>

Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov

Prejsť na obsah
TECHNOLÓGIA RASTLINNEJ VÝROBY
záhradník > ochrana rastlín
OCHRANA RASTLÍN (3. ročník)

TEMATICKÝ PLÁN -  3. ročník

1. Úvod. Pojem, obsah, cieľ a úlohy ochrany rastlín.
2. Hospodársky význam ochrany rastlín.
3. Škodlivé činitele. Podmienky a príčiny vzniku chorôb.
4. Vplyv podmienok prostredia na ochorenie rastlín.
5. Vznik choroby a jej priebeh.
6. Prejavy a príznaky chorôb.
7. Zdroje infekcií a poškodení, spôsoby prenášania patogénov.
8. Spôsoby ochrany rastlín. Preventívne opatrenia.
9. Fyzikálne a biologické spôsoby ochrany rastlín.
10. Chemická ochrana.
11. Integrovaná ochrana.
12. Pesticídy. Význam a rozdelenie pesticídov.
13. Fungicídy, zoocídy
14. Herbicídy


15. Hygiena a bezpečnosť pri práci v ochrane rastlín
16. Opakovanie polročného učiva.
17. Choroby rastlín. Význam, rozdelenie chorôb.
18. Vírusové choroby, charakteristika vírusov.
19. Prehľad vírusových chorôb.
20. Bakteriálne ochorenia, charakteristika baktérií.
21. Prehľad bakteriálnych chorôb.
22. Hubovité ochorenia rastlín, charakteristika.
23. Prehľad hubovitých chorôb.
24. Škodcovia rastlín, prehľad a rozdelenie škodcov.
25. Hmyz - charakteristika, spôsoby ochrany.
26. Vtáky a hlodavce.
27. Buriny, charakteristika.
28. Prehľad najčastejších burín, ochrana voči burinám.
29. Praktické poznávanie chorôb.
30. Opakovanie, záverečný prehľad učiva.
    
Pojem, obsah, cieľ a úlohy ochrany rastlín

Straty spôsobené chorobami, škodcami a burinou sa síce nedajú doteraz celkom odstrániť ani pri najdokonalejšej ochrane rastlín, ale pri vhodne zvolenej komplexnej ochrane rastlín ich možno podstatne obmedziť.

Úlohou ochrany rastlín preto je:

1. Poznať príčiny chorôb a poškodení;
 
a) významné choroby a škodcov našich poľnohospodárskych plodín, t. j. rozoznať príznaky, ktoré spôsobujú na napadnutých plodinách, a pôvodcov chorôb alebo poškodení, ich spôsob života a podmienky šírenia;
b) bežné druhy burín a ich škodlivosť;
c) neživé vplyvy poškodzujúce pestované rastliny, najmä atmosférické a pôdne vplyvy.

2. Poznať spôsoby boja proti chorobám, škodcom, burinám a nepriaznivým vplyvom prostredia. Ide tu najmä o dobrú znalosť chemickej ochrany, ktorá teraz poskytuje rozsiahle možnosti boja proti škodlivým činiteľom (veľký sortiment účinných látok, rozličné druhy strojov pre ich aplikáciu) pri pomerne neveľkých nákladoch a hlavne pri malej potrebe pracovných síl, ale ktorá pri nesprávnom použití môže spôsobiť veľké škody. To znamená, že musíme poznať:
 
a) skupiny látok používaných v ochrane rastlín, ich účinnosť proti škodlivým činiteľom, ale i nebezpečenstvo, ktoré znamenajú pre ľudí a hospodárske zvieratá;
b) najvhodnejší čas a spôsob ich použitia vzhľadom na najväčší efekt, bezpečnosť práce a ich vplyv na zdravie ľudí a zvierat.

Pojmy v ochrane rastlín

CHOROBA je každá väčšia alebo menšia odchýlka živého organizmu od normálneho stavu. Ak odchýlku zapríčiňujú vonkajšie vplyvy, hovoríme o póru c h e. V rastlinnej výrobe považujeme za chorú rastlinu, ktorej životné pochody sú tak narušené, že rastlina nedáva očakávaný úžitok, pokiaľ ide o výšku úrody a o jej akosť. Pri vzniku choroby súhrnne pôsobia tri činitele: náchylnosť rastliny, škodlivý činiteľ a vonkajšie podmienky. Keď chýba niektorý z týchto činiteľov, choroba neprepukne.

NÁCHYLNOSŤ (DISPOZÍCIA) rastliny na chorobu alebo na poškodenie je vlastnosť, pre ktorú rastlina ľahšie podlieha pôsobeniu škodlivých činiteľov než iné rastliny za rovnakých podmienok. Náchylnosť rastliny zvyšujú nepriaznivé podmienky, ktoré rastlinu oslabujú.

ŠKODLIVÝ ČINITEĽ je jednak pôvodca choroby (patogén), ktorý rastlinu infikuje, žije na jej úkor, prípadne vylučuje do jej pletív látky, ktoré narušujú pletivá rastlín, jednak živočíšny škodca, ktorý sa živí rastlinnými šťavami alebo pletivami. V širšom zmysle za škodlivého činiteľa považujeme aj pôdne a klimatické vplyvy, ktoré rastlinu poškodzujú (nevhodná výživa, krúpy, mráz atď.).
Vonkajšie podmienky majú prvoradý význam pre odolnosť alebo náchylnosť rastlín na chorobu alebo poškodenie. Dobrá výživa, dostatok svetla a primeraná vlhkosť podporujú odolnosť rastliny.

ŠKODCA je každý živočích, ktorý rastlinu poškodzuje, a tým viac alebo menej zhoršuje jej zdravotný stav, prípadne úžitkovú hodnotu.
NÁKAZA je súbor javov, ktoré vznikajú v organizme preniknutím a rozmnožením patogénnych mikroorganizmov.
REZISTENCIA (ODOLNOSŤ) je opačná vlastnosť náchylnosti. Odolnosť vo veľkej miere závisí od vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý zabraňuje vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v rastline, pH rastlinnej šťavy atď.) a potom prechádza na potomstvo. Preto šľachtenie rastlín na odolnosť má veľký význam pre ochranu rastlín. Odolnosť rastlín sa v nevhodných podmienkach môže znížiť. Táto vlastnosť sa teda môže meniť podľa vonkajších podmienok, veku rastliny atď.
IMUNITA (VZDORNOSŤ) predstavuje najvyšší stupeň odolnosti.
EPIDÉMIA je rozšírenie choroby v takom množstve, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín.
KALAMITY vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení škodcov do tej miery, že poškodenie, prípadne aj zničenie porastov znamená veľké hospodárske straty.
Pojmom KARANTÉNA sa v ochrane rastlín označujú všetky ústredné opatrenia, ktorými sa zabraňuje prenášaniu nebezpečných chorôb a škodcov na nové, nezamorené územia. Vykonávanie karantény rastlín, ktoré zabezpečuje ÚKSÚP.

Hospodársky význam ochrany rastlín

VÝZNAM OCHRANY RASTLÍN
Okrem strát vznikajúcich nedostatočným ošetrením pri zbere a v čase uskladnenia môžu choroby a škodcovia už v období rastu spôsobiť vážne straty na množstve a kvalite úrod poľnohospodárskych plodín.

Ochrana rastlín má v súčasnosti plniť rôzne a pritom rovnako dôležité funkcie:
1. Prvá je totožná s klasickou úlohou ochrany rastlín, to znamená, že má:
a) obmedzovať, prípadne likvidovať vplyv škodlivých činiteľov v rastlinnej výrobe, a tým znižovať straty a zvyšovať úrody,
b) zvyšovať kvalitu rastlinných produktov.
2. Druhá súvisí s intenzifikáciou a mechanizáciou rastlinnej výroby a jej význam spočíva:
a) v úspore ľudskej práce a nákladov na jednotku výrobku,
b) v lepšom využití výkonných mechanizačných prostriedkov pri kultivačných a zberových prácach.
c) baktériové choroby,
d) choroby vyvolané aktinomycétami a hlienkami,
e) choroby hubového pôvodu.

Vírusy, rickettsie a mykoplazmy sa dostávajú do rastlín pri vegetatívnom rozmnožovaní (hľuzami, cibuľami, vrúbľami, očkami a i.). Niektoré sa prenášajú mechanicky šťavou, napr. pri reze, zaštipovaní, mnohé prenášajú živočíchy, najmä cicavý hmyz (vošky, cikádky, červce, strapky, bzdochy), roztoče a háďatká. Vírusy sa rozmnožujú v rastlinných bunkách podobne ako rickettsie a mykoplazmy, v ktorých vyvolávajú chorobu tým, že brzdia normálnu syntézu látok v bunke. Rastlina reaguje na infekciu vonkajšími príznakmi, najčastejšie zmenou farby listov a iných častí alebo zmenou tvaru orgánov.
Vírusy všeobecne spôsobujú zníženie fotosyntézy, zvýšenie dýchania, zníženie aktivity látok usmerňujúcich rast a iné procesy v rastline.

Baktérie napádajú rastliny, ktoré už sú nejakým spôsobom, mechanicky alebo parazitmi, poškodené (zoslabené). V rastline sa rýchlo rozmnožujú a spôsobujú na nej rozličné tvarové zmeny, znemožňujú správnu látkovú premenu a môžu spôsobiť aj uhynutie rastliny.

Huby vnikajú do rastliny cez prieduchy alebo poranené miesta tak, že ich spóry vyklíčia a prerastajú do rastliny. Klíčiaca spóra má na konci klíčka stenčený hrot, ktorý tlakom prerazí pokožku listu a prenikne do nej. Huby môžu do rastliny preniknúť aj mycéliom (podhubím), ktoré sa v rastline rozrastá, rozkonáruje sa, vzniká hubové vlákno (hýfa),Zistilo sa, že stenčený hrot môže vyvinúť tlak až 68 MPa. Askospóra môže vniknúť do rastliny bez ťažkostí cez otvorené rany. Cez neporanenú kutikulu môže prenikať klíček spóry nielen mechanicky, ale aj pomocou enzýmov. Haustóriami čerpá huba živiny z rastliny, niekedy tiež vylučuje do rastlinných pletív jedovaté látky. Vlákna húb môžu poškodzovať rastliny aj mechanicky, najmä upchávaním vodivých ciest.
Len dôkladné poznanie ochrany rastlín umožňuje zvoliť správny spôsob ochrany a vhodný termín zákroku tak, aby sme pri najmenších nákladoch a bez ohrozenia zdravia ľudí a zvierat zamedzili straty na úrodách, a tým dosiahli väčšiu produkciu. Integrovaná ochrana rastlín kladie veľký dôraz na využívanie agrotechniky ako základu prevencie v ochrane rastlín. Prílišné zdôrazňovanie efektívnosti a rýchleho pôsobenia chemických zákrokov by mohlo zatlačiť do pozadia význam agrotechniky v ochrane rastlín. Pestovateľovi však musí byť jasné,, že chemizácia nenahradí agrotechniku, ale že je len jej doplnkom.
 
Tak isto biologické, šľachtiteľské, fyzikálne a chemické metódy boja proti škodlivým činiteľom sú neoddeliteľnou súčasťou integrovanej ochrany rastlín, ktorá využíva jednak už spomínané a v praxi osvedčené spôsoby ničenia škodlivých činiteľov, jednak sa zameriava na nové, perspektívne metódy.
 
Škodlivé činitele. Podmienky a príčiny vzniku chorôb.

Všetky opatrenia v ochrane rastlín rozdeľujeme na:
 
1. profylaktické čiže preventívne, ktorým* sa predchádza výskytu škodlivých činiteľov na pestovaných rastlinách;
2. terapeutické čiže liečebné zákroky, ktoré sa zameriavajú na ničenie škodlivých činiteľov na porastoch.

Každé ochorenie rastliny spôsobené pôvodcom ma pravidelný priebeh, ktorý možno spravidla rozdeliť do troch fáz:
 
1. nákaza (infekcia) je vniknutie patogéna do tela zdravého jedinca (napr. je to obdobie od vniknutia klíčka spóry cez prirodzený otvor alebo cez rany až po ustálenú parazitickú činnosť,
2. inkubácia je obdobie od vniknutia patogéna do organizmu po objavenie sa príznakov choroby, teda po preniknutie choroby,
3. ochorenie je fáza, počas ktorej nastávajú v chorých rastlinách značné zmeny fyziologických a biochemických procesov, ako je zníženie obsahu vody v chorých pletivách, zníženie asimilácie, zníženie alebo zvýšenie intenzity dýchania, výrazne sa narúša látková premena cukrov, dusíka a pod.
 
Vyliečenie — uzdravenie — je stav, keď organizmus ochorenie prekoná a vráti sa opäť do normálneho stavu. Na úplný návrat do normálneho stavu nestačí len odstránenie činiteľa, ktorý ochorenie spôsobil, ale treba odstrániť aj následky choroby. Ochrannými opatreniami len zriedkavo dokážeme liečiť choré rastliny. V prevažnej väčšine prípadov predchádzame ochoreniu tým, že sa usilujeme znemožniť vznik nákazy (prevencia). Rekonvalescencia je prechod od vyliečenia do celkového normálneho zdravotného stavu.
 
Vplyv podmienok prostredia na ochorenie rastlín

Vzťahy živočíchov k prostrediu a k rastlinám sú rôznorodé a v jednotlivých prípadoch veľmi zložité. Poznávanie uvedených vzťahov má veľký význam na vypracovanie a zdokonaľovanie metód ochrany proti škodlivým činiteľom, ktoré spočívajú vo vypracúvam hodnoverných podkladov pre jednoduché dlhodobé a krátkodobé prognózy výskytu škodcu, ako aj podkladov na signalizovanie vývinových štádií škodcov a na realizovanie ochranných opatrení. T o znamená zamerať sa len na tie roky a obdobia, v ktorých rozsah škôd bude úmerný nákladom spojených s ochranným zásahom a zameraním na vývinové štádiá, ktoré sú citlivé na tieto ochranné opatrenia. Treba brať do úvahy úsilie dosiahnuť maximálny efekt s najmenšou námahou, nízkou koncentráciou pesticídov a s najnižším počtom chemických zásahov.
Z hľadiska ochrany rastlín je pre nás dôležité poznať fytofágne živočíchy a najmä hmyz, pretože vzájomný vzťah hostiteľských rastlín a fytofágnych živočíchov závisí od potravných (trofických) vzťahov, ďalej od vývinového rytmu rastliny a škodcu, od vzťahu každého z nich k ostatným zložkám biocenózy a nakoniec aj od vzájomnej reakcie škodlivých činiteľov.
Požiadavky na potravu a ostatné životné podmienky (teplo, vlhko, svetlo) viažu fytofágneho živočícha na určité stanovište.
Vhodnosť životných podmienok je dôležitým činiteľom. Určité prostredie, pochopiteľne, nepôsobí na všetky druhy rovnako. Niektoré druhy živočíchov znášajú i veľké výkyvy (majú široký ekologický štandard) a iné majú značne vyhranené požiadavky.
Čím je väčšia prispôsobivosť živočíchov k podmienkam prostredia, tým väčšie je ich zemepisné rozšírenie, a tým menšie je kolísanie množstva jedincov.

Rozšírenie škodcu nezávisí len od celkovej vhodnosti podmienok, ale aj od sezónnych výkyvov počasia. Nebezpečnosť narastá, ak sú podmienky prostredia priaznivé pre škodcu a súčasne úplne nevyhovujú pre rast a vývin plodiny.
V ochrane rastlín rozlišujeme rastliny, ktoré slúžia škodlivému hmyzu ako základná potrava: sú to v prvom rade vyhľadávané a obyčajne veľmi poškodzované druhy. Napr. štítnička nebezpečná vyhľadáva predovšetkým jabloň, ríbezľu, prípadne hrušku; spriadač americký morušu a javor jaseňolistý. Oba tieto druhy poškodzujú však aj veľa iných druhov rastlín, tieto škody však väčšinou nemajú priamy hospodársky význam, často sú významnejšie z hľadiska prenášania a rozširovania škodcov.

Vznik choroby a jej priebeh

Z hľadiska patologickej fyziológie choroba vzniká:
1. Pôsobením neživých činiteľov, spravidla fyziologickými zmenami v rastline, napr. zmenou intenzity dýchania a látkovej premeny pri viróznych rastlinách, zmenou pri rastlinách poškodených nepriaznivými vplyvmi počasia, pôdy, exhalátmi a pesticídmi, ktoré súhrnne nazývame fyziologické poruchy.
2. Pôsobením pôvodcov, ktorí majú vlastnú fyziológiu (enzymatické systémy, vlastnú látkovú premenu, menia normálny priebeh životných procesov, narúšajú súlad v procesoch látkovej premeny hostiteľskej rastliny). Patria sem:
a) vírusové, rickettsiové a mykoplazmatické choroby,
b) baktériové choroby,
c) choroby vyvolané aktinomycétami a hlienkami,
d) choroby hubového pôvodu.
 
Vírusy, rickettsie a mykoplazmy sa dostávajú do rastlín pri vegetatívnom rozmnožovaní (hľuzami, cibuľami, vrúbľami, očkami a i.). Niektoré sa prenášajú mechanicky šťavou, napr. pri reze, zaštipovaní, mnohé prenášajú živočíchy, najmä cicavý hmyz (vošky, cikádky, červce, strapky, bzdochy), roztoče a háďatká. Vírusy sa rozmnožujú v rastlinných bunkách podobne ako rickettsie a mykoplazmy, v ktorých vyvolávajú chorobu tým, že brzdia normálnu syntézu látok v bunke. Rastlina reaguje na infekciu vonkajšími príznakmi, najčastejšie zmenou farby listov a iných častí alebo zmenou tvaru orgánov.
Vírusy všeobecne spôsobujú zníženie fotosyntézy, zvýšenie dýchania, zníženie aktivity látok usmerňujúcich rast a iné procesy v rastline.
Baktérie napádajú rastliny, ktoré už sú nejakým spôsobom, mechanicky alebo parazitmi, poškodené (zoslabené). V rastline sa rýchlo rozmnožujú a spôsobujú na nej rozličné tvarové zmeny, znemožňujú správnu látkovú premenu a môžu spôsobiť aj uhynutie rastliny.
Huby vnikajú do rastliny cez prieduchy alebo poranené miesta tak, že ich spóry vyklíčia a prerastajú do rastliny. Klíčiaca spóra má na konci klíčka stenčený hrot, ktorý tlakom prerazí pokožku listu a prenikne do nej. Huby môžu do rastliny preniknúť aj mycéliom (podhubím), ktoré sa v rastline rozrastá, rozkonáruje sa, vzniká hubové vlákno (hýfa),Zistilo sa, že stenčený hrot môže vyvinúť tlak až 68 MPa.

Prejavy a príznaky chorôb

Vznik choroby pozorujeme po objavení sa prvých viditeľných makroskopických príznakov — úchyliek — oproti zdravým rastlinám. Rozoznávame niekoľko skupín príznakov (symptómov) choroby.
1. Vädnutie postihuje obyčajne celú rastlinu alebo jej vrcholovú časť. Rastlina stráca turgor, listy vädnú a často v konečnej fáze rastlina zasychá. Vädnutie môžu spôsobiť aj toxíny, ktoré patogén vylučuje do cievnych zväzkov. Pôvodcami vädnutia sú najčastejšie huby z rodu Fusarium a Verticillium alebo baktérie spôsobujúce tracheobakteriózy (napr. Corynebacterium michiganense na rajčiakoch a pod.).
2. Zafarbenie. So zmenou zafarbenia sa stretávame ako s častým príznakom napadnutia rastlín chorobami. Príčinou zmeny farby môžu byť abiotické činitele (nedostatok živín, svetla a pod.) alebo biotické činitele, ktoré vylučujú do rastliny látky spôsobujúce zmenu farby (vírusy, baktérie, huby a pod.).
3. Odumieranie sa prejavuje predčasným opadávaním listov i celých rastlinných orgánov (nedostatok vody, mykózy a pod.).
4. Zmeny tvaru. Pri zmene tvaru vznikajú tvary, ktoré sa odlišujú od tvaru normálnych orgánov (zvinovanie listov, krivenie stoniek a pod.).
Výlučky vznikajú ako reakcia na napadnutie rastlín patogénom. Výlučky môžu byť h1ienovité, napr. pri baktériovej škvrnitosti uhoriek (pôvodca Pseudomonas lachrymans) alebo gumovité, napr. pri prúžkovej mozaike broskýň. Môže to byť aj vylučovanie cukorných výlučkov (exkrementov) listových vošiek, mér a pod.
Zmeny v látkovej premene sú tiež následkami nákazy. Môžu ich spôsobiť baktérie, huby alebo vírusy. Každý hostiteľ reaguje na nákazu rozlične.
 
Prejavy a príznaky poškodení rastlín škodcami

Škodca je každý živočích, ktorý rastlinu poškodzuje, a tým viac alebo menej zhoršuje jej zdravotný stav, prípadne úžitkovú hodnotu.
Poškodenie rastlín živočíšnymi škodcami má rozličný charakter. Závisí od bionómie škodcu (či žije vo vnútri tela hostiteľa, alebo mimo neho) a často je pre jednotlivé druhy charakteristické. Príznaky poškodení môžeme zhrnúť do troch skupín.

Požerky na listoch:
1 — dierkovanie (perforácia),
2 — skeletovanie,
3 — okienkovanie,
4 — bočné výkusy,
5 — chodbičkovité míny,
6 — plošné míny 

1. Požerky sú poškodenia rastlín spôsobené hryzacími ústnymi orgánmi škodcov. Poškodenia môžu byť na listoch, stonkách, koreňoch a rozmnožovacích orgánoch.
2. Deformácie (znetvoreniny) sú poškodenia rastlín spôsobené vpichmi ústnych orgánov škodcov, ktorí do pletív rastlín vylučujú dráždivé sliny a toxické látky, ktoré vyvolávajú uvedené zmeny (cicavý hmyz). Medzi deformácie počítame skučeravenie a zvinovanie listov, listové nesúmernosti, zmnoženie výhonkov, rakovinové nádory, novotvary a pod.
3. Zmenu farby rastlinných orgánov spôsobujú podobné činitele ako deformácie. Medzi zmeny farby rastlinných orgánov počítame žltnutie, hnednutie, červenáme, vybielenie a pod.

Vysvetlenie pojmov:
Rezistencia (odolnosť) j e opačná vlastnosť ako náchylnosť. Odolnosť značne závisí od vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý bráni vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v rastline, pH rastlinnej šťavy atď.) a prenáša sa aj na potomstvo. Preto šľachtenie na odolnosť má zásadný význam pre ochranu rastlín. Odolnosť rastlín sa však za nevhodných podmienok môže značne znížiť. Táto vlastnosť sa teda môže meniť podľa vonkajších podmienok, podľa vývinu rastliny a pod.
Imunita je najvyšší stupeň odolnosti.
Latentný život znamená zníženie látkovej a energetickej premeny medzi vonkajším prostredím a živým organizmom na minimum, a to počas nepriaznivých životných podmienok. Zdanlivo sa neprejavujú ani ostatné životné procesy, ktoré sa v priaznivých podmienkach opäť obnovia. Napr. latentné žijú suché semená, spóry, baktérie, cysty a pod.
Virulencia je agresivita (nákazlivá sila) patogéna proti svojmu hostiteľovi. Virulencia môže byť rozlične stupňovaná. Hovoríme o zosilnení alebo zoslabení virulencie.
Epidémia je rozšírenie infekčnej choroby v takom rozsahu, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín. Zásahy človeka do prírody, pestovanie rastlín, zavádzanie nových druhov obyčajne znamenajú narušenie rovnováhy v prírode, čo umožňuje vznik epidémií.
Gradácia — stupňovanie výskytu škodcov. Vyúsťuje v kalamitu (katastrofu).
Kalamity' vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení choroby v takom rozsahu, že poškodenie porastu znamená veľké hospodárske straty.
 
Zdroje infekcií a poškodení, spôsoby prenášania patogénov

Človek svojou činnosťou na jednej strane vytvára podmienky pre rozširovanie škodlivých činiteľov poľnohospodárskych plodín, na druhej strane sa snaží výskytu chorôb a škodcov zabrániť a obmedziť ich na minimum. Aby ochrana proti šíreniu škodlivých činiteľov mohla byť ekonomická a efektívna, treba poznať podmienky šírenia škodlivých činiteľov, predovšetkým vzájomné vzťahy a väzby medzi organizmom a prostredím.
Vznik a priebeh ochorenia hostiteľských rastlín je viazaný na určité podmienky (prítomnosť patogéna, priaznivé podmienky pre vznik a priebeh infekcie, náchylnosť alebo odolnosť hostiteľa, agresivita patogénu a pod.). Na patogénne organizmy a priebeh infekcie i choroby, ktoré vyvolávajú, pôsobí z vonkajších činiteľov najprenikavejšie vlhkosť a teplota, svetlo, vietor, prípadne tlak vzduchu. Pri infekcii sa obyčajne uplatňuje rozhodujúci vplyv vlhkosti počas inkubačného obdobia, neskôr prevažuje vplyv teploty. Keď je rastlina oslabená (sucho, nadmerné vlhko, nedostatočná výživa), ľahšie podlieha infekcii. Niektoré mikroorganizmy sú schopné za krátky čas vytvoriť milióny spór, napr. huba spôsobujúca hrdzu ríbezľovú v priebehu dňa vytvorí na 100 mm  ríbezľového listu viac ako 2 milióny bazídiospór.

Zdrojom nákazy pre zdravú rastlinu môže byť:
a) chorá rastlina, na ktorej obyčajne prezimuje patogén, napr. múčnatec jabloňový (Podosphaera leucotricha) na výhonkoch jabloní;
b) saprofytne žijúce patogény na rastlinných zvyškoch alebo v pôde. Príležitostnými parazitmi môžu byť aj rozmanité huby žijúce saprofytne na rastlinných zvyškoch, napr. Botrytis cinerea;
c) trváce výtrusy alebo iné rozmnožovacie telieska parazita (napr. skleróciá húb). V tomto prípade to môžu byť stáli cudzopasníci, ako napr. peronospóra cibuľová (Peronospora destructor). Táto huba tvorí na listoch trváce výtrusy (oospóry), ktoré sa odumretými listami dostanú do pôdy, kde môžu pretrvávať niekoľko rokov a potom opäť spôsobujú nákazu.

Nepriame prenášanie pôvodcov ochorení pomocou živých prenášačov sa uskutočňuje:
a) pomocou rastlín (fytochória), a to prostredníctvom inej rastliny (napr. prenášanie vírusov pomocou kukučiny), pomocou výtrusov alebo zámenou hostiteľa (obilné hrdze),
b) pomocou živočíchov (zoochória), napr. výtrusy húb prenáša hmyz, vtáky, háďatká, vošky, bzdochy a iné živočíchy s cicavými ústnymi orgánmi,
c) človekom (antropochória), napr. pri krájaní hľúz, vrúbľovaní, očkovaní

Vírusy, baktérie, mykoplazmy, huby sa môžu z rastliny na rastlinu (hostiteľskú rastlinu) prenášať: priamo a nepriamo pomocou živých alebo neživých prenášačov.

1. Priame prenášanie patogénov

Priamo sa pôvodcovia chorôb prenášajú pomocou živých prenášačov (vektorov), semien, peľu i pomocou vegetatívnych orgánov, ktoré slúžia na ďalšie rozmnožovanie a reze je možnosť prenášania náradím, ďalej prepravou živých rastlín z napadnutých oblastí do iných oblastí, krajín a pod.

2. Nepriame prenášanie pôvodcov ochorení pomocou neživých prenášačov sa uskutočňuje:
a) vetrom (anemochória) sa môžu rozširovať semená parazitických rastlín, napr. zárazy. Výtrusy majú veľmi dobré podmienky na rozširovanie sa vzduchom, pretože sú také malé, že vo vzduchu sú rozptýlené ako aerosól. I pri veľmi malom pohybe pri rýchlosti vetra 2 m.s-1 môžu najmenšie výtrusy odletieť na vzdialenosť 4 200 km a môžu sa vznášať vo vzduchu aj 24 dní.
b) vodou (hydrochória), napr. pôvodca choroby môže byť zavlečený tečúcou vodou, dažďom (výtrusy sa zmyjú z listu na iný list a pomocou dažďových kvapôčok sa rozširujú).

3. Osobitné prenášanie pôvodcov chorôb
Samostatné (aktívne) rozširovanie pôvodcov chorôb je možné pri pohyblivých výtrusoch pravých plesní (Phycomycetes), ktoré majú bičíky a pomocou nich sa pohybujú vo vode a pri pohyblivých baktériách z rodu Erwinia.

Spôsoby ochrany rastlín. Preventívne opatrenia
 
Ochrana rastlín pred škodlivými činiteľmi sa musí zvládnuť v zložitom ekologickom systéme. Každé opatrenie ochrany rastlín znamená zásah do tohto systému bez ohľadu na to, ktorý spôsob použijeme, či už zasiahneme chemicky, fyzikálne, biologicky alebo v rámci agrotechniky. Tieto zásahy nemusia mať nepriaznivé účinky, ale môžu mať nebezpečné dôsledky.
Všetky opatrenia v ochrane rastlín rozdeľujeme na:
1. profylaktické čiže preventívne, ktorým* sa predchádza výskytu škodlivých činiteľov na pestovaných rastlinách;
2. terapeutické čiže liečebné zákroky, ktoré sa zameriavajú na ničenie škodlivých činiteľov na porastoch.
Z praktického hľadiska rozdeľujeme boj proti škodlivým činiteľom na opatrenia agrotechnické, šľachtiteľské, biologické, mechanické a chemické.

Úlohou ochrany rastlín je zabrániť výskytu chorôb a škodcov na pestovaných rastlinách. Táto úloha sa musí plniť v zložitom ekologickom systéme. Každé ochranné opatrenie znamená zásah do tohto systému bez ohľadu na to, či použijeme:
a) nepriamy—preventívny spôsob, ktorým sa predchádza výskytu škodlivých činiteľov na pestovaných rastlinách,
b) priamy spôsob, pri ktorom sa škodlivé činitele ničia priamo na rastlinách (v poraste). Na spôsoby ochrany rastlín sa musíme z hľadiska integrovanej ochrany rastlín pozerať ako na metódy využívania všetkých ekologických, toxikologických a ekonomických operácií, ktorými sa udržujú škodlivé činitele pod hranicou škodlivosti.
 
Nepriame opatrenia na zníženie škodlivosti chorôb a škodcov
Úlohou nepriamych opatrení na zníženie škodlivosti chorôb a škodcov j e vytváranie hygienického — zdravého prostredia pre pestované plodiny.
Hygiena prostredia pestovaných plodín
Pod pojmom hygiena prostredia rozumieme preventívne opatrenia, ktoré úzko súvisia s hygienou rastlín. Prostredie môžeme ovplyvňovať, zlepšovať, ale nemôžeme ho od základu zmeniť (výnimkou môže byť vytvorenie priaznivého prostredia pre rastliny pestované v skleníku).
Medzi preventívne opatrenia počítame výber a voľbu takého stanovišťa, ktoré zodpovedá ekologickému optimu pestovanej plodiny.
Dôležitými faktormi stanovišťa sú podnebie a pôda.
Na výber vhodných pestovaných plodín má podnebie ako stanovištný faktor veľký význam. Vo vlhkom podnebí sa rozvíjajú huby a baktérie, v suchom podnebí sa darí živočíšnym škodcom.
Pôda je významný činiteľ na vznik chorôb a škodcov, pretože z pôdy môžu vnikať do rastliny mnohí pôvodcovia chorôb, napr. háďatká.
Ovplyvňovanie klimatických činiteľov
Nepriaznivý vplyv klimatických činiteľov na pestované rastliny môžeme zmierniť:
1. zmenšením pôsobenia mrazu odvodnením, zvýšením prúdenia vzduchu,
2. zmenou vzdušnej vlhkosti zavlažovaním,
3. zmenšením prúdenia vzduchu — zamedzenie účinku vetrov vysadením ochranných rastlín a pod.
4. zmenšením pôdnej vlhkosti so súčasným zlepšením tepelného faktora vzduchovej vrstvy.
Ovplyvňovanie pôdnych činiteľov
Nepriaznivé podmienky stanovišťa môžeme zmeniť:
1. úpravou vodných pomerov, t. j. melioráciami, mokré pozemky sa odvodňujú, suché zavlažujú,
2. vhodným výberom druhov pre určité stanovište. Na vlhké pozemky vysádzame také druhy, ktorým vlhko neškodí, napr. slivka, hruška, na suché stanovištia zasa vysádzame suchomilné druhy, napr. orech, višňa atď.
Obrábanie pôdy
Cieľom obrábania pôdy je dosiahnutie optimálneho stavu pre rast poľnohospodárskych rastlín. Každá odchýlka od tohto optima zvyšuje náchylnosť na ochorenie.
Podmietkou podporujeme vyklíčenie semien burín a ničíme larvy zunčavky a bodrušky obilnej na strnisku.
Orbou sa zaorávajú rastlinné zvyšky, v ktorých sú zárodky chorôb alebo niektoré štádiá škodcov (napr. plodnice húb, larvy zunčavky, bodrušky a iné). Orbou sa nielen priamo ničia škodcovia, ale sa aj pre škodcov menia ekologické podmienky v pôde. Čistota pozemku je základom predchádzania výskytu škodlivých činiteľov.
Hnojenie
Účelné hnojenie podporuje odolnosť rastlín proti chorobám a škodcom. Pri nedostatku živín rastliny zakrpatievajú a sú citlivé na poškodenia. Správna výživa urýchľuje rast rastlín, rastlina rýchle nahrádza poškodené pletivá a časti orgánov. Hnojením maštaľným hnojom môžeme zlepšiť vlastnosti pôdy, ale súčasne aj rozširovať škodcov a buriny. Priemyselnými hnojivami môžeme škodcov ničiť aj priamo (napr. dusíkaté vápno, prípadne mletý kainit sú známe tým, že ničia larvy siatice oziminovej a iných druhov hmyzu). Z ekologického hľadiska je vhodné spojiť prihnojovanie s chemickou ochranou rastlín.
Hygiena pestovaných poľných rastlín
Zdravotný stav pestovaných rastlín vo veľkej miere závisí od opatrení, ktoré ho ovplyvňujú. Najekonomickejšiu ochranu rastlín na dlhé obdobie zabezpečíme získaním rezistentných zdravých rastlín. Hygiena sa zaoberá zabezpečením dobrého zdravotného stavu rastlín. Tento stav sa zabezpečuje:
a) agrotechnickými opatreniami, medzi ktoré počítame: osevný postup, voľbu kultivarov, sejbu, sadenie, ošetrovanie rastlín počas vegetácie a zber,
b) produkciou zdravého osiva a sadiva (čistenie a triedenie osiva a šľachtenie nových odolných kultivarov) a
c) karanténnymi opatreniami.
Agrotechnické opatrenia
Pod agrotechnickými opatreniami rozumieme súhrn všetkých pestovateľských opatrení, ktoré majú vytvárať vhodné podmienky pre úspešný rast a vývin rastlín.
Osevný postup
Opakovaným pestovaním tej istej plodiny na rovnakom pozemku sa pozemok zamoruje parazitmi špecifickými pre túto plodinu. Ako príklad môžme uviesť zamorenie pozemku háďatkom repovým pri pestovaní repy cukrovej. Pri opakovanom pestovaní niektorých plodín nastáva tzv. únava pôdy (napr. pri opakovanom pestovaní ľanu) nahromadením látok vylučovaných koreňmi rastlín alebo jednostranným vyčerpávaním určitých živín. Správny osevný postup podporuje rozvoj určitej mikroflóry, ktorá pôsobí antibiotický (napr. potláča zárodky fuzariózy).
Voľba kultivarov
Z rajónovaných kultivarov vyberáme také, ktorým najlepšie vyhovujú podmienky oblasti, kde ich chceme pestovať.
Sejba a sadenie
Agrotechnický termín sejby a vysádzania rozhoduje o tom, ktoré škodlivé činitele a v ktorej fáze rastu rastlín najviac ovplyvňujú porasty. Takto môžeme cieľavedome časovo rozdeliť najcitlivejšie fázy rastu rastliny od obdobia, keď je škodca pre rastlinu najnebezpečnejší. Napríklad repa cukrová sa má vysievať hneď, len čo teplota pôdy dosiahne 6 °C. Pretože ryhovec repový začína z pôdy vyliezať, až keď má pôda teplotu 8 — 10 °C a chrobáky začínajú lietať až pri teplote 18 — 20 °C, porast repy je do určitej miery chránený pred týmto škodcom.
Ošetrenie rastlín
Kultivačné práce vplývajú na život škodcov, ktorí žijú na povrchu pôdy alebo plytko pod povrchom. Napríklad pri plečkovaní sa ničia kukly kvetárky repovej (žijú pod povrchom pôdy).
Zber
Skorý zber často je rozhodujúci najmä pre kvalitu plodín. Pri oneskorenom zbere za vlhkého počasia semená černejú, zeleninu napádajú choroby a škodcovia alebo je nevhodná na konzum, pretože vybieha do kvetu a pod. Naopak, skorším zberom môžeme plodiny napadnuté chorobami a škodcami zachrániť. Napr. zberom zelených fazuľových strukov predchádzame napadnutiu zrniarkou fazuľovou na poli a predčasným zberom ľanu napadnutého fuzariózou môžeme zachrániť stonky.
Aj spôsob zberu, napr. ponechanie vysokého strniska (kukurica — vijačka kukuričná, lucerna—bzdôšky) vplýva na rozmnoženie škodcov. Kombajnový zber zachytáva a ničí húsenice sivkavca ražného, zabraňuje poškodzovaniu obilia a kukurice myšami. Pri kombajnovom zbere zemiakov sa porania hľuzy a tak poranenými miestami vniká pôvodca fuzáriovej hniloby zemiakov Fusarium coeruleum.
Produkcia zdravého osiva a sadiva
Vyšľachtenie odolných kultivarov má veľmi mnoho ochranárskych aj ekonomických výhod, napr. nezávislosť od počasia v období, keď sú potrebné ochranárske zásahy, vylučuje riziko zle vykonaných rastlinolekárskych zásahov.
Jedným zo šľachtiteľských cieľov je zvýšenie rezistencie rastlín proti škodlivým činiteľom. Sústavným a cieľavedomým šľachtením niektorých plodín sme získali kultivary, ktoré choroby a škodcovia nenapádajú vôbec, alebo ich napádajú len veľmi málo.
Okrem odolnosti proti hubovým chorobám (napr. rakovina zemiakov) sa venuje veľká pozornosť odolnosti proti virózam a nezabúda sa ani na bakteriózy. Šľachtenie na odolnosť proti živočíšnym škodcom je zložitejšie, ale i tu sa dosiahli pekné výsledky. Tak napr. semená kultivarov slnečnice s „pancierovitým“ osemením nepoškodzuje vijačka slnečnicová a niektoré kultivary jačmeňa, ktoré skoro kvitnú, nepoškodzujú larvy zelenušky žltopásej a pod.
 
Fyzikálne a biologické spôsoby ochrany rastlín

Mechanické spôsoby ochrany rastlín sa rozdeľujú na dve základné skupiny, a to na preventívne metódy a na priame ničenie.
Preventívne metódy spočívajú v tom, že sa choroby a škodcovia ničia skôr, než napadnú pestovanú plodinu. Patrí sem napr. zhrabovanie a pálenie opadaného lístia v ovocných sadoch, ktoré má význam pre zamedzenie niektorých chorôb (chrastavitosť jabĺk a hrušiek atď.), ďalej odstraňovanie mumifikovaných plodov napadnutých moniliózou jadrového ovocia, odrezávanie suchých konárov a pod.
Fyzikálne spôsoby ochrany rastlín sú zamerané hlavne na dezinfekciu pôdy, rastlinných výpestkov, sadiva, priestorov skladísk, parenísk a skleníkov pri využívaní vyšších teplôt, elektrického prúdu, infračervených lúčov, vysokofrekvenčného röntgenového žiarenia, žiarenia gama, ultrazvukových vín atď. Tak napr. vrtuľu veľkohlavú v oblasti Stredozemného mora sterilizovali y žiarením. Mnoho týchto metód je perspektívnych, sú však doteraz prevažne v štádiu výskumu.
K fyzikálnym metódam na ochranu ovocných porastov proti jarným mrazíkom patrí zadažďovanie, zadymovanie a priame zahrievanie ovocných sadov.
Biologický boj je aktívne využívanie živých organizmov na boj proti škodlivým činiteľom pestovaných rastlín. Biologické prostriedky sú výhodnejšie oproti chemickým zásahom v tom, že sú nejedovaté a neškodné pre väčšinu iných skupín hmyzu, pre hospodárske zvieratá a pre človeka. V aktívnom boji proti škodcom živočíšneho pôvodu sa používajú vírusy, baktérie a huby, parazitické alebo dravé druhy hmyzu, ale aj stavovce, t. j. ryby, obojživelníky, hady, vtáky a cicavce. Samostatnou kapitolou v oblasti mikrobiologických metód boja je využitie Bacillus thuringiensis v biologickom boji proti mnohým škodlivým motýľom. V biologickom boji proti hmyzu sa dajú využiť aj niektoré entomofágne (hmyzohubné) druhy húb. Dobré výsledky sa dosiahli použitím dravých roztočov v skleníkoch proti roztočcom.
 
Chemická ochrana

Používanie chemických prípravkov patrí medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín vôbec. Výhodou chemických opatrení v ochrane rastlín je to, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy, čo umožňuje vykonať potrebné zákroky včas, t. j. vtedy, keď sú porasty najviac ohrozené chorobami alebo škodcami. Prednosťou chemických metód je ďalej to, že sú väčšinou jednoduché a pomerne lacné. Samotná prax nám však potvrdzuje, že aj chemický spôsob ochrany je úspešný len vtedy, keď je vhodne doplnený ostatnými spôsobmi.
Chemická ochrana sa delí v podstate na profylaktickú (preventívnu) a terapeutickú (liečebnú).
Profylaktická ochrana zahŕňa metódy, ktoré predchádzajú nákaze alebo napadnutiu; rátame k nim morenie osiva, postrekovanie proti rôznym hubovým chorobám (peronospóre chmeľovej, peronospóre viniča hroznorodého, pleseň zemiakov, cerkosporióza) a proti niektorým živočíšnym škodcom (pásavka zemiaková, vošky, vrtivka čerešňová a i.). Rozhodujúcim faktorom pre preventívne zásahy je ošetrenie porastov v biologicky najvhodnejšom termíne.
Pri terapeutickej ochrane sa živočíšni škodcovia rovnako ako choroby ničia vtedy, keď už pestovanú rastlinu napadli. Je isté, že škodám už nemôžeme celkom zabrániť a že ide tu už len o obmedzenie ďalšieho šírenia nákazy alebo škodcov. V praxi sa oba spôsoby často prekrývajú, pretože v mnohých prípadoch nemožno vystihnúť najvhodnejší čas preventívneho zásahu.
Používanie chemických prípravkov (pesticídov) je významnou a doteraz nenahraditeľnou súčasťou celej sústavy ochrany rastlín. Predpokladá sa, že keby sa prestali pesticídy používať, znamenalo by to straty okolo 5 0 % úrody a zvýšenie cien potravín na 4 —5-násobok. V ČSSR je v súčasnosti povolených 500 rozličných pesticídov z domácej a zahraničnej produkcie. Výhodou chemických opatrení v ochrane rastlín je to, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy, čo umožňuje vykonať potrebné zákroky včas, t. j. vtedy, keď porasty najviac ohrozujú choroby a škodcovia.
Prednosťou chemických metód je aj to, že sú väčšinou jednoduché a pomerne lacné. Prax však potvrdzuje, že chemický spôsob ochrany je úspešný len vtedy, keď sa vhodne dopĺňa s ostatnými spôsobmi ochrany.
 
Problémy vznikajúce pri aplikácii pesticídov. Prudký rozvoj výroby a spotreby pesticídov prináša so sebou mnoho problémov.
1. Problém rezíduí pesticídov v ošetrených rastlinách určených na konzum alebo na spracovanie.
2. Vplyv pesticídov na životné prostredie. Nadmerným použitím pesticídov sa narúša biologická rovnováha v prírode, napr. ničenie prirodzených nepriateľov a konkurentov škodcov. Pretože sa populácie škodcov obnovujú rýchlejšie ako populácie ich nepriateľov, je často nevyhnutné ošetrenie skoro opakovať.
3. Z ekologického hľadiska je nepriaznivou stránkou pôsobenie pesticídov, vznik rezistencie živočíšnych škodcov — niektorých pôvodcov chorôb rastlín, zmena druhového zastúpenia burín.
4. Včely sa poškodzujú obyčajne pri nesprávnej aplikácii pesticídov. Pesticídy sa majú použiť vtedy, keď výskyt škodcu dosiahne určitý stupeň škodlivosti, keď už môže spôsobovať ekonomicky významné straty na pestovaných rastlinách. Pesticídy jedovaté pre včely sa nesmú používať na kvitnúce porasty poľnohospodárskych plodín. Chemické prostriedky, ktoré včelám škodia, sa môžu použiť na kvitnúce rastliny v čase, keď včely nelietajú, t. j. večer alebo skoro ráno. Treba dávať pozor aj na kvitnúce buriny, ktoré včely navštevujú. Podmienky používania pesticídov usmerňuje vyhláška č. 35/1978 Zb. a vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy.
5. Možnosti ohrozenia človeka. Pesticídy sú veľmi nebezpečné látky. Len málo je z nich takých, ktoré účinkujú špecificky len na jedného patogéna. Sú to skôr zlúčeniny so širokým spektrom použitia, ktoré teda majú vplyv aj na užitočných živočíchov i na človeka. Napr. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že ročne sa vyskytuje približne 500000 akútnych prípadov otravy. Mnohé z pesticídov majú mutagénne účinky.

Integrovaná ochrana
 
Cieľavedomá ochrana sa môže riešiť len ako komplex opatrení a zákrokov, z ktorých každý má svoj určitý význam a pôsobenie. Najväčší technický a ekonomický efekt sa môže dosiahnuť vhodnou kombináciou rozličných účinných a výhodných spôsobov ochrany.
Pod agrotechnickými spôsobmi ochrany rastlín rozumieme súhrn všetkých pestovateľských opatrení, ktoré majú vytvárať vhodné podmienky pre úspešný rast a vývoj plodín.
Medzi dôležité agrotechnické opatrenia patrí:
1.  osevný postup,
2.  príprava pôdy,
3.  hnojenie a prihnoj ovanie,
4.  výber kultivarov, úprava osiva,
5.  voľba vhodného agrotechnického termínu,
6.  kultivačné práce a ničenie burín,
7.  zber a uskladňovanie.

Príprave pôdy venujeme veľkú pozornosť tiež preto, že sa ňou môžu zmeniť životné podmienky škodcov v pôde. Účelné hnojenie podporuje odolnosť rastlín proti chorobám a škodcom. Ovplyvňuje prostredie pôdy (vápnením sa mení pH v pôde) a v týchto pôdach sa nedarí hubám (koreňomor fialový). Hnojením môžeme škodcov ničiť aj priamo. Veľmi účinným spôsobom boja proti škodlivým činiteľom je šľachtenie odolných kultivarov. Agrotechnické termíny sejby rozhodujú o tom, ktoré škodlivé činitele a v ktorej fáze rastu rastlín ovplyvnia porasty viac alebo menej. Kultivačné práce majú vplyv na život škodcov, ktorí žijú na povrchu pôdy alebo plytko pod povrchom pôdy. Skorý zber je často rozhodujúci pre akosť plodín. Pri oneskorenom zbere za vlhkého počasia semená černejú, zeleninu napádajú choroby a škodcovia alebo je nevhodná na konzum, pretože vybieha do kvetu a pod. Naopak, skorším zberom môžeme plodiny napadnuté škodcami zachrániť, ako napr. zberom zelených fazuľových strukov predchádzame napadnutiu zrniarkou fazuľovou na poli alebo predčasným zberom ľanu napadnutého fuzariózou môžeme zachrániť stonky.
 
Pesticídy. Význam a rozdelenie pesticídov.

Slovom pesticídy označujeme jednoduché alebo zložité chemické látky, ktoré za určitých podmienok ničia škodlivé činitele, ale nepoškodzujú ošetrovanú rastlinu. Pesticídy umožnili podstatne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby. Mali veľký význam aj pri likvidácii niektorých chorôb prenášaných hmyzom, ako je malária, spavá choroba a i.
Efektívnosť použitia pesticídov posudzujeme podľa vzťahu medzi nákladmi vynaloženými na určitý zákrok a medzi prírastkami hektárových úrod. Podľa doterajších skúseností je tento vzťah v priemere taký, že pri vynaložení len 6 % z hodnoty hrubého výnosu na ochranu rastlín sa môže úroda zvýšiť o celú jednu pätinu. Potvrdzuje to celkový prehľad ekonomického zhodnotenia niektorých ochranárskych opatrení na väčších výmerách poľnohospodárskych plodín.
Jednotlivé väčšie skupiny pesticídov dostali svoje pomenovanie podľa toho, proti ktorým škodcom alebo chorobám sa používajú. Látky pôsobiace proti hmyzu sa nazývajú insekticídy (vedecký názov hmyzu je Insecta), proti hubám fungicidy (huby — Fungi), látky, ktoré ničia rôzne háďatká — nematocídy (zo skupiny Nematodá). Látky používané proti škodlivým hlodavcom (Rodentia) sa nazývajú rodenticídy a látky na ničenie burín — herbicídy (rastlina — herba a z lat. názvu occido — zničiť).
Základnou žiadúcou vlastnosťou pesticídov je dobrá účinnosť. Od účinnosti závisia aplikačné dávky a ekonomika použitia. Ďalšou žiadúcou vlastnosťou je rýchlosť účinku; obyčajne sa vyžaduje rýchly začiatočný záber a dlhá reziduálna účinnosť, ktorá však nie je vždy podmienkou.
Veľmi významné sú fyzikálne vlastnosti účinných látok: rozpustnosť v rôznych látkach, bod tuhnutia, bod varu a viskozita. Dôležitá je stabilita pesticídov v rôznych podmienkach (ako napr. teplota, svetlo, rozpúšťadlá, pomocné látky, pH prípravku a postrekovacieho roztoku), ktorá súvisí s ich chemickými vlastnosťami.
Dôležitým kritériom pri posudzovaní pesticídov je bezpečnosť pre ľudí, úžitkové zvieratá a užitočný hmyz, najmä včely, a pre niektoré ďalšie živočíchy a ošetrované rastliny.
Pesticídne prípravky môžeme rozdeľovať z rozmanitých hľadísk. Pre praktickú potrebu je dôležité, v akej forme sa prípravky aplikujú, aký je spôsob pôsobenia účinnej látky, a proti ktorým škodlivým činiteľom pôsobí, čo súvisí najmä s ich chemickým zložením.

Podľa spôsobu aplikácie sa pesticídne prípravky rozdeľujú na:
1.  pevné — poprašovacie, granulované prípravky, návnady;
2.  kvapalné — pravé roztoky, suspenzie, emulzie, koloidné roztoky;
3.  plynné — plyny, pary prchavých látok;
4.  aerosóly — hmly, dym, studený aerosól.

Poprašovacie prípravky sú jemné prášky zložené z účinnej látky, plniča (mastenec, kaolín a pod.) a pomocnej látky (adhezívum, farbivo a pod.). Ich nevýhodou je, že sa zle prichytávajú na orgány rastlín.
Granulované prípravky sa pripravujú granulováním vhodného nosiča (napr. bentonitu) s vhodnou účinnou látkou. Tieto prípravky sa často kombinujú s hnojivami (NPK + pesticídy proti pôdnym škodcom — pandravám a pod.).
Návnady sú otrávené látky, ktoré sa kladú na určité miesta, aby sa nimi otrávili škodcovia. Ako návnady sa používajú otruby, obilie, zemiaky alebo slanina, ktoré sú otrávené vhodným jedom.
Na postrekovanie sa používajú pravé roztoky, emulzie, suspenzie a koloidné roztoky.
Pravé roztoky vznikajú, úplným rozpustením účinnej látky v rozpúšťadle, obyčajne vo vode (patria sem napr. prípravky na báze polysulfidov).
Suspenzia vzniká rozptýlením jemných čiastočiek nerozpustnej látky vo vode (napr. Kuprikol a pod.). Majú dobrú priľnavosť a nepoškodzujú rastliny. Musia sa však stále miešať, pretože sa usadzujú.
Emulzia je sústava dvoch kvapalín, z ktorých jedna je rozptýlená v druhej vo forme drobných kvapiek (napr. Metation E-50).
Koloidné roztoky (tzv. nepravé roztoky) vznikajú nedokonalým rozpustením účinnej látky v rozpúšťadle. Čiastočky sa prakticky neusadzujú, ale vznášajú sa v tekutine.
Plyny a fumiganty pôsobia v plynnom skupenstve. Používajú sa v uzavretých priestoroch alebo na dezinfekciu pôdy proti pôdnym škodcom.
Dymovnice obsahujú okrem účinnej látky ešte dymotvorné prísady, ktoré po zapálení vytvárajú dym unášajúci pesticíd vo forme teplého aerosólu.
Vykurovacie náboje sú určené na ničenie malých hlodavcov; obsahujú látky, ktoré po zapálení vytvárajú obyčajne dusivý dym ľahší ako vzduch.
Aerosóly vznikajú rozptýlením nepatrných pevných alebo tekutých čiastočiek vo vzduchu alebo v plyne.

Podľa škodlivých činiteľov, pre ktoré sú určené, rozdeľujeme pesticídy na:
1.   insekticídy (proti hmyzu),
Podľa toho, na ktoré vývinové štádiá hmyzu účinkujú, rozdeľujeme ich na prípravky, ktoré ničia: 1. vajíčka (ovicídy), 2. larvy (larvicídy), 3. usmrcujú dospelý hmyz (imagocídy)
2.  zoocídy - prípravky proti ostatným skupinám živočíšnych škodcov:
a)   akaricídy (proti roztočom),
b)   nematocídy (proti háďatkám),
c)   moluskocídy (limacídy - proti slimákom) - proti mäkkýšom
d)   rodenticídy (proti hlodavcom),
3.   fungicidy (proti hubám),
4.   herbicídy (proti burinám),
5.   špeciálne prípravky.

AKARICÍDY
Akaricídy sú prípravky, ktoré ničia pavúkovcových škodcov rastlín (roztoče a ich vajíčka). Do tejto skupiny prípravkov patrí väčšina organofosfátových insekticídov, všetky sírnaté fungicidy a špeciálne akaricídy (Mitac 20 EC, Tedion V 18 a ďalšie).

RODENTICÍDY
Rodenticídy (muricídy) sú určené na ničenie hlodavcov (hraboš poľný, myš domáca, potkan, krysa). Delíme ich na:
a)  prípravky na plošnú likvidáciu škodcov, napr. Castrix, Pellets.
b)  prípravky na ohniskové ničenie sa používajú vo forme návnad a nástrah. Podľa spôsobu, akým na hlodavce účinkujú, sa rodenticídy delia na:

1.  požerové (fosfid zinku) návnady a nástrahy,
2.  dýchacie jedy (kyanovodík, sírouhlík, metylbromid a ďalšie).

LIMACÍDY
Limacídy (moluskocídy) sú prípravky na ničenie ulitníkov, slizoviek a slimákov. Prípravok Limacid je návnada s 5 % obsahom metylaldehydu. Účinný je len vtedy, keď nie je zvlhnutý.

NEMATOCÍDY
Nematocídy sú chemické prípravky proti háďatkám. U nás sa používa Nematin, ktorý sa aplikuje do pôdy zálievkou.
 
Insekticídy, fungicídy, zoocídy

INSEKTICÍDY sú chemické prípravky určené na ničenie škodlivého hmyzu. Podľa toho, na ktoré vývojové štádiá hmyzu účinkujú, delíme ich na prípravky, ktoré:
1.  ničia vajíčka (ovicídy),
2.  ničia larvy (larvicídy),
3.  usmrcujú dospelý hmyz (imagocídy); tento pojem sa v odbornej literatúre používa menej.
 
Podľa fyziologického účinku na organizmus hmyzu sa insekticídy delia na jedy:
1. plazmatické,
2. leptavé,
3. nervové,
4. dýchacie.

Podľa spôsobu, ktorým insekticídy vnikajú do tela hmyzu, delíme ich na jedy:
1. dotykové (kontaktné),
2. žalúdočné (vnútorné, požerové, perorálne),
3. dýchacie (respiračné).

Z chemického hľadiska sa insekticídy delia na zlúčeniny anorganického a organického pôvodu.

FUNGICÍDY sú chemické prípravky, ktoré sa používajú na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb. Väčšinou sa používajú preventívne. Fungicidy účinkujú tak, že rozrušujú podhubie (mycélium) parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu ich výtrusov. Podľa účinnej látky fungicídy rozdeľujeme na:
1.  anorganické — a) meďnaté, b) sírnaté, c) ortutnaté;
2.  organické
3.  systémové
4.  antibiotiká

Anorganické fungicidy
Sú pomerne zložité anorganické zlúčeniny ťažkých kovov (ortuti, medi, cínu) a zlúčeniny síry, prípadne elementárna síra.
 
Meďnaté fungicidy
Tieto prípravky sa najčastejšie vyrábajú na báze oxychloridu meďnatého (Kuprikol 50, Coprantol a iné), spravidla obsahujú okrem 50 % účinnej látky prepočítanej na meď aj rozličné dispergátory a pomocné látky zvyšujúce priľnavosť. Meďnaté fungicidy sú účinné skoro takmer na všetky huby, okrem múčnatiek. Ich nepriaznivou vlastnosťou je toxický účinok na niektoré kultivary jabloní, hrušiek a egrešov a prakticky na všetky broskyne. Fytotoxicitu meďnatých prípravkov zvyšuje studené a vlhké počasie.
 
Sírnaté fungicidy
Sírnaté fungicidy sú buď zlúčeniny síry alebo elementárna síra. Spôsob účinku a použitie majú rovnaké ako prípravky na báze elementárnej síry. Sírnaté prípravky pôsobia najmä na skupinu múčnatiek, ale používajú sa aj proti iným hubovým chorobám (chrastavitosť, kučeravosť atď.). Sírnaté prípravky nemajú len fungicídne účinky, ale aj akaricídne (ničia roztoče) a niekedy aj ako insekticídy. Niektoré druhy a kultivary ovocných drevín sú citlivé na sírnaté prípravky. Pre ľudí a zvieratá sú tieto prípravky neškodné. Aby sme pri použití sírnatých prípravkov dosiahli dobrú účinnosť, rastliny musíme ošetrovať pri teplote najmenej 14 °C, pretože pri nižšej teplote sa účinok síry na huby stráca, pri vysokých teplotách (nad 25—26 °C) pôsobí síra na rastliny toxicky.
 
Organické fungicidy
 
Sú veľmi rozmanité organické zlúčeniny pozostávajúce z viacerých účinných látok. Organické fungicídy pôsobia na zárodky húb tým, že v rúch zamedzujú alebo zastavujú niektoré enzymatické procesy. Je to veľmi početná a dôležitá skupina.
 
Majú väčšinou vyhranený špecifický účinok a dajú sa vzájomne miešať s insekticídmi. Tieto fungicidy majú tú výhodu, že sú málo jedovaté, teda relatívne bezpečné pre človeka, hospodárske zvieratá, včely i ryby.
 
Pod označením „systémový fungicíd“ rozumieme organickú zlúčeninu, ktorá sa v rastline premiestňuje a pôsobí vnútri rastlinných pletív. Tým priamo alebo nepriamo chráni rastlinu pred patogénmi. Väčšina týchto prípravkov nielen chráni rastlinu pred infekciou, ale pôsobí aj chemoterapeuticky, čiže lieči rastlinu. Tieto látky sú účinné iba vtedy, keď ich rastlina môže prijať a premiestňovať tak, aby sa dostali do celého rastlinného organizmu.
Z praktického hľadiska je dôležité, či rastlina prijíma systémový fungicíd koreňmi alebo Ústami. Väčšinu známych zlúčenín so systémovým účinkom rastliny prijímajú koreňmi a premiestňujú cievnymi zväzkami do nadzemných častí Preprava týchto zlúčenín lykom z listov do koreňov je zriedkavá. Prijímanie je v každom prípade podmienené funkčnou anatómiou, biochemickými procesmi rastlín a stupňom rozpustnosti prípravku. Z nevýhod systémových fungicídov je nevyhnuté zdôrazniť ich výhradný špecifický účinok (pôsobia len na niektoré choroby rastlín) a schopnosť patogénu pomerne ľahko vytvárať proti nim rezistenciu. Do skupiny systémových fungicídov zaraďujeme dnes predovšetkým deriváty benzimidazolu (benomyl, tiabendazol a iné).
 
Antibiotiká
Antibiotiká sú zložité chemické látky, ktorých špecifický účinok spočíva v zastavení látkovej premeny alebo iných životne dôležitých procesov parazitických organizmov. Okrem humánnej a veterinárnej medicíny sa môžu uplatňovať i v ochrane rastlín (napr. pri rozmnožovaní vzácneho materiálu), teda tam, kde je použitie takýchto relatívne drahých prípravkov ekonomicky výhodné.

ŠPECIÁLNE PRÍPRAVKY
Do tejto skupiny sme zaradili tie prípravky používané v ochrane rastlín, ktoré nemôžeme zahrnúť do žiadnej z predchádzajúcich skupín. Sú to: 1. lepy, 2. štepárske vosky, 3. repelenty, 4. mikroelementové hnojivá, 5. regulátory rastu, 6. látky ovplyvňujúce správanie sa hmyzu, 7. chemosterilanty, 8. hormóny.

LEPY sa používajú na ovocné stromy, ktoré sa pravidelne neošetrujú chemickými prípravkami. Nanášajú sa na špeciálny papier, pripevnený na oškrabanú kôru kmeňa vo výške 1,5 m. U nás sa používa proti húseniciam vosk drine.
ŠTEPÁRSKE VOSKY sa používajú na natieranie rán ovocných stromov. Vyrábajú sa zo živíc, včelieho vosku, tuku a riedidla. U nás sa vyrába štepársky vosk drine, Jenten a dováža sa Santar-M.
ODPUDZOVADLÁ ZVERI – REPELENTY sú chemické odpudzujúce látky, ktoré sa používajú proti ohryzovaniu listnatých a ihličnatých drevín zverou v období vegetačného pokoja.
REGULÁTORY RASTU (MORFOREGULÁTORY) - tieto látky pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú rast rastlín.
Retardačné látky zabraňujú klíčeniu alebo pučaniu uskladňovaných plodín (zemiakov, cibule).
LÁTKY OVPLYVŇUJÚCE SPRÁVANIE SA HMYZU - sú to látky prírodné alebo syntetické. V podstate ich môžeme rozdeliť na:
 
1.  repelenty — látky odpudzujúce hmyz a vyvolávajúce jeho pohyb od zdroja,
2.  deterenty — látky zabraňujúce požeru a spomaľujúce príjem potravy,
3.  atraktanty (vábidlá) — látky lákajúce hmyz a spôsobujúce orientované pohyby k zdroju,
4.  arestanty — látky spôsobujúce agregáciu pri zdroji,
5.  stimulanty — látky vyvolávajúce reflexy alebo inštinkty pri prijímaní potravy, pri párení, kladení vajíčok a pod.

Osobitnú skupinu tvoria tzv. feromóny — pachové látky, ktoré produkujú jedince určitého druhu, aby ovplyvnili správanie sa jedinca toho istého druhu.

MORIDLÁ – chemické prípravky na morenie osiva. Morenie osiva je zákrok, ktorý odstraňuje nákazu či už na povrchu, alebo vnútri semena. Na morenie osiva sa používajú rôzne fyzikálne metódy alebo chemické látky.
 
CHEMOSTERILANTY - sú zlúčeniny, ktoré narušujú normálnu látkovú premenu a vývin. Pôsobia na pohlavné orgány alebo na ich produkty (vajíčka, spermu).
 
HORMÓNY – slúžia na ničenie škodcov pomocou hormónov – v období postembryonálneho vývinu hmyzu. Tieto látky môžu byť špecifické, neohrozujú ani užitočný hmyz, ani ostatné živočíchy, najmä vtáky, hospodárske zvieratá a človeka.
 
POMOCNÉ LÁTKY - na zlepšenie fyzikálno-chemických vlastností pesticídnych prípravkov pred aplikáciou, ktoré zlepšia fyzikálne vlastnosti postrekovej látky.
 
Adhezíva sú látky, ktoré zvyšujú priľnavosť, trvácnosť a použiteľnosť roztokov.
 
Zmáčadlá sú chemické látky, ktoré zmenšujú povrchové napätie vody, takže kvapky postrekovej látky nespadnú z povrchu ošetrovaných rastlín. Pridávajú sa do prípravkov, ktoré sa používajú proti ťažko zmáčateľným škodcom (napr. múčnatky, vošky a pod.). U nás používame dovážané zmáčadlá, obsiahnuté v prípravkoch Citowett, Sandovit.
 
Stabilizátory sa pridávajú k pesticídnym prípravkom preto, aby sa účinná látka nerozkladala, a teda nestratila biologickú účinnosť.
 
Indikátory sú výstražné látky, ktoré pridávame k pesticídom, aby upozornili na ich jedovatosť. Môžu to byť výstražné farby alebo zapáchajúce dráždivé látky.
 
Herbicídy

HERBICÍDY sú chemické prípravky na ničenie nežiadúcej vegetácie. Podľa účinku sa herbicídy rozdeľujú na:
1. selektívne (výberové), ktoré pri vhodnom použití ničia buriny, pričom nepoškodia rastliny,
2. neselektívne (totálne), ktoré ničia všetky rastliny.

Podľa spôsobu, akým na rastlinu účinkujú, sa delia na:
1. dotykové (kontaktné), ktoré ničia len zasiahnuté časti rastliny;
2. systémové (translokačné), ktoré sa rozvádzajú po celom tele rastliny, t. j. do tých častí, ktoré neboli priamo zasiahnuté;
3. sterilizujúce pôdu, t. j. pôsobiace proti všetkým rastlinám, ktoré sa na ošetrenej pôde nachádzajú.

Podľa termínu, kedy sa herbicídy používajú, rozoznávame ošetrenie:
a) pred zasiatím rastliny,
b) po zasiatí, ale pred vzídením rastliny (preemergentné).

Podľa chemického zloženia sa herbicídy rozdeľujú na:
1.       ANORGANICKÉ HERBICÍDY
Sú to neselektívne herbicídy určené na odburiňovanie ihrísk a pod. Z tejto skupiny sa ešte dnes používa chlorečnan sodný (Travex).
2.       ORGANICKÉ HERBICÍDY

Hygiena a bezpečnosť pri práci v ochrane rastlín

Pri nesprávnom zaobchádzaní s chemickými látkami v poľnohospodárstve vzrastá nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí, prípadne zvierat. Ohrozeniu možno predchádzať dodržiavaním aplikačných termínov, ochranných lehôt, používaním len povolených prípravkov, dodržiavaním správnej koncentrácie a ostatných zásad správnej aplikácie.

Zásady bezpečnosti práce s chemickými prípravkami na ochranu rastlín možno zhrnúť do týchto pravidiel:
1. Pokyny pre bezpečnú prácu sú vždy uvedené na etikete prípravku a každý je povinný pred začatím práce sa s nimi oboznámiť. Dodržiavaním týchto pokynov sa predchádza vážnemu porušeniu normálnych funkcií organizmu, t. j. otravám.
2. Pracovať s chemickými prípravkami môžu len osoby telesne a duševne spôsobilé, ktoré sú podrobne poučené o ich povahe, účinkoch a spôsoboch použitia. Pri skladovaní, predaji a použití pesticídov sa musia dodržiavať všetky ustanovenia vládneho nariadenia č. 56 zo dňa 10. apríla 1967 a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 57 zo dňa 1. júna 1967 o jedoch a iných zdraviu škodlivých látkach.
3. Prípravky sa majú používať len v predpísaných dávkach a koncentráciách a majú sa pripravovať len v takom množstve, ktoré sa spotrebuje za jeden deň.
4. Koncentráty sa majú asanovať alebo zničiť.
5. Jedovaté prípravky sa používajú len vtedy, keď nemáme rovnaký alebo lepší nejedovatý prípravok.
6. Každé ošetrenie rastlín jedmi je potrebné 48 hodín vopred oznámiť okresnému hygienikovi a príslušnému národnému výboru.
7. Medzi posledným použitím chemického prípravku na ochranu rastlín a zberom (prípadne spásaním) ošetreného porastu sa musí dodržať predpísaná ochranná lehota.
8. Zvyšky postrekových tekutín a prípravkov sa nesmú vylievať v blízkosti vodných tokov, nádrží a studní.
9. Pri práci s chemickými prípravkami nie je dovolené jesť, piť ani fajčiť.
10. Osobné ochranné prostriedky sa majú odmoriť (obr. 3, 4) rovnako ako stroje a prístroje 3 % roztokom sódy, umyť, osušiť a odložiť.
11. Veľmi nebezpečné jedy sa nesmú vydávať osobám mladším ako 18 rokov a ostatné jedy osobám mladším ako 15 rokov.

Opakovanie polročného učiva.
  1. Kontrolné otázky a námety na samostatnú prácu
  2. V čom spočíva výhoda používania chemických opatrení v ochrane rastlín?
  3. Aké nebezpečenstvo vzniká v ochrane rastlín pri používaní chemických prípravkov?
  4. Aké požiadavky kladieme na chemické ochranné prípravky a prečo ?
  5. Aké výhody a nevýhody majú nízkoobjemové postreky ?
  6. Podľa akých kritérií rozdeľujeme insekticídy?
  7. Ktorá skupina insekticídov pôsobí na škodcov najúčinnejšie? Odôvodnite prečo.
  8. Ktoré činitele ovplyvňujú účinnosť insekticídov?
  9. Aké podmienky vyžaduje úspešná aplikácia meďnatých a sírnych fungicídov?
  10. Prečo začínajú nadobúdať v ochrane rastlín stále väčší význam organické fungicidy?
Choroby rastlín. Význam, rozdelenie chorôb.

FYZIOLOGICKÉ PORUCHY
Fyziologické poruchy spôsobujú nepriaznivé vonkajšie vplyvy prostredia. Podlá príčiny vzniku rozoznávame fyziologické poruchy vyvolané nepriaznivými vplyvmi poveternostnými, pôdnymi, priemyslovými škodlivinami a poranením.
Pôdne vplyvy – nedostatok vody, nadbytok vody, pôdna reakcia; žltačky (chlorózy).
 
Nedostatok vody
Nedostatok vody v pôde pôsobí nepriaznivo na príjem živín. Rastliny nerastú, zakrpatievajú, netvoria kvety a plody. Stupeň poškodenia značne závisí od druhu rastliny a od jej rastovej fázy. Zelenine, najmä kalerábu, drevnatejú pletivá a ovocným stromom, zvlášť slivkám, marhuliam a broskyniam, začínajú predčasne opadávať plody. Zmladzovanie zemiakov sa objavuje počas sucha. Hľuzy predčasne zastavia rast, a keď prídu výdatné dažde, vyrastajú z púčikov druhotné dcérske hľuzy. Zmladené zemiaky sa zle uskladňujú.
 
Nadbytok vody
V príliš mokrej a ťažkej pôde hnijú korene a na nadzemných častiach rastlín sa objavuje žltnutie listov (napr. fyziologická žltačka viniča), semeno zle vzchádza a hnije.
 
Pôdna reakcia
Pôdna reakcia je veľmi dôležitá pre správny vývin rastlín. Väčšina poľnohospodárskych rastlín vyžaduje približne neutrálnu pôdnu reakciu (pH = 7). Mierne kyslá pôdna reakcia vyhovuje napr. zemiakom, ktorým nadbytok vápnika v pôde škodí a napomáha vznik tzv. chrastavitosti obyčajnej. Ovos taktiež znáša kyslejšiu pôdu. Strukoviny a z ovocných drevín napr. kôstkoviny naopak vyžadujú mierne zásaditú reakciu pôdy, ale vinič hroznorodý v zásaditej pôde trpí chlorózou. Na kyslých pôdach môžu rastliny trpieť nedostatkom molybdénu, na zásaditých sa obyčajne skôr prejavuje nedostatok bóru. Preto je potrebné sledovať pôdnu reakciu poľnohospodárskych pôd, zisťovať obsah uhličitanu vápenatého a sledovať zdravotný stav rastlín.

Žltačky (chlorózy)
Pod žltačkou (chlorózou) rozumieme celkové ochorenie rastlín prejavujúce sa žltnutím, alebo blednutím zelených častí. V plastidoch sa chlorofyl rozkladá, alebo sa zle tvorí. Chlorózy majú rôzny pôvod a vznik. Pokiaľ ich nespôsobuje patogén, vznikajú nepriaznivými poveternostnými alebo pôdnymi vplyvmi, prípadne exhalátmi.
Vplyvom chladu vznikajú tzv. chladové žltačky, ktoré sú časté najmä pri teplomilných rastlinách (kukurica, uhorky, rajčiaky, vinič hroznorodý a i.). Objavujú sa najmä na jar, počas dlhotrvajúceho studeného počasia. Bývajú prechodné a s nástupom teplejšieho počasia postupne miznú. V ťažkých zamokrených pôdach sa rovnako objavujú chlorózy obilnín, repy a pod. Zo živín môže spôsobovať chlorózu nedostatok dusíka alebo nadbytok vápnika, ale aj iné príčiny.
Ochrana. Keď je to možné, treba zabrániť pôsobeniu škodlivých vplyvov, ktoré žltačku vyvolávajú, t. j. dodržiavať agrotechnické termíny sejby, dbať na správnu výživu, starať sa o správny pomer vzduchu a vody v pôde atď.

Vírusové choroby, charakteristika vírusov

Vírusy sú bezbunkové organizmy, bez vlastnej látkovej premeny. Rozmnožujú sa len v živých bunkách. Rastlinné vírusy sú vysokomolekulárne nukleoproteidy, t. j. zlúčeniny kyseliny ribonukleínovej a bielkovín. Infekčné vlastnosti má len ribonukleínová kyselina.
Vírusy sú pozorovateľné len elektrónovým mikroskopom a ich veľkosť sa meria v milióntinách milimetra. Majú rúrkovitý tvar, ktorý sa v elektrónovom mikroskope javí ako tyčinka alebo vlákno; alebo majú polyedrický tvar.
PRÍZNAKY VÍRUSOVÝCH OCHORENÍ
Príznaky vírusových ochorení na rastlinách sú rôzne (zmena farby, zmena tvaru) a variabilné, ovplyvňujú ich druh vírusu, druh hostiteľskej rastliny, jej náchylnosť a citlivosť na infekciu, termín infekcie, vek rastliny, klimatické podmienky, výživa a pod. Niektoré vírusy však zostávajú v rastlinách v latentnej forme, to znamená, že sa neprejavujú vonkajšími príznakmi. Príznaky viróznych rastlín sú ľahko zameniteľné s príznakmi spôsobenými fyziologickými poruchami a je potrebné ich dobre poznať a rozlišovať od príznakov spôsobených inými činiteľmi.
Zmena farby (dekolorácia) sa prejavuje svetlými alebo žltými neohraničenými škvrnami na listoch, prípadne na plodoch a stonkách (mozaika) alebo postupným žltnutím listov (žltačky). Niekedy odumierajú pletivá alebo cievne zväzky (nekrózy). Na okrasných rastlinách sa prejavujú virózy pestrofarebnosťou kvetov, napr. pri tulipánoch.
Zmeny tvaru (morfózy) sú tiež častými príznakmi vírusovej infekcie. Na listoch sa objavuje skučeravenie listovej čepele (kučeravosť), stáčanie listovej čepele pozdĺž hlavnej žily (zvinutka), znetvorenie listovej čepele (nesúmernosť, nitkovitosť, laločnatosť) atď. Virózou postihnuté plody podliehajú rôznym deformáciám, zakrpatievajú atď. Stonky rastlín môžu mať kratšie internódiá.
ROZŠIROVANIE VÍRUSOVÝCH CHORÔB
Vírusy sa v prírode rozširujú rôznym spôsobom. Prakticky všetky vírusy sú prenosné pri vegetatívnom rozmnožovaní (hľuzami, cibuľami, sadzačkami, vrúbľami, očkami, odkopkami a i.). Niektoré vírusy sa prenášajú mechanicky šťavou, napr. pri reze, zaštipovaní alebo kultivácii. Mnohé vírusy prenášajú živočíchy (živočíšne vektory) najmä cicavý hmyz (vošky, cikádky). Menej častými prenášačmi sú bzdochy, strapky, méry, červce. K významným prenášačom patria roztoče a háďatká. Oveľa menej je rozšírené prenášanie vírusov semenami, peľom, pôdou, kukučinou a niektorými pôdnymi hubami.

Prehľad vírusových chorôb
Najznámejšie vírózy:
·         Prúžkovitosť pšenice

Bakteriálne ochorenia, charakteristika baktérií

Baktérie sú jednobunkové mikroorganizmy veľkosti 1—6 g.
Fytopatogénne baktérie sú väčšinou tyčinkovitého tvaru. Rozmnožujú sa delením. Do rastliny prenikajú cez prieduchy, lenticely, hydatódy a cez poranené miesta. Počas vegetácie sa prenášajú pôdou, vodou, hmyzom a nepriamo ich prenášajú aj vyššie živočíchy a človek. Niektoré druhy sa prenášajú semenami, cibuľami, odumretými časťami rastlín a pod.
Baktérie vylučujú do rastliny enzýmy, ktoré rozkladajú bunkové blany, škrob, bielkoviny a tuky. Okrem toho vylučujú jedovaté látky (toxíny), ktoré narušujú životnú činnosť buniek. Niektoré baktérie vylučujú látky povahy stimulátorov rastu, ktoré majú podstatný význam pri vzniku nádorov.

Prehľad bakteriálnych chorôb

Najznámejšie bakteriózy:
·         Baktériová spála hrachu
·         Mokrá hniloba zemiakových hľúz (černenie stonky)
·         Baktériová hnedá škvrnitosť tabakových listov
·         Hnedá baktériová škvrnitosť hlúbovín
·         Mäkká hniloba mrkvy
·         Baktériová škvrnitosť uhoriek
·         Baktériová nádorovitosť koreňov
·         Baktériová nádorovitosť viniča

Hubovité ochorenia rastlín, charakteristika
 
Choroby spôsobené hubami sa volajú mykózy. Telo húb tvoria jednobunkové alebo viacbunkové nitkovité vlákna, ktoré sa nazývajú hýfy. Rozkonárené hýfy húb tvoria podhubie (mycélium), ktorým huba čerpá výživu a na ktorom sa za vhodných podmienok tvoria rozmnožovacie orgány, t. j. výtrusy alebo spóry. Pri niektorých hubách vznikajú výtrusy priamo na hýfach, pri iných na osobitných útvaroch, napr. v plodniciach. Huby sa rozmnožujú pohlavne aj nepohlavne.
Huby neobsahujú chlorofyl, nemôžu teda asimilovať a živia sa organickými látkami vytvorenými inými organizmami (heterotrofný spôsob výživy). Ak žijú na úkor živých organizmov, ide o huby parazitické, ak čerpajú živiny z odumretých organizmov, sú to huby saprofytické. Medzi parazitickým a saprofytickým spôsobom života nemusí byť vždy ostrá hranica. Ak huba získava organické látky výlučne zo živého hostiteľa, nazýva sa pravý alebo obligátny parazit. Ak je však schopná v niektorom období svojho života prijímať organické látky aj z odumretého hostiteľa, označuje sa ako fakultatívny parazit.
Podhubie choroboplodných húb žije na povrchu, alebo častejšie vnútri rastlinných orgánov. Haustóriami čerpá živiny z rastlín; niekedy tiež vylučuje do rastlinných pletív jedovaté látky. Vlákna húb môžu poškodzovať rastliny aj mechanicky, najmä upchávaním vodivých ciest. Huby môžu teda rastliny ťažko poškodiť, prípadne i zničiť.

Huby rozdeľujeme do štyroch tried:
1. Archimycetes (prahuby),
2. Phycomycetes (plesne),
3. Ascomycetes (vreckaté huby),
4. Basidiomycetes (stopkatovýtrusné huby).

Osobitnú skupinu húb tvoria Deuteromycetes alebo Fungi imperfecti; je to skupina nedokonale poznaných húb, pri ktorých doteraz ešte nie sú bezpečne známe všetky štádiá vývojového
cyklu.
 
Prehľad hubovitých chorôb

ARCHIMYCETES
  • Prašná (spongospórová) chrastavitosť
  • Rakovina zemiakov
  • Nádorovitosť hlúbovín
  • Peronospóra repová
  • Pleseň zemiakov
  • Pleseň kapusty
  • Pleseň cibule
 
ASCOMYCETES (VRECKATÉ HUBY)
  • Kučeravosť broskyne
  • Chrastavitosť jabĺk
  • Nektriové zasýchanie konárov
  • Monilióza jadrového ovocia
  • Monilióza kôstkovín
  • Pleseň sivá
 
Škodcovia rastlín, prehľad a rozdelenie škodcov
 
Živočíšni škodcovia ničia alebo poškodzujú pestované rastliny tým, že ich obžierajú alebo narušujú ich pletivá jedovatými látkami, prípadne škodia nepriamo tým, že prenášajú a rozširujú iné škodlivé činitele (napr. vošky rozširujú vírusové choroby a pod.).
Na rastlinách škodia živočíchy z rôznych skupín živočíšnej ríše. Z kmeňa červov sú významní škodcovia háda tká, z kmeňa mäkkýšov slimáky a slizniaky; najviac živočíšnych škodcov je z kmeňa článkonožcov a najmä z triedy hmyzu. Zo stavovcov veľké škody na pestovaných rastlinách môžu spôsobiť vtáky a cicavce.

·       Háďatko zhubné
·       Slizniak najväčší
·       Slizovec záhradný
·       Roztočec chmeľový
·       Roztočec ovocný
·       Roztoč hruškový
·       Vlnovníkovec orechový
·       Vlnovníkovec ríbezľový
·       Roztočík makový

Hmyz - charakteristika, spôsoby ochrany

Na svete žije viac ako milión druhov hmyzu, mnohé druhy patria medzi najobávanejších škodcov pestovaných rastlín. Ich škodlivosť súvisí s ich veľkou rozmnožovacou schopnosťou.
Telo hmyzu sa skladá z troch častí: hlavy, hrude a bruška. Ústne orgány má hmyz rozličné (napr. hryzavé, bodavé, cicavé, lízavé a pod.). Hmyz dýcha vzdušnicami. Má oddelené pohlavia, ktoré sa od seba často nápadne odlišujú (pohlavný dimorfizmus). Pri niektorých skupinách hmyzu sa vyskytuje i tzv. partenogenéza, to znamená, že sa príslušníci týchto skupín môžu rozmnožovať bez oplodnenia. Samičky väčšiny druhov hmyzu kladú vajíčka (oviparia), niektoré však rodia živé mláďatá (viviparia). Podlá druhu prezimujú buď vajíčka, larvy, kukly, alebo dospelý hmyz.
Počas vývoja hmyz prekonáva tvarové premeny, ktoré sa označujú ako premena alebo metamorfóza. Podlá priebehu metamorfózy sa hmyz rozdeľuje na hmyz s dokonalou premenou a nedokonalou premenou.
1. Pri hmyze s nedokonalou premenou sa larvy väčšinou podobajú na dospelý hmyz a štádium kukly chýba (napr. šváby, kobylky, vošky).
2. Pri hmyze s dokonalou premenou sa larvy tvarom veľmi odlišujú od dospelého hmyzu (napr. húsenica — motýľ) a medzi štádiom larvy a štádiom dospelého hmyzu (imago) je štádium kukly. Patria sem rady: blanokrídlovce, chrobáky, motýle a dvojkrídlovce.
 
Na poľnohospodárskych rastlinách škodia tieto druhy hmyzu: rovnokrídlovce, strapky, bzdochy, rovnakokrídlovce, chrobáky, motýle a dvojkrídlovce. Vyciciavajú rastliny, otravujú a ožierajú ich; škodlivosť hmyzu sa nepriamo zvyšuje prenášaním iných škodlivých činiteľov (viróz a bakterióz).

ROVNOKRÍDLOVCE
  • medvedík obyčajný
  • koníky
  • strapky
  • bzdochy
 
ROVNAKOKRÍDLOVCE
  • méry
  • vošky
  • červce
  • puklice
  • cikády
  • molice

BLANKOKRÍDLOVCE
  • piliarka repková
  • piliarka slivková
  • piliarka jablčná
  • piliarka čerešňová

CHROBÁKY
  • hrbáč obilný
  • blyskáčik repkový
  • pásavka zemiaková
  • skočky
  • motýle
  • moľa obilná
  • psota obilná
  • obaľovač strukový
  • obaľovač jablčný
  • mníška veľkohlavá
  • priadkovec obrúčkavý
  • mlynárik kapustový
  • mlynárik ovocný

DVOJKRÍDLOVCE
  • komáre
  • vrtivka zelerová
  • vrtivka mrkvová
 
Vtáky a hlodavce

Hoci sú vtáky väčšinou užitočné, pomáhajú udržiavať v prírode biologickú rovnováhu zbieraním škodlivého a obťažného hmyzu, niektoré z nich sa za určitých okolností (napr. pri premnožení, nedostatku bežnej potravy) stávajú často nepríjemnými škodcami pestovaných rastlín.
Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), zelienka obyčajná (Chloris chloris) a pinka obyčajná (Fringilla coelebs) s obľubou vyzobávajú semená slnečnice, nazobávajú makovice, takže sa semeno vysype, poškodzujú šešule hlúbovej zeleniny atď. V zime vyzobávajú púčiky ovocných stromov.
Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) vyzobává v predjarí púčiky ovocných stromov a krov, zvlášť kôstkovín, ríbezlí a egrešov.
Vrabec domový (Passer domesticus) vyzobává semená v mliečnej i v plnej zrelosti (najmä pšenice), repné klbôčka a škodí na mladej zelenine (vyštipuje šalát, špenát). V zime vyštipuje puky ovocných stromov, ríbezlí a niekedy poškodzuje i kvety. Nazobáva čerešne, jahody a bobuľky viniča. Často zabraňuje užitočným vtákom v hniezdení.
Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) vyzobává semená obilnín, niektorých strukovín, olejnín a zelenín. Vyzobává vzchádzajúcu repu, šalát a iné rastliny. Vyťahuje priesady zeleniny. V čase zrelosti ovocia nazobáva plody čerešní, višní, jahôd, marhúľ, sliviek, viniča a iného ovocia. Podobné škody spôsobuje drozd čierny (Turdus merula), najmä v prímestských oblastiach.
Z krkavcovitých (Corvidae) škodia najmä vrany a kavky. Vyžierajú napučané klíčiace semená a veľké škody spôsobujú v jeseni na osevoch pšenice. Sú nebezpečné aj pri dozrievajúcom obilí a kukurici, zvlášť v blízkosti hniezd. Škodia aj na zrejúcich strukovinách, ďatelinovinách a semenačke repy. Ozobávajú aj plody ovocných stromov a kríkov.
Ochrana. Aby sa zabránilo škodám spôsobeným vtáctvom, používajú sa rôzne optické a zvukové pomôcky (staniolové fólie, poháre, napäté vlákna a špeciálne prístroje na plašenie vtákov). Vo vinohradoch alebo sadoch, prípadne aj v iných výsadbách, sa používajú špeciálne siete z plastických hmôt, ktorými sa prikrývajú kultúry na ochranu proti vtákom.

CICAVCE (Mammalia)
Cicavce sú vývojové najvyššou triedou a je medzi nimi niekoľko dôležitých škodcov pestovaných rastlín, najmä z radu hlodavcov (Rodentia).

Hraboš poľný (Microtus arvalis)
Z hlodavcov je tento škodca najrozšírenejší a často môže spôsobiť škody na poľnohospodárskych plodinách.
Je dlhý 90—120 mm, s krátkym chvostom 30—40 mm, na chrbte sivý a na brušnej strane belavý. Vyznačuje sa veľkou rozmnožovacou schopnosťou. Udáva sa, že potomstvo jednej samičky môže dosiahnuť za 15 mesiacov až 500 jedincov (kotnosť trvá 3 týždne, počet vrhov 3—7 ročne, obyčajne po 4—8 mláďatách). Sídli najmä na poliach, suchých lúkach, medziach, priekopách a pod. Tam ho možno v období najvyššieho stavu preventívne ničiť a tak zabrániť kalamite. Na jeseň sa často sťahujú do hroblí, poľných stodôl a stohov. Hlavnou potravou sú obilniny, ďatelina, lucerna, zemiaky, repa atď. Sú známe tiež žery na koreňoch ovocných stromov. Pri premnožení môže byť na 1 ha až 3000 jedincov.
Výskyt podporuje suchá a teplá jar a leto, mierna jeseň a mierna, suchšia zima. V studenom a vlhkom počasí trpia rôznymi chorobami. Škodia najmä v noci. Premnoženie a veľké škody ako na plodinách na poli, tak aj v hrobliach nebývajú zvláštnosťou.
Ochrana. Hraboše sa ničia výhradne chemickými prípravkami. Na menších plochách sa používa otrávené zrno (Arrex E) a dymovnice. Vyvíjajú sa tiež nové. prípravky proti hrabošom.

Buriny, charakteristika.
 
Za buriny považujeme všetky rastliny, divo rastúce alebo pestované, ktoré rastú v porastoch proti vôli pestovateľa. To znamená, že napr. v semennom poraste považujeme za buriny nielen rastliny príbuzného pestovaného druhu, ale aj rastliny rovnakého druhu, ale iného kultivaru, pretože ohrozujú čistotu osiva. Buriny tvoria veľmi širokú a početnú skupinu, v ktorej sa jednotlivé druhy navzájom odlišujú anatomicky a morfologicky, aj niektorými biologickými vlastnosťami a škodlivosťou. Väčšina burín pri porovnaní s pestovanými rastlinami vyznačuje sa predovšetkým väčšou životnosťou a odolnosťou proti nepriaznivým činiteľom. Pestované rastliny dlhoročným šľachtením postupne strácali schopnosť prispôsobovať sa horším podmienkam, ale buriny sa dokonale prispôsobili vyvíjajúcej sa agrotechnike a meniacim sa podmienkam prostredia. Väčšina burín dokáže z daných podmienok získať pre svoj rast a vývoj viac ako pestované rastliny. Buriny majú obyčajne mohutnejšiu koreňovú sústavu a lepšiu resorpčnú schopnosť. Človek sa preto zaoberal ničením burín už od začiatku pestovania rastlín na obrábanej pôde a doteraz je ničenie burín v priestoroch pestovaných plodín stále ťažšou a významnejšou úlohou pestovateľa.

Škodlivosť burín
Buriny spôsobujú nášmu poľnohospodárstvu väčšie škody ako choroby a škodcovia rastlín. Ich škodlivosť je mnohostranná. Všeobecne môžeme povedať, že znižujú úrodnosť pôdy, brzdia rast a vývoj pestovaných rastlín a celkove znižujú produktivitu práce v poľnohospodárstve.
Škodlivosť burín na pestované rastliny môžeme zhrnúť takto:
1. Buriny odoberajú pestovaným rastlinám pôdnu vlahu a živiny, čo sa prejavuje najškodlivejšie hlavne na ľahších a menej úrodnejších pôdach.
2. Buriny zatieňujú a potláčajú pestované rastliny a spomaľujú ich vývoj.
3. Jedovaté buriny znehodnocujú rastlinné produkty a ohrozujú zdravie človeka a hospodárskych zvierat.
4. Buriny sťažujú obrábanie pôdy, ošetrovanie porastov počas vegetácie a zber.
5. Buriny sú často hostiteľmi mnohých chorôb a škodcov pestovaných rastlín, podporujú ich rozvoj a rozširovanie.
6. Poloparazitické a parazitické buriny zoslabujú pestované rastliny tým, že im odoberajú živiny.

Biologické vlastnosti burín
Biologické vlastnosti jednotlivých druhov burín sa podstatne odlišujú od biologických vlastností pestovaných rastlín. Na úspešné ničenie burín potrebujeme poznať aspoň základné rozdielnosti v ich biológii, t. j. spôsob rozmnožovania a rozširovania jednotlivých druhov, zákonitosti klíčenia semien burín, čas ich životnosti v pôde, vzťah jednotlivých druhov burín k podmienkam stanovišťa a ich vzťah k pestovaným rastlinám. S ohľadom na chemické ničenie burín je rovnako potrebné poznať ich citlivosť na používané herbicídy.
Rozmnožovanie a rozširovanie burín
Všetky naše poľné buriny sa rozmnožujú pohlavným (generatívnym) spôsobom, t. j. semenami alebo plodmi (len prasličky vytvárajú výtrusy).
Niektoré druhy burín, najmä viacročné buriny, sa môžu rozmnožovať aj nepohlavne (vegetatívne), t. j. časťou nadzemných alebo podzemných orgánov rastlín. Nadzemné vegetatívne orgány dôležité pre rozšírenie burín sú:
1. plazivé zakoreňujúce stonky (iskerník plazivý, nátržník husí a i.),
2. cibuľky (cesnak poľný), .
3. časti stonky (kukučina).

Podľa času klíčenia rozdeľujeme buriny do troch hlavných skupín, a to na:
1.   skoré jarné buriny, ktorých semená klíčia na jar už pri nízkych teplotách pôdy (horčica roľná, reďkev ohnica, konopica napuchnutá, ovos hluchý a i.);
2.   neskoré jarné buriny, ktoré hromadne klíčia až pri vyšších teplotách pôdy (mrlík biely, loboda, galinsoga, láskavec ohnutý a i.);
3.   jednoročné ozimné buriny, ktoré klíčia už na jeseň a prezimujú vo fáze prízemnej ružice (ruman, rumanček, kúkoľ poľný, nevädza poľná, metlička obyčajná, stoklas obilný a i.).

Všeobecne môžeme povedať, že si semená burín udržujú klíčivosť’ v pôde pomerne dlho. Dlhšie obdobie klíčivosti si udržujú buriny s etapovitým klíčením semien na rozdiel od burín, ktorých semená intenzívne klíčia bezprostredne po dozretí.
Veľký vplyv na životnosť semien majú i niektoré vlastnosti pôdy. Semená v uľahnutých, zle obrábaných pôdach si udržiavajú klíčivosť’ dlhšie ako semená y prevzdušnených a biologicky činných pôdach.

NIČENIE BURÍN
Boj proti burinám je veľmi zložitý a obťažný. Pozemky sa nedajú odburiniť len jedným najradikálnejším zásahom, ale len vhodným uplatnením celého systému opatrení, ktoré sa prispôsobia miestnym podmienkam, pestovaným plodinám a prevažujúcim druhom burín.
Základným predpokladom na vypracovanie plánu boja proti burinám je nielen dokonalé poznanie súčasného stavu druhového zastúpenia burín na jednotlivých honoch, ale i jeho celkový vývoj. Plán musí byť v súlade so všetkými opatreniami v rastlinnej výrobe. Účinný boj s burinami sa musí zamerať na štyri základné úlohy:
1.   ochrániť pôdu pred zanášaním nových semien a orgánov vegetatívneho rozmnožovania burín;
2.   očisťovať pôdu od zásoby semien a vegetatívnych orgánov rastlín,
3.   vytvárať priaznivé podmienky na rýchly rozvoj pestovaných rastlín;
4.   ničiť buriny v porastoch pestovaných rastlín.

Ochrana pred zanášaním nových semien a orgánov vegetatívneho rozmnožovania burín spočíva v týchto základných opatreniach:
a)   vysievať kvalitné, riadne vyčistené osivo rajónovaných kultivarov; dôraz sa musí klásť na to, aby osivá neboli znečistené semenami burín, ktoré sa ťažko odstraňujú, ako napr. kukučina a knotovka biela z ďatelinovín, mätonoh oddialený z ľanu a pod.;
b)   používať maštaľné hnojivá, ktoré neobsahujú klíčivé semená a vegetatívne orgány burín, t. j. nepoužívať slamnatý, nezrelý maštaľný hnoj a nedávať zvyšky burín do krátkodobých kompostov;
c)    včas a správne zberať zaburinené plodiny a hlavne pri použití kombajnov nefúkať plevy so semenami burín voľne na pole;
d)     ničiť buriny na neobrábaných plochách a zabrániť šíreniu ich semien na pole;
e)     podporovať rozšírenie pernatej zveri a využívať pasenie hydiny na strniskách.

Očisťovanie pôdy od zásoby semien a orgánov burín.
Vo väčšine pôd je veľká zásoba semien burín a často tiež veľké množstvo orgánov vegetatívneho rozmnožovania. Tieto orgány možno ničiť v podstate tromi spôsobmi:

1.  sterilizáciou pôdy,
2.  podporou tzv. samočistenia pôdy, zabezpečením podmienok pre vzídenie semien a vegetatívnych orgánov burín a skorým zničením vzídených rastlín agrotechnickými alebo chemickými zásahmi.

Prehľad najčastejších burín, ochrana voči burinám.

Praktické poznávanie chorôb.

Opakovanie, záverečný prehľad učiva.
 
Kontrolné otázky a úlohy
1.     Posúďte porasty ozimín a zistite, koľko percent rastlín vymrzlo alebo vytiahlo.
Urobte predpoveď nočného mrazíka na základe stanovenia rosného bodu (zistená teplota je +5 °C a relatívna vzdušná vlhkosť je 63 %) a navrhnite ochranné opatrenia.

Vírusové choroby
Kontrolné otázky
1.   Charakterizujte podstatné rozdiely medzi virózami, mykoplazmózami a rickettsiózami.
2.   Antibiotiká sú pomerne drahé liečivé látky. V ktorých prípadoch ich používame na liečenie mykoplazmóz a rickettsióz?
3.   Prečo sa donedávna považovali mykoplazmózy a rickettsiózy za vírusové choroby ?
V čom spočíva škodlivosť mykoplazmy a rickettsie
 
Bakteriózy
Kontrolné otázky
1.   Vysvetlite, prečo pri mokrej hnilobe zemiakov nastáva hnilobný rozklad?
Ktoré chemické prípravky sa používajú proti baktériovým chorobám ?

Kontrolné otázky a námety na samostatnú prácu
1.     Zoraďte háďatká podlá rozšírenia a škodlivosti; uveďte dôvody.
2.     Porovnajte príznaky napadnutia rastlín háďatkom repovým, zemiakovým, koreňovým, zhubným a cesnakovým.
3.     Porovnajte účinnosť ochranných opatrení proti jednotlivým druhom hádatiek.
4.     Zhodnoťte škodlivosť háďatiek z hľadiska národného hospodárstva.
5.     Vysvetlite, v čom spočíva škodlivosť roztočov na pestovaných plodinách.
6.     Zhodnoťte škodlivosť roztočov z hľadiska výskytu.
7.     Porovnajte bionómiu roztočca ovocného a roztočca chmeľového.
8.     Za akých podmienok vzniká poškodenie uskladneného obilia roztočíkom múkovým?
9.     Zhrňte ochranné opatrenia proti roztočcom a roztočom a zdôraznite rozdiely v ochrane proti hlavným zástupcom.
10.   Prečo je roztočík jahodový takým obávaným škodcom jahôd ?
11.   Zistite, či vo vašej oblasti sa i v minulosti vyskytol niektorý druh háďatiek vo väčšom množstve a aký bol rozsah škôd.
12.   Aké opatrenia sa používajú a s akým úspechom pri prevencii alebo pri ničení háďatiek v závodoch vo vašej oblasti ?
13.   Zhodnoťte výskyt roztočca ovocného vo vašej oblasti, prípadne uveďte príčiny jeho veľkého rozšírenia.

Kontrolné otázky a námety na samostatnú prácu
1   Posúďte škodlivosť bzdôch, uveďte morfológiu a bionómiu najdôležitejších druhov.
2.  Zhodnoťte výskyt vošiek vo vašej oblasti podlá plodín.
3.  Zoraďte vošky podľa dôležitosti (rozšírenia a škodlivosti).
4.  Posúďte morfológiu rovnokrídleho hmyzu.
5.  V ktorom období a akým spôsobom budete riešiť ochranné opatrenia proti voškám na poľných plodinách (cukrovej repe, hrachu, lucerne, zemiakoch, chmeli a pod.) ?
6.  Posúďte škodlivosť červcov vo vašej oblasti. Porovnajte ich morfológiu a bionómiu a navrhnite ochranné opatrenia.
7.  Posúďte výskyt cikád a ich škodlivosť pri porovnaní s voškami.
8.  Ktoré činitele podporujú premnoženie vošky makovej? Aká je ich bionómia a ako sa rieši ochrana v praxi?
9.   Opíšte škodlivosť vošiek na ovocných stromoch a spôsoby ochrany.
10.  Vypočítajte náklady na ošetrenie 5 ha karfiolu proti voške kapustovej. Je tento zákrok rentabilný ?
11.  Prehliadnite ovocné stromy vo vašom okolí a zistite výskyt cicavého hmyzu.
12.  Sledujte výskyt cicavého hmyzu na obilninách, poľných plodinách a zelenine, vypracujte ochranné opatrenia s vyčíslením nákladov na ošetrenie.
13.  Zhodnoťte pomoc užitočného hmyzu v boji proti cicavým škodcom.

1.     Zhodnoťte škodlivosť moli na pestovaných rastlinách, zoraďte ich podľa dôležitosti a uveďte ochrana.
2.      Porovnajte škodlivosť obaľovačov na pestovaných rastlinách podľa výskytu a významu napadnutých rastlín.
3.     Charakterizujte obaľovača jablčného a slivkového, posúďte ich výskyt a škodlivosť. Navrhnite vhodné ochranné opatrenia.
4.     Ktoré húseničky škodia na uskladnených zásobách? Posúďte škodlivosť, bionómiu a možnosti ochrany.
5.      Posúďte poškodenie spôsobené húseničkami na krmovinách, zeleninách a obilninách. O ktorých škodcov ide a ako sa rieši ochrana ?
6.     Vymenujte motýle, ktorých húseničky ožierajú listy na ovocných stromoch. Ako ich rozoznáte ?
Návrat na obsah