ostatné podpníky necháme do príchodu mrazov odhrnuté. Na jar očkovance odhrnieme a časť nad ujatým očkom odrežeme. Keď rastlina vypučí, vylámeme vlky (plané výhonky), ušľachtilý výhonok zaštipneme za tretím listom. Cez leto plečkujeme, okopávame (skoro na jar môžeme použiť aj herbicídy), bojujeme proti chorobám a škodcom a na jeseň, po opadaní listov, vyorieme dopestované kry ruží. Tieto kry triedime, balíme po 25 ks a expedujeme.
Pestovanie stromčekovitých ruží.
Vysoké stromčekovité ruže očkujeme na vysoké podpníky, ktoré sme vyškôlkovali na jar na 0,15 — 0,20 X 1 m. Podpníky priviažeme k drôtu natiahnutému nad radmi vo výške asi 0,80 až 1 m. Očkujeme v júli až v auguste vo výške korunky. Na jeden podpník dávame 2 očká striedavo' proti sebe. Pod očkami odstránime obrast. Na jeseň ohneme podpníky do radu a prikryjeme zeminou. Na jar kmieniky odhrnieme, očistíme od jalového obrastú, zrežeme asi 0,10— 0,15 m nad očkom a znovu priviažeme k drôtu; poškodené preočkujeme Forkertovým spôsobom. Po vypučaní ušľachtilé výhonky zaštipneme nad 3. listom, aby sa rozkonárili. Na jeseň ich vyberáme a pripravíme na expedíciu. Stromčekovité ruže môžeme vypestovať aj cez zimu, v skleníku, a to podobne ako v ovocinárstve stromčekovité egreše a ríbezle.
26. Rozmnožovanie a dopestúvanie ihličnanov. Rozmnožovanie semenom.
Ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom. Podobne ako ihličnany rozmnožujeme i niektoré vždyzelené listnáče.
Rozmnožovanie semenom
Semenom rozmnožujeme druhy a výnimočné kultivary, ktoré uchovávajú svoje vlastnosti (napr. Picea pungens).
Plody ihličnanov zberáme skoro po dozretí. Osobitnú pozornosť musíme venovať jedle, lebo jej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo1 rozpadávajú. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Podobne semená jedle, vejmutovky a limby stratifikujeme. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedla, douglaska), prevažne však na jar. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony. Sejba pod sklo je potrebná pri cennejších a chúlostivej ších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi prípravkami. Sejba na záhony v semenisku je bežná pri väčšine druhov. Výsevy musíme dôkladne chrániť proti vtákom. Veľmi dobre sa osvedčila sejba pod fóliové kryty. Jednoročné semenáčiky prepichujeme, viacročné semenáčiky po úprave koreňov škôlkujeme.
27. Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov – priame.
Vegetatívne rozmnožujeme všetky kultivary a niektoré druhy, ktorých semeno sa ťažko získava.
Odrezky. Na rozmnožovanie odrezkami používame dobre vyzreté jednoročné, iba výnimočne 2—3-ročné (pri zakrpatených kultivaroch) konáriky z mladších ihličnanov, lebo konáriky zo starých rastlín zle zakoreňujú. Odrezky upravujeme na dĺžku 0,04 až 0,13 m niekoľkými spôsobmi. Najpoužívanejší spôsob je rozmnožovanie odrezkami so skrátenou pätkou. Bočné konáriky odtrhneme s konárovým krúžkom (tzv. pätkou) a pätku skrátime ostrým nožom o 1/2 až 2/3 kolmým rezom. Rozmnožovanie odrezkami s konárovým krúžkom je podobný spôsob. Bočné konáriky namiesto odtrhnutia odrežeme aj s časťou konárového krúžku. Rozmnožovanie odrezkami bez konárového krúžku s bočným rezom používame hlavne pri tise, pretože získame viac odrezkov. Na spodnej strane odrezku urobíme mierne šikmý rez a na strane odrežeme asi 15 mm dlhý prúžok kôry. Odrezky odoberáme približne v štyroch obdobiach, podľa druhov ihličnanov, a to borievky (okrem borievky obyčajnej) v máji pred pučaním, zakrpatené formy smrekov v júli po vyzretí nových výhonkov, borievky, tuje a cyprušteky v auguste a tisy, cyprušteky a zakrpatené kultivary smrekov a jedlí koncom novembra a začiatkom decembra. Upravené odrezky horšie sa zakoreňujúcich ihličnanov stimulujeme a picháme do utuženého povrchu množiarenskej zmesi.
Picháme ich plytko (10—15 mm hlboko), pevne a dosť husto do poloteplého pareniska (v lete), na množiarenský záhon alebo do' debničiek či misiek. Napichané odrezky rosíme a prikryjeme fóliou z PVC. Vyššia vzdušná vlhkosť a teplota 15—18 °C podporuje dobré zakorenenie. Počas zakoreňovania podľa potreby zahmlujeme. Ak nie sú napichané odrezky prikryté fóliou, zahmlujeme dvakrát denne. Ak sa objaví hniloba, odrezky očistíme a napicháme do novej množiarenskej zeminy. Zakorenené odrezky sadíme do črepníkov, alebo do pareniska, neskoršie na záhradný záhon na 0,15 X 0,30 m. Po dvoch rokoch ich vyškôlkujeme.
28. Vrúbľovanie ihličnanov.
Vrúbľovaním rozmnožujeme niektoré druhy a väčšinu kultivarov smrčkov, jedlí, borovice, douglasky, smrekovcov, cédrov, ďalej všetky ťažko sa zakoreňujúce kultivary cyprušteka nutkanského a tupolistého, borievok, tuje a tisu. Vrúbľujeme v júli až v auguste alebo vo februári až v apríli.
Ako podpníky používame väčšinou semenáče vlastného druhu alebo najodolnejšieho druhu, výnimočne aj botanicky príbuzného rodu, napríklad pre jedle jedľu bielu alebo jedľu srienistú, pre smreky smrek obyčajný, pre borovice s 2—3 ihlicami borovicu lesnú, pre borovice s 5 ihlicami vejmutovfcu, pre cyp- ruštek nutkanský tuju východnú a pre céder smrekovec. Niekoľko mesiacov pred zimným vrúbľovaním zasadíme podpníky hrubé ako ceruzka do hlbokých črepníkov s priemerom 0,07— 0,09 m. Po prekorenení ich asi mesiac pred vrúbľovaním prenesieme do poloteplého skleníka, aby napučali.
Krátko pred vrúbľovaním si narežeme vrúble z dobre vyzretých jednoročných, výnimočne viacročných výhonkov. Vrúble režeme až 70 mm dlhé. Na dolnom konci vrúbľa odstránime nožom ihlice alebo bočné konáriky tak, aby sme kôru nepoškodili.
Všetky ihličnany s neopadavým ihličím vrúbľujeme do boku, opadavé druhy vrúbľujeme kopuláciou lalebo na koziu nôžku. Do boku vrúbľujeme dvoma spôsobmi, jednak do boku na zarážku, jednak najnovším spôsobom do boku za kôru (do rázštepu, do klina). Vrúbľujeme niekoľko desiatok mm nad pôdou. Úväzok je z bavlny alebo PVC pásky. Živicové ihličnany zásadne nezotierame štepárskym voskom.
Dobre zavlažované navrúbľované podpníky umiestime do skleníka alebo do teplého pareniska mierne šikmo tak, aby vrúbeľ bol kolmo. Na črepník okolo kŕčika podpníka až po miesto vrúbľovania dáme vrstvu vlhkého maehorastu. V skleníku, udržujeme stálu teplotu 14—16° C a vzdušnú vlhkosť 80—85 %. Ak nie sú vrúbľovance zakryté fóliou z PVC, podľa potreby ich denne niekoľkokrát zahmlujeme (nezalievame). Zalievame ich opatrne pri preložení. Po zrastení odstránime úväzok a podpník: skrátime o 1/3 až 1/2. Vrúbľovance prenášame do hlbokého pareniska a potom po odstránení zvyškov podpníka v lete alebo až na jar vysadíme na záhony.
Pre letné vrúbľovanie sa podpníky sadia na jar do črepníkov a zapustia sa na záhony, alebo sa vrúblujú podpníky vysadené do voľnej pôdy. Tento spôsob je náročnejší na presnosť a je menej istý, preto sa používa menej.
Pestovanie ihličnanov v škôlke
Na jeseň pôdu v škôlke spracujeme a vyhnojíme kompostom, prípadne aj rašelinou v dávke až 60 t na 1 ha a pôdu hlboko skypríme rotavátorom.
Sadenice upravíme úmerným skrátením koreňov, pričom nadzemnú časť neskracujeme. Pri sadení ihličnanov dodržiavame určitý postup. Najskôr sadíme väčšie sadence do radov škôlky, potom sadíme menšie sadence na zavlažované záhony. Pred sadením korene namáčame do zemitej kaše. Vzdialenosť radov i rastlín v riadkoch určujeme podľa veľkosti rastlín a spôsobu obrábania. Sadíme buď škôlkárskou motykou alebo vysadzovačom.
Počas pestovania ihličnany zalievame, kypríme im pôdu, ničíme burinu, škodcov a pôvodcov chorôb. Chúlostivejšie kultivary pred príchodom väčších mrazov prikrývame smrekovou čečinou. Na jar po odstránení smrekovej prikrývky stlpovité kultivary a vrúbľovance vysokých druhov spravidla vyväzujeme ku kolíkom. Tuje, borievky, cyprušteky, tisy, zakrpatené smreky a iné ihličnany podľa potreby tvarujeme, aby zhustli a mali lepší tvar. Pri tvarovaní súčasne odrežeme všetky suché, polámané alebo1 choré konáre. Po 2—3 rokoch ihličnany presádzame na väčšiu vzdialenosť alebo ich preberáme a expedujeme.
Pestovanie v nádobách (kontejneroch)
Niektoré ihličnany, vždyzelené kry i listnaté cennejšie dreviny môžeme pestovať aj v kontejneroch, t. j. v nádobách rozmanitého obsahu podľa veľkosti pestovanej dreviny. Kontejnery môžu byť guľaté alebo štvorhranné nádoby z tvrdých alebo mäkkých plastov, prípadne aj skladacie vrecá z čiernej fólie. Zemina sa pripravuje s veľkým podielom rašeliny, ďalej ťažšej ornice, piesku a organických hnojív. Veľmi dobre sa osvedčila aj kamenná vlna (Grodan).
Predpestované, dostatočne pevné rastliny (z črepníkov č. 9) vysádzame sadzačkami do väčších nádob. Nádoby postavíme na záhony pokryté čiernou fóliou, na ktorej je vrstva piesku alebo' okruhliakov, hrubých drevených pilín a pod. Počas vegetácie rastliny v nádobách podľa potreby dôkladne zalievame, prihno- jujeme (výhodné je prihnojovanie podmokom) a chránime pred škodcami a pôvodcami chorôb. Pred prezimovaním zrazíme kontejnery tesne k sebe.
Výhody pestovania rastlín v kontejneroch sú jednak v tom, že dopestované dreviny môžeme vysádzať cez celé vegetačné obdobie, jednak v racionalizácii práce, t. j. v lepšom využití mechanizácie (vysadzovacie stroje, zdvižné vozíky, transportéry a pod.) a hlavne v obmedzení časovo náročného a namáhavého vyberania a balenia rastlín.
29.-30. Zber, balenie a expedícia okrasných drevín.
Ihličnany, vždyzelené listnáče a vresoviskové rastliny vyberáme od konca augusta do konca októbra a ostatné kry hneď, keď skončia vegetáciu a začnú zhadzovať listy, až do mrazov. Dreviny vyberáme znova aj po rozmrznutí pôdy až do pučania. Rastliny pestované v kontejneroch predávame celý rok.
So zemitým koreňovým balom vyberáme ihličnany, vždyzelené rastliny, vresoviskové rastliny, niektoré cenné opadavé listnáče (magnólie, niektoré kaliny, laliovník, hamamel a i.) a väčšie sadence zle sa ujímajúcich listnáčov (briez, bukov, dubov, hrabov a i).
Pred vyberaním konáre širších ihličnanov ohneme hore a zviažeme. Rýľom odstránime vrchnú vrstvu zeminy až po prvé jemné korienky. V primeranej vzdialenosti od kmienika čistým, ostrým rýľom postupne niekoľkokrát dookola opatrne odsekneme koreňový bal, a to guľatého tvaru. Potom tento bal na dvakrát vyrýľujeme nadvihnutím, položíme na baliaci materiál, ktorý pevne pritiahneme k balu, okraje hore zviažeme pri kmieniku povrazom. Ako baliaci materiál používame hustú sieťovinu, jutové plachty, látku, fólie a i. Pri vyberaní vresoviskových alebo vždyzelených krov odstránime podľa potreby neprekorenenú vrchnú vrstvu zeminy. Bal v primeranej vzdialenosti obkopeme a podrýľovaním zdvihneme. Dobre prekorenené baly väčšinou nebalíme. Opadavé listnáče vyberáme väčšinou bez zeminy na koreňoch. Pri ručnom vyberaní rýľom menší ker z jednej strany podkopeme a podkopané vyťahujeme. Väčšie kry vyberáme v dvojiciach. Stromčeky vyberáme v trojiciach alebo v štvoriciach. V dostatočnej vzdialenosti strojom obryjeme a vyhĺbime okolo ryhu. Obnažené korene presekávame vo vzdialenosti aspoň 0,30—0,40 m od kmienka. Potom na dno ryhy pod korene zatlačíme rýľ a nadvihnutím stromček zdvihneme. Pritom ďalší pomocník nám ťahá kmienik.
Pri vyberaní väčšieho množstva drevín používame vyorávací pluh. Rady stromčekov vyorávame postupne za sebou, hneď keď máme na predchádzajúcom riadku vybrané stromčeky vytiahnuté a odnesené na bok. Z koreňovej sústavy vybraných stromčekov vytrasieme zeminu.
Po zbere stromčeky triedime a balíme do zväzkov, a to kry väčšinou po 25 a stromčeky po 10. Dbáme, aby korene boli urovnané na sebe. Zväzky previažeme povrazom, a to tesne nad koreňmi a v druhej polovici hornej časti (pod korunkou). Zväzky označíme menovkou. Vybrané rastliny čo najskôr odvážame do baliarne na expedíciu, ukladáme ich do tieňa alebo ich aspoň zatieňujeme a podľa potreby aj vlhčíme vodou až do odoslania. Väčšie množstvo drevín dopravujeme ako voľne naložený tovar v nákladných autách alebo v železničných vagónoch. Na dno dávame vrstvu vlhkej slamy a rastliny pri ukladaní zabezpečíme proti odretiu a zaschnutiu. Výhodná je preprava okrasných drevín v paletách a v kontejneroch. Pri črepníkových rastlinách chránime nádoby pred rozbitím a vysypaním zeminy tým, že ich balíme do drevitej vlny. Po zabalení črepníkov rastliny ukladáme do kartónových škatúľ, balíčkov alebo košov a zasielame. Pri preprave autom črepníkové rastliny staviame do debničiek v niekoľkých vrstvách nad sebou. Menšie rastliny zasielame v škatuliach.
Dreviny bez zemitého balu (prostokoreňové) balíme na baliacich strojoch do rozmanito veľkých balíkov. Rastliny, najmä korene, prekladáme vlhkou drevitou vlnou alebo slamou a povrch prikryjeme fóliou. Menšie zásielky rastlín s koreňovým balom balíme do plochých košov, na dno ktorých rozprestierame vlhkú slamu. Vyššie ihličnany s koreňovým balom umiestime do prostriedku a nižšie na okraj. Konáre širších ihličnanov po umiestení v koši ohneme hore a zviažeme. Koreňové baly v košoch dobre utesníme drevitou vlnou, machorastmi a pod. Horné okraje košov niekoľkokrát stiahneme povrazom krížom alebo páleným drôtom. Do stien koša kolmo zastrčíme štyri prúty, ktoré hore krížmo zviažeme. Medzi zviazané prúty zatlčieme, klin, aby úväzok počas prepravy nepovolil.
Pri expedícii dbáme na to, aby všetky okrasné rastliny boli správne označené dobre pripevnenou, čitateľnou menovkou a aby na jednotlivých zásielkách bola presná odresa. Balíky zasielame poštou alebo inou zásielkovou službou.
31. OPADAVÉ LISTNATÉ KRY
Význam a použitie
Kry sú od pôdy rozkonárené dreviny. V sadovníckych úpravách sa používajú v rovnorodých i zmiešaných skupinách, ale aj jednotlivo (solitérne), ďalej sa z nich utvárajú živé ploty ale aj podrast do skupiny stromov. Okrasné sú tvarom, listom, kvetmi a niektoré aj plodmi. Rozmnožujú sa semenami a tie, ktoré semená neutvárajú, bylinnými i drevnatými odrezkami, delením krov, potápaním a odkopkami. Krížence a kultivary, ktoré sa odlišujú listami, kvetmi alebo plodmi, sa rozmnožujú vrúbľovaním alebo očkovaním na vlastné semenáče, prípadne na príbuzné druhy.
32. Berberis
Berberis L. — dráč; Berberidaceae — dráčovité
Kry majú opadavé listy, tŕne a žlté drevo. Listy sú jednoduché, striedavé. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom, ktoré sejeme na jar do voľnej pôdy. Červemolisté druhy sú konštantné. Používajú sa jednotlivo alebo v skupinách často spolu so skalníkmi. Nízke druhy sú vhodné do skaliek. Ker dobre znáša sucho aj vápenaté pôdy.
Berberis vulgaris L. — dráč obyčajný
Rastie u nás roztrúsené v riedkych hájoch, v suchých vápenatých pôdach. Dorastá do výšky 2—3 m. Tŕne sú trojdielne, listy vajcovité až obrátene vajcovité, osínato pílkovité, až 60 mm dlhé, na jeseň červené. Kvety sú žlté v strapcoch. Plody sú červené podlhovasté bobule. Má pekný červenolistý kultivar Berberis vulgaris 'Atropurpurea'
.
.Berberis thunbergii DC. — dráč Thunbergov
Je hustý, nízky ker, dosahuje 1—1,5 m. Pochádza z Japonska. Tŕne sú jednoduché, listy obráteno vajcovité, eelistvookrajové, dlhé 30 mm, na jeseň červené. Kvety sú jednotlivé, žlté, po 2—5 vo zväzku. Kultivar Berberis thunbergii ’Atropurpurea'
má červené listy aj v lete.
má červené listy aj v lete.33. Chaenomeles
Chaenomeles LINDL. — dulovec; Rosaceae— ružovité
Ostnaté kry dosahujú 1—2 m. Darí sa im na slnku, znášajú aj sucho a sú nenáročné na stanovište. Drevo je svetlohnedé, podobné ako má jabloň planá. Rozmnožuje sa semenom na jeseň, alebo stratififcovaným semenom na jar. Dá sa rozmnožovať aj drevnatými odrezkami (zakoreňujú sa pomaly), odkopkami a potápaním.
Chaenomeles speciosa (SWEET) NAKAI — dulovec
Vzpriameno rastúci ker, vysoký až 2 m. Listy sú podlhovasto vajcovité, ostro pílkovité s polmesiačikovitými prílistkami. Kvety sú červené, v priemere veľké 30—50 mm. Kvitne v marci. Kultivary majú kvety biele aj ružové. Plod je vajcovitá malvica. Používajú sa na vysádzanie k jarným magnóliám, tavoľníkom a okrasným jabloniam. Nízke druhy sú vhodné do skalky a trvalkových záhonov.
Chaenomeles japonica LINDL. — dulovec japonský
Je menší ker, dosahujúci 1 m. Listy má vajcovité, vrúbkato pílkovité, dlhé asi 30 mm. Kvety sú menšie, tehlovočervené; kvitne až v máji. Plody sú guľaté malvice.
34. Cornus
Cornus L. — svíb; Cornaceae — svíbovité
Sú to kry alebo menšie stromy. Niektoré sa u nás vyskytujú voľne, ako podrast v riedkejších porastoch. Drevo je pokryté šupinatou borkou a je veľmi húževnaté. Listy sú protistojné, celistvooikrajové s oblúkovitými žilami. Kvety sú vo vrcholíkooh alebo v hlávkach, štvorpočetné. Plod je kôstkovĺčka najčastejšie červenej farby.
Drieň. Súkvetie drieňa je podložené 4 listeňmi. Rozmnožuje sa semenom zo zrelých plodov, vysieva sa až druhý rok, z nezrelých plodov hneď po zbere.
Cornus mas L. — drieň obyčajný
Rastie u nás divo na okrajoch listnatých lesov a na vápenatých stráňach. Je to ker alebo rozložitý stromček, vysoký až 5 m. Listy sú vajcovité, končisté, na líci aj na rube zelené, protistojné, dlhé až 0,10 m. Kvety sú v hlávkach, žlté; kvitne v marci až apríli. Plody sú podlhovasté jedlé kôstkovičky. Je nenáročný, darí sa mu na slnku aj v polotieni, znáša sucho aj zadymené ovzdušie. Používa sa do riedkych skupín v parkoch, a ako podrast do stromových výsadieb. Uplatňuje sa tiež v tvarovaných živých plotoch. Dobre dopĺňa bršlen, liesku, kalinu aj svíb. Svíby majú listy podobné ako drieň. Kvety sú však biele, v plochých vrcholíkoch, bez listeňov; kvitnú v máji až v júni. Rozmnožujú sa bylinnými i drevnatými odrezkami. Majú farebnú kôru.
Cornus alba L. — svíb biely
Ker je vysoký 2—3 m; konáre majú na jeseň červenú farbu. Listy sú široko vajcovité, protistojné. Kvety sú biele, vo vrcholíkoch. Plody sú podlhovasté modrobiele kôstkovičky. Najlepšie 9 vyfarbenú kôru majú jednoročné konáre, preto ker pravidelne zmladzujeme. Používa sa ako podrast do skupín briez, kde tvorí v zime pekný kontrast.
Cornus stolonifera MICHX.— svíb výbežkatý
2 m vysoký ker, mladé konáre má tmavočervené, listy menšie, vajcovité. Kôstkovičky sú skoro tak dlhé ako široké. Cornus stolonifera ’Flaviramea“ má v zime konáriky krásne žlté (až žltozelené).
Cornus sanguinea L. — svíb krvavý
Je náš domáci ker, ktorý dorastá do výšky 2—4 m. Mladé konáre majú zelenú kôru, na slnečnej strane tmavočervenú. Kôstkovičky sú skoro čierne. Používa sa do prírodné krajinárskych parkov, často ako podrast.
35. Corylus
Corylus L.— lieska; Corylaceae — lieskovité
V severnej miernej zóne rastie 15 druhov liesok. Sú to vyššie kry s výnimkou liesky tureckej, ktorá je stromovitá.
Corylus avellana L. — lieska obyčajná
Tento ker dorastá do výšky 5 m i viac. Nie je náročná na svetlo, ale nehodí sa do zamokrených alebo príliš suchých, chudobných pôd. Listy sú širokovajcovité, pri stopke srdcovité, dvojito pílkovité až laločnaté, chlpaté. Kvitne veľmi skoro, niekedy už v januári. Kvety sú jednopohlavné, tyčinkové sú v previsnutých jahňadách, piestikové kvety sú púčikovité s červenými bliznami. Plod je oriešok v rozstrapkanom obale. Rozmnožuje sa semenom alebo potápaním, kultivary vrúbľovaním, V
sadovníckych úpravách sa vysádza do zmiešaných skupín, na zakrytie nepekných miest a ako podrast pod listnaté stromy.
Corylus maxima MILL. — lieska najväčšia
Veľmi sa podobá lieske obyčajnej, od ktorej sa líši väčšími listami a dlhým rúrkovitým obalom plodov. Rozmnožuje aj sa používa rovnako. Corylus maxima ’Purpurea‘ je najrozšírenejší kultivar liesky s červenými listami.
Cotinus
Cotinus MILL. — škumpa; Anacardiaceae — sumachovité
Tento rod má iba 2 druhy. Jeden rastie v Severnej Amerike a druhý v Európe až Strednej Ázii.
Cotinus coggygria SCOP. — škumpa vlasatá
Je rozšírená v južnej Európe a v teplejších oblastiach strednej Európy. Obľubuje slnko, ináč nie je náročná na stanovište. Je to pomaly rastúci ker vysoký až 3 m. Listy sú striedavé, vajcovité až obrátene vajcovité, celistvookrajové, dlho stopkaté, na jeseň oranžovočervené až červené. Kvety sú päťpočetné, usporiadané do metlín; kvitne v júni až júli. Plody sú malé, na tenkých stopkách; niektoré plody nedozrievajú, ich stopky sa niťovite pretiahnu a sú pokryté červenkastými chlpmi. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom, ktoré sejeme na jar pod sklo. Zakorení sa aj z bylinných odrezkov, ak použijeme stimulátor. Je veľmi pekný ozdobný ker vhodný do skupín aj ako solitér. Má niekoľko červených kultivarov.
36. Cotoneaster
Cotoneaster MED. — skalník; Rosaceae — ružovité
Rastie ako vzpriamený aj políhavý ker. Je rozšírený v Ázii, v Európe a Severnej Amerike. Okrem skalníka celistvookrajového (Cotoneaster integgerina MED.) sa u nás vyskytuje aj skalník čiernoplodý (Cotoneastermelanocarpa LOOD.), a to na južnom Slovensku a južnej Morave; skalník plstnatý (Cotoneaster tomentosa LINDL.) sa vyskytuje v Karpatoch.
Skalníky vyžadujú priepustné, skôr suchšie pôdy. Väčšinou znášajú zadymené ovzdušie. Listy sú striedavé, celistvookrajové, na niektorých druhoch na jeseň červenkasté. Kvety sú ružové, biele, päťpooetné, rastú jednotlivo alebo v chocholíkoeh. Kvitne v máji až júni. Plody sú ozdobné malvice. Rozmnožuje sa stratifikovaným semenom, ktoré sejeme na jar na voľné záhony, alebo potápaním či odrezkami. Používa sa ako solitér aj v skupinách, políhavé druhy sú vhodné do skaliek a na svahy.
Vzpriamene rastúce skainíky
Cotoneaster dielsianus PRITZ. — skalník Dielsov
je široko rozložitýker vysoký až 2 m, konáre má husto chlpaté, previsnuté.
je široko rozložitýker vysoký až 2 m, konáre má husto chlpaté, previsnuté.Cotoneaster multiflorus BGE. — skalník mnohokvetý
je tak isto široko rozložitý ker vysoký až 3 m. Má lesklé červenkasté konáriky. Kvitne bohato, v chodholíkoeh je až 10—20 bielych kvetov, ktoré zapáchajú. Malvice sú červené, veľké ako hrach a je ich vždy veľké množstvo.
je tak isto široko rozložitý ker vysoký až 3 m. Má lesklé červenkasté konáriky. Kvitne bohato, v chodholíkoeh je až 10—20 bielych kvetov, ktoré zapáchajú. Malvice sú červené, veľké ako hrach a je ich vždy veľké množstvo.Poliehavé skalníky
Nepostrádatélné kry pre skalky, kvetinové múriky a strmšie svahy.
Cotoneaster horizontalis Decne — skalník vodorovný
dosahuje až 0,70 m. Konáriky má súbežné, listy sú v dvoch radoch. Kvety sú päťpočetmé, ružové.
dosahuje až 0,70 m. Konáriky má súbežné, listy sú v dvoch radoch. Kvety sú päťpočetmé, ružové.Cotoneaster adpressus Bois. — skalník pritisnutý
je veľmi hustý plazivý ker, nepravidelne rozkonárený, konáre má jemnejšie. Listy sú široko vajcovité, oválne, zvlnené, 15 mm dlhé.
je veľmi hustý plazivý ker, nepravidelne rozkonárený, konáre má jemnejšie. Listy sú široko vajcovité, oválne, zvlnené, 15 mm dlhé.37. Deutzia
Deutzia THUNB. — trojpuk; Saxifragaceae — lomikameňovité
Tento rod má asi 50 druhov. Sú to nízke alebo stredne vysoké kry. Darí sa im vo výživnejšom prostredí. V tuhých zimách namŕza, ale dobre zasa vyrastá. Konáriky sú duté a tenké, kôra zo starších konárov sa pozdĺžne odlupuje. Listy sú protistojné, vajcovité až kopijovité. Kvety sú päťpočetné, zvončekovité, biele, alebo karmínovočervené, ružovkasté, usporiadané do metlín alebo vrcholíkov. Kvitne veľmi bohato. Plody sú tobolky. Rozmnožuje sa bylinnými odrezkami, bujne rastúce aj drevnatými odrezkami. Sadí sa do menších skupín, do blízkosti ciest alebo do zmiešaných skupín. Tento asi 1 m vysoký ker má listy kopijovité, nepravidelne pílkovité. Kvety sú biele. Kvitne v máji až júni. Používa sa aj na rýchlenie.
Deutzia scabra THUNB. — trojpuk drsný
Dorastá do výšky 2 m. Listy sú dlhé ,0,14 m, vajcovité, kopijovité, vrúbkovano zúbkaté, drsné. Kvety sú biele, usporiadané do metlín. Kvitne v júni až júli.
Deutzia x magnifica REHD. — trojpuk skvelý
Tento kríženec dosahuje až 2 m. Listy má kopijovité, drsné, dlhé 0,06—0,12 m. Kvety sú biele, plné, usporiadané do metlín. Kvitne v máji až júni, má veľa plnokvetých aj jednoduchých kultivarov.
Daphne
Daphne L. — lykovec; Thymelaeaceae — vrabcovníkovité
V Európe a v Ázii rastie okolo 50 druhov. Väčšinou sú to nízke až stredne vysoké kry. Niektoré sú aj vždyzelené.
Daphne mezereum L. — lykovec jedovatý
Rastie u nás divo v lesoch, je to opadavý a jedovatý ker. Vyžaduje polotieň a vlhkejšiu pôdu. Sadíme ho aj s koreňovým balom. Najviac je rozšírený v pásme bukových lesov. Konáre sú vzpriamené, hrubé, rastú redšie. Listy sú jednoduché, 30—80 mm dlhé, podlhovasté, kopijovité, sivastej farby. Kvety sú rúrkovité, po 2—3 v zväzkoch, ružovej farby a veľmi voňavé. Kvitne často už vo februári. Plody sú červené jedovaté kôstkovičky. Rozmnožuje sa semenom, ktoré zberáme pred dozretím plodov. V tom prípade vyklíči semeno už na jar. Ak zberáme zrelé plody, semeno klíči — po stratifikácii — až za rok. Používa sa rozptýlené v malých skupinách medzi stromami, kde môže byť spolu s trvalkami, ktoré kvitnú skoro na jar. Vhodný je aj do polotieňa na skalkách a ako predsadzba vždyzelených krov.
38. Euonymus
Euonymus L. — bršlen; Celastraceae — jesencovité
Sú to redšie kry až stromy. Darí sa im vo vlhkejších pôdach a v polotieni. Pestujú sa pre krásne plody. Konáriky sú často štvorhranné, lišty korkové. Listy sú protistojné. Kvety sú drobné, nenápadné, zelenkasté, usporiadené vo vrcholífcoch. Plody sú 4—5 hranné, červené tobolky. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme po zbere; stratifikované semená sejeme na jar na záhradné záhony. Používa sa na okraje porastov stromov.
Euonymus europaeus L. — bršlen európsky
Je redší, 2—4 m vysoký ker, často ho napáda priadzovec bršlenový. Listy sú vajcovité až elipsovité. Plody sú štvorhranné, jasne karmínovočervené tobolky. Používa sa do zmiešaných skupín, vo veľkých parkoch.,
Euonymus latifolius (L.) MILL. — bršlen širokolistý
Ker vysoký 2—4 m, staršie konáre má oblé, púčiky nápadne končisté a dlhé. Listy sú podlhovasté, elipsovité, dlhé až 0,12 m. Na vrchnej istrane stopky je zreteľná rýha. Tobolky sú väčšie, živočervené, väčšinou päťhranné a visia na dlhých a tenkých stopkách. Sadí sa ako solitér, alebo v menších voľných skupinách do trávnikov a do popredia zmiešaných skupín blízo ciest. Vyžaduje polotieň, na slnečnom mieste sa mu nedarí.
39. Forsythia
Forsythia VAHL. — forzítia; Oleaceae — olivovité
Forzítia patrí medzi najkrajšie skorokvitnúce kry. Dobre sa jej darí vo výživných pôdach a v slnečnej polohe. Darí sa jej tiež obstojne v zadymenom prostredí. Má všestranné použitie. Vyniká veľmi pekne najmä pred ihličnanmi a blízko briez.
Forsythia suspensa VAHL. — forzítia previsnutá
Pochádza z Číny. Ker dorastá do 2 m, má dlhé previsnuté konáre. Konáriky sú tenké, žltočierne, s malými výraznými lenticelami; vo vnútri sú konáriky duté. Listy na bujne rastúcich výhonkoch sú trojpočetné, niekde jednoduché, podlhovasté vajcovité, hrotité,, okraje smerom k vrcholu pílkovité. Kvety sú výrazne zlatožl'té. Kvitne v apríli. Rozmnožuje sa drevnatými aj bylinnými odrezkami. Previsajúce konáriky často zakoreňujú, ak sa dotýkajú pôdy. Pre previsnutý vzhľad sa veľmi dobre uplatňujú pri vysadení svahov lalebo nad opornými múrikmi a podobne.
Forsythia x intermedia ZAB. — forzítia prostredná
Dorastá do výšky 2—2,5 m. V porovnaní s predchádzajúcim druhom má hrubšie, kratšie a menej previsnuté konáre. Stržeň konárov je priehradkovaný. Kvitne bohatšie a je cennejší. Rozmnožuje sa rovnako ako predchádzajúci druh.
Hippophae
Hippophae L. — rakytník; Eleagnaceae — hlošinovité
Z dvoch existujúcich druhov sa iba jeden pestuje a sadí sa v sadovníckych úpravách.
Hippophae rhamnoides L. — rakytník rešetliakovitý
Je rozšírený od Európy až po severnú Čínu. Tento dvojdomý ker je vysoký 3—6 m. Je veľmi nenáročný a odolný, žije v symbióze s baktériami, ktoré asimilujú vzdušný dusík. Znáša aj vyšší obsah solí v pôde. Konáre má tŕnisté. Listy sú sivé, čiarkovité, na oboch stranách pokryté striebristými šupinami. Kvety sú nenápadné. Kvitne v apríli pred vypučaním listov. Plody sú okrúhle, tehlovoôervené kôsikovice, ktoré skoro obaľujú konáriky. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme hneď po zbere. Už na 2—3 ročných kroch rozoznáme pohlavie. Samčie rastliny majú púčiky väčšie a sú umiestené hustejšie. Používa sa ako pekný dekoračný ker na obsadenie všetkých, čiže aj neúrodných pôd. Veľmi odnožuje z koreňov, preto sa dobre hodí na spevnenie svahov.
40. Laburnum
Laburnum MED. — štedrec; Fabaceae — bôbovité
Sú väčšie kry až krovité stromy. Sú nenáročné, darí sa im na slnku aj v polotieni a dobre znášajú aj sucho. V silných zimách namŕzajú, ale dobre obnovujú korunu zdola. Jednoročné výhonky sú matnozelené. Plody sú ploché struky. Rozmnožuje sa semenom, ktoré vysievame v máji do voľnej pôdy. Krížence a variety vrúblujeme alebo očkujeme na štedrec ovisnutý.
Laburnum anagyroides MED. — štedrec ovisnutý
Rastie ako väčší ker alebo menší strom, dosahuje výšky 5— 9 m. Listy sú trojpočetné, lístky podlhovasté kopíjovité, dlhé 30—80 mm. Kvety sú zlatožlté, usporiadané v strapci, dlhom až 0,20 m. Kvitne v máji až v júni. Plody sú ploché struky dlhé až 80 mm. Plody, listy aj mladé konáriky sú hod- vábno chlpaté. Je to typický svetlomilný, suchomilný a vápnomilný ker; darí sa mu aj v štrkovitých pôdach. Používa sa do zmiešaných skupín krov, sadí sa na svetlé okraje skupín stromov, na výslnné stráne, terasy a podobne.
Laburnum alpinum BERCHT. et PRESL. — štedrec alpínsky
Dorastá do výšky až 5 m. Listy má väčšie ako predchádzajúci druh. Kvety má svetložlté, usporiadané v hustých previsnutých strapcoch dlhých až 0,30 m. Na rozdiel od predchádzajúceho je holý. Používa sa rovnako ako štedrec ovisnutý.
41. Hamamelis
Hamamelis L. — hamamel; Hamamelidaceae — hamamelovité
Hamamely sú kry alebo menšie stromy. Vyžadujú výživnú pôdu, slnko alebo polotieň. Listy má podobné ako listy liesky obyčajnej, väčšinou sú nesúmerné. Kvety sú v zväzkoch. Lupienky sú 4, veľmi úzke, čiarkovité, žlté. Plody sú tvrdé tobolky s 2 zobáčikmi. Sadovnícky sú veľmi zaujímavé vzhľadom na termín kvitnutia. Kvitnú v zime a skoro na jar. Rozmnožujú sa semenom, ktoré po stratifikácii sejeme až na ďalšiu jar. Jednotlivé druhy vrúbľu jeme v zime pod sklom na semenáč hamamela
viržínskeho, ktorý dopestúvame v črepníkoch. Sadíme ho aj s koreňovým balom. Používajú sa ako soli- téry, alebo v menších skupinách blízko ciest.
Hamamelis japonica SIEB. et ZUCC. — hamamel japonský
Pochádza z horských lesov japonského ostrova Kjúšú. Sú to kry vysoké až 2,5 m. Vyžadujú chránené stanovište. Kvety sú sýtožlté, kalich je vnútri purpurový. Má celý rad farebných variet a kultivarov.
Hamamelis mollis OLIV. — hamamel mäkký
Pochádza z Číny. Dorastá do výšky až 5 m. Listy sú až 0,15 m dlhé, širokoelipsovité až okrúhle. Kvitne od januára do marca. Kvety sú zlatožlté, voňavé. Lupienky sú širšie a rovné. V sadovníckych úpravách sa uplatňuje ako solitér. Z hamamelov je najmenej náročný a najkrajší.
Hamamelis virginiana L. — hamamel viržínsky
Pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ ho doviezli do Európy pred 200 rokmi. Vzrastom aj vzhľadom sa podobá lieske. Kvety sú svetložlté, kalich vnútri je žltohnedý. Kvitne súčasne s opadávaním listov alebo krátko po ňom.
42. Hydrangea
Hydrangea L. — hortenzia; Saxifragaceae — lomikameňovité
Tieto kry rastú na slnku aj v polotieni, vyžadujú výživnú, kyprú a priepustnú pôdu a dostatok vlahy, najmä v čase kvitnutia. Rozmnožujú sa bylinnými odrezkami v lete, odnožujúce druhy aj odnožmi. Používa sa do rovnorodých skupín, ale aj ako solitér.
Hydrangea arborescens L. — hortenzia stromčekovitá
Pochádza zo Severnej Ameriky. Je to hustý ker vysoký 1— 1,5 m. Listy sú vajcovité až široko vajcovité, dlhé 0,06—0,20 m, pílkovité, na rube lysé. Kvety sú v chocholíkoch; kvitne v júni až auguste. Pôvodný druh sa nepoužíva, pestujú sa iba kultivary.
Hydrangae arborescens ’Grandiflora‘
má kvety jalové, zo začiatku zelenkasté, neskôr biele, v guľovitých, pologuľovitých chocholíkoch širokých až 0,20 m. Je krásna a dlho kvitne.
má kvety jalové, zo začiatku zelenkasté, neskôr biele, v guľovitých, pologuľovitých chocholíkoch širokých až 0,20 m. Je krásna a dlho kvitne.Kerria
Kerria DC. — kerria; Rosaceae — ružovité
Tento rod má iba jeden druh.
Kerria japonica DC. — kerria japonská
Kerria je 1—2 m vysoký ker, pochádza z Číny. Darí sa jej v dobrej, dostatočne vlhkej záhradnej pôde, ináč jej usychajú konáre. Vyžaduje slnečnú až polotienistú polohu. Konáre majú zelenú kôru, sú sklonené. Listy sú striedavé, vajcovito, kopijovité, dvakrát ostro pílkovité, dlhé 0,10 m, majú výraznú žilnatinu. Kvety sú päťpočetné, sýtožlté; kvitne od mája až do leta. Rozmnožuje sa bylinnými aj drevnatými odrezkami a odkopkami. Má všestranné použitie. V čase kvitnutia je veľmi dekoratívna. Sadíme ju áko solitér alebo v menších skupinách, aj spolu s trvalkami, prípadne na voľne rastúce živé ploty.
Kerria japonica ’Pleniflora'
je plnokvetá, veľmi hodnotná, nekvitne však tak dlho ako kerria japonská.
je plnokvetá, veľmi hodnotná, nekvitne však tak dlho ako kerria japonská.43. Philadelphus
Philadelphus L. — pajazmín; Saxifragaceae — lomikameňovité
Pajazmíny sú rozmanito vysoké kry, ktoré nemajú zvláštne nároky na pôdu. Vyžadujú slnečnú až polotienistú polohu. Konáre majú svetlohnedé, s veľkým stržňom. Listy sú protistojné, väčšinou zúbkaté. Kvety sú biele, príjemne voňavé, rastú jednotlivo alebo v strapcoch, niekedy vo vrcholíkoch. Kvitne najčastejšie v júni. Plod je tobolka. Rozmnožujú sa najčastejšie drevnatými aj bylinnými odrezkami, semenom isa nerozmnožujú. Majú všestranné použitie; pajazmín je jedným z najcennejších základných krov pre sadovnícke úpravy. Patria k najkrajším kvitnúcim krom.
Philadelphus coronarius L. — pajazmín vencový
Divo rastie vo voľnej prírode od Talianska až po Kaukaz. Tento vzpriamene rastúci ker dorastá do výšky až 3 m. Listy sú až 90 mm dlhé, vajcovité, často k vrcholu aj k báze hrotité. Kvety sú v strapcoch po 5—9. Kvitne v máji až júni. Kvety veľmi voňajú. V sadovníckych úpravách sa uplatňujú aj niektoré kultivary odlišné od pôvodného druhu, najmä farebné a veľkokveté.
Philadelphus x cymosus REHD. — pajazmín vrcholíkový
Je to stredne veľký ker. Kvety má čistobiele, veľké, rastú sčasti jednotlivo, sčasti v hustých vrcholíkoch, väčšinou po 5. Má veľa nepatrne odlišných kultivarov.
Philadelphus x lemoinei LEMOINE — pajazmín Lemoineho
Je to hustý, nižší ker s malými lístkami. Kvety rastú často jednotlivo, najviac po troch, sú biele. Sadovnícky sa uplatnia jeho kultivary, medzi ktorými je niekoľko s plnými kvetmi.
Philadelphus x virginalis REHD. — pajazmín panenský
Dorastá do výšky až 3 m. Kvety má väčšinou poloplné, vo väčších strapcoch, čistobiele. Podobne aj pri tomto kríženci sa viac uplatňujú jeho kultivary.
Ligustrum
Ligustrum L. — vtáčí zob; Oleaceae — olivovité
Veľmi hustý ker, ktorý dobre 'znáša rez. Niektoré druhy sú vždyzelené. Na pôdu je nenáročný, darí sa mu na slnku aj v polotieni. Konáre rastú vzpriameno a vidlicovite sa rozkonárujú. Rozmnožuje sa drevnatými aj bylinnými odrezkami a semenom. Používa sa do strihaných živých plotov alebo do zmiešaných skupín.
Ligustrum vulgare L. — vtáčí zob obyčajný
V našich podmienkach rastie divo v lesoch a na krovitých stráňach. Dorastá do výšky 3 m, listy má vajcovito kopij ovité, dlhé 60 mm. Kvety sú v 80 mm dlhých strapcoch, biele. Kvitne v júni až júli. Plody sú čierne bobule. Je nenáročný.
Ligustrum vulgare ’Atrovirens‘
má sýtozelené listy, ktoré vydržia často .až do jari. Je veľmi vhodný na tvarované živé ploty.
má sýtozelené listy, ktoré vydržia často .až do jari. Je veľmi vhodný na tvarované živé ploty.Ligustrum vulgare ’Lodense“
je nízky, dosahuje 0,50 m, hustý ker, ktorý má úzko elipsovité listy, ktoré vydržia dlho na kre. Je vhodný na nízke živé ploty.
je nízky, dosahuje 0,50 m, hustý ker, ktorý má úzko elipsovité listy, ktoré vydržia dlho na kre. Je vhodný na nízke živé ploty.44. Lonicera
Lonicera L. — zemolez; Loniceraceae — zemolezovité
Tento rod obsahuje mnoho druhov rozšírených v miernom pásme severnej pologule. Niektoré druhy sú vždyzelené a popínavé. Na pôdu nie sú náročné, znášajú aj suché piesočnaté pôdy a polotieň. Listy sú protistojné, celistvookrajové. Kvety sú po dvoch v pazuchách listov, koruna je rúrkovitá, najčastejšie dvojpyskovitá. Plody sú guľaté, väčšinou červené bobule. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme hneď po zbere, alebo bylinnými či drevnatými odrezkami. Majú všestranné použitie, často sa vysádzajú na okraje stromových porastov, na svahy a podobne.
Lonicera xylosteum L. — zemolez obyčajný
Je náš domáci druh; dorastá do výšky 3 m; listy má široko vajcovité; kvety sú žltobiele. Kvitne v máji až júni. Plody sú tmavočervené bobule. Je vhodný ako krycí ker.
Lonicera tatarica L. — zemolez tatársky
Dorastá do výšky až 3—4 m. Je u nás najviac rozšírený druh. Listy má vajcovito kopijovité, pri stopke niekedy srdcovité. Kvitne v máji až júni, kvety sú ružové .alebo biele. Bobule má svetločervené.
Lonicera maackii MAXIM. — zemolez Maackov
Dorastá do výšky až 5 m. Listy má vajcovité až elipsovité, dlhé 80 mm. Kvety sú biele, neskôr žltkasté, voňavé. Bobule tmavočervené. Kvitne v júni.
45. Paeonia
Paeonia L. — pivonka; Paeoniaceae — pivonkovité
Pivonky sú väčšinou trvalky, iba niekoľko druhov môžeme zaradiť medzi kry.
Paeonia suffruticosa ANDR. — pivonka polokrovitá
Tento ker dosahuje až 1,5 m. Pochádza z Číny, vyžaduje slnko, výživnú pôdu a dostatok vlahy. Na zimu ju prikrývame, na jar odrežeme suché konáriky. Konáre má pevné, s veľkým stržňom. Listy sú dvakrát trojpočetné, dlhé 0,15—0,20 m. Kvety sú široké 0,10—0,30 m, jednoduché aj plné, biele, ružové a červené. Kvitne v máji až júni. Niektoré variety sa rozmnožujú semenom. Plnokveté sa rozmnožujú vrúblovaním na koreň Paeonia albiflora (na jar alebo neskoro v lete). Pivonky sa sadia ako solitéry, používajú sa do kvetinových záhonov alebo do rovnorodých skupín. Sú okrasné listami aj kvetmi.
Potentilla
Potentilla L. — nátržník; Rosaceae - ružovité
Tento rod má viac ako 300 druhov, z ktorých iba niekoľko patrí do drevín.
Potentilla fruticosa L. — nátržník krovitý
Jemné, husté kríčky dorastajúce do výšky až 1—1,5 m. Vyžadujú slnečnú polohu a priepustnú pôdu. Konáre sú jemné, majú veľký stržeň. Listy sú striedavé, nepárnoperovité, majú krátke stopky. Kvety sú žlté, kvitne v máji až auguste. Plody sú nažky. Rozmnožuje sa bylinnými odrezkami a semenom, ktoré sa seje pod sklo. Používa sa do skalky, kvetinových záhonov a na obruby. Je veľmi premenlivý a má veľa kultivarov.
46. Rhododendron – azalky
Rhododendron L. — azalka, rododendron; Ericaceae — vresovcovité
V parkoch a v záhradách pestované rododendrony s opadavými listami sa nazývajú zaužívaným názvom azalky. Vyžadujú podobné stanovište a podmienky ako vždyzelené. Darí sa im na slnku aj v polotieni. Sú o niečo menej náročné a ľahšie sa prispôsobujú rozmanitým stanovištným podmienkam. Rastú na kyslých piesočnatých pôdach s menším obsahom humusu. Rozmnožujú sa sejbou semena pod sklo, krížence sa vrúbľujú na semenáče. Sú veľmi ozdobné bohatými súkvetiami. Používajú sa v malých sadovníckych úpravách jednotlivo, vo väčších úpravách v rovnorodých skupinách. Veľmi pekne vynikajú pred ihličnanmi a v trvalkových záhonoch.
Rhododendron japonicum SURING. — rododendron japonský
Ker dorastajúci až 1,5 m, má tenké, vzpriamené a plstnaté konáre. Listy majú dlhšie holé stopky, dlhé 10 až 15 mm, sú kopijovité. Kvety sú široko zvončekovité, lososovej až oranžovej farby s tmavšími veľkými škvrnami a krátkymi tyčinkami. Kvety nevoňajú. Kvitne v polovici mája.
Rhododendron luteurn SWEET — rododendron žltý
Domáci je vo východnej Európe a na Kaukaze. Ker dorastá až do 2,5 m výšky, rastie vzpriameno. Mladé výhonky sú plstnaté. Podobne aj listy sú chlpaté a majú krátke stopky (5 mm). Kvitne koncom mája a v júni; kvety sú žlté, majú dlhšiu rúrku a príjemne voňajú. Tyčinky sú dlhšie ako koruna. Je materskou rastlinou najdôležitejšej skupiny tzv. „Gentských azaliek“, ktoré majú množstvo kvetov v rozmanitých farebných odtieňoch žltej a červenej. Krížením plnokvetých gentských azaliek a Rhododendron japonicum vznikla skupina „Rustica“ s plnokvetými kultivarmi.
47. Rhus
Rhus L. — sumách; Anacardiaceae — sumachovité
Mohutné kry alebo stromy obsahujú mliečnu šťavu. Obľubujú slnko a priepustné pôdy. Drevo je pevné, často husto chlpaté, kôra rozbrázdená. Listy sú striedavé, nepárnoperovité alebo trojpočetné. Sumách je dvojdomý alebo polygamický. Kvety sú v pazušných alebo vo vrcholových metlinách. Plody sú suché, drobné kôstkovice. Rozmnožuje sa koreňovými odrezkami alebo odkopkami, pôvodné druhy aj semenom.
Rhus typhina L. — sumách pálkový
U nás sa pestuje veľmi často. Pochádza zo Severnej Ameriky. Je to veľký vidlicovite rozkonárený ker alebo strom vysoký 5—8 m. Jednoročné drevo je červenohnedé, pevné, zvlnené. Rýchle rastie, odnožuje a splaňuje. Listy sú nepárnoperovité, lístky kopijovité, dlhé až 0,12 m, ostro pílkovité, na jeseň šarlátovočervené. Kvety sú zelenkasté, v koncových, vzpriamených šúľkovitých metlinách. Kvitne v júni až júli. Kôstkovice sú tmavočervené. Používame ich do skupín i solitéme, sú veľmi malebné.
Ribes
Ribes L. — ríbezľa; Saxifragaceae — lomikameňovité
Ríbezle sú ostnaté alebo bezostné kry. Listy majú striedavé, dlaňovitolaločnaté. Väčšinou sú nenáročné. Kvety sú usporiadané v strapcoch. Kalich je korunovite zafarbený. Lupienky sú menšie, často zakrpatené. Plody sú rozmanito zafarbené bobule. Rozmnožujú sa odrezkami.
Ribes alpinum L. — ríbezľa alpská
Pochádza z Európy, rastie roztrúsené v lesoch. Je to hustý, 1 až 1,5 m vysoký ker. Listy sú dlhé 30—50 mm, väčšinou troj až päťlaločnaté. Kvety sú žltozelené, usporiadané v strapcoch, ktoré rastú vzpriameno. Kvitne v apríli. Používa sa ako podrast do tieňa, do skupín, živých plotov, skaliek a podobne.
Ribes aureum PURSH. — ríbezľa zlatá
Dorastá do výšky 2 m. Jej domovom je Severná Amerika. Je nenáročná, znáša slnko i polotieň. Listy sú široké až 0,06 m, trojlaločnaté, veľmi zúbkaté, svetlozelené, na jeseň červené. Kvety sú sýtožlté, voňavé, v strapcoch. Kvitne v apríli a v máji. Bobule sú tmavé, jedlé. Používa sa roztrúsené do zmiešaných skupín v parkoch alebo do voľne rastúcich živých plotov.
Ribes saguineum PURSH. — ríbezľa krvavá
Je to až 2 m vysoký ker pôvodom z Kalifornie. Vyžaduje výživné pôdy. Drevo je viac hnedočervené, konáre sú chlpaté. Listy sú široké až 90 mm, plytko a tupo trojlaločnaté až päťlaločnaté, pílkovité. Kvety sú ružovočervené, najprv vo vzpriamených, neskôr v previsnutých strapcoch. Kvitne v apríli až máji. Plody sú čierne, svetlo oinovatené bobule. Používa sa ako solitér, do menších rovnorodých skupín a do popredia zmiešaných skupín. Niekedy namŕza.
48. Rosa
Rosa L. — ruža; Rosaceae — ružovité
Ruže sú kry so striedavými, nepámoperovitými listami a s výraznými prílistkami. Kvety sú päťpočetné, rastú jednotlivo alebo v chocholíkoch. Plody sú šípky, v ktorých sú nažky. Tento rod je veľmi rozsiahly, má veľký počet druhov. U nás divo rastie asi 15 druhov ruží. Pre záhradnícke účely rozdeľujeme jednotlivé druhy takto:
1. záhonové ruže: a) čajohybridy, b) polyantky, c) polyanthybridy, d) floribundky, e) grandiflórky;
2. popínavé ruže,
3. sadové - parkové ruže: a) botanické, b) záhradné pestované formy, c) všetky ostatné hybridy.
Stručný opis jednotlivých skupín záhonových ruží:
Čajohybridy majú veľké kvety ušľachtilých tvarov, najmä puky. Na jednoročných výhonkoch býva 1—2—5 veľkých kvetov. Používajú sa na rezanie do kytíc, vysádzajú sa do skupín. Čajdhýbridy majú veľké množstvo kultivarov (napr. ’Baccara‘, ’Wiener charme“ a i.). Polyantky sú mnohokveté, ale drobno kvitnúce ruže. Kvitnú veľmi dobre z bazálnych výhonkov, preto sa môžu rezať veľmi hlboko. Kultivary sú napr. ’Orleans nose“, ’Kreutzer’ a i.Polyanthybridy je skupina ruží, ktorá má väčšie kvety ako polyantky, ale ináč si zachovali znaky polyantiek. Kvitnú bohato a dlho. Z kultivarov tsú známe napr.: ’AíLakť, ’Concerto“ a i.Floribundky vznikli krížením polyanthybridov s čajohybridmi; sú to menšie oajohybridy, kvety sú v chocholíkoch a nevoňajú. Známe sú kultivary: ’Dr. Faulsť, ’GoM Márie“, ’Spartan“ a i.Grandiflórky sú najnovšie a najmodernejšie krížence ruží. Sú blízke čajohybridom, ale vitálnejšie. Sú to krížence medzi floribundkami a čajohybridmi. Z kultivarov sú to napr.: ’Diamanť, ’Garden Party“, ’Queen of Bermuda“ a i.
Sadové - parkové ruže sú všetky ostatné druhy a kultivary ruží, ktoré vysádzame do trávnikov, parkov, sadovníckych úprav, okrem ruží záhonových a popínavých.
Rosa rugosa THUNB. — ruža vráskavá
. Pochádza z Číny a Kórey. Je to až 2 m vysoký, husto listnatý ker. Kvety sú veľké, tmavoružové. Má veľa červených, bielych, jednoduchých aj plnokvetých kultivarov.
. Pochádza z Číny a Kórey. Je to až 2 m vysoký, husto listnatý ker. Kvety sú veľké, tmavoružové. Má veľa červených, bielych, jednoduchých aj plnokvetých kultivarov.Rosa hugonis HEMSL. — ruža Hugova
. Pochádza z Číny. Je 2 až 2,5 m vysoká. Kvety má jasnožlté, jednoduché.
. Pochádza z Číny. Je 2 až 2,5 m vysoká. Kvety má jasnožlté, jednoduché.Rosa multiflora THUNB. — ruža mnohokvetá
. Je až 3 m vysoká, kvety má biele, v bohatých chocholíkoch.
. Je až 3 m vysoká, kvety má biele, v bohatých chocholíkoch.Rosa centifolia L. — ružastolistá
. Má veľmi plné, intenzívne voňavé väčšie kvety. Dorastá do výšky 1—2 m.
. Má veľmi plné, intenzívne voňavé väčšie kvety. Dorastá do výšky 1—2 m.Rosa foetida HERZN. — ruža žltá
. Ker dorastá do výšky 3 m. Má sytožlté kvety nepríjemnej vône.
. Ker dorastá do výšky 3 m. Má sytožlté kvety nepríjemnej vône.49. Sambucus
Sambucus L. — baza čierna; Loniceraceae - zemolezovité
Sambucus nigra L. — baza čierna
Je náš domáci ker vysoký až 8 m. Patrí k najmenej náročným krom na pôdu a stanovištné podmienky. Rastie aj na zbúraniskách. Darí sa jej v horských polohách v nadmorskej výške do 1200 m. Drevo má tvrdé, s veľkým stržňom a s hlboko rozbrázdenou kôrou. Listy sú protistojné, nepámoperovité, s 5 elipsovitými, ostro pílkovitými lístkami. Kvety sú vo veľkých, žltobielych, päťramenných, plochých vrcholíkoeh. Kvitne v máji až júni. Kvety sa zbierajú ako liečivo. Plody sú čierne, lesklé bobule, ktoré sa spracúvajú v konzerváreniskom priemysle. Vysádza sa do veľkých sadovníckych úprav na okraje porastov, ako podrast a krycia drevina, a to väčšinou v skupinách. Uplatní sa najmä v nepriaznivých klimatických podmienkach. Pestré kultúry sú vhodné do skupín a môžu sa sadiť aj samostatne. Samovoľne sa rozširuje ako burinná drevina.
Sambucus racemosa L. — baza červená
Rastie v Európe a v Západnej Ázii. Dorastá do1 výšky 4 m. Listy má zložené z 5 až 7 pílkovitých, kopijovitých lístkov, ktoré sú 40 až 80 mm dlhé. Kvety sú v hustých metlinách, dlhých 80 mm, sú žltobiele. Plody sú šarlátovočervené, dozrievajú v auguste.
Symphoricarpos
Symphoricarpos DUHAM. — imelovník; Loniceraceae — zemolezovité
Nízke kry s protistojnými listami usporiadanými v dvoch radoch. Pochádzajú zo Severnej Ameriky a z Číny. Kvety sú drobné, zvončekovité, rúrkovité, štvorpočetné až päťdielne, ružovkasté. Kvitne v júni až v auguste. Plody sú ozdobné, biele alebo ružové bobule. Rozmnožujú sa drevnatými aj bylinnými odrezkami a odkopkami.
Symphoricarpos albus S. F. BLAKE — imelovník biely
Pochádza zo Severnej Ameriky. V sadovníckych úpravách sa vysádza väčšinou len jeho forma.
Symphoricarpos albus var. laevigatus S. F. BLAKE — imelovník biely
hladký je ker, ktorý dorastá do výšky 1—1,5 m. Listy sú vajcovité až široko vajcovité, na rodiacich konárikoch celistvookrajové, na mladých výhonkoch laločnaté. Kvety sú ružovkasté, nenápadné, vo vrcholových strapcoch. Kvitne v júni až auguste. Plody sú guľaté, biele ozdobné bobule, ktoré na kroch vydržia dlho do zimy. Používa sa ako podrast, na obruby a do voľne rastúcich živých plotov. Rozmnožuje sa bylinnými a drevnatými odrezkami.
Symphoricarpos orbiculatus MOENCH. — imelovník okrúhly
Je to menší a hustejší ker. Plody sú drobné, červené. Používa sa podobne ako imelovník biely.
50. Spiraea
Spiraea L. — tavoľník; Rosaceae — ružovité
Tavoľníky sú nízke až stredne vysoké, jemne rozkonárené kry. Darí sa im na slnku aj v polotieni, vyžadujú výživnú pôdu. Listy sú striedavé. Kvety sú biele, ružové, červené, usporiadané v okolíkoeh, prípadne v metlinách. Plod je tobolka. Rozmnožuje sa bylinnými a drevnatými odrezkami.
Tavoľníky kvitnúce na jar:
Tavoľníky tejto skupiny sú nepostrádateľné a všeobecne upotrebiteľné kry. Presvetľovať ich neodporúčame, pretože ľahko sa poruší ich habitus. Rez obmedzujeme iba na zmladenie starších nevzhľadných krov.
Spirea x arguta ZAB. — tavoľník význačný
Stredne vysoký ker, dorastá do 2 m. Má jemné konáre. Listy sú 20—40 mm dlhé, pri vrchole čepele pílkovité. Kvety sú biele, vždy po niekoľko v okolíku. Kvitne v apríli.
Spirea x vanhouttei ZAB. — tavoľník van Houtteho
Dorastá do výšky 1,5—2 m. Konáriky má previsnuté, kôru hnedú. Listy sú kosoštvorcové až vajcovité, 20—50 mm dlhé, plytko trojlaločnaté, v hornej polovici pílkovité. Na jeseň sa zafarbujú do oranžová až červená. Kvety sú biele v mnohokvetých okolíkoch. Kvitne v máji. Je najbohatšie listnatý a má najviac kvetov z celej tejto skupiny tavoľníkov. Dobre sa uplatňuje ako predsadba orgovánov.
Tavoľniky kvitnúce v lete (od júna do augusta):
Kvety majú ružové, červené alebo biele. V sadovníckych úpravách vysádzame najmä červeno kvitnúce kry.
Spirea x bumalda BURVTENICH. — tavoľník nízky
Dorastá do výšky 1 m. Listy má vajcovité kopijovité až kopijovité, dvakrát pílkovité. Kvety sú v chocholíku. Kvitne v júli až v auguste.
Spirea bumalda ’Anthony Waterer‘
má kvety tmavokarmínové. Niektoré listy sú zôasti alebo úplne biele až žlté. Dorastá do výšky až 0,60—0,80 m.
má kvety tmavokarmínové. Niektoré listy sú zôasti alebo úplne biele až žlté. Dorastá do výšky až 0,60—0,80 m.Spirea x bumalda ’Půhoniciana'
je o niečo vyšší kultivar než predchádzajúci. Kvitne ružovo.
je o niečo vyšší kultivar než predchádzajúci. Kvitne ružovo.Spirea douglasii HOOK. — tavoľník Douglasov
Tento odnožujúci ker je vysoký asi 2 m; pochádza zo Severnej Ameriky. Listy má dlho elipsovité, na rube belavo plstnaté, dlhé až 0,10 m, na vrchole tupé. Kvety :sú ružovočervené, úzke metliny sú dlhé 0,10—0,20 m. Kvitne v júli až v auguste.
51. Syringa
Syringa L. — orgován; Oleaceae — olivovité
Orgovány sú väčšie kry až menšie stromy, nenáročné na pôdu. Listy sú protistojné, celistvookrajové. Kvety sú rúrkovité, štvorcípe, väčšinou voňavé, usporiadané v metlinách. Plod je tobolka. Rozmnožujú sa semenom a odkopkami; niektoré druhy sa očkujú. Orgován čínsky a perzský sa rozmnožujú odrezkami. Orgován patrí medzi najcennejšie a všestranne použiteľné dreviny. Najhodnotnejšie druhy sú orgován obyčajný a čínsky.
Syringa vulgaris L. — orgován obyčajný
U nás udomácnený ker pochádza z južnej Európy. Veľmi odnožuje. Kry sú vysoké až 5 m. Listy sú srdcoví to celistvookrajové, protistojné; kvety sú ľaliovité, voňavé; kvitne v máji. Používa sa často spolu so štedrecom, weigeliou, pajazmínom a tavoľníkom. Má veľa jednoduchých aj plnokvetých kultivarov odlišných farieb.
Syringa x chinensis WILLD. — orgován čínsky
Je to kríženec orgována obyčajného a perzského. Dorastá do výšky 4—5 m. Listy má vajcovito kopijovité, dlhé 40—80 mm. Kvety sú lilavé, fialové, slabo voňavé, v metlinách. Kvitne v druhej polovici mája. Skoro vôbec neodnožuje. Pre krásny vzhľad a bohatstvo kvetov sa v sadovníckych úpravách veľmi cení. Uplatňuje sa najmä ako solitér.
Viburnum
Viburnum L. — kalina; Loniceraceae — zemolezovité
Kaliny sú stredne vysoké kry mierneho severného pásma. Listy sú protistojné, 'kvety rúrkovité, päťcípe, väčšinou vo vrcholíkoch alebo v metlinách. Plod je kôstkovička. Semenom rozmnožujeme siripútfcu a kalinu obyčajnú. Semeno preležiava, preto ho str atifiku jeme celý rok. Bylinnými odrezkami rozmnožujeme kalinu japonskú a kalinu voňavú. Kalinu Carlesiovu vrúblujeme pod sklom na semenáč siripútky.
Viburnum lantana L. — kalina siripútka
Je to náš domáci druh, ktorý rastie roztrúsené v lesoch a krovinatých stráňach teplejších a suchších oblastí. Rastie do výšky 3 m. Konáre sú hrubé, sivo chlpaté, 'listy sú vajcovité až elipsovité, drobné, ostropílkovité, jemne vráskaté, chlpaté. Kvety sú belavé, kvitne v máji až júni. Plody zo začiatku sú červené, neskôr sčernejú. Používa sa do väčších sadovníckych úprav na okraje stromových porastov.
Viburnum opulus L. — kalina obyčajná
Listy má ítrojlaločnaté až päťlaločnaté. Kvety sú biele usporiadané v chocholíkočh; na okraji sú rodivé.
Viburnum opulus ’Roseum'
má všetky kvety sterilné, súkvetie je guľaté, biele alebo ružovkasté.
má všetky kvety sterilné, súkvetie je guľaté, biele alebo ružovkasté.Viburnum carlesii HEMSL. — kalina Carlesiova
Je to ker, ktorý dorastá do výšky 2 m. Pochádza z Kórey, vyžaduje výživné pôdy, znáša prechodné sucho. Mladšie konáriky má husto chlpaté. Listy sú široko elipsovité, skoro okrúhle, nepravidelné, zúfokaté, na jeseň červené. Súkvetie je pologuľovité, sterilné, puky sú ružové, potom (biele, klinčekom voňajúce. Kvitne v apríli až máji. Sadíme ju ako solitér blízko ciest a voľných skupín.
52. Staphylea
Staphylea L. — klokoč; Staphyleaceae — klokočovité
Tieto vysoké kry pochádzajú z mierneho pásma severnej pologule. Sú nenáročné, znášajú aj polotieň.
Staphylea pinnata L. — klokoč perovitý
Dorastá až do 5 m. Vo voľnej prírode rastie aj u nás, a to na Morave a na Slovensku. Kôra je pozdĺžne pretrhovane bielo pruhovaná. Listy sú protistojné, nepámoperovité, s vajcovitými listami. Kvety sú biele, ružovkasté, zvončekovité, v malých previsnutých strapcoch. Kvitne v máji až v júni. Plody sú veľké, nafúknuté, blanité tobolky. Používa sa všestranne. Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme na jar do voľnej pôdy.
Tamarix
Tamarix L. — tamariška; Tamaricaceae — tamariškovité
Tamarišky sú rozložité kry, často s previsnutými konármi. Na mladých výhonkoch vyrastajú kratšie, konáriky so šupinovitými až ihlicovitými drobnými listami. Tieto jemné konáriky na jeseň opadávajú. Kvety sú drobné, stvor až päťpočetné, ružové, usporiadané v strapcoch alebo v metlinách. Plod je drobná tobolka. Rozmnožujú sa drevnatými odrezkami. Používajú sa ako solitéry, prípadne sa vysádzajú do menších skupín do živých plotov.
Tamarix gallica L. — tamariška galská
Ker až strom dorastajú do výšky 10 m. Kvety sú drobné, svetloružové, v krásnych strapcoch. Kvitne od júna do septembra.
Tamarix parviflora DC. — tamariška drobnokvetá
Rastie vo východnom Stredomorí. Dorastá do výšky až 5 m. Kvitne v máji. Kvety sú svetloružové, v strapcoch dlhých 40 mm. Darí sa jej aj na veľmi piesočnatých pôdach.
Tamarix x pentandra PAUL. — tamariška päťtyčinková
Pochádza z Malej Ázie. Dosahuje výšku 4 m. Kvitne v júli a auguste. Jasnoružové kvety sú v dlhých metlinách. Vyhovujú jej tak isto veľmi piesočnaté pôdy.
53. Zásady použitia listnatých krov
Kry sú od pôdy rozkonárené dreviny. V sadovníckych úpravách sa používajú v rovnorodých i zmiešaných skupinách, ale aj jednotlivo (solitéme), ďalej sa z nich utvárajú živé ploty ale aj podrast do skupiny stromov. Okrasné sú tvarom, listom, kvetmi a niektoré aj plodmi. Rozmnožujú sa semenami a tie, ktoré semená neutvárajú, bylinnými i drevnatými odrezkami, delením krov, potápaním a odkopkami. Krížence a kultivary, ktoré sa odlišujú listami, kvetmi alebo plodmi, sa rozmnožujú vrúbľovaním alebo očkovaním na vlastné semenáče, prípadne na príbuzné druhy.
VŽDYZELENÉ LISTNÁČE
54.-55. Význam, charakteristika a použitie vždyzelených listnáčov.
Vždyzelené listnáče zahŕňajú v našich podmienkach predovšetkým kry, ktorých listy vytrvávajú aj cez zimu. Väčšina pochádza z teplejších, vlhkejších oblastí s miernou zimou, výnimočne z vyšších polôh s väčšou snehovou prikrývkou (väčšina rododendronov). Preto sú spravidla menej odolné proti nízkym teplotám a náročnejšie na pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. Všeobecne vyžadujú kyprú, humóznu, primerane vlhkú pôdu (aj v zime), a zatienené a chránené stanovište. Na plnom slnku rastie vres, vresovec, buxus, hlohyňa, v tieni brečtan. Niektoré druhy, najmä rastliny vresovcovité (opadavé a neopadavé rododendrony, vresy, vresovce a i.), vyžadujú kyslú pôdu upravenú pridaním rašeliny, listovky a hrubej lesnej hrabanky.
Vždyzelené kry sa rozmnožujú výsevom semien buď do nádob pod sklom (vresovcovité rastliny), alebo na záhony (mahónia a iné), ďalej bylinnými odrezkami, menej potápaním alebo vrúbľovaním pod sklom. Vysádzajú sa s koreňovým balom skoro na jeseň alebo zjari. V suchom období (aj v zime) sa musia dôkladne zalievať. Na jeseň sa k rastlinám nahŕňa hrabanka, prípadne sa celé rastliny prikrývajú čečinou. Ochranu proti mrazu nevyžaduje mahónia, zimozeleň, hlošina, buxus a niektoré vresy. Na jar a počas vegetácie možno opatrne prihnojovaf slabým hnojivým roztokom, ktorý neobsahuje chlór. Včas treba odstrániť suché aj poškodené časti a podľa potreby rastliny aj tvarovať.
56. Berberis,
Berberis L. — dráč; Berberidaceae — dráčovité
Vždyzelené druhy dráča vytvárajú tŕnisté kry, ktoré vyžadujú polotienne stanovište s priepustnou pôdou. Na jeseň treba prikryť korene. Ak namrznú, odspodku dobre obnovujú.
Berberis julianae SCHNEID. — dráč Júliin
Pochádza zo strednej Číny. Dorastá do výšky 1,50—2,50 m. Listy má kožovité, kopijovité, až 100 mm dlhé a ostnatopílkovité; kvety sú drobné, žlté, kvitne v máji až júni. Bobule sú tmavé, modro oinovatené. Na jeseň sa listy zafarbujú červeno. Rozmnožujú sa sejbou stratifikovaného semena a polovyzretými odrezkami. Vysádzajú sa do rovnorodých skupín aj jednotlivo.
Berberis candidula SCHNEID. — dráč bielolistý
Dorastá do výšky 0,50 m, často je však širší. Listy má drobné, 20—30 mm dlhé, elipsovité, so zahnutým okrajom, na rube biele, na líci lesklé. Kvitne žlto v máji. Plody sú modré vajcovité bobule. Používa sa na obruby, do skaliek, na kvetinové múriky a pod.
Buxus,
Buxus L. — buxus; Buxaceae — buxusovité
Buxusy pochádzajú zo západnej Európy, Stredomoria, Západnej Indie a Strednej Ameriky. Najčastejšie sú to kry.
Buxus sempervirens L.— buxus vždyzelený
Vytvára pravidelné, veľmi husto rozkonárené kry až stromky, ktoré u nás dorastajú do výšky 3—4 m. Je nenáročný, znáša tieň, sucho aj úpal, znečistené ovzdušie a je značne otužilý. Kožovité listy má eliptické, celistvookrajové, lesklé, až 30 mm dlhé, na rube svetlo a na líci tmavozelené. Rozmnožuje sa odrezkami s pätkou aj bez pätky. Patrí medzi najlepšie dreviny na strihané živé ploty a na tvarovanie. Preto sa uplatňuje najmä v pravidelných sadovníckych úpravách. Dobre harmonizuje s pravidelnými ihličnanmi. V tieni rastie malebnejšie, preto sa používa aj ako podrast. Má veľa pekných kultivarov.
57. Calluna,
Calluna SALISB. — vres; Ericaceae — vresovcovité
Rod Calluna zahŕňa jediný druh.
Calluna vulgaris (L.) HULL. — vres obyčajný
Vytvára bohato rozkonárené, metlovité, až 0,40 m vysoké kry. Vyžaduje slnečné a suché stanovište s chudobnou piesočnatou a kyslou pôdou. Listy má zahrotené, drobné, protistojné a prisadnuté. Ružové zvončekovité kvietky sú usporiadané do koncových klasnatých strapcov. Kvitne v júli až septembri. Rozmnožuje sa prevažne odrezkami. Používa sa do vresovísk, skaliek aj ako náhrada trávnika. Má veľa kultivarov v bielej, ružovej aj červenej farbe.
Erica,
EricaL. — vresovec; Ericaceae — vresovcovité
Je to rozsiahly rod, ktorý má okolo 600 druhov. Praktické použitie majú len stredoeurópske a juhoeurópske druhy.
Erica carnea L. — vresovec mäsový
Vytvára husté, 0,20—0,30 m vysoké kríčky podobné vresom. Darí sa na chránených slnečných aj polotienistých stanovištiach, na ľahkej, priepustnej pôde s prídavkom rašeliny. V oblastiach s nedostatkom snehu vyžaduje ľahkú zimnú prikrývku. Listy má drobné, čiarkovité, praslenovito postavené. Kvety sú ružové, úzko zvončekovité a v koncových jednostranných strapcoch. Kvitne už od marca. Rozmnožuje sa odrezkami v auguste. Je základnou rastlinou vo vresoviskách. Je vhodná do skaliek, nízkych trvalkových záhonov a pod. Pestuje sa v širokom sortimente.
58. Cotoneaster,
Cotoneaster EHRH. - skalník; Rosaceae — ružovité
Vždyzelené skalníky vytvárajú nízke až stredne vysoké, bohato rozkonárené kry. Darí sa im v polotieni a na priepustných i chudobnejších pôdach. V oblastiach s nedostatkom snehu potrebuje väčšina z nich zimnú prikrývku.
Cotoneaster dammeri SCHNEID. — skalník Dammerov
Má poliehavý až plazivý vzrast. Listy má eliptické, krátko stopkaté, striedavo rozostavené, s opadavými prílistkami. Kvety sú biele, malvičky červené. Rozmnožuje sa odrezkami. Používa sa do skaliek, na hroby a ako náhrada trávnika do polotieňa. Niektoré kultivary sú vhodné na súvislé pokrytie pôdy.
Euonymus,
Euonymus (Evonymus) L.— bršlen; Celastraceae — bršlenovité
Vždyzelené baršleny majú krovitý vzrast. Väčšinou sú dosť chúlostivé a niektoré sa pestujú ako skleníkové rastliny.
Euonymus fortunei (TURCZ) HAND. MAZZ. — bršlen Fortunov
Vytvára poliehavé až popínavé, veľmi premenlivé kry so zakoreňujúcimi výhonkami, ktoré sa ľahko prichytávajú na steny, skaly a pod. Najlepšie rastie na čiastočne zatienených, výživnejších a dostatočne vlhkých pôdach. Listy má elipsovité až vajcovité, 25—60 mm dlhé, vrúbkovano pílkovité. Rozmnožuje sa odrezkami. Používa sa na popnutie drsnejších stien, stromov, do skaliek a ako náhrada trávnikov v polotieni. Má veľa kultivarov.
59. Ilex,
Ilex L. — cezmína; Aquifoliaceae — cezmínovité
Sú to vzpriamené kry až menšie stromky. Vyžadujú výživné, mierne vlhké pôdy, polotieň a na zimu prikrývku.
Ilex aquifolium L. —cezmína ostrolistá
Jej domovom je západná a južná Európa. U nás dorastá do výšky 5 m. Listy má kožovité, na okraji zvlnené a ostnato-zúbkaté. Kvety má dvojdomé, nenápadné. Kvitne v máji až júni. Plody sú guľovité červené kôstkovice. Zrelé plody zostávajú na cezmíne často až do jari. Rozmnožuje sa semenom. V parkových úpravách sa vysádzajú ako solitéry alebo sa združujú s mahóniou vavrínovcom a pod. Pre svoj okrasný list má význam vo viazačstve.
Lonicera,
Lonicera L. — zemolez Loniceraceae — zemolezovité
Vždyzelené zemolezy sú nízke kry, ktoré sú vhodné na chránených stanovištiach do skaliek. Rozmnožujú sa odrezkami.
Lonicera pileata OLIV. — zemolez klobúkovitý
Je to rozložitý až poliehavý ker. Listy má eliptické, do 25 mm dlhé a lesklé. Tento zemolez je vhodný na súvislé pokrytie pôdy.
60. Mahonia,
Mahonia NUTT. — mahónia; Berberidaceae — dráčovité
Pri tomto rode poznáme 90 druhov, prevažne z juhovýchodnej Ázie. Sú vždyzelené a majú krovitý vzrast.
Mahonia aquifolium (PURSCH) NUTT. — mahónia cezmínolistá
Vytvára nižšie, úplne otužilé a veľmi nenáročné kry. Dobre znáša aj plné slnko. Listy má striedavé, nepárnoperovité, ostnato zúbkaté, v zime sa zafarbujú bronzovo. Kvety sú žlté, usporiadané do vzpriamených strapcov. Kvitnú v apríli až v máji. Plody sú modré oinovatené bobule. Drevo majú žlté. Rozmnožujú sa semenom. Používajú sa ako podrast, ako výplň vždyzelených skupín, do skaliek, na živé plôtiky a vo viazačstve.
Prunus,
Prunus L.— slivka; Rosaceae — ružovité
Tento rod zahŕňa viac ako 200 veľmi rozdielnych druhov, ktoré pôvodne rástli v miernom pásme.
Prunus laurocerasus L. — vavrínovec lekársky
Vytvára nízke kry do výšky 2 m. Najlepšie rastie na chránených polotienistých stanovištiach s priepustnou, výživnou, dostatočne vápenatou a primerane vlhkou pôdou. Obstojne znáša sucho a znečistené ovzdušie. Listy má kožovité, eliptické, na líci tmavozelené, lesklé, dlhé až 150 m. Drobné biele kvety sú v hustých, štíhlych strapcoch. Rozmnožuje sa prevažne odrezkami. Má všestranné použitie, najmä v polotienistých partiách vyšších stromových porastov a budov. Je vhodná aj na dekoráciu.
61. Rhododendron,
Rhododendron L. — rododendron; Ericaceae — vresovcovité
Tento veľmi rozsiahly rod zahŕňa asi 1000 divo rastúcich vždyzelených, poloopadavých aj opadavých krov. Patrí medzi najkrajšie kry. Vyžaduje výživnú, mierne vlhkú, priepustnú a kyslú pôdu s vysokým obsahom hrubého humusu. Väčšinou sa pôda zlepšuje lesnou hrabankou, hrubšou rašelinou alebo drvenou borkou a zotletým hnojom. Rododendrony sú chúlostivé na mráz, ale znášajú aj znečistené ovzdušie. Vyžadujú polotieň. Listy majú jednoduché, celistvookrajové, striedavé, spravidla zhluknuté na konci konárikov. Krásne kvety rozličných farieb sú lievikovité až zvončekovité, usporiadané v okolíkových strapcoch. Rozmnožujú sa sejbou semien v januári pod sklom do pre- parenej zmesi rašeliny a piesku (teplota 20 °C), odrezkami, potápaním alebo vrúbľovaním. Sadia sa s koreňovým balom na polo tienisté stanovište chránené proti úpalu, t. j. pod hlboko koreniace riedke stromy, na mierne severné svahy, pri severnej strane, budov, skupinách drevín a pod. Na vhodných stanovištiach majú všestranné použitie. Úspech pestovania závisí, okrem správnej voľby stanovišťa, aj od ošetrovania. Vysádzajú sa do hustejšieho sponu a neskôr sa rozsádzajú. Rastliny sa pri odburiňovaní neokopávajú. V čase sucha i v zimných mesiacoch sa zalievajú mäkkou vodou. Po odkvitnutí sa vylamujú súkvetia. Prihnojujú sa zotletým hnojom, kompostom a hnojivou zálievkou plného hnojiva v slabej koncentrácii. Na zimu treba koreňovú prikrývku z lístia alebo rašeliny a podľa potreby sa nadzemná časť pritieni čečinou (najmä pri mladých rastlinách). V našich parkoch a sadových úpravách rastie veľké množstvo druhov a krížencov. Z praktického hľadiska sa vždyzelené rododendrony delia do dvoch skupín, a to na drobnokveté a veľkokveté rododendrony.
Drobnokveté rododendrony
Do tejto skupiny zaraďujeme druhy a krížence nižšieho vzrastu s menšími kvetmi a listami, napr. Rhododendron impeditum BALF. F. ET. W. W. SM. —rododendron obťažený, Rhododendron hippophaeoides BALF. F. ET. W. W. Sm. — rododendron rakytníkový, Rhododendron x praecox CARR. — rododendron skorý, Rhododendron pruhonicianum KAVKA — rododendron prúhonický a ďalšie.
—rododendron obťažený, Rhododendron hippophaeoides BALF. F. ET. W. W. Sm. — rododendron rakytníkový, Rhododendron x praecox CARR. — rododendron skorý, Rhododendron pruhonicianum KAVKA — rododendron prúhonický a ďalšie.Veľkokveté rododendrony
Do tejto skupiny zaraďujeme druhy a krížence vyššieho vzrastu, s veľkými kvetmi aj listami, napr. Rhododendron caucasicum PALL.
— rododendron kaukazský, Rhododendron catawbiense MICHX.
- rododendron americký, Rhododendron smirnowii TRAUTV.
— rododendron Smirnovov a iné. Mnohonásobné krížence v krásnych tónoch bielej, ružovej, červenej a fialovej farby sa označujú názvom Rhododendron hybridum hort
.
— rododendron kaukazský, Rhododendron catawbiense MICHX.
- rododendron americký, Rhododendron smirnowii TRAUTV.
— rododendron Smirnovov a iné. Mnohonásobné krížence v krásnych tónoch bielej, ružovej, červenej a fialovej farby sa označujú názvom Rhododendron hybridum hort
.62. Viburnum,
Viburnum L. — kalina; Loniceraceae — zemolezovité
Vždyzelené kaliny, pochádzajú z Číny. Väčšinou sú to náročnejšie kry.
Viburnum rhytidophyllum HEMSL. — kalina vrásčitolistá
Patrí medzi najkrajšie vždyzelené kaliny. Vytvára vzpriamené kry, ktoré dorastajú do výšky 3 m. Na pôdu nie sú náročné, znášajú sucho. Najlepšie im vyhovuje polotienisté stanovište. Konáriky má silné, sivo alebo hrdzavo plstnaté. Listy sú až 0,20 m dlhé, vajcovité, celistvookrajové, vrásčité, na líci tmavozelené a lesklé, na rube žltohnedo plstnaté. Žltkastobiele kvety sú vo vrcholíkoch založených už na jeseň. Kôstkovičky sú červené, neskôr čierne. Rozmnožuje sa semenom alebo odrezkami. Je pomerne otužilá. Ak namrzne, dobre vyháňa. Používa sa buď ako solitér, alebo v malých skupinách. Sadovnícky je veľmi cenná.
63. Pyracantha,
PyracanthaM. J. ROEM.— hlohyňa; Rosaceae — ružovité
Všetky druhy hlohyne sú tŕnisté vždyzelené kry.
Pyracantha coccinea ROEM. — hlohyňa šarlátová
Vytvára husté, ale ľahko stavané, rázsochaté kry, dorastajúce do výšky 2—3 m. Darí sa na priepustných, suchších i chudobnejších pôdach, radšej v polotieni. Listy má 40 mm dlhé, úzkoelipsovité až kopijovité, vrúbkovano pílkovité a na líci lesklé. Biele kvety sú málo nápadné, zato živočervené malvičky sú veľmi okrasné a vydržia na kre veľmi dlho. Rozmnožuje sa prevažne odrezkami. Vysádza sa osamotene, do skupín a živých plotov.
Vinca
Vinca L. — zimozeleň; Apocynaceae — zimozeleňovité
Tento rod zahŕňa 5 druhov, ktoré majú svoj domov v Európe a v Malej Ázii. Sú to plazivé polokry.
Vinea minor L. — zimozeleň menšia
Tento nízky polokrík, vysoký do 150 mm, vytvára svojimi plazivými a zakoreňujúcimi stonkami hustý podrast. Je otužilý aj nenáročný, rastie na slnku, v polotieni aj v tieni. Listy má vajcovito kopijovité, až 40 mm dlhé, kožovité, tmavozelené a lesklé. Kvety s modrou lievikovitou korunkou sa objavujú v apríli až máji. Rozmnožuje sa delením a odrezkami. Je vhodná ako náhrada trávnika na hroby.
64. Zásady použitia vždyzelených listnáčov.
Vždyzelené kry sa používajú predovšetkým do samostatných menších alebo väčších skupín na severnú stranu pred skupiny vhodných ihličnanov alebo budov a pod hlboko koreniace riedke stromy (borovice, duby, bresty a i.). Sú vhodné aj do zmiešaných skupín s ihličnanmi, prípadne s niektorými kvetinami.
65.-66. Poznávanie okrasných drevín.